legionar píše:
No, najjednoduchsie by bolo na KAZDU spornu otazku vyhlasit referendum.
Hm, zaujímavé, odkedy je pravda výsadou všeobecného hlasovania? Alebo inak, kto sa z dejín nepoučí, zaslúži si ich prežiť znovu...
Existuje taká sociologicko-psychologická premisa - v životne dôležitých otázkach sa všeobecným hlasovaním vyberie tá najhoršia možná alternatíva.
Súhlasím s názorom, že ak už ideme robiť odluku od štátu, tak potom všetko, nielen Cirkvi, ale aj mimovládky a aj politické strany, nech žijú len z členských príspevkov. A tí, ktorí chcú mať štátotvorné funkcie alebo ho spravovať (napr. politické strany), nech majú povinne aj transparentné hospodárenie, aby sme sa vyhli korupčnému správaniu. Čo si niekto robí v svojej firme mi je jedno, ale keď chce riadiť štát, tak musí byť čistý (ja viem, viem, idealizmus, ale niekde sa začať musí).
Ja sa osobne odluky nebojím, rád prispejem a aj prispievam Cirkvi. Cirkev prežije aj také, možno to bude znamenať, že sa budem musieť presťahovať niekde, kde bude Cirkevná komunita s kňazom, ale prispôsobím sa. Len by sa potom mohlo stať a to práve takým, čo po odluke príliš hlasno volali, že si pred smrťou budú chcieť dať zavolať kňaza, nebudú ho vedieť nájsť. A to nemusí platiť len o zaopatrení pred smrťou, pokojne aj iné sviatosti. Každý je frajer, kým ho smrť neprikvačí. Aj Gustík bol.
Cirkvi sú svojou organizovanosťou a hierarchiou veľkým tŕňov v oku všetkým samozvaným spasiteľom z politických strán, hnutí a SRO. Od odluky si sľubujú dve veci - marginalizáciu a výrazné zníženie počtu členov. Zabúdajú, že to tu už veľakrát bolo a asi aj zase bude, nič nové a originálne nevymysleli, no Cirkev to vždy prežila ba dokonca je to aj prospelo.