Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Literárna tvorba » Kútik literárnych prvotín


 [ Príspevok: 1 ] 
Autor Správa
 

od 20.04.2007 11:56:25
napísal 3487 príspevkov
Malý chlapček sedel pod zeleným stromom na kameni a plakal. Drobné slzičky mu stekali po smutných líčkach a malými rúčkami sa ich snažil utierať. No slzy tiekli takými prúdmi, že chlapček mal o chvíľu mokrú celú svoju tvár, zamočenú mal dokonca aj svoju belasú košieľku. Potok, ktorý pretekal neďaleko neho zurčal tiež akúsi smutnú melódiu. Malá sýkorka sa snažila svojou prítulnou blízkosťou upozorniť na seba a rozveseliť jeho smutné srdiečko. No chlapček si ju vôbec nevšímal. Občas pozrel smutne na nebo a rozplakal sa ešte viac. Keď plač neustával, príroda rezignovala. V usedavom plači tiež celá akosi zosmutnela. Akoby prestal plynúť čas a v jednom momente začala plakať celá príroda...
Zrazu zletel z neba anjel. Bol krásny, s bielymi krídlami a zvlnenými plavými vlasmi. Zastal si vedľa chlapčeka a nežne ho pohladil po rozstrapatených vláskoch. Chlapček si to najskôr nevšimol. Až keď sa chcel znova zahľadieť na belasé nebo, zazrel vedľa seba anjela. Anjel sa na neho jemne usmial a podával mu bielu vreckovku. Chlapček sa však pri pohľade na vreckovku rozplakal ešte viac. „Prečo plačeš?“ – opýtal sa ho anjel. Chlapčekov plač trocha ustal a medzi jeho vzlykmi anjel začul : „Lebo som veľmi smutný.“ Anjel sa vedľa neho posadil a začal mu vreckovkou jemne utierať slzami zmáčanú tváričku, pričom sa neprestal na neho usmievať. „A prečo si smutný?“, pokračoval anjel. Chlapček si zhlboka vzdychol a pomaly sa začal utišovať. Keď mu anjel podal malého plyšového medvedíka, chlapček sa ukľudnil. „Ďakujem,“ – poďakoval za hračku. Drobnými rúčkami medvedíka tuho objal a pritúlil k svojmu smutnému srdiečku. „Povedz mi, prosím ťa, prečo si tak veľmi plakal?“ – snažil sa vyzvedieť anjel. Chlapček sa dôverne pozrel na anjela a začal po chvíli anjelovi rozprávať ...
„ Moja mamička bola veľmi dobrá. Ona sa o mňa stále starala. Pamätám sa, keď som bol chorý, v noci mi varila čajík... A večer, keď som zaspával, čítala mi rozprávky... a niekedy mi aj potichu spievala.“ Chlapček si ťažko a smutne vzdychol. Stále sa v jeho očkách trblietali slzy, no snažil sa, aby sa nezgúľali znova dolu líčkami. „Pamätám si, že sme sa spolu modlievali k nášmu Bohu...Vždy večer sme si kľakli na kolená pred malý obrázok, na ktorom bola Panna Mária, prosili sme ju, aby nás mal ocko rád...Mamička mávala vtedy veľakrát v očiach slzy.“ Chlapček pozrel na nebo a smutným hlasom sa po chvíli opýtal anjela : „Ty si anjel, viem, a môžeš mi povedať, či je moja maminka v nebi u nášho dobrého Boha?“ V očkách, červených od plaču, sa objavila iskrička radosti a nádeje. Anjel súhlasne prikývol a odvetil : „ Tvoja mamička je v nebi...“ Chlapček vyskočil od radosti a začal radostne tlieskať rúčkami a poskakovať okolo anjela. „A stretol si ju v nebi?“ – pokračoval vo zvedavých otázkach. Anjel sa veselo usmial - „Áno, práve včera som ju stretol. Sedela na lúke medzi bielymi ľaliami a spievala si potichu pesničku.“ Chlapček spozornel - „Pesničku? A akú pesničku?“ Anjel sa s vážnym výrazom v tvári zamyslel a pošúchal si šibalsky čelo. Po chvíli sa ozval – „Neviem, ako sa tá pesnička volala, no začul som slová – Môj zlatý chlapček, najsladší, mamička ti zaspieva sladkú pieseň, o svojej veľkej láske k tebe...“ Chlapček prestal poskakovať a pribehol k anjelovi. Chytil ho za ruku a pozrel sa mu vážne do očí. V očkách sa mu objavila drobná slza. No nebola to smutná slza, ale slza šťastia. „Áno, túto pesničku mi moja maminka často spievala...Dokonca si pamätám, že posledný večer, keď ma dávala do postieľky, mi ju tiež spievala... A potom si ju zobral k sebe náš dobrý Boh.“ Anjel zvážnel, ale iba na chvíľu. „Tvoja mamička si v nebi často spieva práve túto pesničku. A môžem ťa ubezpečiť, že je v nebi šťastná... Často sa s ňou prechádzam po rajskej záhrade. Tvoja mamička má veľmi rada rajské kvietky, a niekedy jej natrhám celú veľkú kyticu.“ „Áno“, - skríkol chlapček – „je to naozaj moja maminka! .... Vždy sa starala o svoju kvetinkovú záhradku pri dome.... A veľakrát som jej pomáhal polievať kvietky.... A aj ja som jej aj nosil kytičky, vždy bola taká šťastná...“ Anjel sa posadil na kameň a opýtal sa chlapčeka : „Rozprával si, že si sa s mamičkou modlieval. Modlíš sa stále?“ „Áno, každý večer si kľaknem tak, ako keby bola so mnou mamička a modlím sa. Za mamičku aj za ocka.“ – ubezpečoval s vážnym výrazom na tvári chlapček. „To je pekné, že sa modlíš za svojich rodičov,“ – povedal anjel a pokračoval – „a čo tvoj ocko. Spomínal si, že keď si sa s mamičkou modlil za ocka, maminka bola niekedy smutná.“ „Áno, bola. Pretože ocko od nás vtedy odišiel. A mamička vravievala, že keď sa budeme za neho modliť, dobrý Boh nás vypočuje a ocko sa k nám vráti.“ Chlapček si prisadol k anjelovi, jeho tvár nadobudla črty dospelosti a vyjavil anjelovi radostné tajomstvo: „A mamička mala pravdu, včera sa ocko vrátil k nám domov.... Vieš, mám ešte veľkú sestru. Keď mamička zomrela, starala sa o mňa. Ale dobrý Boh vypočul našu modlitbu. Vieš, ja som sa modlieval spolu so sestrou...“ Poobzeral sa okolo seba. Po chvíli priletela sýkorka. Prišla až úplne k jeho nohám a veselo sa na neho pozerala. „A prečo si bol taký strašne smutný, veď sa ocko vrátil?“ – vyzvedal anjel. Chlapček položil na zem plyšového medvedíka a so záujmom vzal do rúk drobného vtáčika, pričom ho hladil po hlavičke. „Vieš, veľmi som chcel byť aspoň chvíľku s mamičkou. Chcel som jej natrhať lúčne kvietky a vidieť, ako sa usmieva.“ Znova zosmutnel. Anjel si to všimol a akosi potmehútsky sa uškrnul. „A čo keby si natrhal tie kvietky len tak, aby si napríklad urobil radosť aj mne? Za toho macíka?“ – ozval sa po chvíli. Chlapček sa pozrel na anjela a keď videl jeho výraz v tvári, dal sa zbierať lúčne kvety. Anjel sa prizeral a ukazoval mu, kde všade rastú. Keď mal chlapček plné ruky kvetov, anjel sa tajnostkárky ozval : „Vieš čo? Tam za tými vysokými stromami je ešte krajšia lúka ako táto. Poď, vezmi kvety a tam mi ich môžeš dať. Bude to vyzerať slávnostnejšie... A uvidíš, aké je tam pekné miesto. Je tam aj viac sýkoriek.“ Chlapček súhlasil. Položil svoju detskú dlaň do anjelovej a vybrali sa vedno na lúku za vysokými stromami. Šli pomaly. Príroda v lese ožila. Vetrík povieval pieseň radosti a potôčik veselo zurčal. Keď sa priblížili k lúke, chlapček zrazu zastal a prekvapene pozrel pred seba. „Mamička!“ – radostne vykríkol a rozbehol sa. Pod veľkým dubom na zelenej tráve stála drobná postava, oblečená do snehobielych šatov. Usmievala sa a mávala na chlapčeka. Keď bol chlapček od nej na niekoľko krokov, radostne sa rozbehla. „Synček môj!“ – celou lúkou, sťaby najkrajšia pieseň, zaznel nežný a tichý hlas. Obaja sa objali. Matka zasypala svoju ratolesť nežnými nebeskými bozkami. Keď sa zvítali chlapček sa zvedavo opýtal - „Ty si prišla z neba? Dobrý Boh ti dovolil?“ „Áno, prišla som preto, aby som ti povedala, aby si už nikdy nebol smutný, pretože mne je v nebi dobre.“ – sladký hlas matky šepkal do uška svojmu nežnému synčekovi. „A ja som ti zase natrhal kvietky. Myslel som si, že budú pre môjho kamaráta anjela.“ – ševelil chlapček a drobnou rúčkou ukázal na anjela. Anjel stál obďaleč a z očí sa mu rinuli diamantové slzy anjelskej radosti a šťastia. „Ďakujem, môj miláčik,“ – s láskou v hlase znel matkin hlas – „a ešte mám pre teba jedno prekvapenie, poď sadnime si na trávu.“ Obaja sa posadili na trávu, držiac sa za ruky. Malé rúčky synčeka v rukách matkiných... Chlapček zvedavo čakal na prekvapenie... A o malú chvíľočku sa začal lúkou rozoznievať sladký hlas matky – „Môj zlatý chlapček, najsladší, mamička ti zaspieva sladkú pieseň, o svojej veľkej láske k tebe...“
A lúkou potom znela nežná pieseň matky, ktorú dobrý Boh poslal, aby posledný krát zaspievala svojmu synčekovi. Tá pieseň bola o nikdy neumierajúcej láske nežného materinského srdca ...
_________________
V skutočnosti som iba tým, čo si Boh o mne myslí.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevok: 1 ] 

Obsah fóra » Literárna tvorba » Kútik literárnych prvotín

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: