kresťansko
katolícke
fórum

Pred 2 rokmi som strávila niekoľko týždňov na vidieku v Texase. Asi nestávalo sa často, že na vidiek zavítal cudzinec -Európan , dokonca zo Slovenska a už pri prvom stretnutí ma vidiečania vyhlásili za hosťa celej dediny a veľmi sa mi venovali. Pochodila som školy, nemocnice, videla som ako dnes vyzerá ranč, pozývali ma na návštevu do rodín černochov, potomkov mexických indiánov, veľa rodín bolo zmiešaných. Spoznala som ľudí bez rasových predsudkov. Bývali v rodinných domoch, starostlivo udržiavaných, iba mexickí indiáni žili v periferných častiach dediny a dali sa identifikovať podľa hrozného neporiadku v okolí. Prekvapili ma záhrady bez plotov, i to, že pri odchode z domu nezamykali dvere. Na otázku, či sa neboja krádeží, mi odpovedali, že majú dobrého šerifa, ktorý chráni poriadok. Tak som sa rozhodla šerifa navštíviť. Potomka kovbojov, vyzbrojeného mobilom a počítačmi. Opýtala som sa ho, ako sa mu darí dosiahnúť na dedine pokoj, že sa nekradne, nevidno vandalov, asociálov, bezdomovcov.
Najväčšie problémy sú s potomkami amerických a mexických indiánov. Ťažko si osvojujú sociálne návyky. Majú početné rodiny, často sú nezamestnaní, holdujú alkoholu, drogám. Sú to prisťahovalci, ktorých dedina nemôže odmietnúť. Kúpia si pozemok, postavia si dom, na svojom si môžu robiť čo chcú. Nesmú však ohrozovať ostatných, musia rešpektovať nedotknuteľnosť cudzieho vlastníctva, všeobecnú bezpečnosť osôb, verejný poriadok. Akonáhle sa správajú asociálne, sú vysťahovaní do rezervácie. V rezervácii su postavené jednoduché ubytovne s nevyhnutným zariadením, vývarovňou jedál, kde sa môžu bezplatne stravovať, dostávajú ošatenie, po stanovenom čase si môžu vymeniť opotrebované šatstvo za nové. Je tam stály ochranný dozor, o ktorom šerif detailne nechcel hovoriť, z čoho som mohla usúdiť, že tam asi s nimi nejednajú v rukavičkách. V rezervácii síce nie sú iba indiáni, ale tvoria najpočetnejšiu skupinu a preto som sa opýtala, či to nemožno považovať za rasovú diskrimináciu. Šerif sa ohradil: Aká diskriminácia, všetko tam dostanú zadarmo. A položil mi otázku: A ohrozovanie poriadku dediny, jej obyvateľov, by nebola diskriminácia väčšiny?

Apostol Pavol vravi "Kto nechce pracovat nech ani neje." To je este tvrdsie ako to co Ty opisujes. Podla mna je to jeden realny sposob ako ciastocne riesit problem asocialnych rodin (samozrejme ak takyto tabor da ich detom sancu ucit sa atd..). Vsetci vieme ze pri sucasnej porodnosti na Slovensku hrozi ze za par rokov budeme romskym statom. Kto ma odvahu nejako to riesit - aj nepopularnou cestou ? Samozrejme len rezervacia by urcite nebola riesenim. Treba sa vediet nielen branit pred asocialmi, ale tiez davat sancu asocialom. Ale najhorsie je nerobit nic.

Je naozaj ťažké riešiť rómsku problematiku spôsobom, ktorý sa míňa účinkom. Určite bolo spracovaných viac projektov, na ktoré bolo vyčlenených pár miliónov, ale riešenie je stále v nedohľadne. V zaplavených oblastiach vých. Slovenska sa pomáhalo rómskym občanom zo všetkých strán. Až keď človek na vlastnej koži pocíti, čo je to "strácať" a zostať úplne bez prostriedkov, bez strechy nad hlavou, vtedy možno začne chápať druhých v podobnej situácii. Od známej som počula, že to ovplyvnilo aj vzťah rómskych občanov k ľuďom, ktorí im pomáhali, viac sa obracajú na vieru v Boha, vedia byť aj vďační a už toľko nekradnú (niet čo!).
Ja vidím riešenie predovšetkým vo výchove - vyškoliť učiteľov, ktorí by pracovali výhradne s rómskymi deťmi v rómskych osadách, výchovou svedomia tých dospelých, ktorí sa veľmi nenaučili pracovať, lebo všetko, čo potrebovali, si obstarávali za päť prstov, šiestu dlaň a brali podporu, ktorú im tak veľkodušne dával štát. Viesť ich k tomu, aby si vlastnými rukami chceli zarobiť na živobytie. Spoliehať sa na to, že štát sa o nich musí postarať, lebo sami to nedokážu, by malo byť minulosťou. Veď prostriedky idú z našich daní, štát podporuje tých, ktorým sa pracovať veľmi nechce a často berú podporu len preto, aby ju mohli prepiť. Je ľahšie dať peniaze a viac nerobiť nič. To je hádzanie peňazí do mora. Účinnejšie by bolo zainteresovať rómskych občanov na tom, aby si tie prostriedky mohli zarobiť - či na stavbách, v poľnohospodárstve, verejných prácach pri skrášľovaní okolia, vybudovaní vývarovne... Výsledkom by bolo, že si viac budú vážiť tie peniaze, ktoré si zarobia vlastnými rukami ako keby ich dostali bez toho, žeby sa aspoň trochu o to pričinili. Asi by som sa zasadzovala o to, aby peniaze nedostávali do rúk, ale za tie prostriedky sa im mohlo zabezpečiť vhodné oblečenie, či strava, alebo prostriedky na lepšie bývanie. Aj keď zákony na to ešte nie sú, je vecou politikov, aby hľadali účinnejšie spôsoby riešenia tejto problematiky.

pre jozopa: "Vsetci vieme ze pri sucasnej porodnosti na Slovensku hrozi ze za par rokov budeme romskym statom. "
Iba kratka odpoved: To predsa nie je problem romov ale ostatnej populácie Slovenska! V štáte kde sa dieťa nepovažuje za Boží dar, verejne sa propaguje pilulka v tínedžerkych časopisoch a moderátorka v nemenovanej televízii reaguje na viacdetnú matku ako by prišla z Marsu nemôžme splakať že nás rómovia dobehnú v populácii. Boh požehnáva plodnosť a nemôže požehnať tam, kde sa matky a spoločnosť bránia novému životu. V "hrozbe" rómskeh štátu nie je problém v rómoch ale v nás. Parafrázujem: "Kde my končíme, oni len začínajú..."
PS: len pre doplnenie som otcom šiestich detí.... a užil som si za to posmeškov až až (a bohužiaľ aj od "pravoverných")

Milý Roman,


ja Ti blahoželám k tým šiestim deťom. Ja mám tri, teda polovicu. V čase, keď som to posledné priviedla na svet, ľudia okolo hovorili o tom, že do tohto sveta, tri deti?

Kedy bol svet taký, že by neboli problémy? Keby som čakala na to, že problémy pominú, nemala by som ani jedno dieťa. Mám dojem, že sme - my, ktorí sa považujeme za civilizovaných - príliš pohodlní, príliš veľa chceme od života dostať a veľmi málo naozaj dať. Čím viac "si utrhnúť". Neuvedomujeme si, že tým, že ak odmietame starosti, takýto postoj nás nakoniec oberá aj o množstvo šancí a radostí, ktoré prídu aj so starosťami. Nedôverujeme vlastne v dobrotu Božiu a v to, že sa o nás postará Boh. Potom nám hrozí, že budeme mať prestárlé obyvateľstvo, prevládne rómska časť (a to nás už strašne trápi), ale je to dôsledok nášho počínania, snahy nedávať, ale brať, presne, ako píšeš.


Možno aj to, aký máme vzájomný vzťah s Rómami alebo s kýmkoľvek, záleží vo veľkej miere od nás. Čo sme ochotní robiť, ako dokážeme vždy "vstať" aj vtedy, ak nás tretne zlá skúsenosť s Rómami a znovu začať.

Neodpísať všetkých, nehádzať aj tých slušných a snaživých do jedného vreca s ostatnými. Ak v médiách nehovoria o trestnej činnosti tak, že ten a ten človek urobil to a to, ale píšu, hovoria o Rómovi, ktorý spáchal to a to, potom v nás ostatných vytvárajú averziu voči všetkým Rómom.

Kočovanie rómov zakázali KOMUNISTI.
Mám dojem že už je zákon o zákaze kočovania zrušený. Alebo sa mýlim? Kto tu pozná zákony? Nech doplní.
O čo ide:
Majoritná európska spoločnosť /slovenská, ma´darská nemecká anglická talianská španielska a ostatné/ nechcú pochopiť rómsku kultúru. Ani nemajú záujem uvažovať o inej kultúre ako len o tej svojej. Takže nielen nechcú chápať rómsku kultúru ale ani indiánsku eskimácku a prosto inú.
A títo mojoritní ľudkovia nedokážu pochopiť že niekto môže mať iný hodnotový rebríček ako oni.
Že pre niekho je sloboda viac ako prašule že niekto radšej sa porozpráva so susedom a rozvíja priateľského ducha namiesto budovania kariéry alebo majetku .Žiť a tešiť sa zo života. Toto nedokáže večšina ľudí v majoritnej spoločnosti.
Veru majú sa čo učiť od CIGÁŇOV!
Viete čo hovoria Cigáni?
Že keď umreš bude Ti stačiť pozemok vo výmere 0,5 krát 2 m.
Tak načo chcieť hektáre?
Nie sú to blázni čo chcú mať viacej?
A mať majetok sú vlastne zbytočné starosti ktoré človeka ubíjajú.
Už Kristus toto pochopil a preto povedal:
Rozdaj všetko čo máš a nasleduj ma.
Okrem členov rádov toto v civilnom živote z mne známych osobností to pochopil len prezidetský kandidát ING. Karol Nagy predseda pro live oraganizations, Dialóg pre život.
Nie som naivný.
Je mi jasné že komunistický spôsob integrácie kde sa dávalo rómom zadarmo ubyto vanie a iné vymoženosti bol zlý.
Veď ho kritizujem.
Veď aj to násilné zakázanie kočovania.
A násilné prinútenie cigáňov k tomu aby si urobili osadu bárs aj na cudzom pozemku s čím mnohé obce nie sú dodnes vysporiadané.
Cigáni tam nechceli zostať. Chceli kočovať.
Majoritná spoločnosť im zakázala zákonom kočovanie /začiatkom 50-tych rokov/ tak teraz nech znáša následky svojho neuváženého konania.
Na západe v Španielsku Francúzku Veľkej Británii Írsku sa kočuje dodnes.
Nie síce už veľmi na koňoch ale možno už s mercedesmi a karavanmi.
Každé mesto napríklad odstavnú plochu pre kočujúcich cigáňov.
Ale cigáni tam môžu stráviť tak maximálne neviem presne ale asi sa to líši od konkrétneho miesta tak 14 dní až mesiac.