kresťansko
katolícke
fórum

Nadprirodzeno má dva druhu - Božie a diablovo. Ja len, aby sme sa nezamotali

zaujímavý jav. To čo si tu uvádzala to asi nebol presný úplný prepis toho ako to zaznamenali rodičia, mohlo by to byť zaujímavé, nejako si to zdokumentovať. Ako vravím, rád bych, keby sa zozbieralo na jedno miesto čo najviac nejakých takých príbehov, aby si o tom človek vedel urobiť nejaký obraz, prípadne to nejako skúmať... ale je to asi ťažko na skúmanie, keďže to sa ľuďom stáva nečakane a výnimočne - len raz v živote či pod...

Ono teoreticky keď to tak vezmem, tak aj klasický sen je dosť zaujímavý jav, že človek sa niekde ocitne, resp. má pred sebou nejaké obrazy, atď... a je to v celku prirodzený jav... tak možno aj toto je niečo podobné, že tak mozog a fantázia dokáže čosi vyprodukovať, vlastne ja myslím, že všetky javy majú svoj prirodzený základ, s tým, že by ich prípadne mohla niekedy využiť aj Prozreteľnosť, ktorá by to nejako usmernila, ktovie...

Je tiež zaujímavé, že kým klasické sny človek spravidla okamžite zabúda, tak na takéto videnia ľudia naopak mávajú dosť živé spomienky po celý zvyšok života. Ja som tiež niekedy prekvapený aké haluze sa mi dokážu v sne vygenerovať, ale to hneď aj zabudnem.

Každopdáne mi tvoje videnie pripadá ako ovplyvnené nejakým filmom už aj kvôli tomu robotickému hlasu, ktorý v tom čase letel vo filmoch o mimozemšťanoch, ktorí boli predstavovaní na spôsob blízky robotom.

Ten Sírius síce nemusel byť zrovna z toho príkladu, čo som spomínal ("Deti zo Síria"), ten konkrétny seriál možno bol vysielaný vlastne aj skôr než si si ho mohla pamätať a bol skôr pre trochu väčšie deti, ale tak, mohla si sa s tým stretnúť všelikde, keďže Sirius je najjasnejšia hviezda na oblohe, resp. dvojhviezda... no nie "súhvezdie" - je to len súčasť súhvezdia Veľký pes... takže to "súhvezdie" tam veľmi nesedí...

http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%ADrius píše:
Pôvod mena Sírius nie je celkom jasný – jeden zdroj uvádza, že pochádza z gréčtiny a znamená „spaľujúci“. Starí Gréci ním mali pôvodne označovať každú veľmi jasnú hviezdu, dokonca aj Slnko. [4] Podľa iného zdroja má tento názov pôvod v starobabylonskej astronómii a niekedy sa prekladá ako „trblietajúca sa hviezda“.

no HLAVNE to videnie vlastne hovorí trochu absurdné veci, že: "my zijeme vtedy, ked spime. Nas skutocny zivot je vo sne a toto co sa nam zda, ze je pravda, je len sen" - veď v spánku sa fakticky len znižuje aktivita mozgu a tie sny, čo človek máva, tak sú prve spravidla len mixom toho, čo človek zažil v bdelosti a plus fantázia a všelijaké často úplne absurdné skomoleniny vzniklé tým, že človek akosi poriadne nerozmýšľa v takom stave...

a k tej pre-existencii duší, čo spomína teta, tak áno, kresťanstvo neuznáva také, že by duše existovali pred počatím. To málokto vlastne. U starých grékov niektorí mali takú myšlienku, konkrétne Platón si to predstavoval tak, že duše existujú už pred narodením... a tiež že ten svet, čo vidíme, to sú len také tiene skutočého sveta ideí, atď... ale to je už zasa trochu iné než tamto hľadajúcej videnie, ktoré hovorí o sne, čo je už skôr naopak mix zážitkov z bdelosti, atď... - nehovoriac o tom, že duše sú nehmotné, atď., takže viazať ich na nejakú hviezdu nemá veľmi zmysel... nehovoriac o tom, že v hmotnom svete by museli prekonávať aj veľký čas keď by sa chcel niekto prepravovať odtiaľ na Zem, alebo ju sledovať... - alebo tiež nejaká "škola života", veď človek čo vie, sa aj tak naučil postupne behom "pozemského" života...

Aj pri všetkej fantázii pripustiť prípadne nejaký symbolický významm nejakých tých videných vecí nevidím tam niečo zmysluplné niečo, čo by mohlo byť nejakým "posolstvom"... bo ako vravím, že sny sú realita a naopak, to mi príde dosť absurdné vzhľadom na reálnu povahu snov, atď...

Snáď jediné také z toho videnia, že chceš poznať pravdu, že máš nejaké poslanie... - ale to vlastne by malo tiež platiť o každom človeku : ).

_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)

Zaujimava odpoved aj ta paralela so snami. Urcite by bolo velmi fajn zozbierat co najviac zazitkov. Ono aj na nete je toho spusta. este by som chcela upresnit par veci.
Tym robotickym hlasom som nemyslela taky ten sekany, tak-ako-vypravaju-roboti-vo-filmoch, ale tak som to myslela, ze to bol prud akoby vopred nahratych slov, ktore zo mna vychadzali automaticky.
Co sa tyka preexistencie dusi, tak by to zapadalo do teorie reinkarnacie.
To, ze skutocny zivot je vo sne som vtedy chapala asi tak, ze nas bdely zivot nie je to jedine, co existuje, ze je nieco viac a vyssie, nez tento hmotny svet. Aj v suvislosti s tou relativitou casu (1000 rokov je ako jeden den). Zaroven som tym myslela, akoby som pocas spanku odovzdavala a prijimala informacie z nejakeho ineho zdroja, asi od tych bytosti co som videla na tom svetlom mieste.
V skole zivota sa samozrejme neucili vedomosti ako v skole, ale islo tam asi o nejake duchovne instrukcie, ale to som vtedy povedala, ze su pre mna este skryte a nevedela som povedat, co presne obsahovali.
Inak si pamatam ze tie duse co zomreli co boli na opacnej strane toho mura chceli preskocit k nam, co sme sa chceli narodit, lebo akoby sa niecoho bali. Preto tam boli ti strazcovia. A ti co sa mali narodit boli stastni a bolo to nieco ako privilegium.
Ono treba vziat do uvahy ten vek, v ktorom som toto rozpravala a ze som vtedy nebola schopna vyjadrit abstraktne myslienky sofistikovanym sposobom. U nas doma ani v medzi kamaratmi sa nikdy nerozoberalo nabozenstvo, takze som nemala slovnu zasobu, ktora by dokazala presne vyjadrit tie myslienky. Keby som to mala zhrnut, tak myslim, ze som tym chcela vyjadrit, ze sa netreba sustredit len na tento hmotny "racionalny" zivot, ale ze existuje nieco vyssie, duchovne a ze mam (tak ako vsetci) nejaku ulohu. A ze to kde a kedy som sa narodila tiez nie je nahoda, ale ma to nejaky zmysel.
A preco v tom bol Sirius, to neviem. Ale odmalicka som bola fascinovana vesmirom. Vlastne prva knizka, co si pamatam este z Juhosky (tzn mala som max 4 roky) bol Atlas Slnecnej sustavy. A mali sme take stare radio co malo kopu koliecok a tlacitok a vkuse som sa hrala na to, ze som rakete a tym radiom som ju riadila (ospravedlnujem sa za porusenie gendrovych stereotypov. :p) To su moje najranejsie spomienky na literaturu a hru Vlastne ja som odmalicka riesila vesmir, zahady a podobne. Vzdy som chcela poznat Pravdu, tak ako som to aj vtedy povedala.

to je v pohode
ja som zasa ako maly sestram vyrobil domcek pre babiky

Pekné - vždy som chcela poznať pravdu. Boh to počuje. Ja som zasa kreslila ležatú osmičku stále v škole, lebo mi to poradil veriaci spolužiak, že ak chcem spoznať to nekonečno. Predtým mi kládol otázky na zamyslenie , že kde je to nekonečno, kde sa stretnú dve rovnobežné priamky. No a ja som to vtedy brala tak abstraktne a on ma vlastne pohol k tomu, aby som to nekonečno prosila o poznanie.

Tiež si spomínam, že sme sa v škôlke s kamarátkou bavili o tom, z ktorej je planéty a z ktorej som ja. Že sme tam boli predtým, ako sme prišli do mamičkinho bruška. Asi všeobecne panovala u detí táto predstava.

jeeej to je fest mile