Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci


 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37 ... 43  Ďalší
Autor Správa
Poslať 25.03.2012 20:57:36   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Ludger, biskup

Svätý

Sviatok: 26. marec

(745 - 809)

Ludger sa narodil pravdepodobne v Zuylene pri Utrechte v severnom Holandsku. V mladosti sa stretol so sv. Bonifácom, apoštolom Nemecka. Toto stretnutie malo na neho veľký vplyv. Bonifác zanedlho potom podstúpil mučenícku smrť. Ludger sa dvanásť rokov pripravoval na misionársku prácu pod vedením Bonifácovho žiaka Gregora. Po štúdiách, ktoré absolvoval v Utrechte, odišiel do Yorku (Anglicko), aby sa ďalej vzdelával u slávneho učeného mnícha Alkuina. V roku 777 bol v Kolíne vysvätený za kňaza.

Po vysviacke pracoval sedem rokov v meste Dokkum, neďaleko svojho rodiska, ako prvý domorodý misionár. Jeho úspešnú prácu však prerušilo povstanie pohanských Sasov, ktorí vtrhli do krajiny, povraždili obyvateľov a kostoly zrúcali. Ludger sa zachránil útekom. Neskôr sa však saský vodca Widukind dal pokrstiť a situácia sa upokojila. Kresťanstvo sa zase mohlo šíriť. Ludger zorganizoval biskupstvo, ktorého centrom bolo miesto, kde bývali kňazi, kanonici, vrátane trojloďovej baziliky. Toto mestečko dostalo názov Münster (z lat. monasterium – kláštor). V roku 800 Ludger založil benediktínsky kláštor vo Werdene pri Essene v Porúrí na saskofranských hraniciach. O tri roky neskôr založil ženský kláštor v Nottulne (západne od Münstera). V roku 805 bol vysvätený za biskupa, aj napriek tomu, že sa tomu bránil. Súčasne vzniklo aj biskupstvo v Münsteri. Aj ako biskup žil jednoduchým a prísnym rehoľným životom. Zomrel počas vizitovania biskupstva 25. marca 809. Pochovali ho vo Werdene.
Hore
 Profil  
 
Poslať 25.03.2012 20:59:38   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Rupert zo Salzburgu, biskup

Svätý

Sviatok: 27. marec

(7. - 8. storočie)

Emblém: biskupská berla, soľnička

Patrón Salzburgu

Sv. Rupert pochádzal zo vznešeného rodu vojvodov z okolia Wormsu. Vzdelanie dostal v írskom kláštore. V roku 696 sa stal biskupom vo Wormse. Mnoho ľudí za ním prichádzalo, aby počuli jeho kázne. Rupert sa však snažil aj o obrátenie šľachticov, ktorí vtedy viedli veľmi skazený život. Tí na neho preto zanevreli a začali ho prenasledovať. Nakoniec musel biskup Rupert mesto opustiť. Odišiel do Bavorska, kde ho panovník Teodor prijal s otvorenou náručou. Tam mohol nerušene pracovať. Pôsobil v Regensburgu, odkiaľ navštevoval okolité kraje. Pán Boh požehnával jeho prácu, darilo sa mu. Bol presvedčený, že biskup musí mať svoje stabilné sídlo. A tak hľadal vhodné miesto na jeho výstavbu. Našiel ho v salzburských horách. Na zrúcaninách niekdajšieho hradu postavil biskupské sídlo. V priebehu nasledujúcich rokov tam vyrástlo mesto Salzburg.

Rupert naďalej neúnavne pracoval na pokresťančovaní Bavorska. V Salzburgu založil kláštor, v ktorom vychovávali budúci kňazi. Neďaleko mesta dal vystavať kláštor pre rehoľníčky, kde sa stala predstavenou jeho sesternica sv. Ehrentruda. Oba kláštory stoja aj dnes.

Rupert zomrel v roku 718. Pochovali ho v kláštore sv. Petra, ktorý sám vybudoval.
Hore
 Profil  
 
Poslať 25.03.2012 21:00:35   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Matej z Beauvais

Svätý

Sviatok: 27. marec

(11. storočie)

Sv. Matej sa narodil v Beauvais, na území dnešného Francúzska. Spolu so svojím biskupom Ruggerom odišiel na prvú križiacku výpravu, ktorú zvolal pápež Urban II. s cieľom oslobodiť Svätú zem spod nadvlády moslimov. Matej išiel do boja ako jazdec. Zajali ho Saracéni., nútili ho, aby sa vzdal svojej viery. Keď odmietol, odťali mu hlavu.
Hore
 Profil  
 
Poslať 25.03.2012 21:01:36   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Renáta Mária Feillatreau

Blahoslavená

Sviatok: 28. marec

(1751 - 1794)

Blahoslavená Renáta Mária Feillatreau patrí medzi 99 blahorečených mučeníkov diecézy Angers, ktorých beatifikoval pápež Ján Pavol II. 19. februára 1984. Všetci zomreli násilnou smrťou počas francúzskej revolúcie v rokoch 1793 - 1794. Len z diecézy Angers je známych asi dvetisíc mien obetí. Boli medzi nimi kňazi, rehoľné sestry, ale aj laici. Renáta Mária bola vydatá laička. Zomrela 28. marca 1794.
Hore
 Profil  
 
Poslať 25.03.2012 21:02:40   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Cyril z Heliopolu

Svätý

Sviatok: 28. marec

(+ 362)

Význam mena: ten, ktorý má moc; pán (z gr.)

Rímske maryrológium uvádza, že sv. Cyril bol diakonom v Heliopole vo Fenícii (dnešný Libanon). Pre svoju vieru ho prenasledovali a nakoniec zavraždili za čias cisára Juliána Odpadlíka.
Hore
 Profil  
 
Poslať 25.03.2012 21:03:45   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Bertold (Berthold) z Kalábrie (z Limoges)

Svätý

Sviatok: 29. marec

(1100? - 1195)

Sv. Bertold je historikmi považovaný za zakladateľa karmelitánskeho rádu. Narodil sa v Limoges v južnom Francúzsku. Na univerzite v Paríži patril medzi najlepších študentov. Po tom, ako ho vysvätili za kňaza, sa vydal so svojim bratom Aymericom, patriarchom v Antiochii v Turecku na križiacku výpravu. Tam mal údajne zjavenie Krista. Na toto zjavenie zareagoval tak, že sa začal horlivo usilovať o duchovný život medzi kresťanskými vojakmi. Okolo r. 1155 sa usadil na hore Karmel, tam, kde podľa tradície žil prorok Eliáš so svojimi žiakmi. Spolu s inými pustovníkmi vytvoril komunitu, ktorá chcela pokračovať v tom, čo začal Eliáš a neskôr mnísi ranného kresťanstva: chceli viesť bohumilý život a zvlášť pestovať kontempláciu v duchu Eliáša. Preto ho karmelitánsky rád označuje ako „dux et Pater“ (vodca a duchovný Otec). Keďže prisťahovalcov zo západu nazývali v tom kraji „z Kalábrie“, toto pomenovanie prischlo aj Bertoldovi. Zomrel v r. 1195.

Brocard, jeho nástupca ako predstavený pustovníckej komunity, si v r. 1209 od jeruzalemského patriarchu Alberta vyžiadal uznanie záväzného spoločenstva – rehole. O sedemnásť rokov neskôr (1226) ju potvrdil aj pápež Honorius III. Kvôli vpádu Saracénov sa však mnohí mnísi po r. 1238 vrátili do svojej vlasti na Západ. Tým sa karmelitánska rehoľa rozšírila a rád dosiahol veľký rozmach.
Hore
 Profil  
 
Poslať 25.03.2012 21:06:29   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Leonard Murialdo

Svätý

Sviatok: 30. marca

(1828 - 1900)

Narodil sa v Turíne v stredne zámožnej kresťanskej rodine. Po stredoškolskom štúdiu v piaristickom kolégiu prešiel na teologickú fakultu turínskej univerzity, kde získal doktorát. Za kňaza bol vysvätený 20. septembra 1851.
Čoskoro nadviazal styky s horlivou skupinou turínskeho duchovenstva vedenou sv. Jozefom Cafassom a sv. Jánom Boscom. Spolu s inými kňazmi sa venovali systematickému apoštolátu v Turíne a jeho okolí. Kázali, spovedali, vyučovali katechizmus v polepšovniach a viedli prvé sviatočné oratóriá pre mládež.

Na žiadosť dona Bosca Leonard Murialdo prevzal vedenie oratória sv. Alojza na turínskom predmestí. Rok strávil v Paríži v seminári Saint-Sulpice, kde obohatil svoj vnútorný život duchom sv. Vincenta de Paul. Vedel v sebe spojiť zrelého askétu s uhladeným gentlemanom. Keď sa vrátil, požiadali ho, aby prevzal vedenie kolégia "Artigianelli" pre remeselníckych učňov, ktorí sa ináč vo volnom čase potĺkali po lokáloch v blízkosti svojich pracovísk. Kolégium bolo v začiatkoch a zápasilo tak s organizačnými ako aj s finančnými ťažkosťami.
Don Murialdo si netrúfal zvládnuť takú náročnú úlohu, ale keďže spolucítil s poloopustenými učňami a momentálne nebolo nikoho, kto by sa ich ujal, prijal dočasne vedenie kolégia, kým sa nenájde vhodnejšie riešenie. Nenašlo sa a tak don Murialdo viedol výchovu učňov "dočasne" 37 rokov. Veľmi často musel žobrať, aby ich uživil, lebo väčšina chlapcov bola z chudobných rodín a niektorí boli celkom opustení. Kňaz pre nich robil, čo mohol, a to pokojne, s dôverou v Božiu pomoc. Pri svojej činnosti sa riadil heslom: "Fare e tacere". Doslovne to znamená: Robiť a mlčať. Myslel tým: konať bez zbytočného hluku; bez lamentovania, ako aj bez propagandy a vychvaľovania sa.
Aby zabezpečil trvalú starostlivosť o kolégium, založil "Turínsku nábožnú spoločnosť sv. Jozefa". Bolo to akési bratstvo, ktoré sa rozšírilo po Taliansku a prostredníctvom misií aj v Amerike. S pomocou svojich spolupracovníkov sa usiloval vychovávať chlapcov v kresťanskom a rodinnom duchu. Vo voľnom čase im umožnil venovať sa športu, hudbe, divadelníctvu.

Priekopnícku prácu vykonal zakladaním poľnohospodárskych kooperatív pre rehabilitáciu charakterovo narušených mladíkov.
Don Murialdo nechcel, aby chlapci po odchode z kolégia ostali duchovne opustení a vystavení rozličným nebezpečenstvám. Nadviazal styky s katolíckym robotníckym hnutím vo Francúzsku, skúmal jeho prácu a výsledky, a podľa toho sa usiloval organizovať čosi podobné doma.

Turínsky arcibiskup Gastaldi ho vymenoval za cirkevného zástupcu v prípravnom výbore "Katolíckej robotníckej únie". Don Murialdo založil a rozšíril organizačnú sieť, pričom kládol dôraz na zakladanie nemocenských pokladníc. Rozširoval dobrú tlač pomocou ľudových vydaní kníh a časopisov, ako aj pomocou ľudových knižníc. On uviedol do života týždenník "La voce dell´operaio" (Hlas robotníka), ktorý doteraz vychádza pod názvom "La voce del popolo" (Hlas ľudu).

Nikdy sa však z neho nestal iba sociálny pracovník. Vždy bol aj kňazom, duchovným pastierom a synom katolíckej Cirkvi. Šíril úctu k Božskému Srdcu a k Panne Márii, v ktorej svätyni "della Consolata" urobil vážne životné rozhodnutia. Svoju sociálnu činnosť a spoluprácu s občianskymi ustanovizňami vedel spojiť so synovskou oddanosťou Sv. stolici. Pápeži Pius IX. a Lev XIII. viackrát schválili jeho počínanie a povzbudzovali ho do budúcnosti.

Posledných 15 rokov života musel zápasiť s vážnymi zdravotnými ťažkosťami. V r. 1887 bol už presvedčený, že zomrie. Vtedy ho navštívil jeho priateľ don Bosco, sám na konci životných síl, a požehnaním ho uzdravil. Don Bosco zomrel v januári 1888. Don Murialdo ho prežil o 12 rokov. Boli to však ťažké roky, v ktorých ho choroba viackrát zložila na lôžko. Ale len čo sa mohol udržať na nohách, cestoval, organizoval, pracoval.

Don Leonard Murialdo zomrel 30. marca 1900. Pochovali ho v kostole sv. Barbory v Turíne. Pápež Pavol VI. ho vyhlásil za blahoslaveného v novembri 1963 a 3. mája 1970 za svätého.
Hore
 Profil  
 
Poslať 25.03.2012 21:07:46   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Quirinus (Kvirín)

Svätý

Sviatok: 30. marec

(+ 117)

Význam mena: vyzbrojený oštepom (prezývka Romula)

Sv. Quirínus bol rímskym tribúnom. Podľa legendárnych Skutkov sv. Alexandra a Balbíny bol vraj dozorcom vo väzení a strážil pápeža sv. Alexandra I. Spolu so svojou dcérou Balbínou sa obrátili. Quirínus bol upálený v Pretextetových katakombách na Via Appia. Jeho meno bolo zaradené do Hieronymovho martyrológia a takisto do itinerária hrobov rímskych mučeníkov. Jeho relikvie dal v roku 1050 pápež Lev IX. svojej sestre Gepe, opátke v Neuss. Ona ich dala uložiť do chrámu sv. Quirína v Neuss.
Hore
 Profil  
 
Poslať 25.03.2012 21:08:34   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Balbína

Svätá

Sviatok: 31. marec

(+ okolo r. 130)

Význam mena: zajakavá

Sv. Balbína bola dcérou mučeníka Kvirína. Pokrstil ju pápež sv. Alexander I., ktorého podľa legendy strážil vo väzení jej otec Kvirín. Vďaka pápežovi sa obrátil aj Kvirín, aj Balbína. Balbínu neskôr pre vieru sťali. Podľa tradície ju pochovali na cintoríne na Via Appia. Jej pozostatky boli neskôr uložené v Chráme sv. Balbíny v Aventine. Fakty o jej živote sú však neisté.
Hore
 Profil  
 
Poslať 25.03.2012 21:09:25   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Benjamín

Svätý

Sviatok: 31. marec

(+ asi 420)

Význam mena: milovaný syn (hebr.)

Sv. Benjamín bol diakonom v meste Ergol v Perzii. Patrí k mučeníkom, ktorí boli zavraždení v Perzii počas prenasledovania kresťanov, ktoré sa začalo za vlády Iezdegerda I. a skončilo za čias jeho nástupcu Bahram-Gora. Jestvuje mnoho vzájomne nekorešpondujúcich verzií, ktoré rozprávajú o tomto prenasledovaní, záznamy ohľadom mien mučeníkov, dátumy a miesta ich úmrtia sú nepresné a vzájomne nejednotné.

Kresťania v Perzii mali aký-taký pokoj, no okolo roku 420 sa to zmenilo. Skupina nadšených kresťanov na čele s kňazom Hasu totiž zapálila pohanský chrám ohňa, čo bola veľká svätyňa Peržanov. Kvôli tomu dal kráľ uväzniť biskupa Abdasa, kňazov Hasu a Izáka, sekretár Efréma, subdiakona Papu a niekoľkých laikov. Biskup Abdas dostal od civilných autorít nariadenie aby zrekonštruoval zničenú svätyňu. Keďže rozkaz odmietol vykonať, všetci boli odsúdení na smrť.

K týmto mučeníkom sa pridávajú aj Ormisda (Manides), Sahin a diakon z Ergol, Benjamín. O Benjamínovi Rímske martyrológium uvádza: „V Ergol (Argul) v Perzii, diakon svätý Benjamín, neochvejne učil pravdám viery, počas panovania kráľa Bahroma-Gora; prijal mučeníctvo, uctievajúc tieto Pravdy, aj v ukrutných bolestiach udieraný po prstoch tenkými a naostrenými drevenými trstinami.“ Stalo sa to okolo roku 420, teda v prvých dvoch rokoch vlády Bahroma-Gora. O pár rokov neskôr dostali kresťania v Perzii slobodu.
Hore
 Profil  
 
Poslať 31.03.2012 15:28:06   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Hugo z Grenoble, biskup
Svätý
Sviatok: 1. apríl
(1053 - 1134)
Význam mena: bystrý duchom (nem.)
Emblém: biskupská berla

Sv. Hugo sa narodil v šľachtickej rodine v Chateau-Neuf d’Isere v juhovýchodnom Francúzsku. Rodičia mu dali dobré kresťanské základy. Po štúdiách dostal miesto kanonika pri katedrále vo Valencii, hoci ešte nebol kňazom. Bol ostrým protikladom zosvetáčteným kanonikom. Bol skromný, chránil sa hriechu, žil prísnym životom. V tom čase prišiel do Valencie pápežský legát, ktorý mal riešiť nejaké neporiadky. Všimol si Huga a zobral si ho za tajomníka. Hugo mu ochotne pomáhal. V roku 1080 pápežský legát zvolal koncil do Avignonu, zúčastnil sa na ňom aj Hugo. Vtedy prišli vyslanci z Grenoblu a žiadali si Huga za biskupa. Pápežský vyslanec súhlasil, no Hugo nechcel prijať túto ponuku. Mal vtedy iba dvadsaťsedem rokov a nebol ešte ani kňazom. No práve pre jeho skromnosť ho ešte viac presviedčali. Nakoniec ho pápežský legát vzal so sebou do Ríma. Predstavil ho pápežovi Gregorovi VII., ktorý ho tiež posmeľoval, aby túto úlohu prijal. Hugo teda privolil. Po návrate z Ríma prevzal biskupstvo v Grenobli. Bolo vo veľmi smutnom stave. Neporiadky, svetáctvo, nevedomosť, náboženská ľahostajnosť, kňazi sa ženili alebo žili v konkubináte, kupovali a predávali posvätné veci a úrady, biskupský úrad bol zadlžený a zanedbaný. Hugo pokračoval vo svojom skromnom a prísnom živote aj na biskupskom úrade. Napomínal, povzbudzoval, modlil sa, postil. Po dvoch rokoch sa veci pohli k lepšiemu. No Hugo bol však vyčerpaný, túžil po živote v tichu a chudobe. Odišiel do benediktínskeho kláštora. No keď sa o tom dopočul pápež, prikázal mu, aby sa vrátil na svoje biskupstvo. Hugo, hoci nerád, predsa poslúchol a ďalej pokračoval v úmornej práci. Boh požehnával námahu jeho rúk a postupne sa dali veci do poriadku. Hugo často predával aj to posledné, čo mal, len aby mohol pomôcť najchudobnejším.

V tom čase prišiel do okolia Grenoblu sv. Bruno so svojimi spoločníkmi. Hľadali samotu, kde by sa mohli usadiť. Hugo mu navrhol pustatinu Kartúza. Tam sa usadili a viedli veľmi prísny život v samote a odriekaní. To bol vznik rehole kartuziánov. Hugo pozoroval ich život, často k nim chodieval a veľkú časť roka strávil v rozjímaní a modlitbe medzi nimi. Bruno ho dokonca musel napomenúť, aby nezanedbával svoje stádo. Sám Hugo sa však pričinil o to, aby aj po smrti sv. Bruna pokračovala rehoľa vo svojej prvotnej prísnosti a horlivosti. Do dnešných čias je to jediný rád, ktorý nemusel byť v priebehu stáročí reformovaný.

Na sklonku svojho života Hugo ochorel. Tým, že si často odopieral spánok a jedlo, privodil si bolesti hlavy a žalúdka i telesnú slabosť. Ale aj keď musel ležať, neprestal sa zaujímať o svoje biskupstvo. Okrem modlitby čítal a písal. Nikdy sa nesťažoval na bolesti. Zomrel 1. apríla 1132. Už o dva roky ho pápež Inocent II. vyhlásil za svätého.
Hore
 Profil  
 
Poslať 31.03.2012 15:29:14   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
František z Paoly, pustovník, zakladateľ rádu

Svätý

Sviatok: 2. apríl

(1416 - 1507)

Význam mena: slobodný (zast. nem.)

Sv. František z Paoly sa narodil v talianskom mestečku Paola pri Neapole. Jeho rodičia boli chudobní a v staršom veku. František bol ich jediným dieťaťom, narodil sa po dlhých modlitbách a túžbach. Dali mu dôkladnú výchovu ľudskú i náboženskú. Keď mal dvanásť rokov, zaviedli ho do františkánskeho kláštora, kde sa ďalej vzdelával a formoval. Po roku si ho rodičia prišli vziať. František, hoci iba trinásťročný, sa utiahol na neďalekú pustatinu, kde žil v modlitbe, pôste, umŕtvovaní práci a modlitbe. Tak strávil šesť rokov. Postupne sa k nemu pridali ďalší mladí ľudia. Postavili si kostol a kláštor. Dali si meno Pustovníci brata Františka. Žili podľa reguly sv. Františka z Assisi. Keď Františkovi zomrela mama, otec vstúpil do tohto kláštora a zostal tam až do smrti.

František si za heslo svojho rádu zvolil Charitas (láska). Želal si, aby všetkých bratov a ľudí spájala láska. Sám žil vo veľkom sebazapieraní, väčšinou len o chlebe a vode. Chodieval bosý, málo spával. Vždy bol však veselej mysle. V krátkom čase vznikli kláštory brata Františka aj v južnom Taliansku a na Sicílii. František dostal od Boha moc zázrakov – privolal či utíšil dážď, chodil suchou nohou po mori, zadržal rúcajúce sa balvany, liečil chorých. Spomína sa dokonca aj vzkriesenie mŕtvych. Bol vždy spravodlivý a jemnocitný. Chýr o jeho zázrakoch sa rozšíril široko-ďaleko. Pápež Pavol II. poslal za ním jedného zo svojich prelátov, aby si to overil. František, hoci preláta nikdy nevidel, hneď ho spoznal, pobozkal mu ruku a povedal mu presne, koľko rokov je kňazom. To preláta veľmi zarazilo. Nejaký čas zostal so sv. Františkom. Bol užasnutý svätosťou jeho života a pápežovi doniesol vernú správu o tom, čo videl, a sám potom vstúpil do Františkovho rádu. Pápež Pavol II však čoskoro umrel, a tak Františkov rád schválil až jeho nástupca Sixtus IV. v roku 1474.

V tom čase vo Francúzsku zomieral kráľ Ľudovít XI. vo veľkých bolestiach. Trpko pykal za svoje hriechy. Dopočul sa o Františkovi a jeho zázračnej moci. Poslal za ním svojho majordóma aj s bohatými darmi, aby ho prehovoril a doviedol do Francúzska. František však nechcel. Dary neprijal a do Francúzska nešiel. Až keď sa kráľ obrátil na pápeža, František vyhovel pápežovej žiadosti a odišiel do Francúzska. Tam však zostal tiež neoblomný a nechcel prijať žiadne dary. Snažil sa kráľa priviesť ku kajúcnosti. Nakoniec sa mu to aj podarilo. Kráľ ešte pred smrťou napravil mnohé spáchané krivdy a zomrel zmierený s Bohom vo Františkovom náručí. Po jeho smrti sa František chcel vrátiť domov. No nástupca Ľudovíta XI. Karol VIII. ho prosil, aby zostal a radil mu, ako vládnuť. František teda zostal. Karol VIII. však veľmi skoro umrel. František znovu chcel odísť. No ani ďalší kráľ Ľudovít XII. ho nechcel pustiť. A tak František zostal vo Francúzsku až do svojej smrti. Založil viaceré kláštory, založil druhý rád pre ženy a tretí rád pre laikov.

Zomrel na Veľký piatok 2. apríla 1507 ako 91 ročný. Za svätého bol vyhlásený v roku 1513.
Hore
 Profil  
 
Poslať 31.03.2012 15:30:30   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Richard, biskup

Svätý

Sviatok: 3. apríl

(13. storočie)

Sv. Richard sa narodil okolo roku 1197 v mestečku Wyche (Droitwich) v kraji Worcestershire v Anglicku. Je známy aj pod menom Richard z Chichesteru alebo Richard z Wyche. Ešte ako dorastajúcemu mladíkovi mu zomreli rodičia. Jeho starší brat trpel ťažkou chorobou, a tak sa Richard sám ujal hospodárstva. Darilo sa mu. Boh požehnával jeho prácu a Richard tak zveľadil rodičovský majetok. Chorý brat mu odovzdal aj svoju časť zdedeného majetku za podmienky, že sa o neho postará. Richardovi priatelia sa ho zase snažili oženiť. Už bol aj zasnúbený s pracovitou, poctivou dievčinou. Jeho brat sa však začal obávať, či sa Richard o neho naozaj postará, keď už bude mať vlastnú rodinu. Keď to Richard videl, roztrhal darovaciu zmluvu, vrátil majetok bratovi, zrušil zasnúbenie, rozlúčil sa so všetkými a odišiel študovať do Oxfordu. Tam sa vzdelával pod vedením budúcich biskupov Róberta Grossetesteho a Edmunda Richa. Žil veľmi skromne. Po štúdiách v Oxforde prešiel do Paríža a neskôr do Bologne na právnickú fakultu. V roku 1235 sa vrátil do Oxfordu a tam ho vymenovali za veľkého kancelára univerzity. Výdatne pomáhal svojmu bývalému učiteľovi Edmundovi Richovi, ktorý sa stal arcibiskupom v Canterbury. Tak si ho obľúbil, že odišiel s ním aj do vyhnanstva do Francúzska a zostal s ním až do jeho smrti. Pri jeho smrteľnom lôžku sa Richard rozhodol, že sa stane kňazom. Bol vysvätený a asi v roku 1242 sa vrátil do Anglicka a pôsobil ako jednoduchý farár. Avšak nový canterburský arcibiskup Bonifác Savojský ho znovu povolal za svojho kancelára. Keď zomrel biskup v Chichestri, na uprázdnené miesto bol navrhnutý ako kandidát práve Richard. Nebolo to však po vôli kráľovi Henrichovi III. Napriek všetkým problémom pápež Inocent IV. ho potvrdil v úrade.

Richard bol teda vysvätený za biskupa, ubytovať sa však musel v meste Tarring, keďže všetky biskupské majetky zhabal Henrich III. Kvôli nedostatku príjmov chodil po biskupstve peši a vo voľnom čase obrábal pôdu. Až po dvoch rokoch mu kráľ na dôrazné napomenutia pápeža vrátil skonfiškované majetky.

Richard zostal jednoduchým človekom. Bol láskavý, trpezlivý, štedrý, no aj prísny a spravodlivý. Staral sa o chudobných a často dal i to posledné, čo mali v biskupských zásobách, najmä v čase hladu. V roku 1253 išiel na výzvu pápeža kázať na podporu križiackych výprav po Sussexe a Kente. Došiel aj do mesta Dover. Tam prechladol a následne ťažko ochorel. Začal sa pripravovať na smrť, svojim priateľom predpovedal, kedy zomrie. Stalo sa to 3. apríla 1253. Zomrel s krížom v rukách. Pochovali ho v Chichesteri. Na jeho hrobe sa udialo veľa zázrakov. Za svätého ho vyhlásil pápež Urban IV. v roku 1262.
Hore
 Profil  
 
Poslať 31.03.2012 15:31:37   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Benedikt Čierny (Il Moro)

Svätý

Sviatok: 4. apríl

(1526 - 1589)

Význam mena: ten, ktorý dobrorečí, praje dobro

Patrón černochov

Benedikt sa narodil v roku 1526 neďaleko Messiny v Taliansku ako syn otrokov. Jeho pán mu dal neskôr slobodu. Benedikt bol samotársky typ. Ako dvadsaťjedenročný sa usadil s iným eremitmi v Montepellegrine. Stal sa ich predstaveným. Keď mal 38 rokov, pápež Pius IV. rozpustil ich komunitu a Benedikt sa stal františkánskym bratom. Varil v konvente sv. Márie pri Palerme. Proti svojej vôli bol menovaný za superiora konventu, hoci nevedel čítať ani písať. Neskôr sa stal novicmajstrom, ale žiadal, aby bol zbavený tejto funkcie, chcel opäť variť pre komunitu. Stal sa známym vďaka svätosti života a údajným zázrakom. Zomrel v roku 1589 v konvente. Kanonizovaný bol r. 1807.
Hore
 Profil  
 
Poslať 31.03.2012 15:32:33   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14372 príspevkov
Izidor Sevillský, biskup a učiteľ Cirkvi

Svätý

Sviatok: 4. apríl

(560? – 636)

Emblém: bisupská berla

Patrón informačných prostriedkov – masmédií a internetu

Sv. Izidor sa narodil v Kartagene v južnom Španielsku. Rodičia boli bohatí, otec Saveriano bol vojenským prefektom. Dvaja Izidorovi bratia Leander a Fulgentius sa stali biskupmi a sestra Florentína vstúpila do rehole. Všetkých si uctievame ako svätých. Rodičia zomreli, keď bol Izidor ešte malý, vychovával ho jeho najstarší brat Leander, vzal si ho k sebe do kláštora, kde bol vtedy predstaveným. Tam ho chcel vyučiť vo vedách. Izidor bol síce nadaný, ale toto učenie mu nevoňalo. Mal však talent na jazyky, naučil sa latinsky, grécky, hebrejsky a veľa toho v týchto rečiach preštudoval.

Jeho brat Leander sa medzitým stal sevillským arcibiskupom. Keď Izidor dokončil predpísané štúdia, Leander ho vysvätil za kňaza.
Ako kňaz Izidor horlivo bojoval za pravú vieru. Vtedy boli totiž v hojnej miere rozšírené bludy, najmä arianizmus. V Španielsku vládol vizigótsky kráľ Leogvild, ktorý podľahol tomuto bludu spolu so svojou šľachtou. Mnohých biskupov a kňazov vyhnal z krajiny. Medzi nimi bol aj Leander, Izidorov brat. Pokoj v krajine nastal až s nástupom Leogvildovho syna Rekarda na trón (587). Biskupi sa mohli vrátiť späť. V roku 601 zomrel Leander. Za jeho nástupcu bol zvolený Izidor. On sa vzpieral, nechcel opustiť kláštor, v ktorom žil, ale keď ho násilím odtiaľ vyviedli, privolil.

Aj ako biskup viedol Izidor prísny život. Bol veľmi láskavým voči chudobným a chorým. Bránil katolícku vieru pred bludnými náukami. V Seville, ale aj v iných mestách zakladal školy a všemožne sa snažil, aby vzdelanie bolo prístupné čo najširšiemu spektru ľudí. Napísal mnoho poučných kníh, traktátov z filozofie i teológie, spisy z oblastí hvezdárstva, kozmológie, lekárstva, práva, fyziky a matematiky. Napísal dokonca aj encyklopédiu pod názvom Etymologiae v dvadsiatich zväzkoch. Bol to súhrn vtedajších teologických, ale aj iných vedomostí. Vďaka tomuto dielu sprístupnil výsledky bádania vtedajších vied mnohým ľuďom. Encyklopédia sa veľmi rýchlo šírila. Zachovala sa nám dodnes, obsahuje výpisy aj z takých pohanských i kresťanských spisovateľov, ktoré sa ináč nezachovali. Jeho hlavným teologickým dielom sú Tri knihy myšlienok (Sententiarum libri tres).

Keď mal sedemdesiatšesť rokov, cítil, že sa blíži smrť. Vtedy v chráme prosil o odpustenie a o modlitby všetkých veriacich, prijal sviatosti a o niekoľko dní – 4. apríla 636 zomrel. Pochovaný je v bazilike sv. Izidora v severošpanielskom meste León. Za svätého bol vyhlásený roku 1598 a za učiteľa Cirkvi v roku 1722.

Izidor je známy práve svojou učenosťou a starostlivosťou o to, aby sa čo najviac vzdelania a informácií dostalo všetkým ľuďom. Práve preto je patrónom informačných prostriedkov – masmédií a internetu.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37 ... 43  Ďalší

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: