Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT


 [ Príspevkov: 145 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 6, 7, 8, 9, 10
Autor Správa
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 11977 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
sila modlitby v praxi

Citácia:
http://faraslatina.sk/?p=2222
Hore
 Profil  
 
 
Obrázok užívateľa

od 10.07.2015 17:28:11
napísal 1581 príspevkov
:roll: :roll:
_________________
Boh nemá náboženstvo. Mahatma Gandhi
Hore
 Profil  
 
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 11977 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Len ten je kresťan, kto nesie kríž ako Šimon Cyrénsky
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140926033

cela zbierka peknych krestanskych clankov
http://marianskehnutia.sk/index.php/nova-evanjelizacia
Hore
 Profil  
 
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 11977 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
Nevyžádané rady mládeži (Marek Vácha)

Milí mladí lidé. Moc se omlouvám. Tahle knížka je tak trochu kulometná palba. Nebo spíš kobercový nálet. … Píši slova, střílím je na stránky a na zem padá déšť prázdných patron. … Kniha je spíš surovým železem k tavení a tříbení. Nejsem majitelem konečné pravdy a nečiním si nárok, že to tak je. … Jsi pozván ke svatosti, k ničemu menšímu…Máš svoje vlastní cestu, tak po ní jdi…Chci v tobě zapálit oheň, a jak moc si přeji, aby už vzplanul. … Přál bych si, aby chlapci objevili svoje mužství a dívky svou něžnost a nechali je vytrysknout, aby neztratili ani vteřinu. Copak je ideálem veškeré mystiky křesťanství chlapec bledý jako mořská houba, bez molekuly testosteronu, bez svalů a naprosto apatický? … Přál bych si, aby muži byli znovu divocí, rytířští a s vůlí, aby se dívky nebály být krásné, aby se neostýchaly být provokativní, aby nechaly svou vnitřní krásu vyniknout v té vnější.

Copak nevíte, že vaším nejvnitřnějším zadáním je, abyste byly krásné a provokativní a tvořivé, a chlapci, copak nevíte, že vaším zadáním je umět se porvat a zvítězit? Chci to říct nahlas, to nejsou hříchy, naopak, to je váš úkol a hřích je, když takoví nejste, když den za dnem vidím, jak k přijímání přichází průvod vyhaslých odsouzenců, průvod mrtvých očí. K přijímání neběží neukázněné stádo divokých koní, ale defilé hubených intelektuálů, defilé zkrocených, ukázněných, umrtvených, poslušných duší, které se stydí za svá těla, defilé dívek, které nechtějí provokovat, dívek bez elektřiny, dívek bez pohledů, dívek, které nejsou při chuti a nikdy nebyly a považovaly by to za těžký hřích. Dívky a chlapci žijící své vlažné životy bez výkyvů, ani příliš studení, ani příliš horcí, bez odvahy k hříchu a bez odvahy k ctnosti…

Kniha je věrná svému názvu a obsahuje především rady pro život, surové železo zkušeností tavených vlastním životem a vlastním poznáním. Je to pozvání k odvaze, k životu, k putování s plachetnicí daleko na oceán, ne jen k projížďce na rybníku. Oceán samozřejmě znamená nekonečno, tedy věčnost (která neznamená budoucno, nýbrž neviditelno, jak říká P. Kabrda) a blízký – co nejbližší vztah s Bohem. Je to pozvání k životu, a to k životu v plnosti (nebo také se někdy překládá v hojnosti) viz Jan 10,10.

Ty sám máš odpovědnost za každé svoje slovo a každý svůj čin, máš prsten, kterým se pečetí smlouvy a máš nejlepší šaty – tak si je laskavě na sebe vezmi a ujmi se hospodářství.

Marek Orko Vácha střílí svoje slova na stránky a do srdcí čtenářů a trefuje se přesně. Hříchem může být i nedostatek vykonaného dobra, nerozvinutí mých originálních darů, hřiven a nadání, hodiny, dny a roky promarněného času.

Moc bych si přál, aby váš život nebyl prožit marně, abyste uskutečnili pozvání ke svatosti. Nic menšího nebrat! Čas je zlato, jdi do toho vůlí a porvi se o něj.

Nauč se na sobě pracovat, nauč se sebezápory, nejen v pátek a v postní době. Necvičíš, nemáš. Nestuduješ, nevíš. Neovládáš se, nedáš to. Bylo by iluzí myslet si, že důležité životní chvíle zvládneš bez přípravy, z voleje. Ty věci je potřeba mít připravené předem, je potřeba být na sebe ostrý, nutit se do věcí, nepříjemné napřed, příjemné potom, cílem života není štěstí (v konvenčním smyslu). Nejde o to, být dokonalý ve smyslu bezchybnosti a raději neudělat ani krok, aby nebyl špatný. Je potřeba se vydat na cestu. Objevit svoje obdarování a nechat svoji slávu zazářit navenek. Hledat svoji cestu ve víře a v modlitbě. Hledat, co mě oslovuje, co sytí moji duši. Osekávat ze života i hezké a dobré věci, pro věci hezčí a lepší. Bojovat. Milovat. Modlit se. Pojďme na to.
http://rozen.webnode.cz/knihovna/
Hore
 Profil  
 
Poslať 12.11.2017 17:46:50   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 15.11.2009 21:29:16
napísal 3712 príspevkov
misojogi píše:
Citácia:
Dúha na viacerých miestach Poľska po modlitbe ruženca
jeste Polska nezgynula ......
Modlili sa aj za Slovensko a Európu. Vďaka za silu ich viery a modlitby.
Hore
 Profil  
 
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 11977 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
naozaj vystizne:
Citácia:
Istý autor ide ešte ďalej a dokonca tvrdí, že silné sebavedomie je nevyhnutnou podmienkou k pokore. Človek, ktorý hreší pýchou, v skutočnosti trpí na pocit menejcennosti. Aj keď s týmto tvrdením zaiste nie každý bude súhlasiť, z psychologického i kresťanského pohľadu sa zdá byť pravdivým.

Skúsenosti ukazujú, že otvorené prejavy pýchy a arogancie sú často prejavom skrytých pocitov menejcennosti. Hoci tento vzťah si všimli už mnohí stredovekí duchovní autori, je jasné, že celkom mu ešte nerozumeli. Ich chápanie pýchy nebolo pre nich natoľko obranným mechanizmom, vyplývajúcim z nízkej sebaúcty a pocitu menejcennosti, ako skôr tupým hriechom. Preto mnohé svoje rady zameriavajú presne týmto smerom: boj proti pýche praktizovaním pokory.

Toto sa však nie vždy darilo, a to preto, lebo mnohé prejavy „obdivovanej a odporúčanej“ pokory boli v skutočnosti prejavom skrytej pýchy. A tak mnoho ráz nešlo o pokoru, ale o kamufláž pokory.
https://svetkrestanstva.postoj.sk/28600/nepriatelia-lasky-pycha
Citácia:
No treba upozorniť, že nie všetky prejavy pýchy sa dajú vysvetliť obranným mechanizmom proti komplexom menejcennosti. Jestvujú ľudia, ktorí sú „úprimne“ arogantní, a teda pyšní; inými slovami naozaj páchajú hriech. A o týchto potom platia závery stredovekých duchovných autorov. Vidíme teda, že vo veciach treba mať jasno. Pýcha môže byť aj obranným mechanizmom, ako to hovoria súčasní psychológovia, no môže byť aj naozajstným hriechom, ako to hovoria stredovekí duchovní učitelia.
---
Citácia:
Zamerajme sa ešte na niekoľko dôležitých otázok. Je pokora o tom, že si vôbec nevšímame rozdiely medzi nami a druhými? Inými slovami: jestvuje veľa oblastí, v ktorých naozaj môžeme vynikať. A čo my: máme sa tváriť, že nevynikáme a toto tvrdiť aj ostatným? Má napríklad v mene pokory vzdelaný a uznávaný vedec tvrdiť, že on nič nevie, krásna žena dokazovať, že je škaredá, nadaný športovec, že je poleno, uznávaný hudobník, že jeho výkon je brak, šikovný umelec, že je ľavý?

„Pokora, ktorá zanedbá uvažovanie nad svojimi darmi a schopnosťami, môže byť nielen nepravá, ale dokonca zlá. Často nám totiž môže slúžiť ako zámienka na vyhnutie sa zodpovednosti za rozvoj svojich darov.“

Ak by to tak bolo, takáto pokora by sa zakladala na klamstve. No ak by sme si to všetko uznali, ako sa potom vyhnúť arogancii, povýšeneckosti a domýšľavosti? Nanešťastie, mnohé rady na budovanie si pokory stavajú na popieraní reality. A z toho nemôže vzísť nič dobrého. Obdarovaný človek, či sú jeho dary vrodené, alebo vypestované, si svoje dary v mene pokory musí uznať. Uvedomovanie si týchto svojich darov ho samo osebe nerobí pyšným. Či je pyšný alebo pokorný závisí od toho, ako sa na tieto svoje dary pozerá, ako ich užíva a ako ich zapája do svojho vzťahu voči Bohu, sebe samému a blížnym.

Sv. František Saleský pripomína, že popieranie svojich darov preto, aby si človek nezačal na nich zakladať a aby ho to nepriviedlo k pýche a tak k odpadu od Boha, je omylom. V skutočnosti je to naopak. „Nie je potrebné sa báť, že uvedomovanie si svojich darov nás urobí pyšnými, ak si dáme pozor, aby sme nezabudli na pravdu, že žiadne dobro nepochádza od nás. Čo dobré máme, čo by sme neboli dostali? A ak sme to dostali, prečo by sme si mali budovať cez to slávu. Skutočné uvažovanie nad svojimi darmi nás bude robiť pokornými, pretože takéto uvažovanie nás bude viesť k vďačnosti.“

Pokora, ktorá zanedbá uvažovanie nad svojimi darmi a schopnosťami môže byť podľa sv. Františka Saleského nielen nepravá, ale dokonca zlá. Často nám totiž môže slúžiť ako zámienka na vyhnutie sa zodpovednosti za rozvoj svojich darov. Svoje dary by sme mali používať k službe Bohu a svojim blížnym. No ak ich budeme popierať, potom ich nebudeme zapájať do tejto služby. Takáto „pokora“ je vlastne dôvodom k lenivosti.
Hore
 Profil  
 
Poslať 20.12.2017 10:21:22   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 11977 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
História zasväcujúcich zverení sa Panne Márii. Zasvätenie či zverenie (rozdiely)

http://alianciazanedelu.sk/archiv/684
Zoznam svätých, kňazov, biskupov, kardinálov, pápežov, ktorí zasväcovali Panne Márii, neveste Ducha Svätého, seba, farníkov, mestá, štáty, či svet na jednotlivých miestach, nám blízkych štátov, vrátane Slovenska, či vzdialených, a v určitých dátumoch až po dnes by bol nekonečný.

Tu je len krátky prehľad:

Už svätý Ján Damascénsky (675-753), jeden z najväčších gréckych cirkevných otcov, sa takto modlil: „Ó, Pani, skôr než dnes vstanem, vzývam Ťa, Matka Božia… Zasväcujem ti svoju myseľ, svoju dušu, svoje telo a všetko, čím som.“

Svätý Ján Vianney (1786 – 1859), patrón kňazov sa zasvätil Panne Márii a zložil sľub, že jej bude navždy slúžiť. Spísal zoznam všetkých farníkov z Arsu. Zoznam vložil do strieborného srdca. Srdce so zoznamom všetkých farníkov zavesil na krk Panne Márii a zasvätil jej všetkých farníkov. Povedal: „Vieme, že tam, kde bola Mária odsunutá, kde zostala nepochopená, tam sa tiež vytráca úcta nielen k nej, ale k Bohu a následne k ľuďom.

Pápež Pius XII., 31. októbra 1942, prostredníctvom rádia, zasvätil svet Srdcu Panny Márie. Taktiež 8. decembra 1942 v Bazilike Svätého Petra. V r. 1954 ustanovil sviatok Panny Márie Kráľovnej na 31. mája. Pritom nariadil, aby sa v ten deň každoročne konalo zasvätenie ľudstva Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Počas Druhého vatikánskeho koncilu 510 biskupov zo 78 krajín sveta podpísalo petíciu s prosbou, aby Svätý Otec Pavol VI zasvätil Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie celý svet, s osobitným vymenovaním Ruska a iných národov podmanených komunizmom, a aby to spolu s ním v ten istý deň urobili všetci biskupi sveta.

Dokument odovzdali Pavlovi VI. počas osobitnej audiencie 3. februára 1964. Pavol VI. 21. novembra 1964 „zasvätil ľudský rod“ Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Svätý Ján Pavol II. svoj život úplne odovzdal a zasvätil Panne Márii ako kňaz, aj ako biskup. Neskôr ako pápež Ján Pavol II. , prijíma pápežské heslo: „Totus Tuus! Celý tvoj, Mária!“

13. mája 1982 sa prišiel poďakovať Panne Márii Fatimskej za záchranu života. Takto zasvätil Panne Márii Fatimskej: „Zverujeme ti, Matka, svet, všetkých ľudí a všetky národy, zverujeme ti tiež toto zasvätenie sa za svet a dávame ho za obeť tvojmu materskému srdcu.“

25.3.1984 tento pápež v Ríme opäť, spojený so všetkými biskupmi sveta, zasvätil svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. V tento pamätný deň, tento veľký znalec záverov II. vatikánskeho koncilu, na Námestí svätého Petra v Ríme, pri soche Panny Márie Fatimskej, ktorú na túto príležitosť priviezli, vykonal akt zasvätenia, ako o to prosila Matka Boha. V ten istý deň biskupi vo všetkých diecézach na svete mali to isté vykonať spolu so svojimi kňazmi a veriacimi. Všetci intuitívne cítili, že táto udalosť zmení dejiny sveta. Ján Pavol II. vykonal toto zasvätenie, aby bola premožená moc zla, ktoré ohrozuje celé ľudstvo: „Sila tohto zasvätenia,“ povedal Svätý Otec, „trvá naveky, zahŕňa všetkých ľudí, kmene a národy, premáha všetko zlo, ktoré duch temnosti roznecuje v srdci človeka a jeho činoch, ako sme toho svedkami v našich časoch… Zasväcujem ti, ó, Matka, svet, všetkých ľudí a všetky národy a vkladám ich do tvojho materinského srdca. Ó, Nepoškvrnené Srdce!

V jubilejnom roku, 8. októbra 2000 Ján Pavol II. zasvätil Cirkev a svet v treťom tisícročí Matke Božej. Na liturgii, a teda aj na akte zasvätenia, bolo prítomných 1400 biskupov z celého sveta. Aj tentoraz to bolo pred sochou Panny Márie privezenou na túto príležitosť z Fatimy.

Svätý Ján Pavol II. v meste Knock, Írsko, 30. septembra 1979: „Zverujeme a zasväcujeme ti, Matka Kristova a Matka Cirkvi, svoje srdcia, svedomie i svoju prácu… zasväcujeme ti učiteľov, katechétov, študentov, spisovateľov, básnikov, hercov, výtvarníkov, hudobníkov, robotníkov a ich predákov, zamestnávateľov, ľudí slobodných povolaní, všetkých, ktorí sa venujú politike a verejnej správe, aj tých, ktorí utvárajú verejnú mienku… zasväcujeme ti manželov a tých, ktorí sa na manželstvo ešte len pripravujú, tých, ktorí sú povolaný do tvojej služby, a všetkých, ktorí sa rozhodli žiť v celibáte… nemocných a starých, mentálne, či telesne postihnutých a všetkých, ktorí sa o nich starajú, opatrujú ich… väzňov, všetkých odmietnutých ľudí, vyhnancov a osamelých, ktorí túžia po vlasti.“

Svätý Ján Pavol II. , Rím, 7. júna 1981: „Prijmi pod svoju materskú ochranu celú ľudskú rodinu, ktorú ti z celého srdca zasväcujeme.“

Čenstochovú navštívil svätý Ján Pavol II. ako pápež šesťkrát. Takto vykonal zasvätenie Panne Márii: „ Matka Cirkvi, znovu sa zasväcujem tebe, tvojmu materskému otroctvu lásky: Totus tuus! Celý Tvoj! Zasväcujem ti celú Cirkev, všade vo všetkých končinách sveta! Zasväcujem ti celé ľudstvo, všetkých ľudí – mojich bratov, všetkých obyvateľov a národy zeme. Zasväcujem ti Európu a všetky kontinenty. Zasväcujem ti Rím a Poľsko, ktoré sú spojené novým zväzkom lásky v osobe tvojho služobníka. Ó Matka, láskavo nás prijmi! Ó Matka neopúšťaj nás ! Ó Matka, veď nás!“

Pápež Benedikt XVI., plne si vedomý záverov II. vatikánskeho koncilu, zasvätil 12. mája 2010 vo Fatime, v kostole Najsvätejšej Trojice všetkých kňazov sveta Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie: „Nepoškvrnená Matka, na tomto mieste milosti… my, synovia v Synovi a Jeho kňazi, zasväcujeme sa tvojmu Materinskému Srdcu.“

Pápež František požiadal patriarchu Lisabonu kardinála J. Policarpa, aby zasvätil jeho pontifikát Fatimskej Panny Márie. Lisabonský patriarcha kard. José Policarpo zasvätil 13.mája 2013 pontifikát Svätého Otca Františka Panne Márii Fatimskej, podľa priania, ktoré vyslovil sám pápež František. Na svätej omši, ktorú kardinál Policarpo slúžil v deň 96. výročia mariánskych zjavení, sa zúčastnilo okolo 300 tisíc veriacich. Biskup diecézy Leiria-Fatima v závere sv. omše prečítal posolstvo pápeža Františka, v ktorom vyjadruje svoju hlbokú vďačnosť za splnenie svojho priania. Svätý Otec sa pripojil k modlitbe pútnikov a z celého srdca im udelil svoje apoštolské požehnanie.

Z textu posolstva zasvätenia: „Najsvätejšia Panna, Sme pri tvojich nohách, biskupi Portugalska spolu s veľkým množstvom pútnikov, v deň 96. výročia Tvojich zjavení pastierikom v Cova da Iria, aby sme zrealizovali prianie Pápeža Františka, ktoré jasne vyjadril, aby sme zasvätili Tebe, Fatimská Panna Mária, jeho službu Rímskeho biskupa a univerzálneho Pastiera. Preto zasväcujeme tebe, ó Panna, ktorá si Matkou Cirkvi, službu nového pápeža.“

Svetové dni mládeže 2013, v brazílskom Riu boli zasvätené Fatimskej Panne Márii.

Súčasný pápež František, nástupca Ježiša Krista, hlava Cirkvi, sa takto zasvätil 23. júla 2013 Panne Márii, v Brazílskej Aparecide: „Ó, najsvätejšia Mária… zasväcujem ti svoju myseľ… zasväcujem ti svoj jazyk… zasväcujem ti svoje srdce.“

Pápež František zasvätil Panne Márii z Bonarie v Cagliari na Sardínii 22. septembra 2013: „Preblahoslavená Panna Mária… zasväcujeme ti všetko, čím sme a čo vlastníme.“

Panna Mária vo Fatime naliehavo prosí: „Chcem Vás poprosiť, aby Rusko bolo zasvätené môjmu Nepoškvrnenému Srdcu!“… „Nadišiel čas, kedy má Svätý Otec v spojení so všetkými biskupmi sveta zasvätiť Rusko môjmu Nepoškvrnenému Srdcu!“

Konferencia biskupov Filipín: Slávenie Národného zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie 8. júna 2013 : Biskupská konferencia vyhlásila, aby sa simultánne 8. júna 2013, na sviatok Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, o 10:00 hodine dopoludnia urobilo NÁRODNÉ ZASVÄTENIE NEPOŠKVRNENÉMU SRDCU PANNY MÁRIE vo všetkých katedrálnych chrámoch, farských kostoloch, vo svätyniach a kaplnkách v príslušných arcidiecézach, prelatúrach a apoštolských vikariátoch.

Český biskup Vokál zasvätil Matke Božej diecézu Hradec Králové 1. januára 2014: „Matko Boží, Panna Mária Fatimská… tvému Nepoškvrněnému Srdci zasvěcujeme Královohradeckou diecézi.“

V nedeľu /23.3.2014/ na Ukrajine vo všetkých rímsko-katolíckych chrámoch sa po svätej omši kňazi a veriaci spojili modlitbou zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie… Zakončenie Konferencie bolo 20. marca v Charkovskej Katedrále, počas ktorého biskupi zasvätili Ukrajinu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. V nedeľu 23. marca sa k tomuto zasväteniu pripojili všetky farnosti Ukrajiny. Zasvätením Ukrajiny Jej Nepoškvrnenému Srdcu, veriaci prosia o ochranu pred zlým, pokoj a milosť pre Ukrajincov a všetkých ľudí dobrej vôle. Ukrajinská Grécko-Katolícka cirkev obnovila 6. apríla 2014 Akt zasvätenia Ukrajiny pod ochranu Panny Márie. ( O. Laurencjusz Jan Zezicki, OSPPE, Ružin-Ukrajina) Poľský primas, kardinál August Hlond zasvätil 8. septembra 1946 Poľský národ Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Najvyššími cirkevnými autoritami bol zasvätený Libanon 16.6. 2013, Írsko 15. 7. 2013, Dominikánska republika…..

Na Slovensku máme 218 kostolov a 177 kaplniek zasvätených Sedembolestnej Panne Márii. Veľa zvonov bolo zasvätených Panne Márii. Najstarší známy kostol na Slovensku zasvätený Sedembolestnej Panne Márii je v Trstíne – Hájičku z roku 1245.

Arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský 9.12.2011 v bratislavskom kostole sv. Jána z Mathy celebroval pri príležitosti slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie slávnostnú svätú omšu. Na záver obnovili hlavný celebrant, koncelebranti i veriaci zasvätenie hlavného mesta pod ochranu Panny Márie. – Tieto zasvätenia Bratislavy pod ochranu Panny Márie sa konajú každý rok.

Biskup Mons. Jozef Haľko 4 dec. 2013 v Národnej Svätyni Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne zasvätil stovky prítomných veriacich Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Mons. Jozef Haľko, bratislavský pomocný biskup, Za prípravnú komisiu Roka Sedembolestnej Panny Márie: „Vrcholom roka bude zasväcujúce zverenie sa pod ochranu Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne na jej sviatok 15. septembra 2014.“

Ukážky schválených modlitieb na Slovensku:

Modlitba zasvätenia sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie (Imprimatur č. 641/2006V Nitre 31.5.2006, Mons. Marián Chovanec):Fatimská Panna Mária, Matka Božia, útočište hriešnikov a Matka Božieho Milosrdenstva: zasväcujem sa tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu so všetkým, čo som a čo mám… (Imprimatur č. 641/2006V Nitre 31.5.2006, Mons. Marián Chovanec, pomocný biskup a generálny vikár)

Modlitba zasvätenia sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie: „Panna Mária Fatmská, Matka Matka milosrdenstva, Kráľovná neba i zeme, útočište hriešnikov! My sa pripájame k Mariánskemu hnutiu a zasväcujeme sa celkom osobitným spôsobom tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu…“ – „Kňazom, najmilším synom Panny Márie“ – Imprimatur František Tondra, spišský biskup. (Toto zasvätenie má mnohonásobné imprimatur biskupov z celého sveta, dodnes platné)

http://modlitba.sk/?p=6639

Rok Sedembolestnej Panny Márie: Zasvätenie či zverenie (rozdiely)

Bratislava 26. augusta (TK KBS) Zasvätenie či zverenie. Je v tom podstatný rozdiel? Ako to súvisí s mariánskou úctou? Na otázky čitateľky Katolíckych novín Margity zo Slovenského Grobu reaguje Ivan Špánik, kňaz, ktorý sa venuje mariológii. TK KBS pri tejto príležitosti prináša reakciu pre čitateľov v plnom znení.

—————————————————————–

Zasvätenie či zverenie – aký je v tom rozdiel

Vážená redakcia, chcela by som sa spýtať, či je správne, keď sa v kostole po modlitbe posvätného ruženca zasväcujeme Panne Márii. V kresťanských médiách však upozorňovali, že zasvätiť sa možno iba Bohu. Božej Matke sa teda nezasväcujeme, ale zverujeme pod ochranu? Je v tom podstatný rozdiel? Ako to súvisí s mariánskou úctou? Margita, Slovenský Grob

—————————————————————–

Milá Margita,

v teológii rozlišujeme slovo „zasvätenie“ na dvoch úrovniach – liturgicko-právnej a duchovnej. Na liturgicko-právnej rovine sa možno zasvätiť iba Bohu. Tak to robia napríklad kňazi, rehoľné osoby, zasvätené panny. V duchovnej rovine je možné zasvätiť sa aj Panne Márii, pričom však z toho nevyplýva nijaký cirkevnoprávny stav. Božej Matke sa teda z duchovného hľadiska môžeme zasväcovať, ale aj zverovať pod ochranu. Aby to však na prvý pohľad nebudilo dojem, že Pannu Máriu staviame na úroveň Boha, súčasná liturgická teológia odporúča používať termín „zasvätenie“ iba vo vzťahu k Bohu. Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vo svojom dokumente Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii z roku 2002 v bode č. 204 vyjadruje pochopenie pre tieto podnety, aby sa namiesto „zasvätenie“ používali iné výrazy, ako napríklad „zverenie sa“, „oddanie sa“. Direktórium tiež upozorňuje, že výraz „zasvätiť“ sa niekedy nevhodne používa tam, kde je lepšie použiť slovo „zveriť“, napríklad ak chceme vyjadriť prosbu, aby sa deti zverili pod ochranu Panny Márie.

Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v direktóriu napriek tomu nezakazuje v duchovnej terminológii používať slovo zasvätenie sa Panne Márii, ani neučí, aby sa slovo „zasvätenie“ nahradilo slovom „zverenie“. Výraz „zasvätiť sa“ Márii i naďalej akceptuje, ale prízvukuje jeho správne chápanie. Vyplýva to z ďalších vysvetľujúcich slov v tomto dokumente: „V každom prípade, keď ide o úkon zasvätenia, je potrebné poučiť veriacich o jeho povahe… je len analogický vo vzťahu k zasväteniu sa Bohu… má sa vyjadriť korektným spôsobom v línii takpovediac liturgickej: Otcovi skrze Krista v Duchu Svätom, s prosbou o príhovor Panny Márie, ktorej sa úplne zverujeme, aby sme verne zachovávali krstné záväzky a žili v synovskom postoji k nej; má sa vykonať mimo slávenia eucharistickej obety, lebo ide o úkon zbožnosti, nepripodobniteľný liturgii: zverenie sa Panne Márii sa totiž podstatne líši od ostatných foriem liturgického zasväcovania.“

Výraz „zasvätenie“ sa v modlitbách súčasnej Cirkvi bežne používa, pričom je previazaný s termínom „zverenie sa“. Pápež František minulého roku použil v troch zasväcujúcich modlitbách k Panne Márii výraz zasvätenie päť ráz a výraz zverenie tri razy. Dalo by sa hovoriť o určitej výrazovej elipse, ktorá má dve ohniská vytvorené obidvomi termínmi, pričom sa navzájom dopĺňajú, podporujú, nevylučujú sa však ani nie sú v protiklade. Pekne to vidíme napríklad v zasväcujúcej modlitbe sv. Jána Pavla II. z 25. marca 1984, keď povedal: „Objím s láskou Matky a služobnice Pána tento náš ľudský svet, ktorý ti zverujeme a zasväcujeme, plní nepokoja nad pozemským a večným osudom ľudí a národov. Osobitne ti zverujeme a zasväcujeme tých ľudí a tie národy, ktoré toto zverenie a toto zasvätenie zvlášť potrebujú.“ V tomto vyjadrení vidíme krásny a nerušivý súlad oboch termínov. Zároveň pozorujeme, že tieto výrazy sú aj rozdielne, aj sa prelínajú. Vo výraze „zverenie“ môžeme badať dôraz skôr na vnútorný pohyb smerom k Márii, na dôverný vzťah s ňou. Vo výraze „zasvätenie“ môžeme zas vnímať dôraz na spočinutie v dôvernom vzťahu s Máriou v jej nepoškvrnenom Srdci, určité mystické vystúpenie do jej zasvätenia sa trojjedinému Bohu. Preto chcieť z liturgických dôvodov vyčiarknuť výraz „zasvätenie“ a nahradiť ho výrazom „zverenie“ by bolo z pastoračného hľadiska ochudobnením hĺbky nášho dôverného vzťahu k Panne Márii a skrze ňu i k Bohu.

Milá čitateľka, zakončím dvomi citátmi sv. Jána Pavla II. z encykliky Redemptoris Mater (RM)a z apoštolského listu o ruženci Rosarium Virginis Mariae (RVM): „Veľmi rád… pripomínam postavu sv. Ľudovíta Máriu Grigniona z Montfortu, ktorý odporúčal kresťanom zasvätiť sa Kristovi prostredníctvom Panny Márie ako účinný prostriedok žiť verne podľa krstných záväzkov. S radosťou pripomínam, že ani v našich časoch nechýbajú nové vzory tejto spirituality a zbožnosti“ (RM, 48). „Čím viac je srdce zasvätené jej, tým viac je zasvätené Ježišovi Kristovi“ (RVM, 15).

Ivan Špánik, Autor je kňaz, venoval sa mariológii

Zdroj: Katolícke noviny 34/2014 /
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140826022
Hore
 Profil  
 
Poslať 12.01.2018 22:50:52   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 11977 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Pekna stranka na tuto temu
http://web.katolik.cz/feeling/
Hore
 Profil  
 
Poslať 13.01.2018 18:45:23   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 11977 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Od cias Jana Sobieskeho a Czarnej Madony v Czenstochovej sa Polsko nevzdava ruzenca
http://immaculata.minorite.cz/polsko-ruzenec-podeel-hranic/
http://rozaniecdogranic.pl/
Obrázok
Jeste Polska nezgynula :palec: :potlesk:
Hore
 Profil  
 
Poslať 13.02.2018 17:54:33   Re: DUCHOVNÝ ZÁPAS - PILIERE A POMOCKY
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 11977 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
velmi pekne

6 pokušení, s ktorými zápasí najviac kresťanov

http://www.lifenews.sk/14221/6-pokuseni-s-ktorymi-zapasi-najviac-krestanov
https://catholic-link.org/6-temptations-you-probably-struggle-with-if-youve-been-a-christian-for-awhile/

Pre prípad, že to ešte nie je každému jasné: diabol existuje a vôbec nie je nadšený z ľudských bytostí. Ba čo viac, je to riadny zbabelec. Keďže nedokáže priamo škodiť Bohu, rozhodol sa mu škodiť prostredníctvom stvorení, ktoré Boh miluje najviac: prostredníctvom nás. Nikto by nemal byť šokovaný, a najmä nie kresťania (jeho obľúbená korisť), keď im poviem, že diabol na nás útočí neustále a pokúša nás, aby sme hrešili, a urážali tak Boha.
Problém je v tom, že diabol je veľmi prefíkaný, a my, kresťania, bývame často nerozumní. Sme presvedčení, že chodievať na omšu, modliť sa ruženec a usilovať sa žiť viac-menej súvisle kresťanským životom nás automaticky oslobodzuje od tejto hrozby. Takto to však, žiaľbohu, nie je. Diabol totiž zdvojnásobuje svoje úsilie keď vidí, že sa snažíme kresťansky prežívať svoj život, osvojí si novú podobu a aktualizuje svoju stratégiu. Pomôže nám možno metafora: Zlodej chce vykradnúť dom. Zatiaľ čo snorí okolo domu a snuje plán, zistí, že v ňom býva mladá dievčina. Každý večer prichádza jej priateľ, hodí jej do okna kamienok aby vyšla von a pustila ho dnu. Čo musí urobiť zlodej, aby dievčinu preľstil? Ak by v správny čas len jednoducho hodil kameň, otec dievčiny by ho určite zastrelil. Potrebuje sa zamaskovať aby vyzeral ako jej priateľ, musí napodobniť jeho chôdzu a hlas. Podľa mňa je to dobrý príklad na pochopenie toho, ako diabol so svojimi pokušeniami infiltruje život kresťana. Diabol nepokúša priamo a otvorene, pretože dobre vie, že by bol okamžite odmietnutý. Naopak, mení svoje plány a pokúša sa ich prezentovať spolu s názormi a postojmi v zmýšľaní človeka, ktoré sa javia ako duchovné; takže kúsok po kúsku sa odkláňame od nášho vzťahu s Bohom.
Aké sú to tie názory a postoje v zmýšľaní človeka, ktoré sa síce javia ako pozitívne a duchovné, ale v skutočnosti ide o pokušenie? Na túto otázku odpoviem pomocou knihy Discernment: Acquiring the Heart of God (Rozlišovanie: Osvojiť si srdce Boha) od pátra Marka Ivana Rupnika, SJ, ktorú vrelo doporučujem. Kniha čerpá z Cirkevných otcov, takže jej myšlienky sú obohatené tradíciou a múdrosťou Cirkvi.

Zameranie sa iba na seba

Neviem či aj vy máte takú skúsenosť, ale Boh mi potom, ako som sa rozhodol byť pravým kresťanom, veľmi pomohol tým, že som sa začal menej zameriavať na seba, a viac na druhých. Zistil som, že sa oveľa viac radujem keď môžem dávať, ako keď dostávam a že radosť z autentického spoločenstva sa nedá porovnať s pochybnými zábleskami uspokojenia, ktoré vám poskytuje sebectvo, egoizmus. V duchovnom zápase hrá diabol práve v tejto oblasti všetkými kartami. Je totiž veľmi ťažké oklamať alebo priviesť do omylu človeka, ktorý má svoju víziu, a ktorého srdce má namierené priamo k Bohu a ostatným ľuďom. Môžeme povedať, že láska je „kryptonitom“ zla. (kryptonit – fiktívny chemický prvok, pomocou ktorého sa autorom podarilo obmedziť schopnosti Supermana; pozn. prekl.)
V prvom rade treba povedať, že práve v tomto spočíva zásadná stratégia, ktorá vyvoláva ostatné pokušenia. Diabol potrebuje aby sme klopili zrak a zahľadeli sa len na seba, aby na nás mohol čo najúčinnejšie zaútočiť. Nárast tejto nezriadenej sebalásky je duchovným neduhom, ktorý Cirkevní otcovia nazývajú philautia. Diabol sa ňou snaží naočkovať náš kresťanský život. Tu je niekoľko zákerných spôsobov, akými sa o to usiluje:

1. Presvedčenie, že viera je viac o obsahu, než o vzťahu.

Kresťanská viera je o vzťahu s Kristom. Tento vzťah sa prejavuje mnohými spôsobmi: podľa toho v čo veríme, v čo dúfame, čo si myslíme a v čom sa rozhodujeme. Je to viera, ktorá formuje a obohacuje každý aspekt nášho života, pretože je to živá viera, založená na autentickom vzťahu s Pánom Ježišom.
Ak život kresťana živí dialóg lásky s Kristom, diabol nemôže urobiť nič alebo len veľmi málo. Jeho stratégia preto pozostáva z podkopávania tohto vzťahu. Ako to robí? Tým, že chce, aby sa nám naše náboženské zmýšľanie, naša túžba po svätosti, naša úcta k Eucharistii a naše duchovné a sociálne cítenie javilo ako naša osobná zásluha, a nie ako Boží dar, ktorý má človek prijať. Zámerom diabla je urobiť z nás zbožných ľudí, ale bez Boha. Chce nás donútiť uveriť, že sme schopní stať sa lepšími kresťanmi, keď budeme postupne upúšťať od príslušných nárokov na priateľstvo s Ježišom.
Čo nám už však diabol nepovie je fakt, že nikto nemôže nikoho pripraviť o vieru bez toho, aby ju ten dotyčný sám niečím neuhášal a nespochybňoval. Ak totiž začne kresťan sám seba považovať za hlavného pôvodcu svojho kresťanského života, stráca jeho viera všetku energiu a význam, ktoré jej poskytuje dynamika vzťahu s Bohom. Stáva sa vlažnou, až ochladne do takej miery, že sa z nej stáva ideológia ako každá iná. Čiže stáva sa z nej zbierka myšlienok a názorov v ktoré človek verí (doktrína), ktoré sú formované rodinnými a ľudovými zvykmi (tradícia) a ktoré sa predávajú z pokolenia na pokolenie ako sada užitočných pravidiel o správnom prežívaní života (morálka). Stretli ste už niekedy kresťana, ktorý by definoval kresťanstvo týmto spôsobom?
Dôsledky sú zrejmé. Keď sa viera stane ideológiou, začne byť nudná. Otvára sa tým enormná priepasť medzi životom človeka a jeho presvedčením. Vtelenie, Smrť a Zmŕtvychvstanie Krista veľmi rýchlo nadobudnú v jeho živote asi taký význam, aký má preň Neptún, Urán a Saturn. A diabol víťazí. Zmenil nás na skvele naočkovaných kresťanov, horlivých v katolíckej praxi a obradoch, so vzornou morálkou ... a mŕtvych vovnútri.

2. Prežívanie viery zmyslami

Pre nás je veľmi dôležité, že sa modlíme a že skutky nábožnosti vykonávame s láskou. Nič nie je zlé na tom, ak pri konaní týchto skutkov prežívame zadosťučinenie a vnútorný pokoj. Robíme predsa čo nás Cirkev vyzýva robiť, a sme v tom vytrvalí! Cítime sa šťastní; len nech nám nikto nezačne tvrdiť niečo iné. Existuje tu však nebezpečenstvo, pred ktorým by som vás rád varoval. Je to čosi veľmi rafinované a zákerné: ak všetky tieto skutky vykonávame len pre vlastné duchovné potešenie z nich, veľmi ľahko stratíme správny smer a svoju zbožnosť a oddanosť začneme praktizovať bez túžby dostať sa bližšie k Bohu a posilňovať svoju lásku k Nemu. Takto si budujeme v podstate len svoj osobný imidž.
Ako zistíme, že sa niečo také s nami deje? Páter Rupnik nám dáva výbornú radu: „Je dôležité dávať si pozor na svoje myšlienky a pocity pri modlitbe a vo chvíľach veľkej vrúcnosti (...) Nepriateľ profituje z predstavivosti, ktorá je zameraná na Božie veci, sväté veci, svätých ľudí, alebo na Božie veci v nás, našu duchovnú budúcnosť, s cieľom vyvolať v nás presvedčenie a myšlienky, ktoré z nás robia „zmyslových“ účastníkov duchovného života, túžiacich len po takomto uspokojení, alebo vidiacich zmysel kráčať po tejto ceste pretože nám vyhovuje a je pre nás prijateľná.“ Z vlastnej skúsenosti viem, že nie je ťažké uvedomiť si povahu vlastných myšlienok a pocitov, keď ma už niekto upozornil, že ich mám skúmať. To druhé je už oveľa ťažšie. Práve z tohto dôvodu Cirkev odporúča pravidelné spytovanie svedomia.

3. Pripútanosť k vlastným predstavám a plánom

Z úspechu sa nám zvykne zatočiť hlava. Sme predsa ľudia. Chceme, aby sa nám naše plány podarili; dokonca sa za to modlíme. Na tom nie je nič zlé. Ba čo viac, Boh tiež chce, aby sme v našom evanjelizačnom úsilí robili pokroky. Aj diabol však veľmi dobre vie, že ľudské srdce sa občas až príliš zaangažuje do plnenia svojich plánov. Fakt, že sa usilujeme evanjelizovať, nás ešte nerobí imúnnych voči svetskej pripútanosti k našim plánom; pripútanosti, ktorá nás časom „donúti“ zabudnúť sústrediť sa na Boha a jeho milosť, a urobí z nás len protagonistov a nepostrádateľných hrdinov nejakého zvláštneho apoštolátu. Diabol sa teší keď uspeje v maskovaní philautie ako apoštolského úsilia. Z tohto dôvodu je nevyhnutné svoje srdce a plány odovzdať do Božích rúk, „vložiť ich do svätostánku“; úprimne o nich hovoriť Bohu a dovoliť mu aby nás naučil dávať Ho vždy na prvé miesto, aj keby to znamenalo – vďaka Bohu za to – potlačenie našej túžby mať veci pod kontrolou.

4. Vyvolanie pocitu, že sme strážcami Boha

Aké nádherné! Žijeme počestne a zdržanlivo, chodievame na omšu, myslíme ako kresťania a sem-tam pomôžeme vetchej starenke cez cestu. Urobme rukou okolo seba a svojich čností kruh, a nikoho doň nevpúšťajme ... Je toto kresťanský postoj? Určite nie! Najhoršie na tom však je, že posudzovanie a podceňovanie druhých za to, že nežijú alebo nemyslia ako my, je bežnou praxou v prípade, ak niekto neprežíva svoj duchovný život „dostatočne zrelo“. Toto je ďalším veľkým pokušením, ktoré pomáha diablovi vložiť philautiu do našich duší: predkladá nám skúsenosť z farizejského potešenia byť ´strážcami Boha´; tými, ktorí majú moc prehlásiť kto vieru naozaj žije, a kto nie. Môžeme bdieť a modliť sa na odčinenie hriechov druhých; modliť sa a oplakávať upadajúci svet, v skutočnosti však Bohu láme srdce keď nás vidí, ako sa ponárame do zaslepenej a nerozumnej sebalásky.
Pravda je taká, že ´strážcovia Boha´ sú so svojím odsudzovaním a pózami na hony vzdialení od lásky a milosrdenstva aké od nás žiada Boh. V takomto prípade je veľmi dôležité, aby kresťan, ktorý upadol do tohto pokušenia, pomenoval konkrétne zavrhnutie, posudzovanie alebo pocit nadradenosti, ktoré mu otupili srdce, a pokorne ich zložil k nohám Boha, ktorý nežartoval keď povedal, že neviestky a mýtnici predídu farizejov do Božieho kráľovstva.
Pripomínam, že toto pokušenie sa vkráda aj do sveta myšlienok a názorov. Deje sa to vtedy, keď sa naša vlastná interpretácia viery stáva univerzálnou normou pre posudzovanie názorov druhých ľudí na katolícku náuku. Páter Rupnik hovorí: „Týmto spôsobom sa myšlienky a názory menia na modly a môže sa stať, že sa nám viera pomieša so systémom myslenia nejakého filozofického smeru, či dokonca s nejakou presnou metódou myslenia; v každom prípade však strácame reálne spojenie s Kristom Spasiteľom.“ Napokon sa z toho môže stať ideológia viery, ktorá zachádza až tak ďaleko, že odmieta všetko, čo jej oponuje, vrátane toho čo vraví biskup, pápež, či Magistérium Cirkvi.

5. Zmýšľanie v súlade s psychikou človeka

Ako som už spomenul, keď sa kresťania zdokonaľujú vo svojom duchovnom živote, musí sa aj zlo stať oveľa rafinovanejším, ak chce do ich života zatnúť pazúry. Prefíkaný spôsob akým to robiť, a ktorý vnímali, študovali a proti ktorému zápasili otcovia púšte spočíva v inšpirovaní takého zmýšľania v človeku, ktoré je v súlade s jeho vlastnosťami; v tých napríklad, čo sú statoční, to budú myšlienky obetavosti a odvahy, v tých čo sú oddaní to bude nábožnosť a umŕtvovanie, v tých čo sú štedrí a veľkorysí zasa charita a obrana chudobných, atď. Páter Rupnik k tomu hovorí: „Nepriateľ ide až tak ďaleko, že sa dokonca modlí s tými, čo sa modlia, postí s tými, čo sa postia, dáva almužnu s tými, ktorí ju dávajú, a to z jediného dôvodu, aby ľudia na seba priťahovali pozornosť, aby sa tak ľahšie mohol dostať do človeka a neskôr ho prinútiť ísť tam, kam chce on.“
Diabol nás totiž pozná. Má náš „spis“ a všetko, čo je v ňom, berie do úvahy. Najdôležitejšie v tomto prípade je, že ho poznáme aj my a vieme, ako si neustále zlepšovať spytovanie svedomia (cez modlitbu!), aby sme rozpoznali kde rastie pšenica a kde kúkoľ. Rozhodujúcim kritériom pre rozlišovanie má byť Boží plán v našom živote. Existuje veľa dobrých a svätých vecí, ktoré sme schopní urobiť, ale ktoré nie sú súčasťou toho, čo chce pre nás Boh. Rozvážnosť, zakorenená v Božom pláne, by mala vždy ovládať a usmerňovať dobročinnú lásku.

6. Falošná dokonalosť

Toto vás zrejme prekvapí. Zlý nás dokáže pokúšať aj vecami, ktoré sme schopní ľahko prekonať, s cieľom vyvolať v nás pocit, že sme dobrí a silní ľudia, ktorí svoj život prežívajú pomocou náležitých čností. Páter Rupnik ale varuje: „Týmto spôsobom upadnete do najnebezpečnejšej pasce: duchovnej pýchy. Knieža temnôt neporazili ľudia, ale iba Boh, ktorý víťazí. Duch Svätý nás posilňuje Pánovým svetlom, ktoré zaháňa temnotu a premáha klamstvo pokušenia.“ Táto duchovná pýcha ide ruka v ruke s falošným presvedčením, že sme schopní prekonať a poraziť každé pokušenie, s ktorým máme do činenia. Boha a jeho milosť podvedome vyčleňujeme z oblasti duchovného boja, ´vďaka´ čomu je bojisko voľné a pokušenie môže ukázať svoju pravú tvár. Na tejto forme philautie je hrozné to, že porazený kresťan sa bude pokúšať zachrániť návratom na rovnakú cestu, ktorá mu umožní dosiahnuť predchádzajúcu úroveň čnosti, t.j. na cestu voluntarizmu (vlastnej vôle). Toto úsilie bude možno sprevádzať aj modlitba, nebude však srdcom tohto zápasu, pretože diabol ho už nepochybne presvedčil, že to dokáže aj sám, vlastnými silami. Aké grandiózne klamstvo!
Kresťan musí byť ostražitý, pretože v ďalšom kroku ho diabol bude chcieť zbaviť nádeje v pomoc Božiu, aby si napokon zúfal nad Božím milosrdenstvom. Znie to síce ironicky, ale je to tak. Kresťan sa takto vlastne zrieka nádeje na pomoc, o ktorú ale nikdy neprosil, a zúfa si nad Božím milosrdenstvom, pretože jeho cieľom nie je odpustenie, ale znovuzískanie pokoja, ktorý vychádza z pocitu že je dobrý a čnostný. Prostredníctvom philautie napokon diabol kresťana dezorientuje a odzbrojeného ho sotí do bitky s jediným zaručeným výsledkom: porážkou.
Treba vedieť zásadnú vec, že pravá kresťanská dokonalosť sa prežíva v neustálom zomieraní a vstávaní.
Je vyjadrená pokornou láskou, ktorá nikdy nedáva do popredia seba ale druhých, ani sa nevystatuje svojimi schopnosťami a úspechmi. Nemyslí na seba, ale na šťastie a radosť tých druhých. Je to dokonalosť, ktorá vie, že absolútne a trvalo závisí od Božej pomoci, pretože uznáva svoju malosť pred mystériom lásky, ku ktorej je povolaná. Nepripisujte víťazstvá sebe; buďte za ne radšej vďační, pretože sú to dary, ktoré máte prijať.
Tvárou v tvár pravej kresťanskej dokonalosti je diabol bezmocný!
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 145 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 6, 7, 8, 9, 10

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: