|
"Si protivna, mama!"
Takýmito slovami a s hnevom povedala Mária mame, keď jej nechcela vyhovieť už viackrát v jej túžbach.
Mame sa objavila slza v očiach. Po chvíľke, keď sa aj dcéra upokojila, povedala: „Máš pravdu! Veľmi, až veľmi som ťa milovala, lebo som chcela, aby si žila. Chcela si sa skôr narodiť, no robila som všetko, aby som ťa udržala v deväťmesačnom väzení. Po narodení, po nakŕmení a prebalení, nechala som ťa hodiny plakať. Dve hodiny som nad tebou stála, kým si neuložila všetky hračky, každú na svoje miesto. Mohla si vidieť moju tvrdosť, až hnev, aby som ťa donútila vziať zodpovednosť, ale i trest za svoje prečiny. Šlo mi srdce puknúť od bolesti, keď som ti musela povedať NIE, i keď som vopred vedela, že ma za to budeš ešte viac nenávidieť. Bola som neúprosná, keď som žiadala, aby si sa naučila prosiť, odprosovať a potom aj poďakovať.“
„Áno, mama, už sa sama rozpamätávam, že si bola pre mňa tá najprotivnejšia mama na celom svete. Kým iné deti mali na raňajky cukríky, nám deťom si dávala ovsené vločky, maslo a chlieb. Iní mali na desiatu keksíky a pepsi, nám si dávala sendvič natretý syrečkom a bylinkový čaj. Rovnako aj večeru si nám varila vždy inú, ako mali spolužiaci.
Obmedzovala si nám slobodu. Boli sme ako väzni vo väznici. Vždy si musela vedieť, kde sme, čo robíme. Chcela si poznať našich kamarátov. Vypla si zvonček na bráne, aby prišli až ku dverám. Kým iní randili už v 12-ke, my sme museli čakať až do dospelosti. Keď sme povedali, že sa vrátime o hodinu, mohli sme prísť skôr, ale nikdy nie neskôr. Po návrate zo školy, kým spolužiaci behali, lietali, my sme sa museli prv učiť, domáce úlohy krasopisne napísať. Museli sme vedieť poriadne umývať riad, ustielať postele, variť, prať, žehliť, vynášať smeti a iné kruté veci. Módne oblečenie? O tom sme nesmeli ani snívať.
Vždy si žiadala, aby sme hovorili pravdu a celú pravdu, nikdy neklamali. A ani sa pri tebe nedalo, lebo si mala oči aj vzadu. A tá modlitba!? Každé ráno, večer, pred jedlom i po jedle, pred i po učení. Každý deň, a potom tak aj žiť. Myslím, že keď si večer ľahla do postele, namiesto spánku si rozmýšľala, akú prácu pre nás na zajtrajší deň ešte vymyslíš. Bol to naozaj ťažký život.
Cez priotvorené dvere, ba aj cez stenu sme dobre počuli, že si sa o nás radila s otcom. Deti totiž majú veľmi dobré uši. Teda, vašou rodičovskou vinou, ale zvlášť tvojou mama, ochudobnení sme o mnoho kovbojských, nemravných a viere škodlivých programov.
V škole som neprepadla, zlú poznámku do žiackej nedostala, za krádež, alebo za nejaký zločin potrestaná nebola, vrahyňou svojho nenarodeného dieťaťa som sa nestala. Manželstvo nerozvádzame, deti prijímame, rovnako vychovávame. Svoj rodičovský domov dnes opúšťame ako vzdelaní, čestní, Boha a ľudí milujúci.“
(autor: knaz. Pravda vyjadrena v sne)
|
Prihlásenie 
Registrovať
Biblia a Dokumenty
Pravidlá
FAQ
Členovia
