kresťansko
katolícke
fórum

Priatelia, toto diskusné fórum je k dispozícii všetkým Vám, ktorí chcete vyjadriť svoj názor k téme článkov O čom svedčí život súčasných kresťanov I. a O čom svedčí život súčasných kresťanov II.

Ahoj Peter!
Som rád, že si začal túto tému, pretože naozaj kričíš veľmi správne! Je to smutné, ale to hlasovanie je viac-menej pravdivý fakt situácie kresťanov na Slovensku. Je však zarážajúce aj to, že na Slovensku je 84% veriacich. A potom sa pýtam, kde sa tých 84% kresťanov podelo, keď ich nevidno v politike, v súdnictve, školstve, verejnom, živote, rodinách...? Kde sú títo ľudia? Ako to, že ich nevidno? A myslím si aj to že obrovská časť týchto „neviditeľných“ 84% sa skrýva aj v odpovediach na tebou položenú anketovú otázku. Pokúsim sa rozobrať každú jednu z tých odpovedí.

O vlastných predstavách kresťanstva...

Naozaj dnes si naše kresťanstvo staviame na vlastných predstavách. Škatuľkujeme si Boha do našich schém, Ježiš môže riadiť náš život na 10%, veď to ostatné zvládneme sami, o Duchu Svätom prinajhoršom nevieme ani kto to je a pri najlepšom si ho uzatvárame do „fliaš“, aby sa veľmi nerozpínal. Takže náš kresťanský základ je v podstate nijaký. Ak chcem stavať na niečom svoje kresťanstvo tak ho musíme stavať jedine na Ježišovi Kristovi. Svätý Pavol píše: „10 Podľa Božej milosti, ktorú som dostal položil som ako múdry staviteľ základ a iný na ňom stavia. Ale každý nech si dáva pozor, ako na ňom stavia. 11 Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, čo je už položený, a je ním Ježiš Kristus. 12 Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, 13 dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. 14 Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. 15 Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak ako cez oheň.“ /1Kor 3,10-15/. Jedine Ježiš je základ, na ktorom môžeš stavať svoje kresťanstvo. Ak chceme stavať na Ňom, musíme zahodiť všetky naše schémy, falošné predstavy a vydať svoje životy Kristovi, pretože On jediný má moc búrať naše vlastné predstavy o kresťanstve. A tiež dať priestor Duchu Svätému, aby nás naplnil svojou mocou, pretože Duch Svätý nie je len pre vyvolených. On je pre teba, ak si sa rozhodol stavať na Kristovi a Božom Slove. Dnešný svet nepotrebuje formálnych kresťanov so svojimi predstavami o kresťanstva, ale kresťanov biblických!

O kompromisoch so svetom...

Ja osobne som hlasoval za túto odpoveď. Myslím si, že veľa kresťanov robí kompromisy so svetom, aby veľmi nevytŕčali s radov tohto sveta. Jednoducho kompromisy v svete dnešného kresťana „frčia“. Chceme, aby bol aj Boh spokojný a aby sme sa aj mi uspokojili, tak uzavrieme kompromis. Budeme kresťania, ale toto a tamto si ponecháme, lebo mi to uľahčuje život a robí mi to dobre. Budem chodiť do kostola, ale do môjho súkromného života sa prosím ťa Bože nestaraj...Ale Boh neznáša kompromisných kresťanov. „15 Poznám tvoje skutky, že nie si ani studený ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! 16 Takto, že si vlažný, ani horúci ani studený, už-už ťa vypľúvam z úst.“ /Zjv 3, 15-17/.Takže Boh to neznáša. Buď si kresťan, alebo nie si kresťan. Buď patríš Ježišovi, alebo mu nepatríš. On nepovedal, že to bude ľahké, ale záleží len na našom rozhodnutí. Tu neexistuje nejaká zlatá stredná cesta. Ježiš za nás zomrel nekompromisne. On zomrel za všetkých. On nerobil kompromis s Otcom. Boh potrebuje nepotrebuje 50%kresťanov. On potrebuje, aby sme mu boli vydaní


O kresťanských hodnotách...

To je veľmi málo. Ak by náš život svedčil len o kresťanských hodnotách, mohli by sme kresťanstvo pokojne pripočítať k politickej strane, ktorá má vo svojich stanovách hodnoty demokracie. Veď aj dnes je mnoho politických strán, ktoré sa hlásia k cyrilo -metodejským tradíciám, ale ich politika svedčí o opaku. Tým som však nechcel, znížiť úroveň kresťanstva na politickú stranu, ale chcel som tým povedať, že len hodnoty nestačia. Mať kresťanské hodnoty a zásady je síce pekné, ale je to málo. Ježiš dnes potrebuje živých svedkov jeho smrti, zmŕtvychstania a oslávenia. Potrebuje byť ohlasovaný s mocou Ducha ako Pán, Spasiteľ a Mesiáš. Pretože, ak by mali byť hlásané nejaké hodnoty, tak to neobstojí. Každý kresťan dnes potrebuje byť nanovo evanjelizovaný. A potrebuje aj zdravo kresťansky rásť. Ak sa bude toto diať na Slovensku, ak bude Ježiš nanovo ohlasovaný, ak bude Ježiš prijímaný do sŕdc a ak budeme mať smäd po Duchu, tak potom môže náš život svedčiť ...

...o vykúpení a spáse v Ježišovi Kristovi.

A ja verím, že sa bude toto na Slovensku diať.

A to jste na tom na Slovensku ještě dobře, zvlášť, když si tak pravdivě odpovíte. V Čechách je to mnohem horší. Když se podíváte na diskuzní fóra u nás , tak každý ví, co a jak by měla církev vyhlásit a jak by to měl Ježíš chtít a dělat...

Milý Peťo a „Sologesu“,
chcel by som sa vyjadriť aj k tejto téme. Tých 84 % kresťanov nevyjadruje skutočnosť, že je v našej spoločnosti 84 % veriacich kresťanov. Ľudia majú potrebu niekam patriť a niečím byť. Za komunizmu sa mnoho ľudí hlásilo za komunistov a dnes je to opäť kresťanstvo. Veď, za čo iné by sa mohli považovať? Takže to nie je problém kresťanstva a viery, ale problém sociologický. Z toho potom vyplýva, že tu nemožno hovoriť o problematike viery, ale problematike mentality našich občanov. A tí sú takí, akí sú. Majú radi silných vodcov, ktorí sa o nich postarajú a všetko potrebné urobia za nich. Oni potrebujú iba málo, trochu peňazí, vínka, alebo piva, cigariet a niečo si zajesť. A ak zájdu v nedeľu aj do kostola, tak to je už niečo naviac, to je už ich „zásluha“. Preto im vyhovoval ten spoločenský systém východu (cárskeho Ruska, alebo komunizmu), ktorý im poskytol to najnutnejšie a nevyžadoval od nich vlastnú iniciatívu. Oni nepotrebujú slobodu, veď čo by s ňou robili?
Náboženská otázka a otázka viery sa týka iba asi 5% obyvateľstva a nie sme preto ničím výnimočným v Európe, alebo vo svete. Sme menšinou – soľou a kvasom zeme a tým zrejme aj ostaneme. Stále sme misijným územím, aj keď tu máme plno kostolov a „84 % kresťanov“. Toto číslo nám trochu pomôže v parlamente a pri presadzovaní humánnejšej politiky, ale inak nič nevyjadruje. Ak by som sa mal vyjadriť aj k tým asi 5 % skutočných veriacich (kresťanov), hodnotím ich veľmi pozitívne. Robia, čo môžu. Ak by ich nebolo, spoločnosť by sa, ako rakovinou postihnutý organizmus, rozložila a zanikla.
Myslím si, že je treba tých 5 % skutočných veriacich podporiť, aby mohli ako soľ a kvas zeme pôsobiť a s pomocou Božou vylepšovať tento svet.

Výborne, Peter, zachytilo ma to dnes ráno na Nanebovstúpenie Pána. Dobre padne ráno si prečítať takú realitu, najmä potom, ako včera holandský kardinál priznal vo Vatikánskom rozhlase, že veru v Holandsku je čo naprávať po tej vražde toho politika. Že slobodu chcú mať v extrémnom individualizme ale bez zodpovednosti.
S úctou P.Ignác Kubeš SJ
alias extkubes ( ten prefix ext znamená, že pracujem na linuxe a v súborovom systéme ext2 ). Toto Ti teraz píšem na Win 2000 ME.
Ignác

dnes som sa sem prvýkrát napojil. zaujala ma tato téma. rozmýšľam trošku o týchto hodnotách a stotožňuje sa s názorom, že kresťanstvo nie je etický, morálny, ... systém. je to proste povedanie svetu, že sa našiel ďalší človek, ktorý sa zaľúbil do Krista a "nevládze" o tom mlčať. prečo chalani a dievčatá v zaľúbení (a manželia , ktorí sa fakt milujú) majú "problém" to schovať pred priateľmi, rodinou,...? lebo je krásne skutočne milovať a zasiahne to srdce, tvár, peňaženku, oblečenie, časový "rozvrh",... . skutočne veriacemu človeku to tiež má zasiahnuť všetko. držím palce 5% a túžim sa tam vtesnať. marian

O čom svedčí život súčasných kresťanov? Možné odpovede boli:

*O vykúpení a spáse v Ježišovi Kristovi (10,9%)
*O kresťanských hodnotách (10%)
*O kompromisoch so svetom (33,6%)
*O vlastných predstavách kresťanstva (45,5%).

Zaujímalo by ma, či tie odpovede boli vopred dané a bolo možné si (len) z nich vybrať odpoveď, alebo to takto vyplynulo zo zhrnutia odpovedí, ktoré voľne ľudia, ktorých sa pýtali, dávali.

Moja odpoveď by bola asi celkom iná, keby som mohla odpovedať voľne.

Tiež by ma asi napadlo to, čo som čítala vo Františkovej odpovedi. Nie je nás tak veľa, momentálne je ale "módne" hlásiť sa ku kresťanstvu. Časť nás ľudí potrebuje predovšetkým patriť k uznávanej a bezproblémovej väčšine.

Okrem toho: Naše konanie svedčí niekedy o tom, že často i príslušnosť ku kresťanstvu využívame nie na vedomé a zodpovedné prežívanie života v spojení s Bohom, ale na to, aby sme sa vyhli vlastnej zodpovednosti. Spoliehame sa, že niekto za nás premyslí, čo máme my robiť. Ostaneme bez vlastnej viny, ak to náhodou nevyjde. Pokiaľ viem, je to niečo úplne iné, ako konal Ježiš. V spolupráci s vnuknutím svojho Otca konal a to často i v rozpore s tým, čo sa páčilo svetskej, ale i napr. aj cirkevnej vrchnosti.

Z toho potom vyplývajú podľa mňa tie možné odpovede z úvodu. A poslednú odpoveď by som vedela ešte aj upraviť: Nie, nešlo by o vlastné predstavy o kresťanstve, ale o pohodlné predstavy o kresťanstve, ktoré od človeka veľa vlastnej námahy zdanlivo nevyžadujú.

Definíciu ideálneho života súčasných kresťanov by som zostručnila podľa hlavného prikázania, a došli by sme nakoniec aj k všetkému podstatnému, čo kresťanstvo môže zahŕňať: mal by to byť život v láske k Bohu a ku všetkým ľuďom. Mám dojem , že práve láska často i zo života kresťanov chýba.

O čom by mohol svedčiť život súčasných kresťanov?

Dodatočne som si spomenula, že pred viacerými rokmi som bola prekvapená, keď som sa kdesi (ale určite to bolo v kostole, pri príležitosti nejakej kázne) dozvedela, že sv. Ján, ktorý bol považovaný tiež za Ježišovho obľúbenca, ku koncu života svoje kázne úplne zostručnil a mal jedinú požiadavku a zároveň aj výzvu: "Milujte sa navzájom!".

Táto jeho výzva sa i pre mňa stáva čoraz viac zrozumiteľná. To ostatné, všetky ostatné požiadavky na kresťana sa mi za touto výzvou úplne strácajú. Strácajú sa preto, lebo automaticky vyplývajú zo splnenia tejto požiadavky. Je mi ľúto, ak naše životy nesvedčia práve o tom, že sme túto výzvu pochopili. Zároveň si myslím, že úprimne takto prežitý život by mohol byť pre kohokoľvek aj z prostredia mimo Cirkvi magnetom, alebo aspoň dôvodom na zamyslenie.

_________________
Mám rada ľudí. Som katolíčka. Vážim si však akékoľvek "človeka dobrej vôle". Som otvorená dialógu o čomkoľvek, ak ide o úprimný dialóg v láske. Za najvyššiu hodnotu považujem lásku. Mojím presvedčením je tiež, že ona je podstatou kresťanstva.

Skutočný počet veriacich sa prejavil nie pri sčítaní, ale v reakciách na nedeľný nákup. Deň Pána už v mnohých rodinách nepatrí Pánovi, patrí iba človeku. Boh akoby nemal pravo nám "prikazovať", čo máme alebo nemáme robiť. Preňho je vyhradený chrám a nič viac. Život je náš...
Takto sa tiež prejavuje život kresťana. Zapadnúť medzi ostatných a nevyčnievať ako blázon. Takto prichádzame o možnosť ukázať svojim životom na cieľ, ku ktorému sme nasmerovaní. Škoda...

Reakcia Mariana mi hovori z duse a vyjadril to brilantne
Ja snad len doplnim to, ze nadsenie a "lavinu" ma po case doplnit vernost a snaha popasovat sa s kazdodennymi tazkostami. Tu niekde zacina asi problem kazdodenneho svedectva. Treba zobrat ako realitu, ze nie vzdy budem "citovo zamilovany" do Jezisa, ze nie vzdy ma bude laska strhavat. Preco zlyhavaju krestania? Je to podobna otazka ako:Preco zlyhavaju manzelstva... Nie je lahke pochopit lasku, ktora je spojena s krizom, obetou a este tazsie je zit ju. Ale je prava a co je neuveritelne, prinasa RADOST, pritahuje.
Som presvedcena, ze ak budeme od krestanskeho zivota ocakavat krasnu laskyplnu idilku plnu sladkych usmevov, nikdy nebudeme krestanmi. Ta skutocna krestanska laska, ktora ma z nas vyzarovat, je ukryta kdesi velmi hlboko a je spojena s krizom - to sa neda vysvetlit, len prezit. Ak sa vsak uspokojime s povrchnymi hodnotami: jedlo, telka, zabavit sa, pohodlie... krestanstvo bude zlyhavat. Lebo to nie su hodnoty Krista.

Kusticek, suhlasim s tebou. Je to uplna pravda. Laska bez sebaobetovania je iba povrchna a nikdy neprerastie do hlbokeho vztahu. Otrasu nou aj tie najmensie burky

Podľa mňa to nie je život v pravom zmysle. My sa akosi veľmi bojíme o svoju úctu a aby nás iní nevysmiali. Priznať sa verejne ku Ježišovi alebo dokonca ho začať obhajovať, keď treba tak to už nie!
Je zaujímavé, že On sa nezľakol výsmechu a ani bolesti, dokonca zašiel tak ďaleko - na kríž. A to za nás. Prečo sa zrazu my "kresťania" bojíme vyznať vieru v Neho?!
Keď čítam Skutky apoštolov je to úplne obrátene. Ľudia s radosťou a túžbou vyjadrovali, že veria v Ježiša a hlásali jeho slovo. Vedeli už vopred, že ich zabijú...
I my máme žiť takýto život. Dnešný svet veľmi a práve toto potrebuje. Evanjelizovať. Pri tých Skutkoch, myslím, že práve takýto má byť náš život. A veľmi sa mi páči.
Musíme sa spamätať a rozhodnúť sa, komu chceme patriť: Ježišovi s krížom alebo tomuto pohodlnému svetu, ktorého kniežaťom je diabol!
Určite, strach je normálny, ale viera strach porazí.
Tak budeme kresťanmi alebo len akože "kresťanmi"?

Drahí moji.
Toto je všetko svätá pravda.
Ale ja sa opýtam takto.
Koho je to chyba? Kto za to môže?
Tu na Slovensku sa môžeme vyhovárať na 40 rokov ateizácie.
Ale ako vieme tak v západnej Európe ateizácia nebola a v mnohých ohľadoch je to tam horšie ako u nás.
Kde je príčina?
V nedostatočnej činnosti nelaikov teda profesionálnych členov cirkvi? V ich neschopnosti? Alebo v čom?
SV. Pavol pracoval a ešte dokázal ohlasovať a tiež spravovať niekoľko cirkevných spoločenstiev a tie ďalej rozširovať.
Terajší pastieri nemusia tkať stany a nedokážu to čo Pavol.
Keby mal s. Pavol také podmienky ako VY viete čo by dokázal?
Oprtoti nemu ste úplne ale úplne neschpní.

Vymyslel som aj jedno dusevne cvicenie:
Vyrieste nas. ulohu:
Ako je mozne ze vypukli svetove vojny na uzemii, kde vacsina obyvatelstva boli krestania (naviac zbrane sa posvecovali na oboch frontach?)?
Su tu zaludnosti v rieseni:
1. Strach z trestu za dezerciu (trest smrti) - nevadi vsak krestan radsej bude mucennikom ako mucitelom. Naviac ak by to masovo odmietla (vojensku ucast) majorita - tak by postihnutych bolo percentualne len zanedbatelne mnozstvo.
2a. Neboli krestania len sa hlasili. Potom su statistiky demagogicky nadhodene a tym padom si cirkvi podkopavaju postavenie ak raz povedia ze ich bolo malo a inokedy vyse 4/5 obyvatelstva. Teda udaje roznych cirkvi, ktorymi sa v politike ohanaju by boli slusne povedane tendencne velmi nadhodene.
2b. Ak by aj neboli dosledny krestania, tak snazili by sa byt dosledny - napr. strelbou mimo alebo pouzitie nenabitych zbrani, sabotaze....

Ak si cital katechizmus tak vies, ze katolicka moralka pripusta primeranu obranu a dokonca aj usmrtenie nepriatela ak nejestvuje pokojna cesta k urovnaniu sporu, je nevyhnutelna, zabrani sa nou vacsiemu zlu a neposkodia sa nezaintersovane strany.

No a staci mat par sikovnych argumentov, ktorymi dokazes ze vsetky uvedene body su splnene a tvoja vojna je moralne cista.