Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci


 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43  Ďalší
Autor Správa
Poslať 21.05.2012 12:56:10   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Rita z Cascie, rehoľníčka

Svätá

Sviatok: 22. máj

(1381 - 1457)

Sv. Rita z Cascie sa narodila v Roccaporene pri Spolete v Taliansku. Jej meno je zdrobnenina mena Margherita. Už od útleho veku nosila v srdci túžbu stať sa mníškou. Jej rodičia na ňu naliehali, aby sa vydala za muža, ktorý však – ako sa ukázalo neskôr – bol k nej veľmi krutý. Mala vtedy len dvanásť rokov. Následne prežila osemnásť veľmi smutných a namáhavých rokov. Jej muž bol zavraždený v bitke a obaja synovia taktiež čoskoro zomreli.

Legenda hovori, že ich zasiahol blesk. Chceli totiž pomstiť smrť otca a vyvraždiť rodiny jeho vrahov. Rita sa v strachu modlila, aby to Boh nedopustil. Radšej nech jej synovia zahynú, než by sa sami mali stať vrahmi. A to sa aj stalo. Blesk ich oboch usmrtil.

Rita v srdci stále túžila po rehoľnom živote, a tak zašla do augustiniánskeho kláštora v Cascii. Nechceli ju prijať, lebo bola vdovou. Mali totiž požiadavku, že sestry musia byť panny. Naveľa však spravili výnimku a v roku 1413 Rita vstúpila do kláštora.

Žila prísnym životom, modlila sa a pomáhala v rámci svojich síl každému, kto to potreboval. Trpela však chronickou chorobou. Znášala to všetko ako obetu Bohu. Uprostred utrpenia mala viaceré zjavenia. Dostala stigmy po tŕňovej korune.

Zomrela 22. mája 1457 v Cascii. Na jej príhovor sa stalo veľa zázrakov. Kanonizovaná bola v roku 1900. Uctieva sa ako patrónka v beznádejných situáciách. Cascia patrí k najväčším pútnickým miestam v Taliansku, dnes je centrom úcty sv. Rity a miestom zmierenia. Je tam stála spovedná služba, ktorú hojne využívajú pútnici z celého Talianska.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.05.2012 12:57:43   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Júlia, panna a mučenica

Svätá

Sviatok: 22. máj

(+ 439)

Sv. Júlia sa narodila v kresťanskej šľachtickej rodine v severnej Afrike. Ešte ako mladé dievča ju zajal barbarský kmeň Vandalov, ktorí v tom čase dobyli Kartágo – mesto, v ktorom žila so svojimi rodičmi. Jej rodičia zahynuli a ju predali ako otrokyňu pohanskému priekupníkovi Sýrčanovi Eusebiovi. No nesťažovala sa, pokojne znášala svoj osud. Keď mohla, čítala duchovné knižky a veľa sa modlila. Raz sa jej pán rozhodol, že ju zoberie so sebou do Francúzska. Po ceste sa zastavili na Korzike, kde práve prebiehali pohanské oslavy. Júlia sa ich odmietla zúčastniť. Miestodržiteľ ostrova Félix sa na ňu veľmi nahneval. Keď sa v zúrivosti pýtal, kto je, Júliin pán odpovedal, že je kresťankou a že je s ňou ako so slúžkou veľmi spokojný, lebo plní všetky jeho príkazy. Guvernér mu ponúkol za ňu štyri najlepšie otrokyne. No jej pán na to nepristal. Cenil si ju nadovšetko. Félix však Eusebia opil a keď ten zaspal, guvernér sa pokúšal prinútiť Júliu, aby obetovala bôžikom. No ona to rázne odmietla, povedala, že chce slúžiť iba Ježišovi. Guvernér sa strašne rozzúril, udrel ju po tvári, až ju zaliala krv. Potom ju dal ukrižovať.

Júlia sa vyobrazuje ako útla panna s krížom v ruke.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.05.2012 12:58:47   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Dezider z Langres, biskup a mučeník

Svätý

Sviatok: 23. máj

Význam mena: túžobne očakávaný

Patrón mesta Langres, Avignon; tehotných žien; pred krivou prísahou a nešťastím.

Dezider podchádzal pravdepodobne z mesta Autun (v ter. stred. Francúzsku). Ale už od mladosti býval v meste Vienne a ešte pred r. 559 bol zaradený medzi duchovenstvo tohto mesta. Tam ho vysvätil za diakona biskup Verus, ktorého nástupcom sa stal niekedy koncom 6. storočia.

Mal za sebou dôkladné gramatické a literárne štúdium, takže aj ako biskup vyučoval gramatiku.

Bolo to rušné obdobie, plné intríg a bojov o mocenské postavenie. Ich obeťou sa stal aj biskup Dezider. Predvolali ho pred synodu, ktorá sa konala v r. 602 alebo 603 v meste Chalon-sur-Saôn. Synoda, ktorej predsedal biskup Aredius z Lyonu, ho pozbavila biskupskej funkcie a poslala do vyhnanstva. Avšak po niekoľkých rokoch neslávne známa kráľovná Brunhilda dovolila Deziderovi vrátiť sa z vyhnanstva.
Nie nadlho. Biskup mohol byť vďačný za to, že mu panovníčka dovolila znovu sa ujať pastorácie, ale nemohol mlčať k mravnému a spoločenskému neporiadku kráľovského dvora. Preto ho jedného dňa vojaci prepadli v kostole a odvádzali na neznáme miesto. Cestou ho zabili na mieste, ktoré potom dostalo po biskupovi meno St-Didier-sur-Chalaronne. Údajne ho jeden "horlivý" vojak zrazil kameňom a potom ho dobil kyjakom. Bolo to 23. mája, ale rok nie je istý. Niektoré pramene uvádzajú rok 607, iné 611.
Jeho telesné pozostatky dovolili preniesť a s úctou pochovať v kostole sv. Petra vo Vienne až tri roky po jeho smrti.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.05.2012 12:59:57   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Panna Mária, Pomocnica kresťanov

Sviatok: 24. máj

Liturgické slávenie: ľubovoľná spomienka

„Auxilium Christianorum“ – Pomocnica kresťanov – je krásny titul, ktorý bol daný Panne Márii. Je známy najmä zo zvolaní v Loretánskych litániách. O nepoškvrnenom počatí, o bolestiach a nanebovzatí Panny Márie bolo napísaných mnoho kníh a traktátov, ktoré sa zaoberali najmä vyhlásením dogiem viery (toho, čo treba veriť). Tak vznikla teologická veda mariológia.

Pomenovanie Panny Márie ako „Pomocnice kresťanov“ vzniklo zrejme počas pontifikátu pápeža sv. Pia V. (1566 - 1572). Na pamiatku slávneho a definitívneho víťazstva kresťanov nad Turkami v bitke pri Lepante pápež ustanovil sviatok Ružencovej Panny Márie. Vzývanie Panny Márie ako „Pomocnice kresťanov“ však zrejme neustanovil priamo pápež, ako sa pôvodne hovorilo. Vojaci, vracajúci sa z bitky, prechádzali cez Loreto a tam poďakovali Panne Márii, ktorú vzývali ako svoju Pomocnicu - Pomocnicu kresťanov. Zástavu flotily zanechali v chráme zasvätenom Panne Márii v meste Gaeta, v ktorom je zachovaná dodnes.
Radostné zvolanie „Pomocnica kresťanov“ bolo zvečnené v „obraze vzývania“. Benátsky senát sa rozhodol napísať pod veľkým obrazom pripomínajúcim bitku pri Lepante v Palazzo Ducale vetu: „Ani mocnosti, ani zbrane, ani velitelia nás nedoviedli k víťazstvu, ale Ružencová Panna Mária“. Vedľa starého názvu „Consolatrix afflictorum“ (Potešenie zarmútených) a „peccatorum Refugium“ (Útočisko hriešnikov) bolo pridané pomenovanie „Auxilium Christianorum“ (Pomocnica kresťanov).

V 19. storočí sa o úctu k Pomocnici zaslúžili hlavne bl. Bartolo Longo a sv. Ján Bosco.
Celé kontinenty a národy majú Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov ako nebeskú patrónku: Austrália od roku 1844, Čína od roku 1924, Argentína od roku 1949, Poľsku od začiatku 19. storočia. Uctievajú si ju aj v krajinách východnej Európy. Nádherná bazilika Panny Márie Pomocnice kresťanov sa nachádza v Turíne.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.05.2012 13:02:18   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Dávid, škótsky kráľ

Svätý

Sviatok: 24. máj

(1085 - 1153)

Dávid bol najmladším synom škótskeho kráľa Malcolma III. a kráľovnej sv. Margaréty. Ako osemročný osirel. Zobrala si ho k sebe jeho sestra sv. Matilda, ktorá sa vydala za anglického kráľa Henricha I. Matilda sa postarala o to, aby dostal zodpovedajúcu výchovu a vzdelanie. V roku 1107 sa Dávid oženil s menovkyňou svojej sestry, ktorá bola dcérou Waldefa, gófa Northamptonu a Huntingdonu. V tom istom roku sa stal škótskym panovníkom jeho brat Alexander. Dávid prebral trón o sedemnásť rokov neskôr, v roku 1124. Angličania ho považovali za svojho spojenca a proti jeho vôli ho zatiahli do občianskej vojny v Anglicku. V roku 1135 dobyl viaceré hrady v pohraničí a v nasledujúcich rokoch tiahol na Northumbrijské grófstvo a na Anglicko zo severu. V roku 1138 ho však porazili a uzavrel prímerie. Potom sa vrátil domov. Cítil výčitky za túto nešťastnú a neuváženú inváziu do Anglicka, ktorú nariadil v záujme svojej netere. Zo svojho majetku venoval veľa na výstavbu kláštorov a zakladanie nových diecéz. Chcel svoje chyby takto aspoň čiastočne nahradiť. V roku 1153 ochorel. 22. mája 1153 prijal pomazanie chorých a viatikum (sv. prijímanie pre umierajúcich). Potom sa začal modliť žalmy spolu s tými, ktorí boli pri jeho smrteľnej posteli. V modlitbách pokračoval až do 24. mája, kedy na úsvite zomrel. Uctievajú si ho najmä v Škótsku. Jeho priateľ, sv. Aelréd, opát anglického opátstva v Rievaulx, neskôr opísal jeho život, čnosti, zbožnosť a štedrosť k chudobným.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.05.2012 13:03:17   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Urban I., pápež

Svätý

Sviatok: 25. máj

(3. storočie)

Význam mena: obyvateľ mesta (z lat.)

Sv. Urban bol pápež a mučeník. Za pápeža bol zvolený v r. 222, v treťom roku vlády cisára Alexandra. Jeho predchodcom bol sv. Kalixt. Pápežom bol osem rokov. Hoci Cirkev mala pokoj od prenasledovania, často sa vyskytovalo lokálne prenasledovanie. V aktách sv. Cecílie sa píše, že pápež sv. Urban povzbudzoval kresťanov odsúdených na smrť a obrátil mnoho pohanov. Za mučeníka ho pokladá Sakramentárium sv. Gregora, Martyrológium sv. Hieronyma, ktoré publikoval Florentinius, a takisto sa uvádza ako mučeník v gréckej liturgii. Podľa Fortunata a niekoľkých starých misálov sa zdá, že sviatok sv. Urbana sa lokálne slávil vo Francúzsku už v 6. storočí. Zrejme počas pontifikátu sv. Urbana bol Hippolit protipápežom. Legendy hovoria, že sv. Urban pokrstil Valeriána, manžela sv. Cecílie. Urban zomrel v r. 230 a pochovali ho na cintoríne sv. Kalixta.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.05.2012 13:04:09   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Béda Ctihodný, kňaz, učiteľ Cirkvi

Svätý

Sviatok: 25. máj

(673 – 735)

Patrón študentov

Béda sa narodil neďaleko kláštora sv. Petra a Pavla v Wearmouth-Jarrow v Anglicku. Už ako trojročného ho poslali do kláštora na výchovu k opátovi sv. Benediktovi Biscopovi a Ceolfridovi. Neskôr sa stal mníchom. Keď mal tridsať rokov, bol vysvätený za kňaza. Celý čas trávil v kláštore, venoval sa štúdiu Sv. Písma, písaniu a vyučovaniu. Považuje sa za najučenejšieho človeka svojej doby a človeka, ktorý mal vo svojej dobe najväčší vplyv na anglickú literatúru. Jeho spisy sú naozajstným súhrnom vedomostí tej doby vrátane komentárov k Pentateuchu a rôznym iným knihám Biblie. Písal teologické a vedecké rozpravy, historické práce a životopisy. Jeho najznámejšia práca je HISTORIA ECCLESIASTICA, história anglickej cirkvi a obyvateľov, ktorú ukončil v roku 731. Mapuje dejiny kresťanstva v Anglicku po rok 729 a je základným zdrojom ranej anglickej histórie. Pomenovanie „ctihodný“ mu bolo udelené na koncile v Aachene v r. 853 ako prejav uznania jeho múdrosti a učenosti. Bol poctivým učencom, významným štylistom, „otcom“ anglickej histórie, prvý, ktorý datoval udalosti po Kristovi. Zomrel v Wearmouth-Jarrow 25. mája 735.
V roku 1899 bol vyhlásený za učiteľa Cirkvi.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.05.2012 13:05:01   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Filip Neri, kňaz

Svätý

Sviatok: 26. máj

(1515 - 1595)

Apoštol a patrón Ríma.

Sv. Filip Neri sa narodil 21. júla 1515. Jeho rodiča pochádzali zo vznešených a bohatých rodov, avšak sami toho príliš veľa nemali. Filipova matka zomrela, keď bol ešte chlapcom. Vychovávala ho zbožná, jemnocitná nevlastná matka. Filip mal dve sestry a brata, ktorý však zomrel v mladom veku. Prvé vzdelanie získal u dominikánov vo Florencii. Keď mal sedemnásť rokov, otcov majetok zhorel do tla, zostal úplne chudobný. Filipa poslal do mestečka San Germano (dnes Cassino) na úpätí vrchu Monte Cassino, aby sa tam vyučil za obchodníka. Jemu sa to však nepáčilo, zaumienil si, že svoj život zasvätí Bohu. V roku 1534 odišiel do Ríma. Tam sa uchýlil k svojmu zámožnému spolurodákovi, ktorý mu dal do výchovy svojich dvoch synov. Filip vo dne učil svojich zverencov a študoval, v noci sa veľa modlieval. Žil veľmi chudobne. Čo mal, predal, peniaze rozdal chudobným, chodil do nemocnice, opatroval chorých. Rozprával ľuďom o Bohu a o kresťanskom živote. Hriešnikov sa usiloval priviesť k pokániu. Bol známy svojou veselosťou. V roku 1548 založil Bratstvo Najsvätejšej Trojice, ktorého cieľom bolo poskytovať pútnikom v Ríme ubytovanie a stravu. Takisto pomáhali aj prepusteným z nemocnice a ľuďom bez prostriedkov. V roku 1551 sa na naliehanie svojho spovedníka dal vysvätiť za kňaza. Následne chcel odísť na misie do Indie, avšak prior kláštora cisterciánov, s ktorým sa o tom radil mu povedal: „Tvojou Indiou nech je Rím!“. Filip teda zostal v Ríme, ktorý sa stal naozaj jeho misijným pôsobiskom. Usiloval sa viesť ľudí k čnosti. Vďaka svojej priamosti a veselosti sa mu mnoho hriešnikov podarilo priviesť k pokániu. Ako kňaz už nekázal tak často na uliciach, ale zhromažďoval mužov a chlapcov, s ktorými o všeličom debatoval a spolu chodil aj ošetrovať chorých. V roku 1558 preložil tieto schôdzky do zvláštnej modlitebne – do oratória nad chrámovou klenbou v chráme San Girolamo (z lat. orare – modliť sa). Členovia sa začali nazývať oratoriáni. Nebola to rehoľa ani kláštor, nemali predpisy, prísť mohol, kto chcel. V tom čase prebiehal Tridentský koncil, ktorého závery sa zvlášť snažili oratoriáni uskutočňovať. S Filipom vtedy spolupracovali viacerí svätci – sv. Ignác z Loyoly, sv. Kamil de Lellis, sv. František Saleský a ďalší. V roku 1564 sa stal správcom kostola sv. Jána na Via Giulia. Tam sa s ním premiestnili aj jeho spoločníci-kňazi.

Z jeho života sa traduje viacero veselých príhod, patrí k najobľúbenejším rímskym svätým.
Keď zostarol, žil ako pustovník vo svojej izbe v kláštore pri Chiesa Nuova. Ochorel a 26. mája 1595 zomrel vo veku osemdesiat rokov. Za svätého bol vyhlásený v roku 1622.
Hore
 Profil  
 
Poslať 26.05.2012 14:03:42   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Augustín z Canterbury

Svätý

Sviatok: 27. máj

(6. - 7. storočie)

Význam mena: vznešený (lat.)

Emblém: biskupský pastorál (berla)

O mladosti a živote sv. Augustína z Canterbury spred roku 596 nevieme nič. V roku 596 bol opátom benediktínskeho kláštora sv. Ondreja v Ríme. Vtedy ho pápež Gregor Veľký poveril misijnou prácou a poslal ho hlásať evanjelium do Anglicka. Augustín spolu so skupinou štyridsiatich mníchov sa teda vydali na cestu. Na jar toho roku došli do Aix-en-Provence v Galii (terajšie Francúzsko). Pod vplyvom zlých správ, ktoré dostali o mieste a obyvateľoch Británie, stratili odvahu a vrátili sa do Ríma. Povedali im totiž, že ľudia sú tam diví, neprístupní, rôzne kmene hovoria mnohými jazykmi. Augustín pápežovi porozprával všetko, čo sa dozvedel, a prosil ho, aby upustil od svojho zámeru. No pápež Gregor ho povzbudil, aby nestrácal odvahu a predsa len odišiel do Anglicka. Dal mu veľa odporúčajúcich listov pre biskupov a kniežatá v Galii, aby mu pomohli. Augustín sa teda vrátil do Galie, tam si pribral na pomoc niekoľko kňazov, tlmočníkov a preplavil sa do Anglicka. Vylodil sa na ostrove Thanete pri ústí rieky Temže. O svojom príchode upovedomil kentského kráľa Ethelberta, ktorého manželka Berta, franská princezná, bola kresťanka. Ona sama pri svojom príchode do Anglicka priviedla so sebou biskupa Liudharda a dala postaviť kostol v Canterbury.

Kráľ dal Augustínovi plnú slobodu hlásať evanjelium. Postaral sa mu aj o obživu a dočasne im poskytol aj kostol sv. Martina v Canterbury ako bohoslužobné miesto. Sám prijal krst 1. júna 597. Svojich poddaných však nenútil prijať kresťanstvo. Augustínova práca v Anglicku žala úspechy. Ešte v roku 597 na Vianoce prijalo krst vyše desaťtisíc Sasov. Augustín medzitým odišiel do Galie a v Arles ho biskup Virgil, pápežský vikár pre Galiu, vysvätil za biskupa. Augustín poslal potom do Ríma posolstvo o svojej práci a žiadal o bohoslužobné rúcha, nádoby, knihy a relikvie. Pápež Gregor Veľký sa zaradoval, keď počul o jeho pôsobení. V roku 601 mu poslal ďalších misionárov a okrem požadovaných vecí aj arcibiskupské palium a nariadil mu, aby usporiadal cirkevnú provinciu. Tak vznikli dve arcibiskupstvá a v každom z nich bolo dvanásť ďalších biskupstiev. Augustín – už ako arcibiskup – si vybral za svoje sídlo Canterbury a ako druhé arcibiskupské sídlo určil mesto York. Kráľ Ethelbert ho stále štedro obdarúval a podporoval. Daroval mu svoj canterburský kráľovský palác. Augustín ho premenil na kláštor a vybudoval v ňom chrám, ktorý sa stal prvou katedrálou. Za mestom postavil druhý kláštor s kostolom sv. Petra a Pavla, ktorý neskôr pomenovali po ňom a stal sa centrom náboženského života v Anglicku. Okrem tohto všetkého Augustín založil biskupstvo v Londýne a v Rochestri. Založil kláštor a školu pre výchovu kňazov. Nestihol síce obrátiť celé Anglicko, podarilo sa mu však obrátiť celé kentské kráľovstvo na kresťanskú vieru. Dejiny mu pripísali titul „apoštol Anglicka“. Zomrel 26. mája 604 alebo 605. Pochovali ho v opátskom chráme sv. Petra a Pavla vedľa kentského kráľa.
Hore
 Profil  
 
Poslať 26.05.2012 14:04:44   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Viliam Akvitánsky (z Gellone), mních

Svätý

Sviatok: 28. máj

(okolo 745 - 812)

Význam mena: ten, ktorý chce ochraňovať (zast. hornonem.)

Patrón zbrojárov a puškárov

Sv. Viliam Akvitánsky bol pôvodne grófom, žil v druhej pol. 8. a začiatkom 9. storočia na dvore cisára Karola Veľkého. Vynikal udatnosťou, krásou, no aj čnosťami a veľmi bystrým rozumom. Cisár sa s ním radil o svojich záležitostiach. V tom čase vtrhli do Španielska mohamedánski Saracéni z Afriky, usadili sa tam a chystali sa na sever do Francúzska. Gróf Viliam vytiahol s vojskom proti nim v mene cisára. Saracénov porazil a vyhnal z krajiny. Cisár ho za to vymenoval za vojvodcu Akvitánie (južné Francúzsko), ktorú oslobodil od Saracénov. Viliam sa ujal svojho nového úradu so všetkou zodpovednosťou. Snažil sa zmierniť následky vojny, staral sa o zavedenie poriadku, spravodlivosti a o blahobyt obyvateľov. Dal znovu postaviť zrúcané chrámy, založil kláštor Gellona, do ktorého povolal benediktínov. Neďaleko neho postavil aj ženský kláštor, do ktorého vstúpili aj jeho dve rodné sestry. On sám tiež túžil po samote, aby mohol slúžiť iba Bohu. Po rokoch si ho cisár Karol znova povolal na svoj dvor, kde ho prijal ako vlastného syna. Viliam mohol mať všetko, čo len chcel. No on prosil cisára, aby mu dovolil odísť do samoty. Cisár ho s ťažkým srdcom a so smútkom prepustil. Ponúkal mu všetko možné, no Viliam si vypýtal len relikviu z Kristovho kríža, všetko ostatné rozdal do kostolov a medzi chudobných. Potom odišiel do kláštora, kde v roku 806 prijal mníšske rúcho. Sám prosil opáta, aby mohol konať tie posledné práce. Neštítil sa ničoho. Neskoršie sa s povolením opáta utiahol do oddelenej pustovne. Tam prežil posledné chvíle svojho života. Zomrel 28. mája 812 v Gellone. Pochovali ho v kostole kláštora, ktorý dal sám postaviť (dnešný St. Guilhem-du-Désert pri Aniane, západne od Montpellier v južnom Francúzsku). Jeho relikvie sú uložené v kostole St. Sternin v Toulouse. Hneď po smrti si ho uctievali ako svätého. Pápežom bola úcta k nemu potvrdená v roku 1066.
Hore
 Profil  
 
Poslať 26.05.2012 14:05:57   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Marianna

Svätá

Sviatok: 28. máj

(17. storočie)

Narodila sa v šľachtickej španielskej rodine v Quite, v hlavnom meste Ekvádoru. Osirela ako dieťa, vychovala ju staršia sestra s manželom. Už v skorom veku ju priťahovali náboženské veci a vyhľadávala samotu. Chodila k stálemu spovedníkovi – jezuitovi. Bola výnimočne skromná, sotva niečo zjedla, roky spávala len tri hodiny. Mala dar proroctva a údajne robila zázraky. Ľudia ju nazývali Ľalia z Quita.

V r. 1645 nastalo v Quite zemetrasenie a po ňom vypukla epidémia. Sv. Mariana verejne ponúkla seba samú ako obetu za hriechy ľudí. Zemetrasenie sa utíšilo, epidémia začala ustupovať. Mariana ochorela a zomrela. Kanonizovaná bola v roku 1950.
Hore
 Profil  
 
Poslať 26.05.2012 14:07:04   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Teodózia Cézarejská, mučenica

Svätá

Sviatok: 29. mája

(+ 307)

Svedectvo o nej podáva jej súčasník, starokresťanský dejepisec Euzébius Cézarejský.

Podľa jeho správy o prenasledovaní kresťanov za cisára Maximiána sa 2. apríla 307 v palestínskej Cézarei konal súd nad kresťanmi. Obžalovaní sedeli pred tribunálom strážení vojakmi. Obďaleč boli diváci, ktorí sledovali priebeh súdu. Medzi nimi bola aj takmer 18 ročná dievčina Teodózia, ktorá pochádzala z Týru. V jednej chvíli sa oddelila od divákov a priblížila sa k odsúdencom. Azda ich chcela povzbudiť alebo ich poprosiť o modlitbu.
Ale vojaci sa na ňu vrhli a privliekli ju pred guvernéra. Ten sa rozzúril a rozkázal jej, aby hneď obetovala bohom. Keď nechcela, dal ju mučiť ako zmyslov zbavený. Teodózia prežila hrozné masakrovanie. Napokon ju dal guvernér hodiť do mora.
Hore
 Profil  
 
Poslať 26.05.2012 14:07:49   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Maximín z Tríer, biskup

Svätý

Sviatok: 29. máj

(+ okolo r. 346)

Sv. Maximín pochádzal z Poitiers. Bol biskupom v Trier v Galii na území dnešného Nemecka. Statočne obraňoval pravú náuku a čistotu viery pred bludom arianizmu. Podporoval biskupov, ktorí museli v tom čase veľa trpieť kvôli obrane viery, prípadne sa dostali do vyhnanstva, ako napríklad sv. Atanáz, ktorý musel v roku 335 odísť do vyhnanstva práve do mesta Tríer. Maximín sa stal pre mnohých nepohodlným, a keďže svoj postoj nemienil zmeniť, vyhnali ho z biskupstva.
Zomrel vo svojom rodnom meste Poitiers.
Hore
 Profil  
 
Poslať 26.05.2012 14:08:37   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Ferdinand III. z Kastílie

Svätý

Sviatok: 30. máj

(13. storočie)

Sv. Ferdinand bol synom Alfonza IX., kráľa Leonu, a Berengárie, dcéry Alfonza III., kráľa Kastílska (Španielsko). Narodil sa v blízkosti Salamancy. Ako osemnásťročný bol korunovaný za kráľa Kastílska. Spočiatku mu radila a asistovala pri vládnutí jeho matka. Ferdinand sa oženil s princeznou Beatrice, dcérou Filipa zo Suabia, kráľa Nemecka. Spolu mali sedem synov a tri dcéry. Jeho otec (kráľ Leonu) sa však obrátil proti nemu a snažil sa zvrhnúť jeho vládu. Obaja sa neskôr zmierili a úspešne bojovali proti Maurom. V roku 1225 Ferdinand zadržal nápor islamských okupantov. Modlil sa a postil sa, aby sa tak pripravil na vojnu, neobyčajne oddaný svätej Panne. Medzi 1234 - 36 Ferdinant oslobodil mesto Cordoba spod nadvlády Maurov. Kráľovná Beatrice zomrela v roku 1236 a on krátko nato ovládol aj Sevillu. V Burgos založil katedrálu a v Salamance univerzitu. Po smrti Beatrice sa znovu oženil s Joanou z Ponthieu. Zomrel po dlhotrvajúcej chorobe, pochovali ho podľa zvykov tretieho rádu františkánov. Jeho pozostatky sú uložené v katedrále v Seville. V roku 1671 ho svätorečil pápež Klement X.
Hore
 Profil  
 
Poslať 26.05.2012 14:11:52   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12228 príspevkov
Jana z Arcu

Svätá

Sviatok: 30. máj

(1412 - 1431)

Pochádzala z Lotrinska (sev. Francúzsko), z obce Domreny. Jej rodičia boli chudobní roľníci a mali päť detí. Malá Jana pásla dobytok a neskôr pomáhala pri hospodárstve.

Jana bola nábožná, ale pritom praktická. Preto ju prekvapili rozličné mimoriadne stavy, ktoré prežívala od svojho trinásteho roku. Zjavoval sa jej sv. Michal, sv. Katarína, sv. Margita a títo, či aj iné vnútorné hlasy ju nabádali, aby oslobodila Francúzsko od anglickej okupácie a aby dala korunovať mladého kráľa.

Francúzsko bolo vtedy v neutešenej situácii. Kráľ Karol VI. bol choromyseľný a jeho manželka Alžbeta Bavorská sa starala len o to, ako zabezpečiť majetok svojej rodiny. Anglický kráľ mal ich dcéru Katarínu za ženu. Tým sa usiloval podložiť pre svojho syna a pre jeho potomkov legálne nároky na francúzsky trón, ktorý si už pred ním chceli prisvojiť anglickí panovníci v rámci tzv. storočnej vojny (od r. 1337). S Angličanmi sa spojili aj Burgunďania (ter. východ. Francúzsko) a parížska univerzita, ktorá vytvorila teóriu o dvojitom kráľovstve pod vládou Angličanov. Legitímny nástupca trónu Karol VII. utiekol so svojimi vernými na územie južne od rieky Loire.

Jana sa štyri roky bránila tajomným hlasom, až sa napokon rozhodla konať. Niekedy začiatkom roka 1429 (mala 17 rokov) potajomky opustila rodičovský dom a prišla do mesta Vaucouleurs (na záp. od Nancy), ktoré bolo ešte verné francúzskemu kráľovi. Tam presvedčila veliteľa, aby jej dal vojakov, ktorí by ju odprevadili k mladému kráľovi. Po jedenástich dňoch jazdy na koňoch prišli do mesta Chinon (pri Tourse), kde sa vtedy zdržoval následník trónu.

Kráľ prijal Janu 25. februára a vypočul si jej nezvyčajné posolstvo. Neodmietol ju, ale dal ju preskúmať skupine teológov a prelátov v meste Poitiers. Po trojtýždňovom vyšetrovaní učení sudcovia predložili kráľovi priaznivý posudok.
Jana mohla začať plniť svoje poslanie. Oduševnila kráľa a jeho dvor k boju za oslobodenie krajiny. Zhromaždili vojsko, ktoré pod jej vedením začiatkom mája porazilo Angličanov pri Orleáne. Dievčina postupovala ďalej a po viacerých víťazstvách dobyla Remeš, kde mladého kráľa Karola VII. korunovali 17. júla v tej istej katedrále, v ktorej boli korunovaní jeho predchodcovia. Počas korunovačných obradov Jana stála po boku kráľa so zástavou, na ktorej boli vyšité ľalie, meno Ježiš a monogram Panny Márie.

Zdalo sa, že úplné vytlačenie Angličanov z francúzskeho územia je na dosah. V zmenenej situácii sa však zmenil aj postoj kráľa a veľmožov k Jane. Už predtým na ňu žiarlili, ale keďže nemali iné východisko, dali sa ňou viesť. Teraz ju odtisli nabok a robili si po svojom. Jana chcela ešte prispieť k oslobodeniu Paríža, ale neuspela. V neúspešnom boji utrpela zranenie a musela odísť do zázemia. Keď na jar 1430 počula, že Burgunďania obliehajú mesto Compiégne, ušla z nedobrovoľného odpočinku, aby pomohla obliehanému mestu. Bol to pre ňu osudný krok. 23. mája ju Burgunďania zajali. Niekoľko mesiacov ju držali v zajatí, až ju napokon v decembri 1430 v meste Arrase predali Angličanom za desaťtisíc skudov.
Angličania ju uväznili v pevnosti mesta Rouen a hľadali spôsob, ako by sa najvhodnejším spôsobom zbavili 19 ročnej devy, ktorej sa báli viac ako celého vojska. Rozhodli sa ju znevážiť v očiach ľudí tým, že ju odsúdia ako kacírku. Od 9. januára do 26. marca 1431 ju vyšetrovali.
Vyšetrovanie viedol bývalý rektor parížskej univerzity, beauvaiský biskup Pierre Cauchon. Chcel na Jane vynútiť dajaké kompromitujúce priznanie. Ale často musel kapitulovať pred jej priamou jednoduchosťou.
Súd sa konal 24. mája na cintoríne v Saint Ouen. Nemohli jej nič jasné dokázať. Iba z nej vylákali nejednoznačné priznanie, ktoré však Jana odvolala, keď videla, že ho chcú zneužiť. Odsúdili ju ako nepolepšiteľnú kacírku a 30. mája 1431 ju upálili.
Jej posledná žiadosť bola prijať Kristovo telo a pri smrti mať pred očami kríž. Jej posledné slovo v plameňoch bolo "Ježiš".

Odsúdenie a upálenie hrdinskej Jany vyvolalo veľký ohlas. Keď kráľ Karol VII. vytisol Angličanov z Paríža (1436) a z Rouenu (1449), nariadil prešetrenie Janinho prípadu. Viedol ho francúzsky veľký inkvizítor Jean Bréhal a pápežský legát Guillaume d'Estouteville. Asi 20 svedkov potvrdzovalo Janinu nevinu. Ale súd nevyniesol nijaký rozsudok.

Nasledoval (údajne na prosbu staručkej Janinej matky) rehabilitačný súd, ktorý v júni 1455 nariadil pápež Kalixt III. Súd sa začal v novembri toho istého roku pod predsedníctvom remešského arcibiskupa Jeana Jouvenela des Ursins, parížskeho biskupa Guillauma Chartiera a biskupa z Coutances Richarda de Longueil. Pri procese vypovedalo 115 svedkov z Domrem, Rouenu, Paríža a Orleánu. Napokon 7. júla 1456 vo veľkej sále rouenskej arcibiskupskej rezidencie slávnostne vyhlásili rozsudok. V ňom oslobodili Janu od všetkých obvinení. Bola to potecha predovšetkým pre jej matku, ktorá sa dožila toho dňa (zomrela o dva roky neskôr).
Tešili sa aj Francúzi, ktorí v Jane videli národnú hrdinku. Mesto Orleán si každoročne 8. mája pripomínalo deň, keď ho oslobodila
"Pucelle d'Orléans".

Na rozličné podnety sa napokon ujali jej prípadu aj cirkevní predstavitelia a po patričnom kánonickom procese ju v apríli 1909 pápež Pius X. vyhlásil za blahoslavenú a v máji 1920 pápež Benedikt XV. za svätú. V máji 1944 ju pápež Pius XII. vyhlásil za spolupatrónku Francúzska.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 37, 38, 39, 40, 41, 42, 43  Ďalší

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: