Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci


 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku 1, 2, 3, 4, 5 ... 43  Ďalší
Autor Správa
Poslať 23.06.2011 21:58:49   ROK SO SVÁTYMI - KRÁTKE ŽIVOTOPISY
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
V tejto téme by som chcel uvádzať krátke životopisy niektorých svätcov a blahoslavených podľa aktuálnych sviatkov v roku. . .

__________


Záložka vždy na aktuálny (dnešný) deň: http://areopag.sk/svaty.php


Záložky podľa dní v roku (mesiac: dni)

jan: 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31

feb: 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29

mar: 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31

apr: 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30

máj: 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31

jún: 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30

júl: 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31

aug: 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31

sep: 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30

okt: 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31

nov: 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30

dec: 01, 02, 03, 04, 05, 06, 07, 08, 09, 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.06.2011 22:14:46   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Jozef Cafasso, kňaz

Svätý

Sviatok: 23. jún

(1811-1860)

Význam mena Jozef: Boh pridal, rozhojnil (hebr.)

Jozef Cafasso, „perla talianskeho kňazstva“ , ako ho nazval pápež Pius XI., sa narodil 15. januára 1811 v Castelnuove d`Asti v Piemonte ako syn majetného roľníka. Po skončení miestnej školy išiel na vyššiu cirkevnú školu do mesta Chieri. Na jeseň roku 1833 sotva dvadsaťdvaročný so špeciálnym dišpenzom prijal kňazskú vysviacku. Po nej išiel ešte do kňazského ústavu v Turíne zdokonaliť sa v kňazskom vzdelaní. Po ukončení štúdií sa stal profesorom na tom istom inštitúte a po smrti profesora Gualaa v roku 1848 aj rektorom.

Cafassova činnosť ako profesora a vychovávateľa celej generácie mimoriadne schopných kňazov piemontského biskupstva bola veľmi požehnaná. Ale zdalo sa, že predsa len jeho vlastným poslaním bolo viesť duše. Každý deň strávil mnoho hodín v spovednici. V spisoch jeho blahorečenia čítame: „Žiaden z jeho súčasníkov – s výnimkou arského farára – nedosiahol to, čo don Cafasso. A to už aj vzhľadom na množstvo a mnohotvárnosť problémov osôb, ktoré u neho hľadali radu. A konečne, aj pokiaľ ide o spôsob, ako vykonával túto službu lásky.“ Tieto posledné slová sa vzťahujú na rýchle a jasné pochopenie toho, o čo išlo. Mal nadmieru jasný pohľad na veci, jeho odpovede boli stručné a presné.
Dvadsať rokov bol duchovným vodcom sv. Jána Bosca. Kardinál Cagliero, prvý biskup don Boscových saleziánov, povedal: „Čnosti a múdrosti dona Bosca sú chválou dona Cafassa.“

Cafasso mal osobitný súcit s trestancami, ktorých ochotne navštevoval. Pre jeho starostlivosť o odsúdených na smrť ho pomenovali „kňazom šibenice“. Na poslednú cestu pripravil šesťdesiatosem odsúdených na smrť, takže umierali pokojne a úplne odovzdaní do vôle Božej. Odsúdených rád volal svojimi „obesenými svätými“ a prosil ich o príhovor. Keby nebol urobil nič iné, iba to, že vychoval dona Bosca pre činnosť v Cirkvi, už tým by si bol získal nesmrteľné zásluhy. V tomto smere bolo napísané, že „ľudsky hovoriac, bez dona Cafassa by sme nemali sv. Jána Bosca a pravdepodobne by sme nemali ani kongregáciu saleziánov“.

Cafasso po niekoľkých dňoch choroby (zápal pľúc), v ktorej sa zodpovedne pripravil na smrť, zomrel 23. júna 1860, iba štyridsaťdeväťročný. Pochovali ho v Turíne. V jeho zápiskoch sa našlo dojímavé želanie, aby pamiatka na neho vo svete celkom zmizla okrem modlitby za jeho dušu. Pápež Pius XI. ho 3. mája 1925 vyhlásil za blahoslaveného a Pius XII. 22. júna 1947 za svätého. Sv. don Cafasso tvorí so svojím priateľom sv. Jozefom Cottolengom a so svojím znamenitým žiakom sv. Jánom Boscom , ktorému pomáhal pri zakladaní saleziánov, turínske sväté „trojhviezdie“.
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.06.2011 22:21:39   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Ján Krstiteľ

Svätý

Sviatok: Narodenie – 24. jún;
Mučenícka smrť – 29. august

Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)

Ján Krstiteľ bol synom Zachariáša a Alžbety. Jeho príchod na svet sprevádzali neobyčajné udalosti. Zachariáš bol kňazom v jeruzalemskom chráme. Práve prinášal obetu Bohu, keď sa mu zjavil anjel Gabriel a zvestoval mu, že sa mu narodí syn. Keďže Zachariáš aj Alžbeta boli vo vysokom veku, Zachariáš neuveril. Hneď nato onemel. Prehovoril až potom, ako rozhodol, že jeho syn sa bude volať Ján, napriek všetkým židovským zvyklostiam.

Ján žil na púšti v samote, živil sa lesným medom a korienkami rastlín, nosil oblek z ťavej kože, je symbolom radikálneho života s Bohom. Keď mal 30 rokov – okolo roku 27 – opustil púšť, aby na brehu rieky Jordán hlásal príchod Mesiáša, vyzýval na pokánie a krstil ľudí. Veľa ľudí išlo za ním. Prišiel aj Ježiš. Ján v ňom rozpoznal Spasiteľa. Ježiš po krste šiel hlásať radostnú zvesť do Galiley. Ján zostal pri Jordáne. Pretože napomínal vtedajšieho kráľa Herodesa pre jeho nemravný a hriešny život, Herodes ho dal uväzniť a neskôr na žiadosť jeho nezákonnej manželky Herodiady a jej dcéry Salome vo väzení sťať. Na Jánovo slovo viacero ľudí sa rozhodlo nasledovať “Božieho Baránka” – napr. Ondrej a Ján. Ján Krstiteľ vystupuje ako posledný starozákonný prorok, predchodca Mesiáša. Sám Kristus sa o ňom vyjadril ako o najväčšom medzi narodenými zo ženy. Je to jedna z najväčších postáv dejín spásy.
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.06.2011 22:33:49   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Ivan, pustovník

Svätý

Sviatok: 24. jún

+ okolo r. 900

Význam mena: Boh je milostivý (hebr.-rus.)

Sv. Ivan bol pravdepodobne synom princa z Dalmácie (dnešné Chorvátsko). Rozhodol sa pre život pustovníka. Štrnásť rokov žil v samote v jaskyni medzi Prahou a Karlštejnom. Nikto o ňom nevedel. Objavili ho poľovníci, ktorí prenasledovali jeleňa. Ten ich doviedol až k jaskyni. Nad hrobom sv. Ivana neskôr postavili benediktínsky kláštor, ktorý po ňom pomenovali.
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.06.2011 22:45:11   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Viliam z Vercelli, opát

Svätý

Sviatok: 25. jún

(1085-1142)

Význam mena: ten, ktorý chce ochraňovať (zast. hornonem.)

Emblém: vlk

Sv. Viliam sa narodil vo Vercelli v Savojsku v severnom Taliansku okolo roku 1085 v bohatej šľachtickej rodine. Čoskoro však osirel a o jeho výchovu sa staral jeden z jeho príbuzných. Od malička bol veľmi zbožný a nadaný. Ako pätnásťročný sa rozhodol vykonať si púť k hrobu sv. Jakuba do španielskej Compostelly. Išiel bez peňazí a peši. V niektorom španielskom meste ho prijal na nocľah kováč, ktorý mu poskytol jedlo i ubytovanie. On sa však jedla nedotkol. Keď mu kováč dohováral, aby jedol, on nechcel. Keď sa ho naveľa pýtal, čo môže pre neho spraviť, Viliam odvetil, aby mu urobil dve železné obruče, ktoré si založí na hruď a bude ich nosiť na znak pokánia. Kováč mu ich urobil. Viliam sa z nich veľmi tešil. Takto zaťažený dokončil svoju púť. Následne sa rozhodol ísť do Svätej zeme. Po ceste sa však zastavil v kraji Puglia. Tam nejaký čas žil pustovníckym životom. Neskôr sa utiahol na vysoký vrch pri Avelline, východne od Neapola. Tam si postavil pustovňu a žil osamote. Viackrát ho tam vyhľadali svetskí kňazi, ktorí ho žiadali o radu. Niektorým sa jeho život zapáčil a chceli zostať s ním. Viliam ich žiadosť prijal a preložil im svoje pravidlá života, ktoré boli síce jednoduché, ale ťažko dodržateľné.

Jeho regula mala iba tri body: veľa sa modliť, neúnavne pracovať a telo si umŕtvovať pôstom a zdržiavaním sa mäsitého pokrmu. Keď kňazi s podmienkami súhlasili, postavili si chyžky, a tak dali v r. 1118 alebo 1119 za pápeža Kalixta II. základ kongregácii benediktínskych mníchov „de Monte Vergine“.

Po čase sa však kňazom začal tento spôsob zdať pritvrdý i začali šomrať. Ukázalo sa, že niektorí vstúpili do kongregácie bez náležitej prípravy. Niektorí sa začali odťahovať od telesnej práce a dožadovali sa kníh, aby sa mohli venovať práci duševnej, ktorá väčšmi lichotila ich márnomyseľnosti. Napokon neboli spokojní ani so skromnou modlitebňou a začali sa domáhať stavby veľkého kostola.

Viliam, hoci ho mrzela slabá vytrvalosť kňazov, neodporoval a dal súhlas na postavenie kostola. Bol zasvätený Preblahoslavenej Panne Márii. Vystavali aj veľký kláštor. Počas stavby boli robotníci svedkami niekoľkých zázrakov, a tak sa Monte Vergine stalo pútnickým miestom.
Pre pokračujúcu nespokojnosť členov kongregácie sa však rozhodol Viliam odísť. Vedením kongregácie poveril svojho žiaka bl. Alberta. Vzal so sebou iba piatich najvernejších a odišiel na vrch Laceno, kde žili v chudobe, podľa pustovníckeho ideálu. No jeho druhom sa zdal takýto život pritvrdý, preto ho opustili.

Viliam samotu znášal statočne. Boh mu poslal druha podľa jeho predstáv, sv. Jána z Matery. Ich srdcia si porozumeli od prvého stretnutia, lebo ich napĺňala rovnaká láska k Bohu. Boh im vnukol, že majú ísť zakladať kláštory. Vtedy sa Ján a Viliam rozišli. Ján išiel na východ, Viliam na západ na horu Cognato. Tu založil kláštor, kde zaviedol podobné predpisy ako na Monte Vergine.
Po čase však opäť odišiel. Išiel na západ do doliny Coleto. Tu postavil dva kláštory, mužský a ženský, so spoločným kostolom. Tu si však pohneval dvoranov, ktorí sa mu chceli pomstiť. Poslali k nemu krásavicu Agnesu, aby ho zvádzala. Viliam sa však nedal vyprovokovať k hriechu, a Agnesa tvrdo ponížená na znak pokánia vstúpila do kláštora, kde strávila zvyšok života. Uctieva sa ako svätá. Viliam založil aj iné kláštory, najmä v južnom Taliansku a na Sicílii. S radosťou pozoroval a sledoval rozkvet kláštorov, ktoré založil. Zomrel 24. júna 1142.
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.06.2011 23:27:24   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Henrich Zdík, biskup

Svätý

Sviatok: 25. jún

(okolo 1080 - 1150)

Význam mena: bohatý ochranca (staronem.)

Henrich pochádzal z českej rodiny klerikov. Za biskupa Olomouca bol menovaný v r. 1126. Od kniežaťa Wenzela dostal rozostavaný kostol v Olomouci, ktorý pod jeho vedením dostavali v r. 1131. V r. 1141 (po kompletnom dokončení) sa stal biskupským sídlom (predtým kostol sv. Petra – terajšia katedrála).

Henrich spravil reformu liturgie, udržiaval významné skriptórium na výrobu cirkevných príručiek a kníh (pre bavorskú predlohu) a dokončil prvú biskupskú listinu v Čechách. V r. 1137 podnikol púť do Jeruzalema. V Jeruzaleme dostal priamo z rúk patriarchu Viliama I. úlomok z kríža Ježiša Krista. Podľa kostola nad sv. Hrobom v Jeruzaleme dal postaviť ďalší kostol v Olomouci. Vyvinul veľké úsilie pri obnove kňazského stavu a kláštorov. V r. 1143 povolal do svojej diecézy reformovaný rád premonštrátov z Windbergu (v Bavorsku). Založil kláštor sv. Augustína na Strahove, neskôr pri Doxane (dnešné Doksany pri Litomyšli) a na Hradišti (dnešná mestská časť Olomouca). Podporoval tiež rehoľu cisterciánov.

V r. 1139 cestoval do Ríma. V r. 1141 podnikol misijnú cestu ku den Pruzzen. Pápež ho však žiadal, aby sa čo najskôr vrátil na svoje biskupstvo do Olomouca. Poslúchol. Pri jeho druhej ceste do Ríma v r. 1145 sa ho severne od Olomouca pokúsilo zavraždiť jedno moravské knieža, Henrich však tento pokus našťastie prežil.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.06.2011 12:29:19   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Josemaría Escrivá de Balaguer, kňaz, zakladateľ Opus Dei

Svätý

Sviatok: 26. jún

(1902-1975)

Pôvod mena Josemaría: zloženina z José (Jozef) a María (Mária)

Josemaría Escrivá de Balaguer sa narodil 9. januára 1902 v Barbastri v Španielsku. Jeho rodičia sa volali José a Dolores. Mal päť súrodencov, z ktorých traja zomreli ešte v útlom veku. Jeho rodičia dali svojim deťom hlbokú kresťanskú výchovu. Otec pracoval v obchode s textilom, no v roku 1915 podnik zbankrotoval, a tak sa rodina presťahovala do Logrona, kde si otec našiel inú prácu. V tomto meste vo veku šestnásť rokov pocítil Josemariá po prvýkrát Božie volanie. V snehu uvidel odtlačky bosých nôh mnícha z rádu Bosých karmelitánov. Vtedy ešte netušil, čo Boh od neho očakáva, no jedno vedel: chce sa stať kňazom. Keď mal osemnásť rokov, vstúpil do seminára, najprv študoval v Logroni, neskôr v seminári v Zaragóze. Popritom študoval aj občianske právo ako externý študent na univerzite v Zaragóze. V roku 1924 mu zomrel otec. O rok na to bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil najprv v jednej vidieckej farnosti a neskôr v Zaragóze.

V roku 1927 sa s povolením biskupa presťahoval do Madridu, aby dokončil doktorantské štúdium práva. Rok 1928 sa pokladá za rok počiatkov Opus Dei. Josemaría začal hlásať tézu, že každý človek sa môže stať svätým. Preto popritom, ako sa venoval štúdiám, chorým a chudobným, začal dávať aj duchovné cvičenia nielen zasväteným osobám, ale aj laikom. Počas občianskej vojny, ktorá vypukla v Španielsku v roku 1936 sa musel ukrývať a nakoniec ušiel z Madridu až do južného Francúzska, kde býval až do konca vojny. V roku 1939 sa vrátil do Madridu, ukončil štúdiá a viedol nespočetné duchovné cvičenia. V roku 1946 sa presťahoval do Ríma, kde tiež študoval na Lateráne. Zúčastnil sa Druhého vatikánskeho koncilu a pozorne sledoval jeho priebeh. Stal sa konzultorom pre dve vatikánske kongregácie. Počas tohto svojho pobytu podnikol viaceré cesty do rôznych krajín Európy, ale aj do zámoria. Dielo, ktoré založil, sa postupne šírilo a získavalo si čoraz viacej ohlasov po celom svete. Josemaría zomrel 26. júna 1975 v Ríme. Za blahoslaveného bol vyhlásený v roku 1992 a za svätého v roku 2002.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.06.2011 12:38:00   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Ján a Pavol, mučeníci

Svätí

Sviatok: 26. jún

(4. storočie)

Význam mena: Ján: Boh je milostivý (hebr.); Pavol: malej postavy

Konštancia, dcéra rímskeho cisára Konštantína Veľkého, sa na hrobe panny a mučenice sv. Agnesy v Ríme zázračne uzdravila a vtedy zložila sľub večného panenstva. So súhlasom svojho otca žila utiahnuto v Ríme. Cisár jej zabezpečil nielen bohatstvo, ale aj telesnú ochranu a stráž, na čelo ktorej vybral dvoch vznešených a čnostných bratov Jána a Pavla, ktorí boli od svojej mladosti kresťania. Ján bol dvorným správcom a Pavol tajomníkom. Zbožná princezná si ich veľmi vážila ako spoľahlivých strážcov seba i svojich majetkov. Zverovala im veľké sumy peňazí pre chudobných a trpiacich. Bratia vynikali zbožnosťou, mravnosťou a dobročinnosťou. Konštanciu opustili iba na krátky čas, pre vojenskú výpravu, po návrate však znovu prevzali úrad strážcov princeznej Konštancie. Princezná im zverila do rúk poklady, ktoré považovala za vlastníctvo Cirkvi.

Onedlho zomrel Konštanciin otec cisár Konštantín Veľký a po ňom nastúpili jeho synovia Konštantín II., Konštans a Konštancius. Po smrti Konštancia v r.361 zaujal cisársky trón Julián, nazvaný Odpadlík, lebo po nástupe na trón sa stal znovu pohanom. Znovu zavádzal uctievanie pohanských modiel, veľmi mnoho kresťanských chrámov dal zrúcať a ich cennosti previesť do štátnej pokladnice. Ján a Pavol nemohli strpieť bezbožné a surové prenasledovanie Cirkvi. Postarali sa o ukrytie im zverených pokladov a zvýšili opatrnosť. Ale Julián vybadal, o čo tým dvom bratom ide, a v zlosti, že mu uniká taká bohatá korisť, poslal k nim svojich poslov so žiadosťou, aby sa vrátili na cisársky dvor a prevzali bývalé hodnosti a úrady. Pri dvore ich chcel prinútiť, aby odovzdali ukrývané cennosti a zriekli sa viery. Ale bratia mu odkázali, že chcú žiť v ústraní. Julián ich predsa privábil na svoj dvor, osobne ich nahováral, aby mu pomáhali pri správe ríše. Obidvaja to však rozhodne odmietli. Nahnevaný cisár im dal preto ultimátum desať dní, aby sa rozhodli.

Ján a Pavol povolali k sebe kresťanov a porozprávali, čo sa im prihodilo. Počas desiatich dní sa modlili, rozdávali aj z rozkazu Konštancie im zverené poklady chudobným a prijali sväté sviatosti. O desať dní prišiel veliteľ cisárskej telesnej stráže po odpoveď pod hrozbou smrti. Bratia však odmietli podriadenosť cisárovi a uctievanie pohanských zvykov. Nato Tercián rozkázal vykopať v dome hlbokú jamu. Ale Boží vyznávači sa nezľakli. Potom im dal v nočných hodinách sťať hlavy a ich telá tam pochovať. To sa stalo 26. júna 362. Na druhý deň cisár Julián rozhlásil, že tvrdohlavých bratov poslal do vyhnanstva. Časti pozostatkov svätých bratov sa dostali do mnohých chrámov Talianska a Európy, niečo sa dostalo v roku 1363 aj do chrámu sv. Štefana vo Viedni. Ich mená sa dostali aj do Rímskeho kánona (eucharistická modlitba v omši pred premenením).
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.06.2011 19:55:42   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Cyril Alexandrijský, biskup, učiteľ Cirkvi

Svätý

Sviatok: 27. jún

(370-444)

Význam mena: ten, ktorý má moc; pán (z gr.)

Symbol: biskupský pastorál (berla)

Sv. Cyril Alexandrijský, biskup a učiteľ Cirkvi, sa narodil v Alexandrii v Egypte. Bol synovcom Teofila, patriarchu Alexandrie. Klasické a teologické vzdelanie dostal v rodnom meste. Za kňaza ho vysvätil strýko Teofilos. V roku 403 sprevádzal Cyril Teofila do Konštantínopolu, zúčastnil sa na synode, ktorá zosadila Jána Chryzostoma, pretože ho pokladali za vinného v niektorých prípadoch, uvalených proti nemu. Po smrti svojho strýka Theophila v r. 412, a po nezhodách medzi podporovateľmi Cyrila a stúpencami jeho protivníka Timothea, sa stal Cyril patriarchom Alexandrie. Okamžite začal bojovať proti bludom, najmä proti novaciánom. Ich kostoly nechal zavrieť. Takisto napomínal miestodržiteľa Oresta, s ktorého činmi nesúhlasil.

V roku 430 bol Cyril vtiahnutý do sporu s Nestoriom, patriarchom Konštantínopolu, ktorý hlásal, že Mária nebola matkou Boha, pretože Kristus bol Boh a nie človek; nemala by sa teda považovať za Bohorodičku (Theotokos). Cyril presvedčil pápeža Celestína I., aby zvolal do Ríma synodu, ktorá odsúdila Nestoria, a potom spravil to isté aj na synode v Alexandrii. Celestín nariadil Cyrilovi aby Nestoria zbavil funkcie. V r.431 Cyril predsedal tretiemu generálnemu zhromaždeniu v Efeze, kde sa stretlo okolo dvesto biskupov, ktorí odsúdili všetky Nestoriove názory a všetkých jeho stúpencov,ešte pred príchodom arcibiskupa Jána z Antiochie a ďalších 42 Nestoriových prívržencov, ktorí pokladali Nestoria za nevinného. Keď sa dozvedeli, čo sa stalo pred ich príchodom, usporiadali vlastné zhromaždenie a zosadili Cyrila.

Cisár Teodózius II. zatkol obidvoch, Cyrila, aj Nestoria. Po príchode pápežských vyslancov, ktorí potvrdili, že Cyril je nevinný vo všetkých obvineniech, však Cyrila prepustil. O dva roky neskôr arcibiskup Ján, reprezentujúci umiernených antiochijských biskupov, a Cyril uzavreli dohodu a pripojili sa k odsúdeniu, ktoré donútilo Nestoria, aby šiel do exilu.

Po zvyšok svojho života Cyril písal traktáty, ktoré objasňovali doktríny o Najsvätejšej Trojici a o tajomstve vtelenia, čo veľmi pomohlo k tomu, aby nestorianizmus a pelagianizmus nezapustili korene v kresťanských komunitách. Bol brilantným teológom Alexandrijskej tradície. Jeho práce sú charakteristické precíznym myslením, presnou výstavbou textu a výbornou schopnosťou argumentovať. Medzi jeho prácami sú aj komentáre k evanjeliu podľa Jána, Lukáša a k Pentateuchu, rozpravy o dogmatickej teológii a Apológia proti Juliánovi Odpadlíkovi, ďalej listy a homílie. V r.1882 bol pápežom Levom XIII. vyhlásený za učiteľa Cirkvi.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.06.2011 20:01:25   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Ladislav

Svätý

Sviatok: 27.jún

(11. storočie)

Bol synom maďarského kráľa Bela. Narodil sa v Neustra. V roku 1077 ho šľachtici zvolili za uhorského kráľa. Jeho príbuzný, syn bývalého kráľa, ho vyzval, aby bojoval o trón. Ladislav ho porazil v roku 1089. Podporoval pápeža Gregora VII. v jeho nástupníckom boji proti vládcovi Henrichovi IV. a Rupertovi zo Švábska. Ladislav sa oženil s Adelaidou, dcérou vojvodu Welfa z Bavorska, ktorý patril medzi Rupertových priaznivcov.

Ladislav úspešne víťazil nad pokusmi napadnúť Uhorsko. Podporoval misionársku činnosť. Postavil veľa kostolov, poskytol náboženskú slobodu židom a mohamedánom. V roku 1091 išiel na pomoc sestre Helene, kráľovnej Chorvátska, proti vrahom jej manžela. Keď bezdetná zomrela, spojil Chorvátsko a Dalmáciu napriek námietkam pápeža aj konštantínopoského cisára. Na synode v Szabolcs v roku 1092 sa zaslúžil o vydanie zbierky náboženských a civilných zákonov. Mal viesť prvú križiacku výpravu, ale tesne pred tým – 29. júla – zomrel v Nitre na Slovensku vo veku 55 rokov.

Považuje sa za jedného z najväčších maďarských národných hrdinov, keďže rozšíril hranice krajiny a úspešne ju bránil proti nájazdom. Uctieva sa kvôli svojej horlivosti, zbožnosti a morálnemu životu.

Kanonizoval ho pápež Celestín III. v roku 1192.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.06.2011 20:11:21   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Irenej z Lyonu, biskup a mučeník

Svätý

Sviatok: 28. jún

(2. storočie)

Význam mena: mierny, pokojný (gr.)

Ako žiarivá hviezda sa v 2. storočí na obzore Cirkvi objavil muž, ktorý bol veľkým obrancom pravej viery, „otcom katolíckej dogmatiky“. Bol to sv. Irenej, biskup a mučeník. Svoju mladosť prežil v meste Smyrne v Malej Ázii. Bol žiakom sv. Polykarpa. Dostal dobré klasické vzdelanie. Sv. Augustín ho nazýva „slávnym učiteľom a antickým mužom Božím“.

Irenej vyzbrojený vedou posvätnou i svetskou, s mečom viery, ktorý mu odovzdal sám jeho veľký učiteľ Polykarp, s lukom Svätého písma, so všetkými šípmi filozofov všetkých čias a miest, sa mohol odvážne pustiť do boja proti nepriateľom Cirkvi.

Nevie sa určite, kedy a prečo prišiel Irenej z Malej Ázie do Lyonu vo Francúzsku. V Lyone sa kresťanstvo zakorenilo v prvej polovici 2. storočia medzi obyvateľstvom, ktoré pochádzalo z Ázie. V r.177 tam nachádzame dosť početnú cirkev, dobre zorganizovanú, na čele s biskupom Potinom, ktorý prijal medzi svojich kňazov aj Ireneja. Jediný istý časový údaj o Irenejovom živote je z r.177. Lyonskí mučeníci poslali z väzenia list pápežovi sv. Eleuterovi vo veci žiakov bludára Montana. List niesol kňaz Irenej. Cesta do Ríma zachránila Ireneja pred prenasledovaním, pri ktorom prišlo o život štyridsaťosem ľudí. Medzi nimi bol aj biskup Potinus. Ireneja následne vyvolili za jeho nástupcu.
O jeho pastoračnej činnosti v Lyone nemáme iné svedectvo ako jeho diela, ktoré napísal pri vykonávaní apoštolskej činnosti. Bol hlavným predstaviteľom Cirkvi v Galii.

Irenej vyvinul veľkú činnosť hlavne pri obrane pravej apoštolskej viery. Keď kresťanov krvavo neprenasledovali pohania, znepokojovali ich rozliční bludári v lone Cirkvi. V tom čase bol takým rozšíreným bludom gnosticizmus. Gnostici podceňovali rozumové poznanie a za vyšší druh vyhlasovali poznanie, videnie mystického druhu a ním sa vynášali nad kresťanstvo, pretože ich videnie údajne vedie k premene a k spaseniu. Irenej vystúpil proti týmto bludárom s apoštolskou smelosťou, horlivosťou a prísnosťou a písal proti nim rozličné spisy.

Jeho hlavným dielom je spis Odhalenie a vyvrátenie falošnej gnózy, všeobecne známy pod názvom Adversus haereses (Proti bludom). Toto dielo sa nezachovalo celé v gréckom origináli, ale máme úplný latinský preklad z 3.-4. storočia. Podáva krásne svedectvá o jednote v Cirkvi, o primáte rímskej Cirkvi a o potrebe byť s ňou v jednote, o cirkevnej tradícii, o svätej omši a mnohé iné náuky, ktoré novší bludári popierajú a o ktorých tvrdia, že vznikli neskoršie, keď apoštolská viera už zanikla. Irenej, biskup a obranca viery, veriaci a filozof, s obdivuhodnou istotou podal vieru, ktorá má v sebe všetky kresťanské pravdy. Toto učenie zahrnul do jedinej stručnej vety: Boh sa stal človekom, aby sa človek stal Bohom. Pred ním to nik tak jasno nepovedal a po ňom to už nik nezabudne. Toto jeho dielo nám poskytuje široký a kompletný výklad tradičného učenia Cirkvi tých čias. Je to veľmi vzácny dokument.

Podľa tradície zomrel Irenej okolo r. 202 ako mučeník. Eusebiove dejiny, hlavný prameň o živote a diele sv. Ireneja, nehovoria, že zomrel ako mučeník. Jeho mučeníctvo nie je teda zaručené, ale Cirkev ho uctieva ako mučeníka. Rímske martyrológium stanovilo sviatok sv. Ireneja, biskupa a mučeníka na 28. júna a v ten deň sa slávi aj dnes.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.06.2011 20:21:34   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Peter, apoštol

Svätý

Sviatok: 29. jún

(1. storočie)

Význam mena: skala (gr.)

Emblém: kľúče, loď, kniha, kohút, obrátený kríž

Patrón mesta Ríma, Trieru; pápežov, stavbárov mostov, kajúcnikov, mäsiarov, sklenárov, stolárov, zámočníkov, kováčov, zlievačov, hodinárov, hrnčiarov, murárov, tkáčov, rybárov, námorníkov;
Ochranca pred posadnutosťou, epilepsiou, besnotou, horúčkou, pred uštipnutím hadom, pred chorobami nôh, pred lúpežami

Sv. Šimon Peter sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Spolu s ním a s bratom Ondrejom, tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi. Vtedy mu Ježiš dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená skala.

Sv. Peter sa spomedzi apoštolov najviac spomína v evanjeliách. Podľa týchto opisov si môžeme dosť presne poskladať jeho život, ale aj povahu. Zdá sa, že mal sangvinický temperament.
Sv. Lukáš opisuje situáciu, keď Šimon na Ježišovo slovo spustil sieť do mora a chytil obrovské množstvo rýb. Peter vtedy padol Ježišovi k nohám a povedal mu: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Ježiš mu povedal: „Neboj sa, od teraz už budeš loviť ľudí.“ Odvtedy Peter chodil s Ježišom, počúval ho a nasledoval. Keď sa raz pýtal Ježiš, za koho ho pokladajú, odpovedal práve on: „Ty si Mesiáš, Syn pravého Boha.“ Kristus mu povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi.“ Peter sa vždy spomína ako prvý v zozname apoštolov. Patril k dôverníkom Ježiša, spolu s Jánom a Jakubom. Týchto troch zobral Ježiš so sebou na horu Premenenia, pri vzkriesení Jairovej dcéry a takisto aj v Getsemanskej záhrade ich pozval k spoločnej modlitbe. Keď ich Majstra zatkli, hneď sa postavil s mečom na odpor. Zanedlho však Ježiša trikrát zaprel, hoci predtým tvrdil, že s ním pôjde všade a neopustí ho. Po vzkriesení to bol on, ktorý spolu s apoštolom Jánom pribehli k hrobu, aby sa presvedčili, či je pravda to, čo im vyrozprávali ženy. Sv. Ján apoštol spomína ešte jednu osobitnú príhodu, ktorá sa stala po vzkriesení a je dôležitá vzhľadom na osobu Petra. Kristus sa ho trikrát spýtal, či ho má rád. Peter zakaždým odpovedá „áno“. Ježiš mu vtedy odpovedá tiež trikrát: „Pas moje ovce.“ Po nanebovstúpení má Peter neodškriepiteľné prvenstvo medzi apoštolmi. Na jeho slovo ustanovili ďalšieho apoštola namiesto zradcu Judáša, on začína prvý hovoriť pri zoslaní Ducha Svätého. On sa spomína ako prvý, ktorý urobil zázrak, on vyniesol rozsudok nad klamstvom Ananiáša a Zafiry.

Peter potom ďalej pôsobil v Jeruzaleme. Pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov. Herodes Agrippa ho uväznil, ale v noci k nemu prišiel anjel a zázračne ho vyslobodil z väzenia. Potom horlivo účinkoval v Jeruzaleme, v Antiochii, v Korinte a v Ríme. Pravdepodobne v Ríme napísal svoj prvý list, kde hovorí o Ríme ako o Babylone. Zomrel mučeníckou smrťou asi roku 64 v Ríme, podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom pahorku. Na tom mieste teraz stojí Bazilika sv. Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob. Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky. Zobrazuje sa ako starší muž s kľúčmi a knihou. Jeho symbolmi sú tiež obrátený kríž, loďka a kohút.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.06.2011 20:34:43   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Pavol, apoštol

Svätý

Sviatok: 29. jún; 25. január – Obrátenie sv. Pavla

(1. storočie)

Význam mena: malej postavy (lat.)

Sv. Pavol sa narodil niekedy v rokoch 5-10 po Kristovi v Tarze v Cilícii (južné Turecko) v židovskej rodine, ktorá požívala práva rímskeho občianstva. Rodičia mu dali dve mená: Šavol (Saulus – meno prvého živoského kráľa) a Pavol (Paulus – malý). Dostal vynikajúce vzdelanie, najprv v samotnom Tarze v helenistickej škole a neskôr v Jeruzaleme pri nohách slávneho učiteľa Gamaliela. Popritom – ako správny Žid – sa vyučil stanárskemu remeslu. Vyrábal stany alebo lodné plachty, čo bol vtedy veľmi hľadaný tovar.
V prvom rade však ostal dôsledným, až fanatickým farizejom. Zahorel nenávisťou proti novému učeniu, ktoré hlásal Ježiš Kristus a jeho apoštoli. Bol pri kameňovaní sv. Štefana. Nekameňoval ho síce priamo, ale strážil šaty katom. Potom si dokonca vymohol dovolenie na prenasledovanie kresťanov aj v Damasku. No na ceste do tohto mesta sa mu zjavil sám Ježiš Kristus. Na tri dni z toho oslepol, ale potom sa dal pokrstiť a niekoľko dní nato už ohlasoval v synagógach Ježiša Krista a rozprával o tom, čo sa mu prihodilo. Židom sa to nepáčilo a chceli ho zabiť. On im však ušiel (jeho učeníci ho spustili v koši cez hradby – Sk 9,19-25) a odišiel na juh do púšte, ktorá siaha až do Arábie, aby sa pripravil na apoštolský úrad.

Asi po troch rokoch sa vrátil späť do Damasku a odtiaľ do Jeruzalema, aby vyhľadal apoštolov. Avšak každý sa ho bál – kvôli jeho povesti prenasledovateľa kresťanov. Vtedy sa ho ujal Barnabáš, zaviedol ho k apoštolom Petrovi a Jakubovi a porozprával im, ako si Pavol počínal v Ježišovom mene. Z Jeruzalema odišiel Pavol asi na štyri roky do Tarzu. Potom spolu s Barnabášom zamierili do Antiochie, kde hlásali evanjelium medzi pohanmi.
V Antiochii dostal milosť, že bol „uchvátený až do tretieho neba“. Aby však nespyšnel, bol mu daný do tela osteň, satanov posol, aby sa nevyvyšoval. (2 Kor 12) Z Antiochie sa potom vrátil do Jeruzalema, kde bol spolu s Barnabášom „oddelený“, to znamená, že ich oficiálne poverili hlásať evanjelium. „Oddeliť“ znamená v našom zmysle vysvätiť. V roku 47-48 spolu s Jánom Markom (Marek evanjelista) a Barnabášom vykonal prvú misijnú cestu na Cyprus a do južných provincií Malej Ázie (Antiochia v Pizídii, Ikónium, Lystra, Derbe).
Založili nové cirkevné spoločenstvá, ale zakúsili aj veľa prenasledovania.
Druhá misijná cesta sa udiala v rokoch 49-52 v spoločnosti Sílasa do Malej Ázie a na európskom kontinente (Filipy, Solún, Atény a Korint). Počas tretej misijnej cesty (53-58) sa tri roky zdržal v Efeze. Prostredníctvom spolupracovníkov založil kresťanské spoločenstvá v Kolosách, v Laodicei a v Hierapole. Kvôli prenasledovaniu musel z Efezu odísť cez Macedónsko do Korintu. Späť do Jeruzalema sa vrátil cez Macedónsko, Troadu, Milét, Týrus a Cézareu.

Zažil mnoho utrpenia, sklamania, ale aj radosti z apoštolátu a služby Bohu (2 Kor 11,16-33). V Jeruzaleme ho uväznili a vďaka tomu sa dostal do Ríma.
V Ríme bol vo väzení, jeho jediným verným spoločníkom bol Lukáš (evanjelista).

Posledné roky jeho života sú však pre nás zahalené tajomstvom. Pravdepodobne ho v Ríme z väzenia prepustili, počas Nerónovho prenasledovania kresťanov asi nebol v Ríme, snáď bol vtedy v Španielsku alebo na Východe. Bol v Macedónsku, Efeze, v Miléte, v Troade, na Kréte a zrejme aj v Nikapole, kde ho asi znovu uväznili a odviedli do Ríma (asi r. 67). Je s ním iba Lukáš. Po odsúdení ho sťali mečom pravdepodobne na mieste v blízkosti Ostijskej cesty. Toto miesto sa volá Tre Fontane a dnes tam stojí kostol a kláštor trapistov. Podľa tradície ho pochovali na cintoríne pri Ostijskej ceste na ľavom brehu rieky Tiber. Cisár Konštantín Veľký dal nad jeho hrobom vystavať menšiu baziliku. Namiesto nej tam teraz stojí nádherná bazilika sv. Pavla, ktorá bola dokončená r. 1854.

Sv. Pavol sa zvykne nazývať „apoštolom národov“, pretože je najväčším misionárom všetkých čias a jeho listy sa čítajú ako Božie slovo na celom svete.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.06.2011 20:40:01   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Bertrand

Svätý

Sviatok: 30.jún

(623)

Sv. Bertrand bol arcidekanom v Paríži. V roku 587 sa stal biskupom v Le Mans vo Francúzsku. Vysvätil ho sv. Germanikus. Bertrand mal veľkú záľubu v poľnohospodárstve, najmä v pestovaní hrozna. Podporoval Neustriánskych kráľov. Poslali ho do vyhnanstva. Vrátil sa za vlády kráľa Clotaira II. v roku 609. Bertrand založil kláštor, hospic a postavil kostol.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.06.2011 20:43:15   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Bazilides

Svätý

Sviatok: 30.jún

(205)

Pochádzal z Egypta. Bol strážnym vojakom prefekta v Egypte. Keď sa začalo prenasledovanie sv. Potomiany, stal sa jej obrancom proti davu.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku 1, 2, 3, 4, 5 ... 43  Ďalší

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: