nieco o Sorosovi
Citácia:
nedalo mi aby som si nezískal nejaké informácia o tejto Nadácii a pánovi G.S.
Tento pán je, alebo bol, rozhodne bezohľadným finančným špekulantom, ktorý zbohatol len preto, že takým bol. Rovnako ako všetci, ktorí v posledným päťdesiatich rokoch zbohatli na finančných, či komoditných trhoch. Na rozdiel od toho pána, ktorý robí hanbu svojej funkcii vo veľkom dome s bielymi múrmi, vypracoval sa sám.
Neprekážalo mu to však, aby vo svojich prácach nekritizoval trhový fundamentalizmus, skostnatenú byrokraciu Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, NATO a podobne. Odmietal sebecký postoj USA, ktoré sa rady zapájajú do medzinárodných organizácií, aby vzápätí porušovali ich pravidlá, ktoré sa rady miešajú do vnútorných záležitostí iných krajín, ale nie sú pripravené podriadiť sa pravidlám, ktoré vyžadujú od iných,...
https://antonkovalcik.blog.sme.sk/c/480773/otvorit-sa-otvorenej-spolocnosti.html Citácia:
Sorosov koncept otvorenej spoločnosti je založený na uznaní faktu, že naše poznanie sveta je vo svojej podstate nedokonalé. Ak uznáme našu omylnosť, môžeme získať lepšie pochopenie reality bez dosiahnutia dokonalej znalosti. Konaním na takomto základe môžeme vytvoriť spoločnosť, ktorá je otvorená nikdy nekončiacemu vylepšovaniu. Otvorená spoločnosť je nedokonalá, ale jej zásluhou je to, že zaisťuje slobodu myslenia a prejavu a poskytuje priestor pre experimentovanie a kreativitu.
Otvorená spoločnosť zastáva slobodu, demokraciu, vládu zákona, ľudské práva, sociálnu spravodlivosť a spoločenskú zodpovednosť ako univerzálnu ideu. Soros musel konštatovať, že západná spoločnosť bola viac než ľahostajná k takejto univerzálnej myšlienke, že v podstate kašľala na to, aby ju využila ako pomoc pri plynulom prechode bývalých komunistických krajín k demokracii. Priznal, že sa nechal oklamať propagandou Studenej vojny. Všetky tie reči o slobode a demokracii neboli ničím iným, len propagandou... Musel uznať, že univerzálne myšlienky môžu byť nebezpečné, hlavne ak sa dovedú do logických záverov.
Uznanie vlastnej omylnosti robí spoločnosť otvorenou, no nestačí to na udržanie spoločnosti pohromade. Ešte niečo je treba pridať - nejaké zdieľané hodnoty, starosť o druhých.
Ako individuality sme neúplní; potrebujeme patriť k spoločnosti. Bez ohľadu, či sa nám to páči, či nie, ekonomika sa stala globálnou a preto potrebujeme globálnu spoločnosť. Nemôžeme mať spoločnosť bez toho, aby sme uznali, že niektoré spoločné záujmy majú mať prednosť pred osobnými záujmami jednotlivcov, no naša omylnosť nám bráni poznať, čo sú tie spoločné záujmy. Preto potrebujeme pravidlá, podľa ktorých sa môžeme dohodnúť na tom, čo je tým spoločným záujmom a ako ho môžeme najlepšie dosiahnuť. To nás vedie k medzinárodným zákonom a inštitúciám. Nevedie nás to ku globálnemu štátu, ale k záveru, že národná suverenita sa musí podriadiť medzinárodnému spoločnému dobru. Vedie nás to tiež k princípu podriadenosti: uznajúc aké komplikované je rozhodnúť o spoločnom dobre, rozhodnutia by mali byť prijímané na čo najnižšej úrovni. Príslušnosť k takejto spoločnosti, či komunite by mala byť dobrovoľná.
Citácia:
Dnešná globalizovaná spoločnosť nikdy nemôže uspokojiť potrebu "zakorenených" jednotlivcov niekam patriť. Globálna spoločnosť musí vždy ostať niečím abstraktným, univerzálnou ideou. Musí rešpektovať práva jednotlivcov niekam patriť. Musí si byť vedomá svojich obmedzení. Ako univerzálna myšlienka by mohla byť nebezpečná, ak by bola dovedená príliš ďaleko. Riešenie na globálnej úrovni nemôže byť rovnaké ako na nižšej úrovni, teda vytvorenie štátu. Globálny štát by predstavoval pre slobodu väčšiu hrozbu, než individuálny štát.
Prihlásenie 
Registrovať
Biblia a Dokumenty
Pravidlá
FAQ
Členovia
