Citácia:
Napokon, hlavným dôvodom vysokej alebo nízkej miery umelých potratov v jednotlivých okresoch a regiónoch Slovenska nie sú náboženské, ale sociálno-ekonomické dôvody. Skutočné príbehy žien z dokumentu to len potvrdili. Rozhodli sa pre potrat, lebo im chýbalo finančné a rodinné zázemie. To nastavuje zrkadlo spoločnosti. V minulom roku sme mohli predísť zhruba štyritisíc potratom. Dve slovenské dediny mohli žiť, keby sme tlačili na prijatie prorodinných zákonov a podporovali iniciatívy ako Zachráňme životy, ktoré pomáhajú tehotným ženám, ktoré by inak išli na potrat z ekonomických a sociálnych dôvodov.
Hlas odborníkov z týchto iniciatív mal zaznieť najsilnejšie, aby ženy vedeli, že na tehotenstvo nie sú samy a vždy sa nájdu dobrí ľudia, ktorí ich v donosení dieťaťa podporia. Mali by sme sa mali prestať tváriť, že diskusia o rozhodovaní ženy sa končí heslom: „moje telo, moja voľba“. Ak ako spoločnosť môžeme predísť vraždeniu nenarodených detí, je našou povinnosťou podporovať zákony, ako bol ten z dielne Anny Záborskej. A keď už nie podporovať, aspoň o nich pravdivo informovať.
Neobjektívne sa v dokumente rozoberá aj dostupnosť umelých potratov. Vysvitlo, že čoraz menej lekárov chce tieto zákroky vykonávať na požiadania ženy a uplatňujú si výhradu vo svedomí. Je to logické. Sám prezident Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti Redecha vo filme hovorí, že za štyridsať rokov svojej kariéry si nepamätá gynekológa, ktorý by takýto výkon robil s radosťou. Na brezniansku nemocnicu, ktorá od roku 2019 nevykonáva potraty na požiadanie, sa však podlo útočí. Vraj si neplní zákonom stanovené povinnosti.
Tak pekne postupne. V právnom poriadku sa neuvádza, že sú zdravotné zariadenia povinné vykonávať interrupcie. Tehotná žena nie je chorá. Interrupcie na žiadosť ženy nie sú zdravotnou starostlivosťou, preto ich zdravotné poisťovne nepreplácajú – na rozdiel od interrupcií v prípade ohrozenia zdravia či života ženy. Argumenty, že ak ženy musia za zákrokom cestovať trebárs do iného okresu, porušuje to ich právo na zdravotnú starostlivosť, stoja na vode. Dnes musia ťažko chorí pacienti bežne cestovať na vyšetrenia desiatky kilometrov v bolestiach. Po reforme nemocníc sa tento fakt ešte umocní, lebo medicínske výkony sa budú centralizovať a pokladá sa to za správne. Prečo by teda inak zdravá žena nemohla vycestovať na vopred naplánovaný zákrok, ktorý ju zdravotne neohrozuje? Z Brezna je to do Banskej Bystrice štyridsať kilometrov.
V neposlednom rade je zavádzajúce tvrdiť, že umelý potrat sa končí slušným pozdravením sa ženy pri jej odchode z kliniky. V dokumente zaznieva, že popotratový syndróm neexistuje, lebo ho nedokazuje žiaden vedecký výskum. Vraj ide len o „emočne ladené generalizované súdy“. Odborníčky z organizácií ako Poradňa Alexis a Ráchelina vinica sa za roky svojej existencie stretli so stovkami žien po umelom ukončení tehotenstva. Tie prežívajú pocity smútku, depresie, prázdnoty, straty zmyslu života, obrovských výčitiek a hanby. Chceli by vrátiť čas. Tieto pocity prežívajú ženy bez ohľadu na vierovyznanie, sociálny status, vek či vzdelanie.
Je scestné tvrdiť, že ak spoločnosť prestane umelé potraty odsudzovať, ženám, ktoré naň išli, sa bude ľahšie žiť. Výčitky z toho, že sa rozhodli v neprospech života vlastného dieťaťa, nespôsobujú ľudia, ktorí objektívne ukazujú, že neželané tehotenstvo sa dá riešiť aj po pôrode. Nepokoj tkvie v ich vnútri. Nedajme sa mýliť, že spoločnosť bude menej polarizovaná, ak my pro-liferi budeme mlčať. Veď druhá strana pochoduje ulicami s heslom „Nebudeme ticho“.
https://standard.sk/270771/psychologicka-strakova-popotratovy-syndrom-existuje-stovky-zien-prezivaju-ako-cez-kopirak-pocity-smutku-straty-zmyslu-zivota-vycitiek/Citácia:
Psychologička Straková: Popotratový syndróm existuje. Stovky žien prežívajú ako cez kopirák pocity smútku, straty zmyslu života, výčitiek
Zvyšovanie rodinných prídavkov, daňového bonusu, rodičovského príspevku či dostupnosť bývania má veľký vplyv na rozhodovanie ženy. Štáty, ktoré označujeme za ateistické, dokážu vyjsť v ústrety rodinám často lepšie ako u nás na Slovensku, hovorí psychologička Zuzana Straková pri príležitosti Sviečky za nenarodené deti.
Citácia:
Máme nedobré skúsenosti s tým, keď idú ľudia na vlastnú päsť. Často robia ľuďom v núdzi medvediu službu a ich kroky sa míňajú účinku. Je tiež dôležité navrhovať politikom hoc aj maličkosti, ktoré by dokázali v spoločnosti veľa zmeniť k lepšiemu.
Napríklad mám klientku, ktorá je Slovenka, ale študuje v zahraničí. Zákony daného štátu jej umožňujú doštudovať vysokú školu až do 18. roku života jej dieťaťa. Porodila ako mladá študentka, prerušila štúdium a stará sa o dieťa, ale stále má celé roky na dokončenie univerzitného vzdelania. Ďalej by pomohli napríklad škôlky a jasle pre študentky, ktoré otehotneli počas štúdia. Možnosti sú, kde je vôľa, tam je cesta. Ak si človek všíma dianie okolo, porovnáva situáciu s fungovaním v iných krajinách a má nápady, treba to povedať kompetentným ľuďom. Štáty, ktoré často označujeme za ateistické, majú dobré prorodinné zákony a dokážu vyjsť v ústrety matkám a rodinám často lepšie ako u nás na Slovensku.
Citácia:
Niekedy si klientky aj tak vyberú umelý potrat a už na druhý deň nám napíšu, že sme mali o dôsledkoch pravdu. Ženy si ani nedokážu predstaviť, čo také rozhodnutie obnáša. Precitnutie niekedy nastáva už po prebudení z narkózy, niekedy na druhý deň, ale v niektorých prípadoch to trvá mesiace či roky.
Osobne si myslím, že pri rozhodnutí o živote vlastného dieťaťa neexistuje, aby žena raz nezastala a neuvedomila si, čo umelý potrat vlastne znamená. Skôr či neskôr k tomu uvedomeniu podľa mňa príde.