Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Literárna tvorba » Kútik literárnych prvotín


 [ Príspevok: 1 ] 
Autor Správa
Poslať 22.12.2011 20:35:04   rozhovor
 

od 10.10.2008 16:40:10
napísal 679 príspevkov
ROZHOVOR.



Ty vieš, ako som Ťa prosil, na pokraji zúfalstva a bezmocnosti. Zachráň ho! Zachráň ho, pretože ja už neviem. Bol som v kostole, prítomný pri tebe, prijal som Ťa, prosil a Ty si mlčal. Mlčal si i na druhý deň, keď moja manželka išla už na druhý potrat. Svet sa mi zrútil.
Pamätáš sa, akú otupenosť som cítil, keď som sa vrátil domov z rannej zmeny. Akú strašnú nenávisť k mojej manželke a k svokrovcom, ktorí ma týždeň pred týmto jej činom zosmiešnili.
Ty sa chodíš vymodlievať do kostola a čo máš z toho??
Ty vieš, že som sa snažil, ale ich zášť k deťom a ku mne bola veľká, že dve nám stačia, netreba viac, pritom ich syn tiež čakal druhé dieťa. Ako ich uživíš? Ty sám vieš, že sme na tom boli finančne biedne. Žili sme od výplaty k výplate. Ale 6000,- Sk sa našlo na druhú vraždu. Boli to peniaze, ktoré sme spoločne zarobili, spoločne sme sa namáhali.
Ako málo stačí na to, aby si človek objednal vraždu. Keď chcú zabiť niekoho mocného stojí to omnoho viac, ale malé dieťa, ktoré ešte nikomu neublížilo je hodno iba 6000,- Sk. Taká je finančná cena človeka v tomto svete.
Ty vieš, aký smútok som mal v srdci, ako som sa tešil na dieťa. Sám pochádzam z mnohodetnej rodiny a deti u nás boli vždy vítané. Ty vieš, že si mi dal dar, aby som sa vedel s nimi hrať, pracovať a rozprávať sa. Vidieť svet ich očami. Ten veľký neznámy priestor. Ako sa viem s nimi smiať, večer pomodliť, postarať sa, aby mali sviatosti, ale aj dať im hranice pokiaľ si môžu dovoliť.
Najhroznejší bol ten pocit sklamania z vlastnej neschopnosti, ubrániť si tie dve mŕtve deti. Prehral som boj so svetom. Nemohol som sa s manželkou rozprávať. Chcel som odísť. Zmiznúť. Nevidieť. Vykašlať sa na všetko a začať niekde s niekým, kto by toto nerobil, ale Ty vieš, tak ako aj ja, že som dal svoj sľub pred Bohom, že vydržím v dobrom i v zlom. A teraz to bolo zlé, veľmi zlé.
Zároveň som sa bál o manželku. Moja láska k nej nie je závislá na tom, ako a čo koná. Čo ak si ju zavoláš pred svoju tvár, čo Ti povie? Bola exkomunikovaná z cirkvi, bola pohanom a mýtnikom. Rozhrešenie mohol dať iba biskup.
Ty vieš, aké bolo pre mňa ťažké ísť k svokrovcom, pozerať sa neskôr, ako sa tešia zo švagrovho syna. Byť tam. Rozprávať sa a prejavovať im úctu. Cítiť to zlo v nich, tú strašnú naviazanosť na svet, na to akí sú dokonalí a ako sa vedia obracať. Vieš, čo mi behalo mysľou. Ty to dobre vieš. Koľko zášti som mal v sebe. Povedali: Ty sa chodíš vymodlievať do kostola. Raz za týždeň mame u nás na dedine kostol. Oni nevedia, že keby som sa nechodil „vymodlievať“, že by tu už neboli, ani oni, ani ich rodina. Toľko nenávisti som mal v sebe, že by som ich vyvraždil, ale Ty si povedal, že mame odpustiť aj 77-krát. Modlievam sa aj za ich obrátenie. Bolo pre mňa ťažké prijať, že aj ich miluješ i napriek tomu, čo spravili. Buď k nim milosrdný a príjmy ich do svojho kráľovstva.
Určite si pamätáš ako bola moja viera otrasená, ako sa mi zdalo, že mlčíš. Nekonáš. Nič nerobíš. Vlastne, ktohovie, či vôbec si? Moje vnútro krvácalo. Moje myšlienky, úvahy boli plné zúfalstva a osamelosti. Pripadal som si ako staroveký dinosaurus. A ľudia? Ľudia vraveli mojej manželke, že je silná, že vie , čo chce. Balamutili ju rečami, že niečo dokázala. Ona nespravila nič iné, iba si zaplatila vraždu nášho dieťaťa. Pamätáš sa, ako som jej vravel, že nebude konať správne. Ako som ju presviedčal. Ako som hovoril, že sa teším na to dieťa, že budem sa oň starať. Chodiť na dubáky. Aha žiža! Budem k nemu vstávať, ako som vstával aj k našim prvým dvom deťom.
Bolo to, ako hrach o stenu hádzať.
A tak sa mi srdce roztrhlo na milión kúskov.
V rukách prázdny pocit a na perách sucho.
Každý deň som sa snažil žiť, modliť sa a pracovať. Často som nič nerobil. Nechcelo sa mi. Pre koho? Náš národ vymiera. O desať rokov budú žiť, iba deti, ktoré prežili vyvražďovanie antikoncepciou a potratmi.
Deti mali ísť na birmovku. Vybavil som spoveď manželke u kňaza, čo mal fakultu od biskupa, aby ju mohol zbaviť exkomunikácie.
Ty si potom vykonal, že som sa stal finančne nezávislým. Ty dobre vieš, ako ma v tom čase často nadŕdalo vziať stonásobok ceny vraždy dieťaťa. Položiť ich na stôl u svokrovcov a povedať: - Tu mate stokrát viac ako stála vražda nášho prvého dieťaťa, tú financovali oni, tak mi ho teraz vráťte.
Neboli , by toho schopní...
Ty vieš, že i napriek tomu všetkému, som pri tebe vydržal, že konanie všetkých tých ľudí Ťa bolelo iste viac než mňa. Prosím Ťa prepáč a odpusti im, veď aj ja som im odpustil iba kvôli Tebe.
Mám k tebe ešte jednu prosbu. Ak by si nás povolal k sebe, dovoľ, aby sme sa mohli radovať v tvojom kráľovstve, hoci aj v tom najmenšom kútiku a prosím Ťa pozdrav odo mňa moje dve malé deti. Povedz im, že i napriek tomu, že som bol slabý a neuchránil ich, že ich nosím v srdci a často na ne myslím, že ich milujem a nech mi odpustia.
Ježišu, dôverujem Ti.
Sedembolestná Panna Mária, oroduj za nás.
Moje malé deti.
Odpustite nám.
_________________
prajem ti pekny a pozehnany den
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevok: 1 ] 

Obsah fóra » Literárna tvorba » Kútik literárnych prvotín

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: