kresťansko
katolícke
fórum

Vie prosím niekto seriózne povedať aký je vlastne postoj katolíckej cirkvi k sebatrýzneniu, ktoré sa počas dejín cirkvi, hlavne v stredoveku praktizovalo či už v mníšskych rádoch, alebo aj medzi laikmi. Myslím tým hlavne sebatrýznenie v súvislosti s trestami za hriechy, resp. sebatrýznenie ako forma obety za hriechy iných hriešnikov, resp. ich obrátenie a podobne. Aký je Váš názor na to? A hlavne nejaký oficiálny postoj katolíckej cirkvi? Keď cirkev považuje sebapoškodzovanie za hriech, nespadá potom do tejto oblasti aj sebatrýznenie? A pritom to bolo počas stredoveku relatívne "bežnou" praxou v mníšskych rádoch.

_________________
Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. (Jn 11,25-26) Neboj sa, len ver! (Mk 5,36)

Stredovek bola z nášho pohľadu komplikovaná a v mnohých veciach nepochopiteľná doba. Sebatrýznenie ktoré bolo praxou v stredoveku dnes sa nepraktizuje a nie je ani Cirkvou schvalované či dokonca nariaďované. Ako sa menili spoločenské a sociálne pomery ,ako sa menila aj úroveň poznania tak sa menil aj postoj Cirkvi k mnohým veciam. Bosorky, inkvizícia, križiacke výpravy, sebartýznenie atď.
V kontexte doby to je pochopiteľné a ak to chceme hodnotiť a posudzovať musíme sa na to pozerať očami vtedajšieho človeka, nie dnešného. Pre dnešok platí predovšetkým budovanie vzťahov s Bohom a medzi sebou navzájom. Zaoberať sa sebatrýznením je ireleventné.

_________________
Pamätaj že vo výšinách vždy svieti Slnko, bez ohladu na mračná ktoré prichádzajú a odchádzajú

Ako pise misionar, na vtedajsiu dobu pochopitelne, dnes to vsak nie je potrebne. Boh take nevyzaduje.
Ked mas potrebu nieco podobne spravit, mozes skusit mierny post, ale taky co neohrozi tvoje zdravie. Jedna znama napr asi dva roky kazdu stredu a piatok jedla len suchy chlieb a vodu. Bolo to este na strednej skole, ked bola vo vyvine. Do takych extremov rozhodne nema zmysel zachadzat. Bol by to skor prejav nejakej "hysterie" a "citoveho vydierania Boha" nez skutocnej naboznosti. Takze vsetko s mierou.
Ak mas chut sa sebaposkodzovat alebo nejak sebatrestat, je to skor na zamyslenie zo psychologickej stranky a treba najst korene takych patologickych pohnutok.

Hladajuca garantujem ti, že ja takéto chute absolútne nemám. Práve naopak je mi to proti srsti. No známy sa ma pred nejakým časom na túto praktiku v katolíckej cirkvi opýtal a keďže som mu na to nevedel odpovedať, tak som po tom troška začal "pátrať". No nič konkrétne ( nejaké oficiálne vyjadrenie, alebo niečo ) som nenašiel. Len nejaké strohé informácie o tejto praxi zo stredoveku.

Zaiste bol stredovek "zvláštnou" dobou, v tom s tebou úplne súhlasím, neviem aký bol vtedajší postoj cirkvi k sebatrýzneniu, ale tiež treba povedať, že cirkev vtedy nejak extra tieto praktiky neodsudzovala, resp. ich nezakazovala, teda ich nepriamo povoľovala. Ide mi hlavne o ten kontrast s dnešnou dobou, kde sebapoškodozvanie je považované za hriech. Teda zoberme si za príklad mnícha, ktorý by sa bičoval a takýmto spôsobom by praktizoval sebatrýznenie, hoc by to praktizoval aj s úmyslom za obrátenie hriešnikov, alebo podobne. Tak z dnešného hľadiska by sa dopúšťal sebapoškodozvania teda by páchal hriech. Je to trošku kontrast...V stredoveku napr. sv. Svorad – Andrej praktizoval sebatrýznenie a to tým, že nosil okolo pása železnú reťaz, ktorá mu spôsobovala bolesť.

V dokumente katolicizmus - kríza viery ( hoc viem, že ten dokument je plný prekrútených vecí ) spomína bývalý kňaz ako v reholi ( neviem presne akej ) nosievali na stehnách a okolo svojho brucha pás, ktorý spôsoboval bolesť a taktiež opisoval bičovanie sa ( neviem do akej miery je to pravdivé ), ale ten dokument je relatívne z neďalekej minulosti, takže tieto praktiky zrejme úplne nevymizli.

V tom tak celkom nemáš pravdu. Určite poznáš zjavenia Panny Márie vo Fatime.
V tomto zjavení sa tak isto spomína sebatrýznenie, kde deti nosili okolo svojo pásu povraz a dokonca s ním aj spali. ( nosenie povrazu bol jeden zo spôsobov detí ako trpieť a tak priniesť obeť za obrátenie hriešnikov ) Panna Mária ich upozornila aby povraz nosievali len cez deň. Teda svojím spôsobom deťom schválila sebatrýznenie nosievaním povrazu cez deň.

_________________
Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. Nik neumrie naveky, kto žije a verí vo mňa. (Jn 11,25-26) Neboj sa, len ver! (Mk 5,36)

Prave naopak! V tej dobe sa praktizovalo aj prinasanir obeti za obratenie hriesnikov formou telesneho utrpenia, tzv. Kajucny pas. Panna M aria detom prikazala nenosit ten pas v noci! Teda zmiernila tento zvyk.
pripustam ze sposobit si bolest moze cloveku pomoct ovladat svoje myslienky, zamerat ich urcitym smerom ( bolest pripomina). Pokial je tam tento umysel a nedochadz k poskodeniu zdravia alebo dokonca k ohrozeniu zivota je to O.K. Podobne praktiky vyuzivaju mnisi vychdnych nabozenstiev k treningu sebaovladania. Bolest nie vzdy musi znamenat aj sebaposkodenie

_________________
Pamätaj že vo výšinách vždy svieti Slnko, bez ohladu na mračná ktoré prichádzajú a odchádzajú

hriechom je seba-poškodzovanie v zmysle škodenia zdraviu či trvalého zmrzačenia sa - ale tam nespadajú klasické pôsty či bičovanie sa: tie sú pre zdravie neškodné, ba môžu byť aj prospešné pre zdravie a učeniu sa sebaovládaniu a podobne. Takže Cirkev to nemá a ani nemala dôvod zakázať a skôr to schvaľovala, pokiaľ je to ešte v takej primeranej forme a nezachádza to do prílišných extrémov. Ale neprikazuje to všeobecne: tie príkazy čo sa týka askézy, sú len pomerne mierne, že pár dní v roku je nejaký pôst, kedy by nemali jesť mäso a len max. raz za deň sa do sýta najesť. Sú to také dosť mierne veci čo sú ako príkaz - to aj preto, že ťažko niečo prikázať všeobecne, keďže niekoho by aj to málo mohlo dosť zaťažovať, ale kto sa chce postiť aj viac, tak nik mu nezakazuje sa dobrovoľne postiť aj viac než je prikázané.

Mnísi mávali askézu prísnejšiu, čo však už mníchom sa človek stáva dobrovoľne. Takže to je ako cesta pre takých, čo chceli žiť tak asketickejšie, že si dohodli nejaké prísnejšie pravidlá. A tam to bičovanie bolo dosť bežné ešte pomerne do nedávna. To skôr po Druhom vatikánskom koncile boli určité reformy aj rehôľ a tak. Že už sa tam neberú tak striktne takéto veci. Takže dnes ak by sa aj vyskytovali čosi, tak je to skôr zriedkavé. To čo spomínaš, že si čítal z relatívne nedávnej doby, to je možné, keďže toto - ako vravím - bolo ešte pomerne bežné v mníšskych rádoch aj pred ešte pár desaťročiami.

Ale posledné desaťročia to už má klesajúcu tendenciu. Už to akosi nie je veľmi "in". To bolo "in" najviac v tom stredoveku, kedy ľudia mali veľký zmysel pre symbolické úkony, atď., a tak aj nejaké bičovanie sa, ako keď Ježiša bičovali, tak vrámci rozjímnia nad tým - dnes sa to zachovalo skôr už len v niektorých regiónoch: známe sú Filipíny, kde sa tak hromadne ľudia bičujú na veľký piatok, ba niektorí sa nechávajú na chvíľku aj ukrižovať.

Ale inak už v dnešnej dobe prestáva byť "in" taká prílišná askéza, takže dnes, keď to už nie je "in", tak by to už skôr zaváňalo fanatizmom. Zatiaľ čo v nejakom stredoveku, keď to bolo "in", tak samozrejme keď niekto robí niečo, čo je "in", tak to je ešte také normálne v takej dobe, keď to bolo také "trendy". Nehovoriac o tom, že dnešná mentalita ľudí si to už spája skôr s nejakými masochistickými úchylkami alebo fanatikmi, takže už aj tým sa to stáva nepopulárnym...

Aj v stredoveku boli hnutia, ktoré to už aj na tú dobu preháňali, kedy to už ozaj bolo o fanatizme, a vtedy to spravidla končilo už aj na scestí, také hnutia, že museli byt potom aj zakázané/exkomunikované: http://www.newadvent.org/cathen/06089c.htm

Ale v princípe ako také umŕtvovanie, akéza, učenie sa ovládaniu, atď., to - ak sa to príliš nepreháňa do nejakých extrémov - je OK. A nespadá to do toho zakázaného seba-mrzačenia, ktoré spomíname vyššie, že Cirkev zakazuje.

_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)

_________________
Parlami di Dio, dissi al mandorlo. E il mandorlo fiorì.

oficialny postoj Cirkvi bol umiernenost, neprehanat, ale namiesto toho skor vytrvalost a vernost
inak Didy to dobre vysvetlil