Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Viera a život


 [ Príspevkov: 448 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 26, 27, 28, 29, 30
Autor Správa
Poslať 01.07.2012 22:50:07   
 
Obrázok užívateľa

od 07.08.2006 23:41:06
napísal 11034 príspevkov
Dušan Seberíni píše:
V poradí chrličov masnôt a masnáčov ťa radím medzi tých umiernenejších ...
to áno, v "chŕlení masnôt" tu na vás, Seberíni, nemá ozaj nikto, takže oproti vám sú všetci nanajvýš už len umiernení...
_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.07.2012 22:51:35   
 
Obrázok užívateľa

od 07.08.2006 23:41:06
napísal 11034 príspevkov
Dušan Seberíni píše:
misojogi píše:
Ja Jezisa branim a preto mam svedomie ciste na rozdiel od Teba !!!!!
ktory mi vnucujes sobotu namiesto Krista !!!
A tak teraz vážne!
Kde, kedy a komu som vnucoval sobotu?
Kde, kedy a komu som ju vnucoval namiesto Krista?

(Ak si čestný, omluvíš sa!)
znova je zaujímavé, ako sám pýtate od misojogiho omluvu, no vám už ani len nenapadne sa omluviť za veľmi hrubé a primitívne osočovanie Cirkvi !!! (hoci ste boli na to už iks ráz upozornení...)
_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.07.2012 22:58:50   
 

od 09.10.2003 16:17:16
napísal 453 príspevkov
Didymos píše:
... a ja som sa vám zasa snažil naznačiť, že ak toto pokladáte za "dotknutie sa zrenice Božieho oka", tak čo je potom to, čo ste stvárali vy, keď ste zosmiešňoval Bibliu napr. prirovnávajúc Biblické "Kyrios" ku kikiríkaniu, a že na také odpovie skôr kohút a nie Boh, a podobné zosmiešňovania Biblie ste tam rozvíjali, nazývajúc "Kyrios" "prezývkou" a jeho hovorienie "pľutím" a aj všelijaké ďalšie takéto nevhodné frázičky ste chŕlili...


Ak je v starých manuskriptoch nahradené sväté Božie meno čímkoľvek iným, tak sú tie manuskripty posolstvami lži.
Ak je tam KI, tak je to naozaj nanajvýš vzývanie kohúta...
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.07.2012 23:03:18   
 

od 09.10.2003 16:17:16
napísal 453 príspevkov
Didymos píše:
... no vám už ani len nenapadne sa omluviť za veľmi hrubé a primitívne osočovanie Cirkvi !!! (hoci ste boli na to už iks ráz upozornení...)


Cirkev Ježiša Krista je množina, do ktorej patrím!
Od svojho obrátenia som ju nikdy neosočoval!
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.07.2012 23:04:55   
 
Obrázok užívateľa

od 07.08.2006 23:41:06
napísal 11034 príspevkov
Dušan Seberíni píše:
Ak je tam KI, tak je to naozaj nanajvýš vzývanie kohúta...
tvrdošijne a nehanebne sa dotýkate Božej zrenice!!! ide predsa o SKRATKU - ktorú všetci kresťania poznali - slova "Pán" (resp. tuná genitívu: KYPIOY).

Dušan Seberíni píše:
Ak je v starých manuskriptoch nahradené sväté Božie meno čímkoľvek iným, tak sú tie manuskripty posolstvami lži.
neviem či si zasa nechávate zadné dvierka v tom "ak", no otázka je, že ak sú tie rukopisy "posolstvami lži", tak PREČO ICH POUŽÍVATE? a navyše, aj vo VAŠEJ "Biblii Dušana Seberíniho" tiež neraz hovoríte "Pán", aké majú rukopisy VŠADE.
_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.07.2012 23:09:14   
 
Obrázok užívateľa

od 07.08.2006 23:41:06
napísal 11034 príspevkov
Dušan Seberíni píše:
Didymos píše:
... no vám už ani len nenapadne sa omluviť za veľmi hrubé a primitívne osočovanie Cirkvi !!! (hoci ste boli na to už iks ráz upozornení...)
Cirkev Ježiša Krista je množina, do ktorej patrím!
Od svojho obrátenia som ju nikdy neosočoval!
Osočovali ste Katolícku Cirkev, ktorá je pravou Cirkvou Ježiša Krista, bez ohľadu na to, či sa k nej počítate alebo nie, no osočovať ste ju osočovali.

Misojogi sa tiež nepočíva k vám, no vy už od neho žiadate omluvu, za to, že napísal niečo, čo ste možno (či už explicitne alebo len implicitne) naozaj tvrdili - kým vy ste osočoval Cirkev z niečoho, čo zjavne nebola pravda, ani implicitne, ani explicitne.
_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.07.2012 23:14:21   
 

od 09.10.2003 16:17:16
napísal 453 príspevkov
Didymos píše:
Dušan Seberíni píše:
Ak je tam KI, tak je to naozaj nanajvýš vzývanie kohúta...
tvrdošijne a nehanebne sa dotýkate Božej zrenice!!! ide predsa o SKRATKU - ktorú všetci kresťania poznali - slova "Pán" (resp. tuná genitívu: KYPIOY).

Dušan Seberíni píše:
Ak je v starých manuskriptoch nahradené sväté Božie meno čímkoľvek iným, tak sú tie manuskripty posolstvami lži.
neviem či si zasa nechávate zadné dvierka v tom "ak", no otázka je, že ak sú tie rukopisy "posolstvami lži", tak PREČO ICH POUŽÍVATE? a navyše, aj vo VAŠEJ "Biblii Dušana Seberíniho" tiež neraz hovoríte "Pán", aké majú rukopisy VŠADE.
Ukľudnite sa!
K tomuto ste už nakvapkal kopu jedu na inom vlákne.


Omlúvam sa. Dal som sa dnes strhnúť k nekonštruktívnej a nefunkčnej výmene názorov. Mrzí ma to.
V minulosti som vám na vaše provokácie zásadne neodpovedal.

Nepochopil ste, že ak zakričíte KAKAŤ, nepribehnem s nočníkom!

Dobrú noc!
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.07.2012 23:17:15   
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12569 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
Kde, kedy a komu som vnucoval sobotu?
Kde, kedy a komu som ju vnucoval namiesto Krista?

Oznacujete tych co nesvatia soboitu
- za poznacenych pecatou selmy
- za neposlusnikov boziemu slovu
- za tych co sa rutia rovnoi do pekla
- za tych co nemaju pristup k bozej milosti (Boh s nimi trocha komunikuje ale nevojdu do obecenstve s Nim) cize toto je to prostrednictvo soboty namiesto Krista (vid aj Vasa rozpravka o otcovi prezidentovi kde rozhodujuci moment pre stretnutie s Otcom nie je Jezis, ale sobota - Jezisa ste poslali do dochodku v tej Vasej rozpravke - degradovali ste ho na nepotrebneho a to je zavazny omyl !!!
Ja Jezisa budem branit pred vsetkymi co by ho chceli degradovat )
Hore
 Profil  
 
Poslať 25.07.2012 9:50:25   
 
Obrázok užívateľa

od 15.05.2006 9:21:13
napísal 6071 príspevkov
Bydlisko: gemer
no, po chvilke kludu si dovolim polozit ja jednu otazku.
Sk 15, 22 - 29
spor o obriezku.
"Lebo Duch Svätý a my sme usúdili..."
na zaklade akej stati v pisme- pretoze sa vraj mame odvolavat len na pismo (sola scriptura) odmietli obriezku pohanov?
ono to totiz vyzera, akoby mali apostoli moc aj nad Zakonom.
_________________
ridendo verum
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.10.2012 10:54:55   Re: SOBOTA, ŠABAT ČI NEDEĽA ?
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12569 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Nedeľa

Anton Hlinka

Pre mnohých je nedeľa najnudnejším dňom. Azda preto, že nemajú nikoho, kto by tu pre nich bol, kto by ich vypočul, kto by sa o nich zaujímal, poznal ich hodnotu, vážil si ich, potreboval ich? Alebo azda preto, že nemajú nikoho, pre koho by oni boli tu, koho by oni mohli vypočuť, o ktorého by sa oni mohli zaujímať"?

Na otázku toho alebo onoho "Ako sa máš?" odpovedia: "Všetko o.k.!" Ale je to klam.

Toto však istotne nie je jediná príčina, prečo toľkí súčasníci pociťujú nedeľu ako ťarchu, ako nudu. Okrem oslabenia kresťanskej substancie na individuálnej a spoločenskej úrovni bude asi najviac za tento stav zodpovedná radikálna zmena životného rytmu práce a odpočinku za posledných sto rokov. Aby sme to pochopili, treba uvážiť funkciu nedele od samého začiatku, treba sa vrátiť k sobote vyvoleného národa Starej zmluvy. Bez nej by kresťanská nedeľa nebola ani možná ani pochopiteľná. V 2. Knihe Mojžišovej sa takto zhrňuje židovská tradícia soboty, sviatočného dňa - a tým aj kresťanskej nedele:

Pamätaj na sobotný deň a zasväť ho. Šesť dní sa budeš namáhať a robiť každú svoju prácu, ale siedmy deň je sobota Pána, tvojho Boha. V tento deň nebudeš konať nijakú prácu ani ty ani tvoj syn ani tvoja dcéra ani tvoj sluha ani tvoja slúžka ani tvoj dobytok ani cudzinec, čo býva v tvojom meste. Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v nich, a na siedmy deň odpočíval. Preto Pán požehnal sobotu a vyhlásil ju za svätú" (Ex 20, 8-11).

Kresťanom pracirkvi hneď v apoštolskej dobe bola síce sobota sviatočným dňom, ale schádzali sa v prvý deň týždňa, teda v nedeľu, ktorá začínala - podobne ako u židov - v sobotu po západe slnka. A je to pochopiteľné. V nedeľu sa odohrala ohromujúca udalosť zmŕtvychvstania. Život apoštolov sa ňou obohatil o novú, dovtedy ani len netušenú dimenziu. Svet sa stal pre nich a všetkých veriacich v Krista od tejto nedele iným svetom. Zažili čosi také ako znovuzrodenie a či preporodenie. A po nedeliach sa im Ježiš zjavoval, kým nevystúpil na nebesia.

Starokresťanská literatúra dosvedčuje, že kresťania sa všade a vždy schádzali k "lámaniu chleba" po nedeliach. Na ilustráciu Acta martyrum (Záznamy o mučeníkoch). Cisár Dioklecián vydal roku 303 edikt, ktorým sa zakazovali kresťanské bohoslužby. O rok nato, 12. februára 304 v Kartágu postavili pred súd 49 kresťanov. Obžaloba znela: V nedeľu sa zhromaždili v dome Octavia Felixa na bohoslužby. Obvinení odpovedali sudcovi: "Kresťan nesmie zanedbávať slávenie večere Pána. Bez nej nemôže žiť." Všetkých 49 odsúdili na smrť a popravili. Po deviatich rokoch Konštantín Veľký vydal edikt, známy ako Milánsky, ktorým sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom. V roku 321 sa ďalším Konštantínovým ediktom prvý deň v týždni stal nepracovným, teda sviatočným dňom. Pracovné voľno a prenesenie bohoslužieb z noci alebo vigílie na predpoludnie podmienili vznik kresťanskej nedele. Devätnásť storočí bola pre ňu charakteristická táto náplň.

V 20. storočí sa situácia začala meniť. Pracovný čas sa stále viac skracoval a v 2. polovici nášho storočia sa pracovný týždeň prakticky končí v piatok napoludnie - až na služby. Tie sa však týkajú iba asi pätiny pracujúcich. Pred sto rokmi pracovný týždeň trval 78 hodín. Na čo voľakedy ľudia mali čas iba v nedeľu, robí sa dnes i v sobotu alebo i po večeroch cez týždeň.

Presun pomeru medzi pracovným časom a voľnom zasiahol naplno i nedeľu ako nepracovný, sviatočný deň. Prestala tvoriť samostatný časový úsek a včlenila sa ako integrálna časť do asi 60hodinového pracovného voľna, zvaného víkend. Kolegovia sa v piatok napoludnie pri odchode z práce lúčia slovami "Príjemný víkend!" - nie "Požehnanú nedeľu!"

Netreba osobitne pripomínať, že nedeľa sa tým stala - ak sa vôbec o nej hovorí - predovšetkým dňom pracovného voľna. Stratila povahu sviatku, a to aj opticky. Už nieto prípravy na ňu sobotným upratovaním, pečením, kúpaním. To všetko sa robí aj v týždni. V nedeľu sa deti (a skoro už ani rodičia) neobliekajú do sviatočných šiat, ani keď idú do kostola. Stačia džínsy a sveter. A chýba aj niekdajšie ovzdušie. Rodina neraňajkuje spolu pri sviatočne prikrytom stole a často sa nezíde ani na obed. Nedeľné rodinné spoločenstvo? To je už aj v mnohých dobrých kresťanských rodinách rozprávkou z dávnej minulosti. V nedeľu sa treba vyspať po nociach prebdených pri televízii alebo premulatovaných v kruhu priateľov. Jediné, čo v kresťanských rodinách ešte ostalo, je návšteva kostola. Ale stačí to? Zodpovedá to požiadavke Svätého Otca Jána Pavla II. - ktorého hlas je ozvenou zdravej kresťanskej tradície - že "viera sa má stať kultúrou"? Istotne nie.

Táto skutočnosť núti zodpovedných kresťanov - pastierov i laikov - ku globálnemu, celkovému prešetreniu toho, ako by mala vyzerať dnešná kresťanská nedeľa. Voľakedy Cirkev musela riešiť problém "nedeľných kresťanov", dnes musí riešiť problém "kresťanskej nedele". Ako by teda mala vyzerať?

Predovšetkým je dňom odpočinku. Stvoriteľ vedel, že práca človeka fyzicky ničí a psychicky veľmi zaťažuje, ak presahuje určité časové hranice a ak nie je schopný pozdvihnúť svoje myšlienky a city k Bohu. Svätý farár arský definoval situáciu takého človeka lapidárne: Poznám dve cesty, ktoré vedú do biedy - krádež a práca v nedeľu. A ľudová múdrosť dokladá: Čo sa ukradne Bohu, dostane lekár. Sú ľudia, ktorí sa i dnes po krátkej pracovnej dobe vrhajú do práce z ctižiadostivosti alebo z lakomstva. "Fušky"! Platia za to buď zdravím, alebo sa to vypomstí na ich duši a duchu. Ale toho sa neboja. Ani veriaci.

Človeku však nehrozí nebezpečenstvo iba z nadmernej práce, ale aj z nesprávneho využívania voľného času. Víkendy strávené na zábavách, pri alkohole a nikotíne, televízore a kartách nemajú nič spoločné s nedeľným odpočinkom. Podľa mienky súčasných sociológov predstavuje najväčšie nebezpečenstvo pre ľudstvo nie atómová bomba, ale voľný čas. Pracovný čas sa kráti, ale práca sa stáva stále koncentrovanejšou a väčšmi pôsobí na nervový systém. Je pomýlené, ak sa človek namiesto odpočinku vystavuje veľkým psychickým štrapáciám.

Nedeľný odpočinok kresťana spočíva nielen v oslobodení sa od zamotanej siete všedných starostí, v odstupe od triviálnosti všedného dňa, ale aj vo vytváraní predpokladov na nadobudnutie sviatočných hodnôt uvoľnenia, veselosti a radosti z hry, pocitu plnosti z umenia, čítania a pod., ale nadovšetko vo vytváraní podmienok prísť k sebe, k svojmu hlbokému ja, ktoré nemožno uspokojiť lacnými rozkošami jedenia a pitia, zábavy, alkoholu a sexu. To je sféra povrchového fenomenického ja. Do skutočného stredu ľudskej osobnosti sa príde len cez Boha. Preto má a musí mať nedeľa povahu náboženskú. Človek sa takto pripravuje sviatkom pokoja na nepokoj v týždni.

Preto je kresťanská nedeľa čosi viac ako odpočinok. Náboženská, nadprirodzená dimenzia je podmienkou a predpokladom pre psychický a duchovný rast človeka. Boh ho dvíha k sebe prostredníctvom sviatosti slova a Eucharistie, a to nielen ako jednotlivca, ale aj ako člena spoločnosti. Tento posledný prvok je mimoriadne dôležitý. Človeka treba brať, aký je - odkázaný na oporu iných a súčasne opora iným, a to tak v rodine a medzi príbuznými, ako v kostole a vo farskom spoločenstve. Individualizmus je nielen nekresťanský, ale predstavuje i nebezpečenstvo odpadnutia od toho, čo je špecificky kresťanské. Veľmi názorne túto skutočnosť sprostredkoval istý farár jednému zo svojich farníkov, vzďaľujúcemu sa od nedeľného spoločenstva.

Sedeli pri krbe, keď kňaz naraz vstal, priblížil sa k ohňu a kutáčom odsunul jednu horiacu hlaveň na okraj pahreby. Nepovedal nič, iba čo hľadel na hlaveň, ktorá čoskoro prestala horieť a pomaly hasla. Po niekoľkých minútach ticha hostiteľ poznamenal: Pochopil som. To bola účinná kázeň. Odteraz nebudem chýbať na nedeľných bohoslužbách.

Beda samotnému; plameň Božieho Ducha horí iba vtedy, keď sa veriaci aj fyzicky spájajú, keď vytvárajú spoločenstvo viery a lásky.

Kresťanská bohoslužba privádza človeka k tomu, aby sa znova a znova zmieroval s Bohom - sviatostne alebo duchovne (dokonalou ľútosťou) - aby sa prijímaním Kristovho tela a krvi zapájal na Boha a láskou, účinnou láskou na všetkých veriacich a prostredníctvom nich na všetkých ľudí. Sviatosťou Slova - liturgia slova - človek dostáva pomoc, aby stále hlbšie prenikal pravdy viery, a súčasne odporúčanie, aby sa o to usiloval i doma počas nedele. Viera takto pomaly zosúladí celý život, a to napriek diskontinuite skúseností. Ide o typicky moderný fenomén. V človeku sa hromadia vnemy, percepcie, správy, obrazy, príbehy najrozličnejšieho druhu. Vrstvia sa v ňom, ale nespracúva ich ozmyslovaním. Nečudo, že ho to zaťaží! Podobne je to aj s hromadením myšlienok, citov, slov, rozhodnutí, plánov atď. Ak ich človek modlitbou a rozjímaním neusporiada, nenasmeruje na Boha, čiže na pravdu a spravodlivosť, zaťažia ho. S ľudskou dušou je to obdobne ako so žalúdkom: čo nevytrávi, to ho zaťaží.

Na záver niekoľko zásad.

- Ani jedna nedeľa bez omše. Ľudia si vedia zájsť aj desiatky kilometrov na večeru. Prečo nie i na večeru Pána?

- Nedeľa je nato, aby spájala členov farského spoločenstva a poskytovala im príležitosť k vzájomnej láske a účinnej pomoci.

- Nedeľa musí vytvárať z členov rodiny spoločenstvo lásky. Pozor na "nedeľného diabla" rozporov a hádok!

- Nedeľa je najvhodnejším časom na skutky lásky návštevami, telefónom, listami, rozhovormi v rodine.

- Nedeľa je najvhodnejšou príležitosťou k plneniu našich záväzkov voči pravde čítaním vhodných kníh a časopisov, účasťou na prednáškach alebo krúžkoch.

- "Dajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu" (Mt 22, 21).

- "Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše" (Mt 6, 33).

- Kto hľadá skutočný odpočinok, nech ide k tomu, ktorý povedal: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním a nájdete odpočinok pre svoju dušu" (Mt 11, 28.29).


http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/hlinka-19.htm
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.10.2012 10:59:49   Re: SOBOTA, ŠABAT ČI NEDEĽA ?
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12569 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Quo vadis, KDH?

V týchto dňoch z vedenia KDH odstúpil jeho dlhoročný predseda Ján Čarnogurský. S jeho osobou je výrazne spojené opätovné zapojenie sa kresťanstva do politického života po páde ateistickej diktatúry. Nebolo to vydarené obdobie. KDH nedokázalo výraznejšie presadiť kresťanské zásady navonok, a nie vždy ani vo svojom vnútri. A pritom vnútorné nedostatky podmieňovali vonkajšie neúspechy.

Tieto nedostatky KDH zvlášť vyniknú v porovnaní s najsilnejšou kresťanskou politickou stranou na Slovensku pred komunistickým režimom, Slovenskou ľudovou stranou (neskôr HSĽS). Tá medzi slovenskými voličmi pred 2.svetovou vojnou zo štyroch volieb vyhrala tri (pri prvých neúspešných voľbách jej predseda Hlinka bol uväznený a nemohol sa zúčastniť volebnej kampane). KDH všetky štyri doterajšie voľby prehralo, pričom po každých voľbách malo čoraz menšie zastúpenie v parlamente. Hlinka i Tiso boli čisté osobnosti, ktorým nemožno vytknúť nekresťanské správanie a slúženie cudzím záujmom. Obdobnú úroveň mala aj väčšina členov vedenia HSĽS. To však nemožno povedať o Jánovi Čarnogurskom i ďalších činiteľoch vo vedení KDH.

Aj keď na vonkajších neúspechoch sa čiastočne podieľal i pokles religiozity počas komunistického režimu, svoj výrazný podiel má na tom i samotné KDH, najmä J. Čarnogurský. Veď v počiatočnom období, na jar 1990, preferencie KDH dosahovali takmer 40%. O niekoľko mesiacov, pri prvých voľbách, boli už iba necelých 20%, potom sa dlhodobo pohybovali okolo 10% a v súčasnosti sa zväčša pohybujú pod 5%.

KDH sa k svojim nedostatkom dlho stavalo pomerne ľahostajne. Prevládala v ňom mienka a správnosti vlastného konania. Až krátko pred nedávnym októbrovým snemom KDH Vladimír Palko publikoval rozsiahly článok určený pre členov KDH, poukazujúci na vlastné nedostatky. Avšak jeho analýza je povrchná a výberová. Zaoberá sa len niektorými krokmi KDH a sústreďuje sa na činnosť tých, ktorí odišli do SDK (nie celkom objektívne). Na jej značnú ohraničenosť poukazuje aj to, že sa obmedzuje na obdobie po roku 1996. Pritom závažné chyby a zlyhanie sprevádzali KDH už od jeho začiatkov. Prejavilo sa to aj vo formálnej stránke, v organizačnej štruktúre. Miesto bežnej strany, špecializovanej na politickú činnosť, sa vytváralo akési neurčité hnutie. To sa malo venovať najrozmanitejšej činnosti: náboženskej, vzdelávacej, športovej a pod. A medziiným aj politickej. Vykonávať mnoho činností znamená nevykonávať z nich nijakú poriadne. Tak sa stalo aj v tomto prípade, napr. KDH nepripravilo vlastný návrh na ekonomickú reformu. A tak sa aj v dôsledku toho presadila deštrukčná Klausova reforma. Na druhej strane jeho náboženská činnosť skôr odpudzovala menej nábožensky založené osoby, potencionálnych voličov. Zároveň takáto organizačná štruktúra viedla k organizačným zmätkom a neporiadku. Takto riadená súkromná firma by musela skrachovať. Avšak takáto forma je výhodná pre autoritatívne ambiciózne osoby: majú väčší priestor pre vlastné konanie a rozhodovanie a sú ťažšie kontrolovateľné.

Zároveň sa KDH pod vplyvom Čarnoguského orientovalo na širokú podporu istej skupiny liberálov. Tento trend sa tiahne celými doterajšími dejinami KDH a má zosiľňujúcu tendenciu. Je to nielen na škodu kresťanských záujmov, ale aj samotného KDH. S touto orientáciou je spojené aj potláčanie národnej orientácie, čo je tiež nielen na škodu Slovenska, ale aj KDH.

Pôvodne sa všetci členovia KC KDH za neprítomnosti Čarnogurského jednohlasne dohodli, že vo voľbách v roku 1990 KDH bude vystupovať s programom konfederácie. Na zásah J. Čarnogurského, navrátivšieho sa z Prahy, sa táto časť navrhovaného programu z materiálov určených pre delegátov ustanovujúceho snemu KDH v Nitre odstránila. Ak by s tým J. Čarnogurský súhlasil, bezpochyby by s programom konfederácie ako formy zvrchovanosti slovenského štátu súhlasili i delegáti.

Tým a ďalšími krokmi sa KDH izolovalo od čoraz silnejúcej národnej vlny. Uvoľnený politický priestor tak zaplnila SNS, ktorá vznikla na jar 1990. Ďalší vývoj bol príznačný: kým preferencie KDH neustále klesali, preferencie SNS neustále stúpali. Pritom pokojné a kultivované oddelenie sa od Česka bolo žiadúce hlavne z náboženského dôvodu: kým v Česko-Slovensku kresťanstvo už nemohlo výraznejšie ovplyvniť politický život, na samotnom Slovensku mohlo.

V tomto snažení J. Čarnogurský išiel až tak ďaleko, že porušoval aj program KDH a tým aj jeho stanovy (no tie nie iba v tomto prípade). Miesto toho, aby sa zasadzoval o naplnenie programu KDH (čo ako predseda bol najviac povinný zo všetkých členov): ”KDH bude presadzovať: - vytvorenie takých ústavných a iných zákonov, ktorými bude zabezpečená suverenita Slovenskej republiky. Pôjde predovšetkým o zrušenie tzv. výlučnej pôsobnosti federácie...” sa zasadzoval o prijatie dohody z Mílov, ktorá bola v rozpore s volebným programom KDH. Dokonca prevrátiac zásady, vyzval tých, ktorí boli proti dohode z Mílov, aby z KDH odišli. Pritom podľa zásady, ak s programom KDH nesúhlasil, z KDH mal odísť on. Tak došlo k rozdeleniu KDH na KDH a SKDH. Keďže k vzniku SKDH ( neskôr KSÚ) došlo až po tom, ako sa národnej myšlienky chopil aj charizmatický Mečiar, KSÚ už nezaznamenalo výrazný úspech. KDH sa tým oslabilo, ale vnútri KDH sa tým upevnilo postavenie J. Čarnogurského.

Na výzvu k rozdelenia KDH J. Čarnogurského naviedol Fr. Mikloško, ktorý sa z náboženského aktivistu stal napodiv politickým aktivistom, a to dokonca v liberálnej VPN, ktorá nesplnila svoj pôvodný sľub, že nepôjde do volieb. Mikloško svoj krok zdôvodnil tak, že bez rozdelenia by v KDH nadobudlo postupne prevahu národné krídlo. Pred jeho víťazstvom mu bola prednejšia porážka zásadovosti i volebné oslabenie KDH.

Tolerovanie takéhoto nezásadového postoja sa prejavilo stupňovaním nezdravého vývoja. Ten sa prejavil aj v odmietnutí deklarácie o zvrchovanosti poslancami KDH. Tá bola v súlade s volebným programom KDH. Podľa neho ”KDH bude presadzovať: - suverenitu Slovenskej a Českej republiky, ktorá umožní republikovým orgánom slobodne a racionálne rozhodovať o delegovaní právomocí federálnym orgánom”. Ján Čarnogurský odmietol prijatie tejto deklarácie s tým, že mení právny stav. Nehovoril pravdu (nie iba v tomto prípade), lebo podľa návrhu deklarácie sa panujúci právny stav nemal meniť.

Takto nehatený pri porušovaní pravidiel J. Čarnogurský ( spolu s Mikloškom) presadzoval svoju orientáciu aj pri organizovaní údajnej meditácie v dóme sv. Martina v Bratislave, nazvanej 7 posledných slov Krista. Podujatia sa pred voľbami v roku 1992 zúčastnili ľudia istej politickej orientácie, z ktorých nie všetci sa vyznačovali kresťanskou orientáciou (prezident Havel.). Pôvodný správca tejto farnosti Minarovič dal súhlas na usporiadanie tohto podujatia. Keď sa však bližšie zoznámil s jeho obsahom, súhlas zrušil. Napriek vedomiu o nesúhlase príslušnej osoby Čarnogurský s Mikloškom predsa toto podujatie uskutočnili.

V uprednostňovaní nekresťanských záujmov Čarnogurský s Mikloškom pokračovali aj vo voľbách roku 1994. Vtedy sa uskutočnilo rokovanie medzi KDH a KSÚ o možnej volebnej koalícii. Jej uskutočnením by sa zabránilo prepadu hlasov odovzdaných pre kresťanskú KSÚ. Časť vedenia KDH bola za túto koalíciu. Jej uskutočnenie však stroskotalo na odpore Čarnogurksého a Mikloška. Čarnogurský toto odmietnutie odôvodnil tým, že medzi KDH a KSÚ je priveľký rozpor, napríklad KDH sa zasahuje za devalváciu a KSÚ nie. Je však zaujímavé, že bez odporu Čarnogurského KDH uzavrelo volebné spojenectvo s liberálnou ODÚ, ktorej členovia zaujímali kladný postoj k umelému ukončeniu tehotenstva a pod. Ich postoj proti životu sa mu teda nezdal významným. To je poľutovaniahodná skutočnosť. Tieto rozdiely sa Čarnogurskému nezdali významnými ani roku 1998, keď dokonca podporil vytvorenie kresťansko-liberálnej strany, pričom niektorí liberáli sa zasadzovali o uznanie homosexuálnych ”manželstiev”.

Odmietnutím KSÚ Čarnogurský s Mikloškom poškodili aj KDH. Totiž časť sympatizantov KSÚ za situácie, keď KSÚ išlo do volieb samostatne, z obavy pred prepadnutím svojho hlasu miesto KSÚ volila iné strany, vrátane SNS. Možno z toho dôvodu SNS sa podarilo tesne prekročiť prah potrebný na zvolenie do parlamentu, a tak Mečiar získal potrebného partnera na vytvorenie koaličnej vlády. Tým sa KDH ocitlo v postavení málo významnej opozičnej strany.

Sústredilo svoju snahu dosiahnuť porážku tejto koalície (čomu sa snáď spojenectvom s KSÚ mohlo vyhnúť), že nakoniec v ďalších voľbách ani samostatne nekandidovalo. Toto opäť skazonosné rozhodnutie v KDH sa presadilo v dôsledku hlasovania J. Čarnogurského. Pre KDH to bolo nevýhodné z niekoľkých dôvodov. Jeho kandidáti kandidujúci samostatne by pre KDH získali viac poslancov ako pri kandidovaní v umelej strane SDK. Nakoniec v dôsledku sporov medzi Čarnogurským a Dzurindom, kto má byť prvý, došlo k ďalšiemu deleniu KDH a k strate ďalších poslancov. A nielen poslancov, ale v tomto nechutnom zápase aj preferencií. Toto spojenectvo bolo výhodné len pre tradične uprednostňovaných liberálov z DS, ktorí získali mocenský vplyv vysoko nad svojimi preferenciami. Katastrofálny pokles preferencií nakoniec v KDH vyvolal aj nespokojnosť s Čarnogurským, v dôsledku čoho Čarnogurský oznámil, že odíde z funkcie predsedu KDH. Tak zožal výsledky toho, čo sial.

Zdá sa však, že ani po výmene predsedu v KDH nedôjde v ňom k podstatnej náprave. Príliš sa v ňom zakorenil proliberalistický postoj. Zdá sa, že jeho členovia si to už ani neuvedomujú. Prejavilo sa to aj podporou Daniela Lipšica do funkcie podpredsedu KDH, pričom perspektívne sa s ním ráta do funkcie predsedu. Pritom Lipšic verejne vyhlásil, že do kostola nechodí každú nedeľu, čo môže značiť, že doň nechodí ani každý rok. Svoju politickú kariéru začal ako funkcionár liberálnej ODÚ - ako predseda jej mládežníckej organizácie. Bezdôvodnú reklamu mu urobili nie kresťansky založení pracovníci v hlavných televíziách STV a Markíza. Málokto sa zamýšľa na umelosti tejto reklamy i nad pretláčaním Lipšica do vysokej funkcie J. Čarnogurským.

Podobne zlyhali predstavitelia KDH i pri agresii NATO voči Juhoslávii. Hoci útok NATO nebol v súlade s katolíckou náukou o prípustnosti vojny, podporili ju. Ak snáď podľahli neobjektívnemu spravodajstvu vo väčšine médií a na základe toho sa dopustili mylného kroku, potom ho mali zmeniť po publikovaní zamietavého stanoviska Vatikánu k tejto útočnej vojne v Katolíckych novinách. (Odmietavé stanovisko zaujali aj združenia protestantských i pravoslávnych cirkví). Nestalo sa tak. Ostáva smutnou skutočnosťou, že pred morálnou autoritou Vatikánu dali prednosť stanovisku ľudí nevysokej morálnej úrovne, vedených jednostrannými politickými záujmami.

Podobný poľutovaniahodný postoj zaujímajú aj vo vzťahu k EÚ. Podporujú integráciu Slovenska do tohto čoraz užšieho zoskupenia a hoci vedia, že nie je stavané na kresťanských zásadách (napr. v postojoch k potratom), spájajú s integráciou nadmerné nádeje. Už zo znalosti sv. Písma by im malo byť zrejmé, že stavba hocijakého diela na takýchto základoch je ako stavba dom na piesku. Na to poukazuje aj nezverejňovaný, no nie tajný znak, pod ktorým integrácia prebieha - číslo 666. Toto číslo sa nachádza ako vstupný kód do elektronických pasov EÚ, čím sa zabezpečuje centrálna evidencia a kontrola osôb. S týmto číslom človek prichádza každodenne do styku pri kúpe tovaru. Toto číslo sa opäť, teda nie náhodou, nachádza aj na vstupnom kóde do medzinárodného tovarového čiarkového kódu, nazývaného európske tovarové číslovanie (EAN 13). Keď som na to upozornil niektorých činiteľov KDH, svoj postoj k EÚ tým nezmenili.

Takýto vývoj vzbudzuje obavu. Snaha byť za každú cenu ”moderný” a ústretový k tým, čo majú moc a peniaze, ktorá sa jednoznačne uplatňuje na úkor kresťanských záujmov, kresťanstvo v KDH značne rozriedi. Možno z KDH vznikne liberálno-kresťanský zlepenec na spôsob SDKÚ. No možno však KDH prejde obrodou a nebude pripomínať soľ, ktorá stráca svoju chuť. Azda k tomu prispeje aj tento výkrik, azda vyslovený nie do prázdna.

Peter Bielik


http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/ ... re-22a.htm
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.10.2012 11:03:45   Re: SOBOTA, ŠABAT ČI NEDEĽA ?
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 12569 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Ján Čarnogurský

Chráňme zvrchovanosť národov v etických otázkach.

Pád komunizmu v Európe pred desiatimi rokmi otvoril brány vývoja vo svete, ktorý vtedy málokto očakával. Železná opona v minulosti nielen oddeľovala od seba armády, ale presekávala aj finančné a ekonomické toky, brzdila kultúrnu výmenu. Bez železnej opony sa svet stáva stále viac finančným, ekonomickým a komunikačným celkom a presadzujú sa aj jednotné kultúrne trendy. Tento globalizačný vývoj umožňuje rýchle rozšírenie technických vynálezov po celom svete, komunikačné prepojenie sveta doslova v okamihu, cestovanie a presídľovanie ľudí v stále väčšom rozsahu. Pád komunizmu umožnil globalizáciu.

Významnú úlohu pri porážke komunizmu zohralo svetové presadzovanie ľudských práv. Túžba ľudí po ochrane svojich základných ľudských práv sa ukázala silnejšou zbraňou proti komunizmu ako rakety, tanky a lietadlá. Počas trvania komunizmu sa ľudské práva stali predmetom ideologického zápasu medzi komunizmom a demokraciami. Po páde komunizmu tento ideologický zápas akoby pokračoval, ale s modifikovanými frontmi. Základný obsah ľudských práv, ktorý sa osvedčil v zápase s komunizmom, vymedzuje Všeobecná deklarácia ľudských práv z roku 1948, medzinárodné pakty o ľudských právach a Záverečný akt helsinskej konferencie. Takto vymedzené ľudské práva nie sú sporné a môžu aj v ére globalizácie spájať ľudí dobrej vôle na celom svete.

Pretrvávajúce rozdiely životnej úrovne medzi krajinami a regiónmi vyvolávajú diskusie a požiadavky, aby sa do medzinárodných dokumentov o ľudských právach zaradili vo väčšom rozsahu aj sociálne práva.

Najväčší ideologický zápas sa však vedie o inej skupine práv, či nárokov. Ide o práva, či nároky v súvislosti s ochranou života, tradičným európskym chápaním manželstva a rodiny a reprodukciou človeka. Zápas sa vedie o to, či tieto otázky sa majú pojať do medzinárodných dokumentov o ľudských právach a najmä o to, v akej podobe sa majú do takýchto dokumentov zaviesť. Zjednodušene povedané, či sa majú stať súčasťou medzinárodného súboru základných ľudských práv v podobe ”pro life” alebo v podobe ”pro choice”. Tieto otázky sa dotýkajú samotných filozofických základov spoločnosti, každá civilizácia má na ne svoju vlastnú odpoveď a národy, ale aj jednotlivci ich považujú za uholné kamene svojej existencie. Odpovede na tieto otázky sú spravidla áno -nie, ťažko o nich uzatvárať kompromisy. Súperiace strany mobilizujú na svojich stranách nielen všetky dostupné racionálne argumenty, ale aj množstvo emócií. Nesprávna odpoveď medzinárodného spoločenstva na tieto otázky môže vyvolať odpor k integrácii u celých národov alebo aspoň u veľkých skupín obyvateľov. Nesprávna odpoveď na tieto otázky vyvolá odpor voči integrácii najmä vtedy, keď by mala podobu záväzných pravidiel pre národy a štáty, vnútené národom a štátom medzinárodnými inštitúciami. Zápas o odpoveď na tieto otázky v posledných rokoch veľmi výrazne vystupuje na niektorých medzinárodných konferenciách alebo v medzinárodných inštitúciách.

Prvou významnou konferenciou tohto druhu bola konferencia OSN v Káhire v roku 1994 o populácii a rozvoji. Delegácia USA a väčšiny západoeurópskych štátov presadzovali do rezolúcie konferencie odporúčania z kategórie ”pro choice” týkajúce sa plánovania rodiny a vnútroštátneho zákonodarstva. Podobná situácia sa zopakovala v roku 1995 na konferencii OSN v Pekingu o ženách. Na konferencii v Káhire slovenská delegácia presadzovala stanoviská z kategórie ”pro life”. Vtedy jeden člen americkej delegácie oslovil člena slovenskej delegácie s otázkou, či sa Slovensko chce zaradiť medzi zaostalé krajiny, keď presadzuje stanoviská na ochranu tradičného poňatia rodiny. Mimochodom, z rezolúcií takýchto konferencií sa už vytráca slovo rodina a nahradzuje ho slovo gender, ktoré zahrňuje rozličné typy spolužitia vrátane partnerstiev lesbičiek, homosexuálov alebo heterosexuálov mimo manželského zväzku. Na konferencii ”Peking plus 5” v júni tohoto roku v New Yorku poľská delegácia zastávala dôsledné pozície ”pro life”, proti opačným pozíciám USA a EÚ. Vedúca delegácie EÚ na tejto konferencii si pozvala vedúceho poľskej delegácie na konferencii, ministra Jerzyho Kropiwnickeho a priamo ho vyzvala, aby poľská delegácia zmenila svoje stanovisko a pripojila sa k stanovisku EÚ. Do tejto kategórie medzinárodných aktov patrí aj odporúčanie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy zo septembra tohoto roku, číslo 1974 pre členské štáty, aby prijali zákony, umožňujúce registrované partnerstvá homosexuálov.

Všetky tieto rezolúcie medzinárodných konferencií alebo parlamentov majú zatiaľ iba odporúčajúci charakter. Nie sú pre štáty záväzné, ale medzinárodný tlak, a to najmä z EÚ a zo Spojených štátov na pripájanie sa k takýmto rezolúciám, a na ich dodržiavanie rastie a možno očakávať, že bude ďalej rásť. Veľmi ľahko si možno predstaviť situáciu, kedy sa pôžičky od medzinárodných finančných inštitúcií budú viazať na dodržiavanie takýchto odporúčaní, udeľovanie grantov a podobne. Zatiaľ platí rezolúcia Európskeho parlamentu proti klonovaniu ľudí, ale poznajúc komplikácie pri jej zrode, nemožno vylúčiť v budúcnosti ani jej zmenu.

Pri všetkých týchto odporúčaniach je predovšetkým problematická ich vecná správnosť. Tieto odporúčania vychádzajú z reálnej situácie vo vyspelých krajinách, ale syntetickým ukazovateľom nesprávnosti odporúčaní je skutočnosť, že predovšetkým v Európe, ale aj v USA stagnuje, prípadne v niektorých krajinách klesá počet obyvateľov. Hospodárske, sociálne a bezpečnostné dôsledky, ktoré súvisia so stagnáciou či poklesom obyvateľstva sú všetky negatívne. Tieto odporúčania idú zväčša proti kresťanským princípom ochrany života, rodiny a princípom spoločenskej solidarity. Vnucovanie týchto odporúčaní môžu oprávnene chápať jednotlivé národy a štáty ako neoprávnený zásah do svojej zvrchovanosti v existenčných otázkach. Ak by mal doterajší trend pokračovať, oslabí to v jednotlivých štátoch podporu a konsenz pre vstup do EÚ, či iných medzinárodných spoločenstiev.

Medzinárodné spoločenstvo všeobecne a EÚ osobitne vykonali mnoho užitočného pri stanovovaní spoločných technických noriem, v zjednotení pravidiel obchodu, v stanovení kvót pre rybolov alebo v určení maximálnej dĺžky nakladaných uhoriek. Mnohé národy sa rady vzdajú svojej suverenity pri vymýšľaní technických a ekonomických pravidiel. Nemožno však od národov požadovať, aby sa vzdali suverenity pri určení vlastných etických pravidiel v základných otázkach života, smrti a reprodukcie ľudského rodu. Toto by mali rešpektovať medzinárodné organizácie. Ak to nie sú ochotné rešpektovať, národy a štáty by mali mať toľko sebavedomia, aby jednoducho odmietli odovzdať čo len časť svojej zvrchovanosti medzinárodným organizáciám v základných etických otázkach. Kresťanskí politici by mohli byť predvojom pri obrane takejto zvrchovanosti národov.

Našťastie už uzavreté 150-ročné dejiny komunizmu mali svoje ústredné heslo, ktoré znelo: Proletári všetkých krajín spojte sa. Možno nastáva doba, kedy začne byť aktuálne iné heslo – Národy celého sveta spojte sa pri obrane svojej zvrchovanosti v etických otázkach.

http://www.kultura-fb.sk/new/old/stare/politika-25.htm
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.10.2012 17:40:23   Re: SOBOTA, ŠABAT ČI NEDEĽA ?
 

od 09.10.2003 16:17:16
napísal 453 príspevkov
David M Rogers

What is the Sabbath?
The Meaning, Purpose and Proper Understanding of the Seventh-Day As Set-Apart Time
http://www.bibletruth.cc/WhatIsTheSabbath.htm

A Guide For Keeping Shabbat
Walking Scripturally on the Sabbath Day
(A Definitive Handbook for Sabbath Keeping)
http://www.bibletruth.cc/KeepingSabbath.htm

Is the Sabbath For Christians?
What Does the New Testament Teach About the Sabbath?
http://www.bibletruth.cc/TheSabbath.htm

The Sabbath and The Mark of the Beast
Identifying Your Loyalty
http://www.bibletruth.cc/TheMark.htm
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 448 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 26, 27, 28, 29, 30

Obsah fóra » Viera a život

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 4 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: