Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Literárna tvorba » Kútik literárnych prvotín


 [ Príspevkov: 15 ] 
Autor Správa
Poslať 01.04.2002 12:24:52   Poézia, to je láska a láska to je Boh
 

od 27.10.2001 2:00:00
napísal 318 príspevkov
Poézia, to je láska a láska, to je Boh!
Neprekvapila vás táto rubrika na diskusnom fóre? Je možno diskutovať o poézii? V areopágu sa diskutuje o pravde a predovšetkým o tej Božej, ale poézia? – A predsa, aj poézia je silným vyjadrovacím prostriedkom, najmä našich citov a hlavne našej lásky. Veď Boh je láska a my máme Boha milovať a to nadovšetko! Čo nedokáže vyjadriť rozum svojou logikou, to dokáže vyjadriť srdce poéziou. Je mnoho ľudí medzi nami, ktorí sa takto dokážu vyjadrovať. A je mnoho ľudí, ktorým takéto vyjadrenie chýba. Je to ako úprimná modlitba srdca k Bohu. Niekoľko veršov laickej autorky M.P. je pokusom o nadviazanie dialogu medzi veriacimi o takejto forme rozhovoru s Bohom, kedy viac rozpráva srdce, ako ústa. Autorka si myslí, že to, čo vychádza zo srdca nie je predmetom autorských práv a rovnako ako modlitba, je majetkom všetkých ľudí, ktorí dokážu milovať. Preto je možno takýto prejav posudzovať, doplňovať a tiež aj vylepšovať. Je možno k nemu zaujímať svoje stanovisko a tiež aj kritiku. Ak nás láska dokáže spojiť s Bohom, dokáže spájať aj nás medzi sebou a to je naším kresťanským poslaním. Preto očakávam vaše príspevky, komentáre a podnety, aby sa kresťanská láska stala našou všeobecnou hodnotou.
:roll:
Hore
 Profil  
 
Poslať 07.04.2002 14:19:25   Skromný príspevok
 

od 10.11.2001 1:00:00
napísal 13 príspevkov
Bydlisko: Košice
Kedže sa stotožňujem s Františkovým vyhlásením, posielam aj ja kúsok svojho sveta s vierou, že aspoň niekomu to bude na úžitok:

Bože, chcem byť bližšie.
Bližšie Tebe, láske i životu po smrti.

To čo prijal som ,to ma myslieť núti,
ten rebrík, čo koncom stojí na zemi
vo všedných chvíľach býva znamením,
v búrkach svetlom dáva nádej znava žiť.

Z dažda žitia na okamih piť.
Bože, láska ku mne bízko príd,
za listom už nechcem hanbu kryť.
Blízko Teba smel som práve uveriť.
Hore
 Profil  
 
Poslať 10.04.2002 12:29:27   prvotinka
 

od 25.03.2002 12:25:59
napísal 48 príspevkov
Bydlisko: Košice
Bláznivá duša

Si cválajúci kôň
ty moja duša bláznivá
keď vzplanieš si tak ohnivá
že páliš všetko navôkol.

Aj dnes si to tu zničila
námahu niekoľkých dní
no ty vieš, že keď môj rozum spí
môžeš si robiť nesvári.

Pane, môj milovaný
len Ty ma skrotiť vieš
len ty ma chytíš ako kliešť
a v láske utopíš.

Pane, môj milovaný
naplň ma trpezlivou láskou po okraj
a v duši pokory symfóniu hraj
a prebývaj v nej naveky.

:)
Hore
 Profil  
 
Poslať 11.04.2002 19:48:52   Pochvala
 

od 27.10.2001 2:00:00
napísal 318 príspevkov
Výborne! Páčili sa mi oba príspevky, sú hodnotné, najmä ten druhý, aj keď si myslím, že nie je pôvodný. Už som sa s ním niekde stretol. Ale aj tak stojí za uverejnenie. Pokračujte aj naďalej, iba si zaslúžia samostatnú rubriku. vďaka!
:P
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.05.2002 10:46:13   JAR
 

od 27.10.2001 2:00:00
napísal 318 príspevkov
Marta Popperová
:D Jar :D
Ďakovať sa Ti ponáhľam
za radosť, ktorú v srdci nosím
za oheň, ktorý v duši planie,
horíš v ňom láskou Bože sám.

Dal si nám toľko krásy Bože,
od vďačnosti dych sa tají,
zo zeme klíči nový život,
je to odveký zázrak jari.
Hore
 Profil  
 
Poslať 25.05.2002 10:51:20   Kto sme?
 

od 27.10.2001 2:00:00
napísal 318 príspevkov
Kto sme?

Letia veky priestorom času
ako splašené kone...
Bože, prečo? Pre koho je to divadlo?
Svety sa rodia a hynú, ako mravce...

A zrazu, hľa – je tu človek!
Nikto ho nevíta, je tu inkognito...
Čo tu hľadá? Má azda zmerať Božie dielo?
Je tento svet jeho domovom, alebo väzením?

Viem, že som! Je to výsada, alebo prekliatie?
Ktosi mi šepce slová známe...
A moje vnútro je zrazu plné hudby a jasu!
Je to na zbláznenie...

Proroci a mudrci na všetko znajú odpoveď
a trúfajú si aj na Boží majestát!
Dvere sa však otvárajú deťom a malým...
Tí prví, musia pred nimi stáť!

Nie moc, pýcha a svojvôľa,
nie peniaze, či zhubné zbrane,
Boží svet je určený
láske - kde sú všetky deti hravé...
:oops:
Hore
 Profil  
 
Poslať 26.08.2002 14:12:49   Ohľadom článku Peézia a Boh ...
 

od 14.08.2002 10:09:46
napísal 1 príspevkov
Aby som zareagoval na článok, v ktorom sa prezentuje myšlienka spájať poéziu s Bohom, myslím si, že je to skvelá myšlienka a možno v neliterárnych kruhoch to ani nenájde pochopenie. Práve naopak v kruhoch spirituálne vnímavých ľudí je táto paralela nepostrádateľnou skutočnosťou ich života. Veď poézia je ako modlitba - nevinná, čistá (viď poéziu básnikov kat. moderny), úprimná a hrejivá, ktorá približuje čitateľa ak nie k modlitbe, tak aspoň k citlivému a detailnému vnímaniu sveta. K tejto problematike by som odporučil prácu z autorského pera Henriho Brémonda (v preklade P. Gašparoviča - Hlbinu) Modlitba a poézia (Martin, 1943). Popri načrtnutom probléme sa skúma i moment mystiky a transcendentna. V prípade záujmu možno komunikovať o načrtnutej téme detailnejsie a s istým konkrétnym záberom. Zelám mnoho inšpirácie, časté návštevy múz (Ducha Svätého) ... :lol:
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.08.2002 10:14:48   Poézia a láska
 

od 27.10.2001 2:00:00
napísal 318 príspevkov
Ďakujem Matejovi za jeho pripomienky a podnety. Škoda, že tá kniha sa bude asi ťažko zháňať, keď vyšla roku 1943. Ale ani v súčasnosti nie je núdza o podobný spôsob vyjadrenia nášho vzťahu k Bohu. Rád by som tu citoval verše a výpoveď Daniela Rausa publikovanú v „Porta communitatis“ 2/2001 z jeho tvorby:
Hledat tebe znamená, dlouho naslouchat hlasům ticha a najednou porozumět zvuku bouře,
hledat tebe znamená, dlouho kráčet klikatou cestou vzhůru a najednou vidět rozlehlé údolí,
hledat tebe znamená, dlouho snít o vzdálené, vznešené osobě a najednou se s ní nečekaně setkat,
hledat tebe znamená, dlouho skoumat záhadnou podstatu věci a najednou ji s úžasem spatřit z jiné strany.
Oheň nelze zastavit ohněm, vodu nelze zastavit vodou, zlo nelze zastavit zlem.
Duch je vzdálený, a přece přítomný, má mysl se vzpírá pomstě, vydávám se na cestu pokorného vzdoru,
podél zrcadel, v nichž vidím svou tvář v podobě stínu.
Jestliže jsi utkal svět z ničeho, utkej z ničeho touhu v mém nitru, změň prázdnotu mého pokoje i samotu mé duše.
Přijmi mé pozvání, i když jsou moje dary skromné a můj příbytek malý, pocti mě návštěvou, buď hostem,
který křináší světlo do mé duše.
Chci znovu začít, můj Pane, jako slunce, jež na obzoru opět vychází.

Daniel o tejto intímnej výpovedi povedal: Písanie tejto knihy bolo pre mňa neuveriteľným zážitkom. Snažil som sa načrieť hlboko do vlastnej duše, spojilo sa pri tom moje hľadanie Boha a vzťahy k mojim priateľom.Je dobré byť oboma nohami na zemi a mať hlavu v oblakoch.
Alexander Solženicyn pri preberaní Nobelovej ceny za literatúru povedal: „Krása spasí svet. Čo to značí? Dlho som to považoval iba za frázu. Je čosi také možné? Kedy v našej krvavej histórii zachránila niekoho krása?“
Kresťan vie, že to nie je iba krása, ktorá spasí svet, ale najmä láska, ktorá sa rada oblieka do rúcha poézie. Poézia bez lásky by bola iba mŕtvym dieťaťom. Rovnako je to aj s našimi modlitbami k Bohu. Aj keď volíme krásne a vznešené slová, sú to iba cudzie myšlienky, ktoré nám nevychádzajú úprimne zo srdca a preto Boha ani nedosahujú. Ježiš nás vyzýva modliť sa v duchu a pravde. Modlitba nám musí vychádzať zo srdca a má byť predovšetkým úprimná a má byť naša! Iba vtedy precítime ten úžasný pocit stretnutia sa s Bohom, o ktorom píše aj Daniel Raus. Myslím, že by to mal každý veriaci skúsiť, sa takto prihovoriť Bohu. Hanblivosť nie je namieste! Za naše úprimné city k Bohu sa hanbiť nemusíme. Taktiež ani forma nie je rozhodujúca, ako nám dokazuje aj samotný Daniel svojou poéziou. Rytmické pravidlá sú iba jednou z mnohých vyjadrovacích praktík. Nie je to nutnosť. Práve naopak, je niekedy vhodnejšie voliť volnejší spôsob vyjadrenia našich emócií. Som presvedčený (spoločne s Matejom Hrúzikom), že kto skutočne miluje, tomu sa prihovára aj múza (Ducha sv.).
František.
:lol:
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.08.2002 17:54:05   
 

od 30.07.2002 5:50:16
napísal 1538 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Milý František,


včera sme sa vrátili z dovolenky, bolo fajn.

Dostala som okamžitú chuť napísať vám, keď som si prečítala Váš príspevok v kútiku literárnych prvotín. Píšete "nie je iba krása, ktorá spasí svet, ale najmä láska, ktorá sa rada oblieka do rúcha poézie".

V živote som nenapísala ani riadok poézie. Hoci moja mama bola v tomto smere veľmi plodná. Obdivovala som slová, ktoré vložila moja priateľka do svojich básní. Nikdy som neurobila ani ten klasický pokus v čase dospievania. Ale niektoré básne ma veľmi oslovovali.

Tá Vaša úvaha o modlitbe, o úprimnosti a o tom, že hanblivosť nie je namieste, o tom, že slová, nech sú akokoľvek nešikovne vyslovené, ale keď sú naše a vyjadrujú naše vnútro, že sú neobyčajne cenné, tie slová vyjadrili i moje myšlienky.

Kto miluje, prihovára sa mu aj múza, to je zrejme pravda. I keď k tomu, aby sme dali tej múze možnosť cez seba prehovoriť, treba možno i pomôcť a uveriť, že to, čo sa derie na povrch je naozaj múza a i pre iných prijateľné.
_________________
Mám rada ľudí. Som katolíčka. Vážim si však akékoľvek "človeka dobrej vôle". Som otvorená dialógu o čomkoľvek, ak ide o úprimný dialóg v láske. Za najvyššiu hodnotu považujem lásku. Mojím presvedčením je tiež, že ona je podstatou kresťanstva.
Hore
 Profil  
 
Poslať 10.02.2004 15:51:42   
 

od 17.01.2004 14:23:53
napísal 155 príspevkov
mam pocit, ze tato tema nemoze zostat vzadu nevsimnuta...
:)
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.02.2004 13:48:09   Slová obmedzujú – láska povznáša!
 

od 27.10.2001 2:00:00
napísal 318 príspevkov
Poézia nie je iba láska, práve tak, ani Boh nie je iba Láska. Boh je nekonečne viac! Nechcem, aby sa vnímanie poézie obmedzovalo iba na lásku, aj keď je jej hlavnou podstatou. Preto chcem povedať, že poézia je aj krása, harmónia a umenie! Ale týmto všetkým je aj Boh! Chcem ďalej podporiť myšlienku, že kresťanská poézia je aj modlitba. Ako krásne podotkol Matej Hrúzik, je takáto modlitba poézie nevinná, čistá, úprimná a hrejivá. Tiež spomenul aj jej silný spirituálny charakter. Áno, pri poézii sa dá skutočne dobre meditovať. Poézia nás povznáša z každodennosti života do Božieho svetla.
Som vďačný aj za slová Zvedavca: Kto miluje, prihovára sa mu aj múza, to je zrejme pravda. I keď k tomu, aby sme dali tej múze možnosť cez seba prehovoriť, treba možno i pomôcť a uveriť, že to, čo sa derie na povrch je naozaj múza a i pre iných prijateľné. Ale aj Salome, ktorá túto tému vytiahla zo zabudnutia. Vďaka!
Mnoho tvorivej lásky všetkým!
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.07.2011 10:32:44   Poézia - láska - Boh ...
 

od 27.10.2001 2:00:00
napísal 318 príspevkov
Po dlhšej dobe si dovolím opäť pozdraviť všetkých milujúcich poéziu, lásku a Boha. Som rád, že sa táto rodina potešiteľne rozrástla a podobné verše možno čítať už aj na svetských weboch. Zdá sa, že cesta k Bohu skutočne vedie cez poéziu, ako modlitbu a lásku, ako príťažlivú silu.
Preto želám všetkým mnoho inšpirácie a lásky...
Hore
 Profil  
 
Poslať 29.07.2011 21:06:46   
 
Obrázok užívateľa

od 10.11.2005 18:48:41
napísal 4227 príspevkov
Bydlisko: Bozia naruc
Krestanska poezia je nadherny umelecky prejav k oslave Boha. Maloco sa jej vyrovna. To co sa castokrat neda povedat slovami sa vyjadri inac - hudbou, malobou, prirodou. Ja milujem basne Sv. Jana z Kriza. Dik, ze si tu.
_________________
Obrázok
+Nech ťa žehná Pán a nech ťa chráni;
nech ti ukáže svoju tvár a je ti milostivý.
Nech obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj.
Hore
 Profil  
 
Poslať 05.08.2011 12:04:12   Kresťanská poézia...
 

od 27.10.2001 2:00:00
napísal 318 príspevkov
Ďakujem Ti za požehnanie a vyslyšanie. Je pravda, že mnohí oslavujú Boha svojou duchovnou tvorbou, ale k tomu je potrebné aj nadanie.
V minulosti bolo viac takých, ktorí boli touto schopnosťou obdarení. Dnes už došlo do veľkej miery k dehonestácii slova ako vyjadrovacieho prostriedku, čím trpí nielen naša viera, ale aj celá naša kultúra. Je pravda, že z plnosti nášho srdca vravia naše ústa a ak je v srdci láska, tak ústa túžia spievať a chváliť. Rastliny vyjadrujú svoju vďaku Bohu svojou vôňou a krásou a vtáci svojím spevom, iba ľudia, ktorí sa pýšia svojou nadradenosťou Boha urážajú a hania... Aký to paradox!
Často oslavujeme Boha naučenou modlitbou, ktorá nevychádza zo srdca a naša myseľ je niekde inde. Odvykli sme si prejavovať svoje city a uchyľujeme sa ku konformizmu. Chceme splynúť v dave a uzatvárame sa v múroch kostolov a našich príbytkoch. Nemáme odvahu hovoriť o svojej viere, lebo sa obávame aj svojich myšlienok.
To chce zmenu, ale nájdeme k nej odvahu?
Hore
 Profil  
 
Poslať 05.08.2011 17:09:52   Svieže VYZNANIE jednej autorky
 

od 27.10.2001 2:00:00
napísal 318 príspevkov
Vyznanie

Ďakujem Ti Bože –

za ráno slnečné
za slovo srdečné
za dáždik jagavý
za chlebík voňavý
za pár zdravých rúk
za vôňu jarných lúk
za všednosť všedných dní
za pokoj nedeľný.

Velebím Tvoje meno Pane –

za nehu detskej dlane.
Ďakujem Ti za život
za Tvoju lásku Bože,
ďakujem za všetko
čo vôkol vidieť môžem.

Marta Popperová
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 15 ] 

Obsah fóra » Literárna tvorba » Kútik literárnych prvotín

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: