Milý Ignác, teší ma, že ťa príspevok potešil. Na túto tému je možno hovoriť veľa, lebo je to základ nášho chápania sveta, stvorenia a nás samotných. Ale tým pádom je to aj veľmi široký záber problematiky. Lepšie by bolo zamerať sa na určitú špecifickú oblasť. Ale ak ti ide o všeobecné základy chápania Boha, sveta a života, tak je situácia iná.
Treba však vopred povedať, že nepochopíme Božie veci, ak k nim budeme pristupovať z nášho ľudského a pozemského pohľadu. Je to asi prípad žaby v studni, ktorej by chcel orol vysvetľovať vzdušný svet. Asi by ho ťažko pochopila, lebo je zvyknutá na ten svoj svet vodný. My ľudia sme bytosti duchovné, ale aj telesné, ale naučili sme sa všetko chápať iba z toho pohľadu materiálneho. Aj to, čo považujeme za náš duchovný život, teda modlitbu, spiritualitu a trochu tej kultúry je v podstate problematika telesná a nie duchovná. Duchovná by bola vtedy, ak by sme dokázali aktívne žiť v tom duchovnom svete a poznali jeho špecifické vlastnosti. Naša duša má také schopnosti, lebo nie je telesnej podstaty, ale Božskej (duchovnej), ale my sme duševný prejav v sebe potlačili a žijeme prevážne iba pre telesnosť. Duša sa v nás prejavuje v tom, čomu hovoríme naše podvedomie. A to nie je aktívne pri aktivite nášho vedomia. Podvedomie je činné najmä pri útlme nášho vedomia, k čomu dochádza najmä v spánku. Preto naše sny sú určitým prejavom činnosti našej duše.
Aby sme pochopili ontologickú realitu stvoreného sveta, musíme sa zbaviť nášho časopriestorového nazerania na svet. Priestor a čas chápeme ako hlavné atribúty matérie, ale učenci už pochopili, že samy o sebe nie sú ničím fixným a reálnym, ale že sú to veličiny relatívne. Taká je aj celá naša hmota, ktorú vnímame ako niečo pevné, ale vieme, že je to iba náš dojem, že v podstate je hmota charakteristická svojou večnou premenou a teda nestálosťou. Takáto nestálosť však nemôže byť skutočným stvorením, ktoré musí byť charakterizované nemennosťou a stálosťou. Takou sa ukazuje byť iba ten svet duchovný, ktorému dávame atribút večnosti a nemennosti. Ale čo o ňom vieme? Našimi telesnými zmyslami ho nedokážeme identifikovať. Je preto pre nás záhadou práve tak, ako je pre nás záhadou aj podstata života. Celá naša zemeguľa je životom preplnená a predsa jej podstata nám uniká. Máme tu genetické inžinierstvo, ale to je o niečom inom. To je iba o telesných životných formách, ale nie o podstate života, ktorá je netelesná. Pozorujeme jej prejav v rôznych životných formách, ale nevieme definovať jej duchovnú podstatu. Životné formy, to sú živočíšne telá, ktoré oživuje a ovláda dajaká životná energia, ktorej sme zvyknutí hovoriť „duša“. Ale čo je tá duša, to nám nikto nepovie. Istý absolvent Katedry filozofie FHTU Mgr. Brezinský O. v Trnave sa podujal pozbierať vedecký materiál o duši a je na internete „Problém duše v súčasnej filozofii“, ale je toho tak žalostne málo, že to nestojí ani za reč. B.Kafka sa vo svojej knihe „Nové základy experimentálnej psychológie“ zaoberal výskumom duše a pokusmi, ktoré odhaľovali jej schopnosti, ale aj to je málo. Naša veda sa tomuto fenoménu nevenuje, lebo ho považuje za vedou neskúmateľný. Je to ako v prípade Boha. Nedokážeme ho zmerať, odvážiť a ofotiť a tak ho vyhlásime ako nejestvujúceho. Akosi nám pri tom vôbec neprekáža, že je pôvodcom celého sveta a nás samotných.
To všetko dokumentuje našu neznalosť o duchovnom svete, ktorý postmodernistická veda začína uznávať ako jedinú ontologickú realitu. Stvorenie je možno vnímať zvnútra a z vonka. Pohľad zvnútra je taký, ako ho pozorujeme aj my, ale pohľad z vonka je taký, ako ho dokáže vnímať naša duša. Je ako vzduch vôkol nás. Neviditeľný a predsa reálny. Je ho možno užívať, ale nie pozorovať. Je takou realitou, akou je aj samotný Boh. Stvoril nás, ako aj celý svet a neprestajne nás svojou milosťou udržuje a živí, ale ho nedokážeme priamo pozorovať a skúmať. Dokážeš takúto realitu chápať?
František.
|