Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci


 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30 ... 43  Ďalší
Autor Správa
Poslať 15.01.2012 16:08:01   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Marcel I., pápež

Svätý

Sviatok: 16. január

(3. – 4. storočie)

Sv. Marcel bol zvolený za pápeža v roku 306 alebo 307, počas posledných rokov náboženského prenasledovania za vlády Diokleciána. Niekedy sa zamieňa so sv. Marcelínom, ktorý bol pápežom pred ním, no zomrel ako mučeník v roku 304. V období medzi rokom 304 a 306 nemala Cirkev pápeža.

Sv. Marcel sa po svojom zvolení pustil horlivo do práce. Postaral sa o cirkevnú reorganizáciu, keďže „vďaka“ Diokleciánovmu prenasledovaniu vládol chaos a neporiadok. Pápež Marcel bol milosrdný voči tým, ktorí oľutovali, že zapreli svoju vieru, no k tým, ktorí odmietli pokánie za svoje odpadlíctvo a ospravedlňovali ho rozličnými dôvodmi, bol veľmi prísny. Ďalší rímsky cisár – Maxencius poslal pápeža do vyhnanstva, kde Marcel na následky zlého zaobchádzania a vyčerpania v roku 309 zomrel.
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.01.2012 16:10:07   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Anton, opát

Svätý

Sviatok: 17. január

(asi 250 - 356)

Význam mena: prvorodený; bojujúci v čele proti nepriateľom

Emblém: biskupská berla, ošípaná, zvon, kríž v tvare T

Antonov život nebol ničím výnimočne zvláštnym, bol celkom obyčajným. Keď mal 18-20 rokov, zomreli mu rodičia. Zdedil po nich tristo akrov pôdy a zodpovednosť za mladšiu sestru. Jedného dňa počul v kostole čítať evanjelium svätého Matúša 19, 21: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ Bez toho, aby sa posadil, stále meditujúc nad týmito slovami, vyšiel z kostola. Rozdal všetok svoj majetok okrem toho, čo on a jeho sestra potrebovali nevyhnutne pre svoj život. Po vypočutí Matúša 6, 34: „Preto nebuďte ustarostení o zajtrajšok; zajtrajší deň sa postará sám o seba. Každý deň má dosť svojho trápenia.“ predal všetko ostatné, zveril svoju sestru do opatery v ženskom kláštore a odišiel do samoty, aby mohol žiť v modlitbe, pôste a tvrdej manuálnej práci. Nestačilo mu iba počúvať slovo, on začal žiť to, čo Ježiš povedal.

Zakaždým, keď počul o niekom, že je to svätec, chcel sa na neho pozrieť. Nehľadal múdrosť slov, hľadal skutky múdrosti. Ak obdivoval u niekoho jeho stálosť, vytrvalosť v modlitbe, láskavosti či trpezlivosti, mal túžbu napodobniť ho. Až potom sa vrátil domov. Takto navštívil napr. sv. Pavla Tébskeho, ktorý žil dlhé roky v púšti ako pustovník. Neskôr ho aj pochoval.

Vo svojom živote zápasil s pokušeniami diabla. Jedným pokušením bolo zanechať asketický život, aby sa mohol starať o sestru. Takisto dostával pokušenia, aby zveľadil svoj majetok, aby sa vrátil k peniazom a podobne. Anton odolal. Potom mu pokušiteľ začal lichotiť, hovoril mu, aký je mocný, keď ho sám premohol, odohnal. Keď ho raz diabol po zápase zbitého opustil, Anton zostal ležať ako mŕtvy. Priatelia ho doniesli do chrámu. Z tohto zápasu sa len ťažko spamätával. S výčitkou sa obrátil na Boha: „Kde si bol, keď som ťa potreboval?“ Boh mu odpovedal: „Bol som pri tebe, pozeral som sa na tvoj boj. Videl som, že sa nevzdávaš. Preto som zostal s tebou a chránil som ťa tak, ako som bol a stále budem s tebou.“

Mnoho ľudí prichádzalo za ním s prosbou o radu. Anton zvykol hovorievať, že kľúčom askézy je húževnatosť v tom, aby človek nespyšnel. Radil ľuďom, aby sa snažili o radosť, akoby každý deň začínali nanovo.
Istý čas (asi dvadsať rokov) žil zamurovaný v jednej miestnosti, priatelia mu nosili chlieb. Množstvo ľudí za ním stále prichádzalo. On sa ich snažil odohnať, pretože chcel byť sám. Nakoniec mu vyvalili aj dvere na miestnosti. Mnohí sa vďaka nemu obrátili, uzdravili na duši a niektorí zostali u neho, aby sa učili jeho spôsobu života. Týchto považujeme za prvú rehoľnú komunitu v dejinách, aj keď to nebolo presne ono, čo dnes myslíme pod pojmom rehoľa.

Anton sa stále bál, aby nespyšnel, keď za ním chodilo toľko ľudí. Uprostred noci odišiel do púšte, kde našiel Saracénov. Tí ho zaviedli veľmi hlboko do púšte, do oázy. Tam začas žil, no ľudia ho aj tam našli. Zomrel ako stopäťročný.
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.01.2012 16:11:09   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Margita Uhorská, mníška

Svätá

Sviatok: 18. január

(1242 - 1270)

Význam mena: perla (gr.)

Emblém: kniha, holub

Margita bola dcérou uhorského kráľa Bela IV. a Márie Laskarisovej. Bola neterou sv. Alžbety Uhorskej. V tom čase Uhorsko ohrozovali Tatári. Kráľ Belo utrpel od nich v roku 1241 zdrvujúcu porážku pri rieke Slaná. Tatári ho potom ďalej prenasledovali. Belo v tiesni prisľúbil, že dieťa, ktoré sa mu malo narodiť, obetuje Bohu, ak sa krajina oslobodí od Tatárov. Bela všetci opustili, nepomohli mu ani jeho šľachtici, ani viedenský vládca, jeho bratranec Fridrich. Ušiel až do Dalmácie, kde už čakala na neho pripravená loď, ktorá ho mala viesť ďalej. Vtedy sa však Tatári nečakane vrátili do Mongolska, keďže tam zomrel chán a veliteľ tatárskych vojsk Batu sa chcel stať chánom namiesto neho. Belo sa tak zachránil a vrátil sa do Uhorska, ktoré našiel v zúboženom stave. Dieťa, ktoré sa mu narodilo ešte v Dalmácii, na zámku Klis neďaleko Splitu (dnešné Chorvátsko), bola dcéra Margita. Otec ju podľa svojho sľubu dal už vo veku tri a pol roka do dominikánskeho kláštora v meste Veszprém.

V roku 1252 Margitu preložili do dominikánskeho kláštora na Ostrove králikov, ktorý sa nachádzal na rieke Dunaj v Budapešti. Tento kláštor založil sám Belo IV. Ostrov neskôr pomenovali Margitiným ostrovom. Margita tu zložila slávnostné sľuby. Až do svojej smrti žila v kontemplácii, modlitbe a chudobe. Neustále konala skutky kajúcnosti a starala sa o chorých. Jej otec Belo napriek svojmu sľubu, ktorý kedysi dal, sa niekoľkokrát usiloval, aby sa z kláštora vrátila a vydala za niektorého z okolitých vládcov, aby on sám získal vplyv v iných krajinách. Ona sa však nepoddala, zostala verná svojmu sľubu.

Po smrti sa jej hrob stal cieľom mnohých pútnikov. Blahorečená bola v roku 1276, svätorečil ju až pápež Pius XI. v roku 1934.
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.01.2012 16:12:11   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Priska

Svätá

Sviatok: 18. január

(3. storočie)

Význam mena: prvá (lat.)

Emblém: palma

Existuje viacero legendárnych príbehov, ktoré opisujú život a smrť sv. Prisky. Navzájom si však protirečia. Na základe toho sa zdá, že v počiatkoch kresťanstva žili až tri ženy s týmto menom, ktoré si uctievame ako sväté.

Podľa prvej verzie žila sv. Priska v 3. storočí. Dala postaviť kostol na Aventíne v Ríme. Bola umučená, pochovali ju na Via Ostiense. Jej pozostatky neskôr preniesli do kostola na Aventíne. V kláštore sv. Pavla za hradbami sa zachoval náhrobný nápis z 5. storočia, ktorý hovorí práve o nej. Podľa všetkého práve túto sväticu si dnes pripomíname.

Ďalšia verzia hovorí o Priske ako o žene, ktorá žila za čias apoštolátu sv. Petra v Ríme. Sv. Peter ju údajne pokrstil, keď mala asi tridsať rokov, a vtedy dostala aj meno Priska, ktoré znamená „prvá“: bola zrejme prvou ženou na Západe, ktorá podstúpila mučeníctvo pre vieru a Krista. Hovorí sa, že jej sťali hlavu a pochovali ju v katakombách sv. Priscilly, ktoré patria k najstarším v Ríme.

V 8. storočí sa objavila verzia, že sv. Priska je manželkou sv. Akvilu, ktorí sa ako manželia spomínajú v Skutkoch apoštolov (18. a 19. kap.) a ktorých pozdravuje aj sv. Pavol vo svojom liste Rimanom (16,3). Spomína, že „nastavili vlastné šije“, aby mu zachránili život. Tak sa začal spomínať titul kostola „Akvilu a Priscilly“ namiesto prvého titulu „sv. Prisky“, ktorý sa spomína už na rímskej synode v roku 499. Kostol sv. Prisky stojí na mieste starého rímskeho domu, kde podľa legendy prijal pohostinstvo aj sv. Peter. V krypte pod kostolom sa nachádza nádoba, ktorou údajne sv. Peter krstil katechumenov.
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.01.2012 16:13:15   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Facius

Svätý

Sviatok: 18. január

(1190 - 1272)

Pútnik, nazývaný aj Fazzio, Fatius, alebo Fazius. Narodil sa vo Verone v Taliansku a stal sa zlatníkom. Neskôr sprevádzal pútnikov do Compostelly, do Španielska a do Ríma. Založil rád „Svätého Ducha“ v Cremone, charitatívnu komunitu, ktorá sa starala o chorých a pútnikov.
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.01.2012 16:14:31   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Márius, Marta, Abakus a Audifax, mučeníci

Svätí

Sviatok: 19. január

(3. storočie)

Emblém: Palma

O sv. Máriovi, jeho manželke Marte a synoch Abakovi a Audifaxovi nevieme veľa. Pôvodom boli Peržania a podľa tradície zo 6. storočia putovali z Perzie do Ríma, aby si uctili relikvie svätých mučeníkov, ako to v tom čase robievali mnohí kresťania. Podľa niektorých starších martyrológií (zoznamy svätých) zomrela celá rodina počas vlády cisára Klaudia v rokoch 268 - 270. Nové Rímske martyrológium udáva začiatok 4. storočia, čo sa zdá viac pravdepodobné, pretože v 2. a v polovici 3. storočia mali kresťania relatívny pokoj, kresťanstvo zažívalo v tých časoch rozmach. Opätovné prenasledovanie začal cisár Dioklecián v roku 293 na podnet konzula Galéria. Márius a jeho rodina zrejme žíli v Ríme dlhší, až potom ich zatkli ako kresťanov. Keďže Márius mal rímske občianstvo, boli popravení sťatím. Pochovali ich na cintoríne Buxus (dnes Boccea) na Via Cornelia, asi dvadsať míľ od Ríma. Na tomto mieste bol postavený kostol, ktorý sa počas stredoveku stal cieľom mnohých pútnikov. Ich pozostatky neskôr previezli do rímskeho kostola sv. Hadriána a sv. Praxedy, časť z nich v roku 828 odniesol Eginard, životopisec Karola Veľkého, do opátstva v Seligenstadte.
Hore
 Profil  
 
Poslať 19.01.2012 12:49:22   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Šebastián

Svätý

Sviatok: 20. január

(3. storočie)

Patrón lukostrelcov, atlétov, vojakov a ochrancom pred morom.

Podľa legendy sa sv. Šebastián narodil v Narbonne v Galii. Okolo roku 283 sa stal vojakom v Rímskej armáde. Vďaka nemu sa viacero ľudí obrátilo. Za cisára Diokleciána ho vymenovali za kapitána pretoriánskych gárd. Nevedeli totiž, že je kresťanom. Keď to počas Maximiánovho prenasledovania zistili, zbavili ho velenia a šípmi sa ho pokúsili zabiť. Nebol však mŕtvy. Našla ho vdova po kresťanovi sv. Kastulovi a postarala sa o neho. Keď sa uzdravil, išiel za cisárom a odsúdil jeho nespravodlivosť voči kresťanom. Na cisárov rozkaz ho zbičovali na smrť. Pochovaný bol na Via Appia v Ríme.
Hore
 Profil  
 
Poslať 19.01.2012 12:50:36   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Fabián

Svätý

Sviatok: 20. január

(+ 250)

Euzébius, ktorý sa narodil len niekoľko rokov po Fabiánovej smrti, rozpráva o tom, ako Fabián prišiel v roku 236 po smrti pápeža Anterosa do Ríma. Prišiel ako obyčajný pútnik – tak ako mnoho iných ľudí. Azda ho pritiahla obava nad budúcnosťou viery a náboženstva, smútok za zosnulým pápežom, ale možno aj zvedavosť, kto bude zvolený ako nový pápež. Najčastejšia otázka medzi ľuďmi sa zrejme týkala práve nového pápeža. Náhle, počas diskusie sa zniesla zhora holubica a usadila sa na neznámom pútnikovi Fabiánovi. Okolostojaci to pokladali za znamenie Ducha Svätého a vyhlásili, že pápežom má byť Fabián.

Po Fabiánovom zvolení nastalo pre prenasledovanú a utrápenú cirkev obdobie mieru. Cisár Filip bol ku kresťanom priateľský. Prenasledovanie bolo zastavené, kresťania boli prijatí aj do spoločnosti. Fabián mohol pokojne dobudovať štruktúru rímskej cirkvi. Ustanovil sedem diakonov a vyzdvihol skutky a odvahu mučeníkov. No po smrti cisára Filipa (r. 249) sa skončilo aj obdobie pokoja pre Cirkev. Nový cisár Décius nariadil všetkým kresťanom, aby sa vzdali viery a zapreli Krista. Pápež Fabián sa stal pre všetkých príkladom. Bol prvým, ktorý sa rozhodol nezaprieť Krista a radšej podstúpiť smrť. Zomrel mučeníckom smrťou v roku 250. Pochovaný je na Kalixtovom cintoríne, ktorý dal ešte on sám obnoviť. Dodnes sa tam nachádza kamenná tabuľa s jeho menom.
Hore
 Profil  
 
Poslať 19.01.2012 12:51:55   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Agnesa Rímska

Svätá

Sviatok: 21. január

(asi 290 - 304)

Význam mena: čistá (gr.)

Emblém: jahňa, dlhé vlasy

Patrónka detí, dievčat, snúbencov, záhradníkov, bojujúcich o svoju čistotu

Agnesa sa narodila v Ríme. Podľa nezaručených životopisov sa do nej zamiloval syn rímskeho prefekta Symfronius. Ona ho však odmietla. Jeho láska sa zmenila na nenávisť. Keď sa jeho otec dozvedel, že je kresťanka, dal jej ultimátum – buď sa zriekne Krista a stane sa manželkou jeho syna alebo ju dá odviesť do pohanského chrámu medzi panny-vestálky, alebo do domu hanby. Ona odmietla syna, odmietla vykonať obetu pohanským bohom v chráme medzi vestálkami, a preto ju odviedli do domu nemravností. Tam ju od zneuctenia zachránil anjel. Keď to Symfronius videl, nechcel ju usmrtiť, no bál sa pohanských kňazov, preto ju ani neprepustil na slobodu. Prenechal ju sudcovi Aspasiovi, ktorý ju rozkázal za živa upáliť. Plamene sa však rozdvojili okolo nej a neublížili jej. Vtedy sa mnohí z divákov obrátili a stali sa kresťanmi. Rozhnevaný sudca kázal katovi, aby jej sťal hlavu. Po dlhom váhaní tak kat urobil. Stalo sa to 21. januára 304.

Agnesini rodičia ju pochovali v katakombách, ktoré sa dnes volajú Katakomby sv. Agnesy na Via Nomentana v Ríme. Podľa legendy sa im raz zjavila ich dcéra s baránkom v náručí a oznámila im, že je spasená, v nebi. Na pamiatku tohto videnia sa každý rok v Ríme žehnajú dva baránky, z vlny ktorých sa potom zhotovuje arcibiskupské palium.

Nad jej hrobom stojí bazilika. Úcta k sv. Agnese je rozšírená v celej Cirkvi a jej meno sa dostalo aj do Rímskeho kánona – do eucharistickej modlitby počas sv. omše.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.01.2012 12:36:48   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Vincent zo Zaragozy, diakon, mučeník

Svätý

Sviatok: 22. január

(+ 304)

Význam mena: víťazný (lat.)

