kresťansko
katolícke
fórum

Ľudská ZOO:

Možno ste tento program na Spektre videli tak, ako aj ja. Keďže však mne osobne dala podnet na zamyslenie aj v kontexte s tým, čo sme tu na tomto fóre rozoberali, popíšem pokus, ktorý tam uviedli.

Išlo o to, aby dali ľuďom spätnú väzbu, kam až sú ochotní často ísť, keď im nejaká autorita niečo prikazuje.

Natáčali svadbu. Boli prichystaní ženích aj nevesta, no nemali svedka. Toho zavolali z ulice. Ukázali nám dva prípady. Oba dopadli rovnako.

Svedok mal opakovať slová, ktoré mu vopred hovoril oddávajúci. Hovoril ich stále viac váhavo, lebo stále viac mu niečo nehralo. Svedok hovoril slová, ktorými si bral jedného z páru, ktorý sa pôvodne mal zosobášiť. Keď svedok pred vypovedaním slov „beriem si...“ zastal, oddávajúci ho upokojil a z titulu svojej autority trval na tom, aby svedok slová, ktorými si bral cudziu ženu (muža), vyslovil. Tak ich vyslovil. On sa zosobášil, pretože podľahol tlaku autority.

Druhý pokus, ktorý sem až hrôzostrašne zapadá, je ten, ktorý sa uskutočnil v 60-tych rokoch na rôznych amerických univerzitách. Tieto pokusy sa snažili dať odpoveď na otázku, ako to, že rôzni, aj „slušní a dobrí“ ľudia sa počas druhej svetovej vojny podieľali na holokauste a na zverstvách vojny.

Pokus prebiehal tak, že rôzni dobrovoľníci boli vyzvaní, aby učili študentov, mala to byť veľmi efektívna metóda. Ak študent, ktorý bol v skutčnosti len herec, neodpovedal na otázky správne, mal dostať stále sa zvyšujúcu dávku elektrického úderu. Na činnosť trestajúceho dohliadal nezúčastnene iný človek, ktorý vždy, keď trestajúci zaváhal, z titulu svojej autority prikázal v pokuse pokračovať. Rovnako aj v prípade, keď dávky boli už mimoriadne silné a herec zahral, že stratil vedomie. Keď autorita zasiahla, trestajúci zväčša ten úder, aj keď sám by to neurobil, udelil.

A teraz by ma zaujímalo, čo si myslíte o tom, či treba poslúchať autority bez toho, aby sme svojím vlastným rozumom zvážili, zhodnotili, čo je správne?

Myslím, že v kontexte tohoto nie je až tak isté, že poslušnosť je vždy pozitívna vlastnosť.

V tejto súvislosti by som rada uviedla i jeden text Jaromíra Nohavicu. I ten podľa mňa poukazuje na pôsobenie netolerantnej autority, ktorá sa opiera práve o slepé prijímanie jej vôle. I u tých mocných platí, že každý mocný si môže dovoliť len a len toľko, koľko dovolí verejná mienka a súhlas tých dole.

Alebo je to (podľa mňa) i pôsobenie diabla vo svete.



Dál se háže kamením

Ve městě jménem Jeruzalém
v hlavním měste římské kolonie
na sklonku velikonoc
Pilát si ruce myje
otrhaný Ježíš stojí opodál
dav se mu směje zblízka
Jak je to dál
dál se háže kamením a píská

Kříže se nemění
jen příjmění a jména
když letí kamení
jde kolem huby pěna
potom se omluvíme
pomníky postavíme
a hlavy ozdobíme

Břevnovským klášterem
jde dým
knihy se pálí
ve jménu kalicha
oltáře rozsekali
Dobrý muž schovaný za portál
křičí To ďábel spískal
jak jde to dál
dál se háže kamením a píská

Kříže se nemění...

Kostel v Arles se kácí
dle žabí perspektivy
bláznivá kráso
Vincent je jurodivý
Profesor akademie
předvádí lineál
zde jak radno viděti je ryska
jak jde to dál
dál se háže kamením a píská

Kříže se nemění...

Malý muž s kytarou na pódiu
otvírá vrátka
pravda je v proscéniu
krutá a bez pozlátka
a lidé opouštějí sál
zaujmout stanoviska
jak jde to dál
dál se háže kamením a píská

Kříže se nemění...

Ve městě jménem
ale to je vlastně jedno
na sklonku přítomnosti a historie
miliarda Pilátů
zase si ruce myje


Myslím, že je našou zodpovednosťou, nedať sa naozaj nikým manipulovať. Iné je, keď vieme, rozumieme, čo a prečo robíme.

Milá zvedavkyna.
Co mysliš pod pojmom autorita?
Zahrňaš do toho aj cirkevné autority?
augustin

Milý Augustín,


hneď na začiatok: Myslím si, že musí byť niekto, kto pred ostatným svetom reprezentuje skupinu so spoločnými cieľmi. Nie je možné, aby každý sám za seba oznamoval svetu svoje stanovisko. Potom sa niet prečo spájať. Ak skupina ľudí ide za spoločným cieľom, nemôže to byť neorganizované. Nie som odporcom podriadenia svojej vôle spoločne prijatému riešeniu. Niekedy, z organizačných dôvodov musí operatívne rozhodovať jeden človek a svojím rozhodnutím reprezentovať spoločný postup. Nie o to mi ide. Nie som zástancom anarchistických názorov.

Škodlivo vplývajúca autorita je niekto, koho stanovisko považujeme za tak dôležité, že sme ochotní vzdať sa toho, čo sami považujeme za naozaj správne. Prestaneme sa pýtať sami seba, neskúmame, čo na predložený problém hovorí naše vnútro či svedomie, ale problém hodnotíme z hľadiska toho, ako hodnotí (v skutočnosti či aj v našich predstavách) problém či prípad osoba, ktorú považujeme za autoritu. To je tá autorita, ktorá sa mi nepáči. Sú aj také autority, ktoré nás rozvíjajú, inšpirujú svojím konaním, orientujú k dobrému. No i tu môžeme zistiť, či ide o niečo také, len vtedy, keď zapojíme svoje vnútro, orientujeme sa na Boha a nebojíme sa klásť si otázky. Aspoň podľa mňa. Slepo prijímaná autorita nás môže zneužiť, preto môže byť škodlivá.

Považujem za vhodné, aby pri dôležitých rozhodnutiach, pri konaní, sme zapojili aj vlastné svedomie a keď nám hovorí, že niečo tu nehrá, spoľahnúť sa nie na autoritu, ale na svedomie. Ak po tom rozhodnutí máme pocit pokoja a robili sme ho s ohľadom na príkaz lásky ku všetkým zúčastneným, práve naše rozhodnutie bolo správne.

Hovorím o všetkých, aj cirkevných, autoritách. Nie o to mi však ide, že by som chcela spochybniť cirkevné autority.

Vidím to tak, že nie je vhodné, ak nás niekto zneužije, použije na vlastné ciele, ktoré nemusia mať s Božou vôľou vôbec nič spoločného. Myslím, že to, že sem zahŕňam všetky autority, má svoje opodstatnenie v známej histórii. A nemyslím si, že by bolo na prospech niekomu, keby sme si zatvárali i my sami oči pred tým, že i cirkevné autority občas konali (s využitím tichej podpory ostatných) tak, že dnes sa za ich konanie cirkev ospravedlňuje. To, že sa ospravedlňuje, je hodné úcty. No podľa mňa to tiež znamená, že je dobré zamyslieť sa i nad tým, čo z neúmyselných chýb či z úmyselných zneužití moci a autority vyplýva pre nás.

Cirkev dostala svoju autoritu od Boha-Ježiša Krista a preto , čo hlása o veciach týkajúcich sa našej večnej spásy , musím to prijať lebo je to učenie Ducha Svätého a musím to "spracovať" a prijať aj keď by sa mi to nepáčilo. Povyšovať svoje svedomie nad Božie zákony je odmietaním samotného Boha.
Jednotlivci v Cirkvi môžu robiť chyby v politických, kultúrnych a iných humanistických otázkach a rozhodnutiach, ale za to nemožno obviňovať Cirkev. Ospravedlňovať sa nepriateľom Krista a Cirkvi , že Cirkev používala zákony spoločnosti vtedajšej doby, včítane trestného poriadku je negáciou historického vývoja spoločnosti a je znevažovaním katolíkov , ktorí bránili svoju Cirkev. Doteraz som nečítal osprvedlňovania sa zo strany nepriateľov Krista a jeho Cirkvi za mnohé zločiny proti veriacim kresťanom.

Oliver,
tlieskam ti za tvoje pokorné vyjadrenie, najmä v prvom odstavci. Pokora zrejme bude tvojou fakt silnou stránkou .
Len ti ani za svet neviem prísť na to , ako korešponduje tvoj odmietavý postoj k záverom a rozhodnutiam RK cirkvi na II. vat. koncile, s tvojim vyjadrením... "prijať aj keď by sa mi to nepáčilo"
Napriek tomu, že nám tu pravidelne odkazuješ, že tí, ktorí rešpektujeme aj Sv. Otca JPII vlastne katolíkmi podľa teba nie sme, som rád, že tento týždeň budú státisíce mladých s pokorou a nádejou v Toronte Sv. Otca JPII rešpektovať ako autoritu a modliť sa spolu s ním. S tým Sv. Otcom, ktorý nabral odvahu ospravedlniť sa za niektoré chyby cirkvi...

Milý Peter, Katolík nemôže prijať také rozhodnutia "koncilu", ktoré sú proti stálemu učeniu Katolíckej cirkvi, lebo Duch Svätý sa nemôže meniť. Ten človek alebo inštitúcia, ktorá šíri bludné učenie, ktoré je v rozpore s učením Katolíckej cirkvi sa automaticky vylučuje z Cirkvi aj keby sa hral na "pápeža".

Oliver,
povedzme že prijmem tvoju teóriu...
Čo ale urobíme?

Ty si vlastne povedal, že aj Sv. Otec JPII je človek, ktorý šíri bludné učenie navyše v rozpore s učením R-Katolíckej cirkvi, a že sa vlastne automaticky vylučuje z cirkvi -
predpokladám že aj keď inak napísané, chcel si aby to bolo pochopené takto...?
Ak som to pochopil správne, tak skúsim pokračovať ďalej:

Akú-takú úroveň právneho vedomia mám, ale aj tak mi nie je jasné ako sa to sám "automaticky" z cirkvi vylúčil, keď všetky jeho kroky a činy hovoria o opaku - vždy koná v mene RK cirkvi a reprezentuje ju, naďalej aktívne vydáva encykliky, píše listy, navštevuje miliónové komunity veriacich v celom svete....
Z ktorej cirkvi sa to teda automaticky vylúčil, neviem že by bol býval v inej ako v RK?

Napr. aj na stretnutie mladých WYD2002 do Toronta príde ako "hlava" RK cirkvi.

Nebolo by lepšie teda rýchlo nejakým verejným vyhlásením informovať všetkých tých pútnikov, ktorí sa ho chystajú budúci víkend počúvať a prijať jeho slová?
Možno by ti boli organizátori stretnutia vďační, keby si podal s vysvetlenie o tomto človeku, ktorý sa podľa teba na pápeža len hrá. ale je vlastne "bludárom".
Oficiálna adresa servera je http://www.wyd2002.org/index.php, komunikácia bežív 10 rečiach.
Ale keďže sme v téme autorita, som si istý, že by predsa len uverili jeho autorite a so svojimi informáciami by si ty na ich serveri rozhodne nedostal taký priestor ako na tomto christneťáckom...

Autorita!
Chcem aj ja prispieť k tejto téme, trochu z iného uhla pohladu.
Téma, ako šitá práve na našu spoločnosť a našu dobu! Ako vidno, zväčša je charakterizovaná ako negácia, veď demokratické spoločnosti, aká je aj tá naša, fungujú nie na autorite moci, ale na pluralizme názorov, kde rozhoduje väčšina. A tak sa autoritatívnosť dostáva kamsi na pokraj spoločnosti, ako prežitok minulosti. My sme takouto nevážnosťou k autoritám akoby poznačení, veď vždy sme brojili proti tej našej vrchnosti, či už to bola tá za Rakúsko-Uhorska, prvého slovenského štátu (SNP), alebo ČSR, kde nám prekážalo zasahovanie čechov do našich národných záujmov. Ale ani po našom odtrhnutí sa od čechov sa autorita moci (parlament a štátny aparát) neteší veľkému záujmu, práve naopak, je každý politik verejnosťou napádaný a osočovaný, nech už je z akejkoľvek strany, alebo hnutia. A to sa týka aj hlavy štátu – prezidenta. Nič nám nie je dobré!
Možno preto autoritu všeobecne odsúdiť ako škodlivú a pre spoločnosť nežiadúcu? Určite nie! Pre deti je autorita rodičov a učiteľov veľmi potrebná a bola by potrebná aj v našej štátnej správe. Patriotizmus nám doporučil aj pápež, keď bol u nás na návšteve v Nitre. Odsúdil iba nacionalizmus. A patriotizmus je bez autority nemysliteľný. Padla tu otázka, či sa kritika autoritársta týka aj cirkvi? Všeobecne sa viac v cirkvi doporučuje charizma vodcu, čo je akási „obľúbenosť“. Autoritárstvo v cirkvi v minulosti viedlo vždy k deformáciám, za ktoré sa bolo treba neskôr ospravedlňovať. Iná vec je autorita Boha, Ježíša, Evanjelia, alebo Desatora. Taktiež autorita zákona by mala ostať pre ľudí nedotknuteľná. Takže autoritu, ako takú, nemožno celkom odsúdiť, iba jej zneužívanie na páchanie zla! A to je už iná záležitosť. V našej spoločnosti je stále populárny Mečiar, ktorý sa ráta medzi autoritárnych politikov. Slovania vždy inklinovali k vodcovstvu, nech už je to v Rusku (cár), alebo v bývalej Juhoslávii (Miloševič), lebo naša mentalita je nechať sa viesť a všetky starosti so správou spoločnosti a politikou prenechať vodcovi. Preto aj v Rusku sa uplatní vždy iba silná vodcovská osobnosť. Ako tomu bude u nás, ukážu budúce voľby.
Nechcel som do problému vnášať mnoho politiky, alebo sociológie, ale autoritatívnosť má s tým mnoho spoločného. Som zvedavý na reakcie.
František.

Ahojte,
myslím že zvedavec to úplne vystihla, nemôžeme slepo príjmať veci od nikoho. A tak isto ako zvedavec povedala, podstatné je čo s tým urobíme, či s tým budeme jednať v láske alebo nie. Ja verím že na svete je každý človek(resp. aj skupina ľudí) bez rozdielu omylný. Z organizčných dôvodov je potrebné mať hierarchiu, a okrem toho sa predpokladá, že ľudia postavený v autorite by mali byť skúsenejší veriaci ako laici a teda ich vyjadrenia by mali byť bližšie k pravde. To však ešte neznamená , že ich máme slepo príjmať.

Mňa by okrem toho aj zaujímalo, čo si Oliver urobil pre zmenu v RKC, ak sa ti nepáči pápež. To čo robíš by sa dalo veľmi ľahko kvalifikovať ako vzbura. Ale ak to dobre chápem, tak je to aj systémová chyba (keď teraz abstrahujeme od toho, že možno práve ten pápež ktorého odmietaš má pravdu) .Ty si myslíš, že to čo sa deje v RKC nie je dobré, ale vrámci RKC nemáš priestor pre konštruktívnu kritiku (teda ak si sa o to už pokúsil), a tak rozvraciaš cirkev a buduješ si svoju vlastnú.

Zo svojej vlastnej skúsenosti viem, že často neviem čo s tým, keď sa mi niečo nepáči na mojich autoritách, keďže si uvedomujem, že ešte ani zďaleka nie som tak dlho veriaci ako oni a oni to v hlave asi majú usporiadané, kým ja ešte len hľadám. A tak teda všetko skúšam, dobré podržím a zlé zahadzujem. A pomaly sa učím (aj vrámci svojej asertivity) že keď s niečím nesúhlasím, mám si to ísť v láske vydiskutovať a niekedy musí "pravda" ustúpiť láske, pri tom všetko je podstatné nezabúdať, kto sme, že máme jedného Pána a jeden cieľ. Keď stojím pevne na skale ktorou je Ježiš Kristus a budujem Jeho kráľovstvo a nie svoje, dôležitosť presadiť vlastnú pravdu a poznanie sa dostáva do úzadia a dáva prednosť láske.
domino

Som prekvapený, že Peter si myslí , že kvalita autority závisí na množstve ľudí, ktoré oslavujú "kult osobnosti". Na hinduistických slávnostiach sa zúčastňuje niekedy aj 5 miliónov hinduistov, Hitlera oslavovala väčšia časť nemeckého národa, Stalina zbožňovalo na výročí Boľševickej revolúcie milióny sovietov atď. Podstata kresťanstva spočíva v nasledovaní Krista a toto nasledovanie sa deje na "úzkej ceste" a podľa Ježiša samotného iba "maličké stádečko" ho bude nasledovať. Ježiš sa aj pýtal , či pri svojom druhom príchode nájde vôbec vieru (Luk.18:verš 8), z jeho apoštolov všetci ho opustili okrem Jána.
Takže operovať množstvom masy ľudí , ktoré nasledujú Jána-Pavla II. by nebolo biblické a by mohlo znamenať, že väčšina "katolíkov" tiež stratila katolícku vieru. Nakoniec je známe, že väčšina "katolíkov" má rada umelú antikoncepciu, rozvody, vzájomnú nenávisť, osočovanie a rôzne bludy, čo vidíme aj na našej politickej scéne.

Oliver, vysoko rúbeš. Ponajprv, kto si Ty, že na rozdiel od tých, ktorí ako členovia kolégia biskupov pod vedením pápeža boli zhromaždení na II. V. K., máš placet rozlíšiť, čo je a čo nie je stále učenie Katolíckej cirkvi? Kto dostal charizmu neomylnosti vo veciach viery a mravov - Ty alebo kolégium biskupov zjednotených pod vedením pápeža ako nástupcovia apoštolov zjednotených s Kéfasom? Ecclesia semper reformanda - to platí stále, lebo brány pekelné ju nepremôžu - i keď je niekomu nemilé, čo Duch hovorí Cirkvi vo vyjadreniach II. V. K.

Oliver, prepáč, že tento príspevok je písaný britkým perom - nejde mi o útok na Teba (Pavlove slová "v pokore pokladajte jeden druhého za väčšieho" sú mi veľmi vzácne a vzťahujem ich na seba i vo vzťahu k Tebe), ale o reakciu na Tvoje vyjadrenia o Katolíckej cirkvi.

Myslím, že ak chceme zmysluplne hovoriť o autorite, je treba rozlišovať:

Autorita, ktorá je od ľudí a ktorej cieľom je spoločné dobro určitého ľudského spoločenstva. V službe spoločného dobra autorita zastupuje toto spoločenstvo ľudí, aby dejinne najvhodnejším spôsobom zabezpečila čo najefektívnejšie naplnenie svojho cieľa. Táto autorita, keďže jej moc je od ľudu, plným právom stojí pod kritickým pohľadom spoločnosti a jej nástrojmi na zefektívňovanie služby pre spoločné dobro.

Autorita, ktorá je od Boha a ktorej cieľom je zachovať plnosť prostriedkov pre spásu a cestou účasti na vykupiteľskej obeti Ježiša Krista priviesť človeka k spáse, ktorú nám ponúka Pán. Táto autorita určitým spôsobom zastupuje Boha, dostáva od neho efektívne nástroje pre sprostredkovanie spásonosnej milosti pre ľud, jeho organizáciu, ktorej viditeľným prejavom je inštitúcia, tým najvnútornejším však realita Kristovho tajomného tela, ktorým je Cirkev (z iného uhľa pohľadu - Laos thu Theu - putujúci Boží ľud, ktorý skrze hierarchiu vedie Boh). A tu treba rozlišovať, čo je vecou nástrojov autority od Boha (moc Ducha pre sviatostnú službu, charizma neomylnosti vo veciach viery a mravov, moc kľúčov,...) a čo je vecou ľudskej prirodzenosti tých, ktorí prijímajú účasť na realizácii autority v konkrétnom čase a priestore (talenty, schopnosti, slabosti, hriech,...). Myslím, že na základe tohoto rozlišovania môžeme vnímať, že to, čo spadá do kategórie "nástrojov autority od Boha" súvisí s našou odpoveďou poslušnosti voči Bohu a to, čo je "vecou ľudskej prirodzenosti" predstaviteľov autority môže podliehať kritickému pohľadu a bratskému napomenutiu vo vzájomnej službe lásky.

Milý Oliver,

chcem si dať i ja pozor, aby nenastalo to "když letí kamení
jde kolem huby pěna", aby toto bola odpoveď "v láske". Tak to, prosím, skús brať tak.

Radil si mi nie veľmi dávno, aby som si preštudovala Detský katechizmus. Po prečítaní tejto odpovede som ho začala hľadať, no nenašla som ho. Siahla som za novšie vydaným Katechizmom katolíckej cirkvi a i keď zvyčajne sa takouto činnosťou dosť málo zaoberám, strávila som večer jeho štúdiom. Začala so totiž pochybovať o svojom úsudku o tom, čo nám tak asi môže cirkev radiť. Neverila som, že mi poradí "musím to "spracovať" a prijať aj keď by sa mi to nepáčilo". Našla som tieto "odpovede" a musím povedať, že sa viem s nimi celkom ľahko stotožniť:

"Človek je povinný vždy poslúchať istý úsudok (iudicium certum) svojho svedomia. Keby vedome a dobrovoľne konal proti nemu, sám by sa odsúdil. Stáva sa však, že morálne svedomie je v nevedomosti a vynáša mylné úsudky o činoch, ktoré človek hodlá vykonať alebo už vykonal.

Nevedomosť často možno pripočítať osobnej zodpovednosti.
...
Nepoznanie Krista a jeho evanjelia, zlé príklady iných, otročenie vášňam, nárok na zle pochopenú nezávislosť svedomia, odmietanie autority Cirkvi a jej učenia, nedostatok (chýbanie) obrátenia a lásky môžu byť príčinou vybočení úsudku v morálnom správaní."

Možno sa Ti bude zdať, že "odmietam autoritu Cirkvi". Uisťujem Ťa, že nie. Odmietam slepo prijímať čokoľvek a nezamýšľať sa, či sa to zhoduje skutočne s tým, čo vnímam ako "hlas Boží", čiže svedomie. Pretože pod pláštikom cirkvi môže začať hovoriť niekto, kto hovorí za seba (alebo inou terminológiou povedané za diabla), nie za Boha.

Sám si napísal Práve aj preto si myslím, že konkrétne návody, požiadavky konkrétnych osôb, reprezentujúcich cirkevnú vrchosť tiež treba v tomto duchu skúmať. Ponúkam ďaľšie citácie:

"Človek má právo konať podľa svedomia a slobodne, aby mohol osobne urobiť morálne rozhodnutia. Preto nie je dovolené nútiť (človeka), aby konal proti svojmu svedomiu. Ale ani nie je dovolené mu prekážať, aby konal podľa svojho svedomia , najmä v náboženskej oblasti."

"Smrteľný hriech predpokladá plné vedomie a plný súhlas. Predpokladá vedomie, že čin je hriešny, že je v rozpore s Božím zákonom. Zahŕňa v sebe i dostatočne uvážený súhlas, aby to bola osobná voľba. Predstieraná nevedomosť a zatvrdnutosť srdca nezmenšujú, ale naopak, zväčšujú dobrovoľný ráz hriechu.

Nedobrovoľná nevedomosť môže znížiť, ba aj zrušiť pričítateľnosť ťažkého previnenia. Ale o nikom sa nepredpokladá, že by nepoznal zásady morálneho zákona, ktoré sú vpísané do svedomia každého človeka..."




K tomuto by som ešte uviedla, čo som našla o morálne dobrom čine.

"Sú činy, ktoré samy osebe a samy v sebe, nezávisle od okolností a úmyslov sú vždy závažne nedovolené (gravoter illiciti) vzhľadom na svoj predmet; napríklad zlorečenie a krivá prísaha, vražda a cudzoložstvo. Nie je dovolené robiť zlo, aby z toho vzniklo dobro."



Toto je podľa mňa nie celkom náš problém. To sa týka tých, ktorí by sa prípadne mali za niečo ospravedlniť kresťanom. To je ich pole pôsobnosti. Pokiaľ viem, v kresťanstve neplatí "oko za oko, zub za zub".

Prajem Ti všetko dobré, prosím Ťa, nenahnevaj sa za takúto odpoveď.

Petrovi:
Dopuručil by som Ti prečítať si niektoré knihy o 2.Vat.koncile. Napr. "Rhine flows into Tiber" a iné. Tam by si sa dočítal , ako liberáli zmanipulovali celý koncil. Vypínali mikrofóny biskupom , ktorí chceli chrániť Cirkev pred bludmi , nedovolili im mnohé veci. Napr. 540 biskupov chcelo aby jediný koncil 20. storočia odsúdil marxizmus a komunizmus a dokument s podpismi týchto biskupov sa záhadne vyparil.
Nie je to záhadné , že najväčší zločin proti ľudstvu nebol odsúdený ?!
Počas koncilu záhadne zomrel aj Ján XXIII. a Pavol VI. nepokračoval v úmysle koncilu, ktorý stanovil Ján XXIII. v tom , že to mal byť koncil len pastorálny, čiže bez novej doktríny. Dnes vidíme , že ekumenizms, náboženská sloboda , kult človeka sa stali novými "doktrínami" , ktoré musíme prijať aj napriek tomu, že tomu nemalo byť.
Tento nešťastný "pápež" , ktorý sám vyhlásil, že "dym satanov vstúpil do Cirkvi" podpísal asi 12 bludných vyhlásení koncilu.
Vina leží aj na nepripravenosti mnohých biskupov na prevrat , ktorí urobili tzv.liberálni "periti" a to svojou neznalosťou latinčiny a zanedbaním dobrej teológie , takže niekedy podpisovali dokumenty koncilu len preto, že ich podpisoval Pavol VI. , ktorý bol heretikom. Ani nevedeli, čo podpisujú.
Satan bol aktívny, zatiaľ čo pastieri spali.
Zvedavcovi:
Neviem , čo si chcela svojim príspevkom o svedomí povedať.