Internet – areopág nového veku
Aj keď od uvedenia tejto témy uplynulo viac ako pol roka, myslím, že stojí za to sa mu opäť venovať. Prečo? Preto, lebo tu niečo škrípe, niečo tu nie je tak, aby to mohlo byť podľa predstáv Jána Pavla II, ktorý sa odvolal pri šírení Evanjelia na sv. Pavla (2Kor.4,6). Internet nie je len prezentácia (homiletika), ale aj polemika a na tú naša cirkev nie je pripravená. Po celé stáročia cirkev iba hovorila (kázala), ale nepočúvala iných. Ale svet si išiel ďalej svojou cestou, prišlo „osvietenstvo“, prišlo aj revolučné vrenie, nastal vek vedy a techniky a cirkev stojí stále na svojich dovtedajších postojoch (s výnimkou II.Vat. koncilu) a snaží sa naďalej iba hovoriť, bez počúvania iných. Hovorilo sa síce aj o medzináboženskom dialogu (ekuméne) a dialogu so svetom, ale výsledkom je iba uzavretosť s pocitom nepochopenia a krivdy. A to sa týka najmä internetu a jeho diskusných rubrík. Prečo odtiaľ nepočuť oficiálne stanovisko cirkvi k diskutovaným témam? Hovorí sa dokonca, že poslucháči teológie majú zakázanú polemiku na Areopágu. Celkom by som tomu veril, lebo je tu podozrivé ticho! Bojí sa náš episkopát diskusie na náboženské téma? Verím, že áno! Som presvedčený, že je to preto, že stále tvrdohlavo obhajuje určité dogmy, ktoré sa v minulosti prijali nie z pastoračných dôvodov, ale z politických. Tak tomu bolo najmä v stredoveku, keď sa prijímala podstatná väčšina koncilových dokumentov, ktoré vyhovovali ich dobe, ale z pohľadu súčasnosti sa ukazujú byť už ako neudržateľné. A tak sa mlčí!
Chápem, že je ťažké naprávať chyby minulosti, najmä vtedy ak hlásam svoju neomylnosť, lebo sa ľudia môžu pýtať, prečo je pravda taká relatívna, že platí iba v určitom časovom období a po čase ju treba odvolať, alebo reparovať. Kto sa raz dopustí klamstva, musí na jej obhajobu vymýšľať ďalšie klamstvá, ktoré napokon klamára celkom zadusia. Ježiš hlásal pravdu a som presvedčený o tom, že základy cirkvi sú stále postavené na tejto skale pravdy, ale obklopuje ju množstvo lží, pre ktoré už tú pravdu nie je vidno.
Čo s tým? Ako to riešiť? Nenaskytá sa mnoho riešení! Nemožno na veky strkať hlavu do piesku v očakávaní, že sa nepriateľ stratí. Pápež Ján Pavol II. ukázal jasne cestu. Je to cesta dialógu a úprimnosti. Ale episkopát ho veľmi nechce nasledovať. Zastáva názor ako kedysi KDH, že je treba vymeniť ľud, keď ich nechce ľud voliť. Ale ozývajú sa aj hlasy, že je treba vymeniť vedenie. Komu dá budúcnosť za pravdu? Len aby vôbec dajaká budúcnosť ešte jestvovala!
František.
|