Emblém: palma

Sv. Vincent sa narodil v meste Huesca severne od Zaragozy (severovýchodné Španielsko) v rímskej úradníckej rodine. Rodičia ho dali do školy do Zaragozy k biskupovi sv. Valérovi. Vincent bol veľmi nadaný. Biskup ho vysvätil za diakona a ustanovil za kazateľa v biskupskom chráme. Vincent bral svoj úrad veľmi vážne a horlivo kázal, staral sa o núdznych, najmä o siroty a vdovy. V roku 303 počas vlády Diokleciána vypuklo veľké prenasledovanie kresťanov. V tých časoch bol miestodržiteľom v Zaragoze Dacián, ktorý v prenasledovaní vôbec nezaostával. Dal uväzniť mnoho kresťanov, medzi nimi aj biskupa Valéra a diakona Vincenta. Moril ich hladom a nútil obetovať pohanským bohom. Keďže biskup bol už starý a nevládal po mučení ani zreteľne hovoriť, sám Vincent sa ujal slova a jednoznačne odmietol klaňať sa bohom, ktorých nazval nemými, hluchými, slepými a nehybnými. Povedal, že len nerozumní ľudia sa im klaňajú. Za takúto smelú reč odsúdil Dacián biskupa na vyhnanstvo a Vincenta dal mučiť tými najstrašnejšími mukami. Natiahli ho na škripec, pričom sa mu vykĺbili ruky i nohy, jeho telo trhali železnými hákmi. No nič nepomohlo, Vincent sa svojej viery nevzdal. Rozzúrený Dacián ho dal škvariť na žeravý rošt, nasypal mu do rán soľ, aby sa mu bolesti zväčšili, nakoniec ho dal hodiť na hŕbu črepín do tmavého žalára, aby tam zomrel bolesťou a hladom. Stalo sa tak 22. januára 304. Zmučený, ale nezlomený Vincent odovzdal svoju dušu Bohu. Úcta k tomuto veľkému mučeníkovi sa rozšírila v celej Cirkvi. Nad jeho hrobom postavili kaplnku, neskoršie veľkolepý chrám. Jeho pozostatky sú uložené v Ríme v kostole sv. Vincenta a Anastázie.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.01.2012 12:37:52   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Teodolinda (Dietlinde, Theodelinde), kráľovná

Svätá

Sviatok: 22. január

(6. - 7. storočie)

Sv. Teodolinda bola dcérou bavorského kráľa Garibalda, ktorého kráľovstvo susedilo s Frankami a Longobardami. Kráľ si chcel poistiť priateľské puto s Frankami, preto prisľúbil mladému franskému kráľovi Childelbertovi II. Teodolindu za manželku. No nakoniec mu táto predstava nevyšla a Teodolinda sa vydala za longobardského kráľa Autara. Za hlavné mesto longobardského kráľovstva a svoje sídlo si vybrali mesto Monza. Kráľovná Teodolinda bola katolíčka, udržiavala čulú korešpondenciu s vtedajším pápežom sv. Gregorom Veľkým. Snažila sa šíriť pravú náuku Cirkvi vo svojej krajine, keďže v tom čase mnohí prepadli bludu arianizmu. No nepodarilo sa jej obrátiť na pravú vieru svojho manžela Autara, ktorý neveľmi súhlasil s kresťanstvom.

V roku 589 ovdovela. Po dvoch rokoch sa vydala za turínskeho vojvodu Agilulfa, ktorý tým dostal aj titul kráľa. V roku 616 však znovu ovdovela. Následne vládla sama v mene svojho syna Adaloalda, ktorý ešte nebol plnoletý. Pokračovala v šírení pravej viery, napriek tomu, že sa proti nej postavili ariánsky zmýšľajúci šľachtici. Po deviatich rokoch vládnutia odovzdala kráľovské žezlo svojmu synovi, ktorý sa tým stal prvým kresťanským panovníkom Longobardov. No po niekoľkých mesiacoch zbavil vlády mladého panovníka turínsky vojvoda Ariovaldo. Teodolinda so synom museli ujsť. Prešli do Ravenny, kde sa skrývali pred nepriateľom. V roku 628 tam Teodolinda zomrela, zrejme na starobu, kým jej syn Adaloaldo bol pravdepodobne otrávený.

Teodolinda sa uctieva ako svätá, hoci oficiálne jej kult nebol potvrdený.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.01.2012 12:39:02   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Irena Rímska

Svätá

Sviatok: 22. január

(+ okolo 288)

Význam mena: mierna, pokojná (gr.)

Patrónka chorých

Podľa legendy bola Irena vdovou po mučeníkovi sv. Kastulovi. Keď sa vojaci počas Maximiánovho prenasledovania pokúsili zabiť sv. Šebastiána a v domnení, že je mŕtvy, od neho odišli, Irena ho našla, zistila, že ešte žije a ošetrila mu rany po šípoch.
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.01.2012 12:40:11   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Laura Vicuňa

Blahoslavená

Sviatok: 22. január

(1891 - 1904)

Dievča, ktoré našlo Ježiša a dalo život za obrátenie svojej matky.
Laura sa narodila 5. 4. 1891 v Santiago de Chile, v ťažkých časoch, ktoré ovplyvnili jej rodinu. Trpeli dôsledkami emigrácie. Otec, José Domingo, politicky prenasledovaný, musel utiecť na juh krajiny. Po jeho smrti rodina ostala v chúlostivej ekonomickej situácii. Matka, Mercedes Pino, pracovala ako dámska krajčírka. V roku 1899 sa rozhodla emigrovať do Argentíny aj so svojimi dcérami, Laurou a Júliou. Malá Laura si uvedomovala, že jej matka žije hriešnym životom s farmárom Manuelom. Laura sa kvôli tomu veľmi trápila.
Počas letných prázdnin v roku 1902, sa ju Manuel Mora pokúsil dvakrát znásilniť. Keďže ho odmietla, prišla o finančnú pomoc na to, aby mohla pokračovať v štúdiu. Sestričky Dcér Panny Márie Pomocnice v Juníne ju prijali bezplatne.
V kolégiu prijala 1. sv. prijímanie a pocítila túžbu navždy slúžiť Bohu.

Laura mala iba 10 rokov, ale dokazovala zrelosť vo viere, výnimočnú na svoj vek. Do denníka si napísala: „Bože môj, daj mi život lásky, ponižovania a obety.“ Každý deň sa modlila za uzdravenie duše svojej matky a prosila Boha, aby jej dal dosť síl, aby dokázala opustiť Manuela. Pamätajúc na slová Ježiša: „Nie je väčší dôkaz lásky ako dať život za svojich priateľov“, Laura ponúkla ten svoj: “Môj život za jej.”

Laurine slová boli vypočuté a choroba ju pomaly premáhala. Matka jej pred smrťou sľúbila, že odíde od Manuela Moru a vráti sa k Bohu. Laurine poslanie sa skončilo. Zomrela 22. januára 1904, nemala ešte ani 13 rokov. Hneď na druhý deň pri mŕtvom tele svojej dcéry, dodržala mama Mercedes svoj sľub a zmierila sa s Bohom.

V roku 1988 Lauru pápež Ján Pavol II. vyhlásil za blahoslavenú. Jej telesné pozostatky boli 2. marca 1956 prenesené do kaplnky Ústavu Dcér Panny Márie Pomocnice v Bahíe Blanca v Severnej Patagónii.
Na mramorovej tabuli pri jej hrobe je tento nápis:
„Tu odpočíva v Pánovi LAURA VICUŃA,
eucharistický kvet z Junínu de los Andes.
Jej život bol poémou čistoty, obety a synovskej lásky.
Nasledujme ju.“
Hore
 Profil  
 
Poslať 21.01.2012 12:41:56   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Ján Almužník

Svätý

Sviatok: 23. január

(560 - 620)

Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)

Ján Almužník
pochádzal z Cypru. Bol biskupom v Alexandrii v 7.
storočí a preslávil sa tým, že dokázal do vtedajšej spoločnosti zaviesť princípy, aké vládli medzi ľuďmi len v časoch svätého účinkovania apoštolov Ježiša Krista. V Novom zákone v Skutkoch
apoštolov sa v 4. kapitole o. i. píše: “Množstvo veriacich malo jedno srdce
a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.”

Svätý Ján Almužník tento stav docielil vlastným príkladom. Keď zaujal post alexandrijského
patriarchu, dal
svojim kňazom tento
príkaz: “Bratia moji!
Nepatrí sa, aby sme sa viac starali o niečo iné ako o Spasiteľa Ježiša Krista. Iďte preto po meste a spíšte mi mená všetkých
mojich pánov,
nevynímajúc ani jedného.”
No a keď mu bratia
nerozumeli, akých pánov má ich nový biskup na mysli, Ján Almužník im to vysvetlil slovami:
“Tých, čo vy voláte
žobrákmi a chudobnými, ja volám pánmi. Naozaj
ich za takých považujem, lebo oni nám môžu pomôcť do neba.”
Keď týchto “pánov”
zrátali, bolo ich v
Alexandrii okolo sedemtisíc. Im sa Ján Almužník ponúkol za otca a všetky svoje príjmy začal medzi
nich rozdeľovať. Len takto osobným príkladom pohol
srdciami boháčov, ktorí pochopili, že rozdávať je viac ako dostávať.

Z jeho života je známa napr. aj tato príhoda:
Ján Almužník slúžil sv. Liturgiu. V sv. Liturgii ako sa obrátil k ľuďom, videl medzi nimi človeka, o ktorom počul, že sa na
neho hnevá. Svätý
patriarcha zišiel od oltára, pristúpil k nemu, objal ho
a nepustil ho, dokiaľ mu ten neprisľúbil, že sa nebude hnevať. Potom sa
vrátil k oltáru a
pokračoval v slúžení sv. Liturgie s týmito slovami
Otčenáša: “a odpusť nám
naše viny, ako i my
odpúšťame našim
vinníkom.”, na čo sa prítomní pustili do plaču. Po sv. Liturgii každý jeden z nich
šiel k svojmu nepriateľovi a zmieril sa s ním.

Pri nástupe Jána Almužníka do úradu bolo v Alexandrii
sedem kostolov. Pri
odchode tohto svätca z úradu bolo v Alexandrii sedemdesiat Božích
chrámov. A pri nich
nemocnice, starobince,
chudobince.

Zomrel okolo
roku 620. Pochovali ho v Carihrade, neskôr jeho zachované telo daroval turecký sultán kráľovi
Matejovi Korvínovi pri príležitosti jeho
korunovácie.

Od druhej polovice 15. storočia bolo jeho telo uložené v kráľovskej kaplnke v Budíne, odkiaľ
sa po bitke pri Moháči (1526) dostalo na Bratislavský hrad a v roku 1530 do Dómu sv. Martina, kde mu v 17. storočí ostrihomský
arcibiskup Imrich
Esterházy vybudoval
náhrobnú kaplnku, ktorú vyzdobil slávny rakúsky sochár Georg Raffaelo Donner.
Z jeho zachovaného tela dala Bratislava v októbri roku 2005 rebrovú kosť ruským pravoslávnym mníchom. Inú relikviu dostal už skôr jeho rodný Cyprus.
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.01.2012 13:36:38   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12136 príspevkov
Felicián, biskup a mučeník

Svätý
Sviatok: 24. január

(2. - 3. storočie)

Význam mena: šťastný, spokojný (lat.)

Felicián sa narodil v kresťanskej rodine okolo roku 160 v kraji Tuscia (vo “Forum Flaminii”, dnešné San Giovanni Profiamma). Bol žiakom pápeža sv. Eleutera, ktorý ho vysvätil za kňaza. Felicián sa odobral do rodného kraja, kde pôsobil medzi pohanmi. Po čase si ho zvolili za biskupa. Vysvätil ho pápež sv. Viktor. Ustanovil ho za biskupa mesta Foligno, neskoršie aj za biskupa miest Spello, Bevagna, Assisi, Perugia, Norcia, Plestia, Trevi, Spoleto.
Ako prvému biskupovi v dejinách mu udelil palium (vlnená stuha kladená okolo krku, znak arcibiskupskej hodnosti). Ako biskup pôsobil Felicián 56 rokov. Po polstoročí v biskupskej službe ho zatkli a veľmi kruto mučili. Na následky mučenia zomrel vo veku asi 94 rokov cestou na popravisko do Ríma. Stalo sa to počas prenasledovania kresťanov za cisára Décia, asi v roku 251.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30 ... 43  Ďalší

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: