Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci


 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25 ... 43  Ďalší
Autor Správa
Poslať 02.12.2011 0:33:58   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Mikuláš, biskup

Svätý

Sviatok: 6. december

(3. - 4. storočie)

Emblém: biskupská berla, tri mešce peňazí

Patrón detí, pekárov, námorníkov, majiteľov záložní, lekárnikov, rybárov, Grécka, Sicílie a Lotrinska.

Svätý Mikuláš bol biskupom v Myre. Patrí k svätým, ktorí požívajú úctu po celom svete.
Narodil sa pravdepodobne v Patare v Lýcii (Malá Ázia). Doma dostal dobrú výchovu. Zachovával pôst. Hovorí sa, že v stredu a piatok jedol iba raz, aj to až večer. Rodičia zomreli, keď bol ešte mladým mužom. Po sebe však zanechali taký majetok, že Mikuláš sa nemusel báť o svoje živobytie. On sa však rozhodol všetko venovať chudobným. A tu sa spomína azda najznámejšia príhoda z jeho života.
Jeden občan Patary prišiel o všetky svoje peniaze. Mal tri dcéry. No nemohol ich vydať, pretože nemal pre ne veno. A tak sa rozhodol pre zúfalý čin. Chcel ich dať na prostitúciu. Mikuláš sa to dozvedel, a tak zobral mešec zlata a v noci pod rúškom tmy ho dal mužovi do okna. Malo to byť na veno najstaršej dcéry. To sa opakovalo druhý aj tretí raz, zakaždým pre ďalšiu dcéru. Muž ho na tretí raz spozoroval a bol mu veľmi vďačný.

Za čias prenasledovania kresťanov, začiatkom 4. storočia bol Mikuláš ustanovený za biskupa v Myre. Pretože bol veľmi horlivý, aj jeho chytili, mučili a hodili do väzenia. Potom však prišiel cisár Konštantín a jeho slávny Milánsky edikt, vďaka ktorému boli kresťanskí väzni – teda aj sv. Mikuláš – prepustení na slobodu. Vrátil sa do Myry a pokračoval vo svojej práci. Neúnavne bojoval proti bludu tej doby – arianizmu. Zdá sa, že bol prítomný aj na koncile v Nicei r. 325, ale to nie je isté.
Zomrel v pokročilom veku a životopisy jednomyseľne tvrdia, že bol pochovaný vo svojom biskupskom sídle Myra. V 11. storočí však Myru obsadili moslimovia, a tak v roku 1087 boli pozostatky sv. Mikuláša prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari. Tam postavili chrám, zasvätený jemu. Za čias cisára Justiniána bol aj v Konštantínopole postavený chrám na počesť sv. Mikuláša. Jeho sviatok si uctievali v celom vtedajšom známom kresťanskom svete. Na byzantských pečatiach sa jeho obraz objavuje častejšie než obraz kohokoľvek iného. V neskoršom stredoveku mu bolo iba v Anglicku zasvätených skoro štyristo kostolov.

Najväčšiu popularitu má sv. Mikuláš v Rusku. Spolu so sv. Ondrejom apoštolom je patrónom národa. Ruská pravoslávna cirkev slávi aj sviatok jeho prenesenia.
Hore
 Profil  
 
Poslať 05.12.2011 23:28:01   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Ambróz, biskup, učiteľ Cirkvi

Sviatok: 7. december

(339 – 397)

Sv. Ambróz patrí medzi štyroch veľkých západných učiteľov Cirkvi spolu s Augustínom, Hieronymom a Gregorom Veľkým. Narodil sa v Trevíri (dnešné juhozápadné Nemecko). Keď mu v roku 350 zomrel otec, matka sa s dvoma synmi odobrala do Ríma. Tam už bola v kláštore Ambrózova sestra Marcelína. Ambróz mal veľké nadanie, matka mu vybrala najlepších učiteľov tých čias. Získal dokonalý prehľad v umení, rečníctve a práve. Po štúdiách sa stal advokátom. Získal si obdiv svojou vzdelanosťou, výrečnosťou, spravodlivosťou a láskou. Vďaka svojmu priateľovi Aniciovi Probovi, miestodržiteľovi Talianska, sa stal prísediacim na súde na najvyšších štátnych úradoch. V roku 373 sa stal miestodržiteľom v Miláne, Piemonte, Janove a Bologni. Svoj úrad zastával so všetkou láskavosťou a vľúdnosťou, za čo si onedlho získal všeobecnú obľubu.
Keď v roku 374 umrel v Miláne ariánsky biskup Auxencius, vznikol pri voľbe nového biskupa nepokoj. Ariáni chceli biskupa spomedzi seba a katolíci chceli pravoverného. Bola obava, že vznikne vzbura a vraždenie. Cisársky miestodržiteľ Ambróz sa ponáhľal do chrámu, aby utíšil nepokoje. V chráme predniesol ohnivú reč, v ktorej napomínal obe strany. Všetko zatíchlo. Zrazu jedno dieťa v chráme zvolalo: „Ambróz nech je biskupom!“ Pridali sa aj ďalší, teraz už zjednotení katolíci i ariáni. Ambróz namietal, že nemá teologické vzdelanie a nie je ani pokrstený. Dokonca dal do svojho paláca doviesť dve ženy pochybnej povesti a dvoch zločincov natiahnuť na škripec, aby sa zdalo, že má zlé srdce a nie je hodný biskupskej hodnosti. Keď ani to nepomohlo, ušiel. Našli ho však hneď na druhý deň. K cisárovi vyslali posolstvo s prosbou, aby im vyhovel, aby Ambróz mohol byť biskupom. Cisár privolil. Po dôkladnej príprave ho kňaz Simplicián 30. novembra 374 pokrstil, vysvätil za kňaza a 7. decembra bol vysvätený za biskupa.

Ambróz neohrozene obhajoval Cirkev, bojoval proti bludárom a svetským útokom. Celý svoj hnuteľný majetok rozdal chudobným a nehnuteľný daroval Cirkvi. Správu týchto majetkov zveril svojmu bratovi Satyrovi, aby sa on sám mohol venovať jedine biskupskej službe. Žil veľmi skromne, postil sa, nechodil na hostiny. Usilovne si dopĺňal vzdelanie, v čom ho viedol kňaz Simplicián. Každú nedeľu kázal. Na jeho kázne začal chodiť aj Augustín, ktorého neskôr Ambróz pokrstil.
O jeho horlivosti svedčí aj to, že ani samému cisárovi Tedóziovi nedovolil vstúpiť do chrámu, keď sa ten prehrešil zabitím tisíckami nevinných ľudí. Postavil sa mu do cesty a verejne ho vyobcoval z Cirkvi. Až po osemmesačnom verejnom pokání sňal z cisára exkomunikáciu a dal mu rozhrešenie.

Ku sklonku svojho života sa venoval aj písaniu náboženských kníh. Zomrel na Bielu sobotu 4. apríla 397. Zostalo po ňom viacero spisov, listy, reči a hymny. Veľmi sa zaslúžil aj o liturgický spev v Miláne. Od neho pochádza aj pomenovanie „missa“ – omša pre eucharistickú slávnosť. V roku 1295 mu pápež Bonifác VIII. udelil titul učiteľ Cirkvi. Jeho sviatok sa v Cirkvi slávi v deň jeho biskupskej vysviacky – 7. decembra.
Hore
 Profil  
 
Poslať 05.12.2011 23:28:55   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Narcisa De Jesus Martillo Moran
(Narcisa od Ježiša)


Svätá

Sviatok: 8. december

(1832 – 1869)

Narcisa pochádzala z Nobolu v Ekvádore. Veľmi skoro osirela. Pracovala ako krajčírka, aby sa mohla spolu so svojimi bratmi a sestrami uživiť. Pod vedením niekoľkých duchovných vodcov sa rozhodla zasvätiť svoj život Kristovi ako panna. Zvyšok života chcela stráviť v modlitbe a pokání za obrátenie hriešnikov. Hoci zostala ako laik vo svete, zachovávala prísny denný režim – 8 hodín modlitby v tichu a samote. Dodržiavala aj prísny pôst a žila veľmi skromne. Urobila sľub, že štyri hodiny v noci sa bude umŕtvovať rôznymi formami, napr. nosila tŕňovú korunu. Často ju bolo možné vidieť v extáze. Svoje posledné roky prežila v Lime v Peru, kde 8. decembra 1869 aj zomrela ako tridsaťsedemročná. Za svätú ju vyhlásil pápež Benedikt XVI. 12. októbra 2008.
Hore
 Profil  
 
Poslať 05.12.2011 23:29:40   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Nepoškvrnené Počatie Panny Márie

Sviatok: 8. december

Liturgické slávenie: slávnosť; prikázaný sviatok

Dobre známy príbeh z knihy Genezis (Prvá kniha Mojžišova) nám hovorí o prvom hriechu našich prarodičov Adama a Evy. Previnili sa voči Božiemu zákazu nejesť zo stromu poznania dobra a zla (porov. Gn 2,15-16; 3,1-6). Kvôli tomu museli odísť z raja. Tento ich prvý hriech a jeho následky sa prejavili nielen na nich, ale aj na všetkých ľuďoch, teda aj na nás. Všetci prichádzame na svet s tzv. dedičným hriechom, ktorý máme po Adamovi a Eve. V tomto duchu žalmista volá: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať.“ (Ž 50,7).

Iba Panna Mária bola od tohto hriechu uchránená. Nedotkol sa jej žiadny, ani dedičný hriech, diabol nemal nad ňou nijakú moc. Nebola však uchránená od všetkých následkov prvotného hriechu – poznala, čo je bolesť, vo svojom živote trpela a nakoniec aj zomrela.

Deväť mesiacov pred sviatkom Narodenia Panny Márie si každoročne pripomíname tú veľkú milosť, ktorú Matka Božia dostala – od samého počatia v živote jej matky sv. Anny bola nepoškvrnená, bez hriechu. Sviatok Nepoškvrneného počatia sa slávil už v 7. storočí na východe 9. decembra a mal rôzne názvy – Počatie našej presvätej Bohorodičky alebo Počatie sv. Anny.
V západnej Cirkvi sa rozšíril v 12. storočí. Slávil sa 8. decembra. Prvý pápež, ktorý ho oficiálne schválil, bol Sixtus IV. v roku 1479. Zároveň udelil plnomocné odpustky tým, čo v tento deň budú prítomní na sv. omši alebo na pobožnosti k Panne Márii („hodinky k Panne Márii“). Pápež Inocent XII. na konci 17. storočia pridal k tomuto sviatku oktávu a jeho nástupca Klement XI. ho v roku 1708 rozšíril na celú Cirkev.

V priebehu dejín sa mnohí cirkevní otcovia, mnísi a rehoľníci, ale aj iní zamýšľali nad týmto veľkým tajomstvom. Úcta k Panne Márii, nepoškvrnenej od počatia od akéhokoľvek hriechu, sa šírila aj medzi Božím ľudom.
Dogma, teda článok viery (to, čo treba veriť), o tomto tajomstve bola slávnostne vyhlásená na Prvom vatikánskom koncile 8. decembra 1854 pápežom Piom IX. za účasti množstva biskupov z celého sveta a tisícov veriacich. Slávnosť Nepoškvrneného Počatia bola ustanovená ako prikázaný sviatok.

Svätý Otec Pius IX. okrem iného vtedy povedal: „Preblahoslavená Panna Mária v prvom okamihu svojho počatia bola zvláštnou milosťou a výnimkou od všemohúceho Boha z ohľadu na zásluhy Ježiša Krista, Spasiteľa ľudského pokolenia, zachovaná čistá od všetkej poškvrny prvotnej viny… Zaiste sa nemáme čoho obávať, nad ničím zúfať pod riadením, pod správou a ochranou tej, ktorá má voči nám materinské srdce a pracuje na našom spasení, stará sa o celé ľudské pokolenie, a ustanovená od Pána za Kráľovnú neba i zeme a vyvýšená nad zbory anjelov a rady svätých, stojí po pravici svojho jednorodeného Syna, nášho Pána Ježiša Krista, a tak úspešne za nás oroduje svojimi materinskými prosbami, a čo hľadá, nachádza, lebo jej príhovor nemôže ostať nesplneným.“ Do mariánskych (loretánskych) litánií sa vložila prosba „Kráľovná bez poškvrny dedičného hriechu počatá, oroduj za nás.“

Štyri roky po vyhlásení dogmy sa Panna Mária zjavila sv. Bernadete Soubirousovej v Massabielskej jaskyni v Lurdoch. Keď sa jej Bernadeta opýtala, kto je, ako sa volá, Panna Mária jej pri jednom zjavení odpovedala: "Som Nepoškvrnené Počatie."
Hore
 Profil  
 
Poslať 07.12.2011 19:13:07   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Leokádia

Svätá

Sviatok: 9. december

(+ 303)

Španielska mučeníčka. Vo Francúzsku uctievaná ako sv. Locaie, Leocadia. Mladá Leokádia, ešte takmer dieťa, bola predvedená pred súd v Tolede počas náboženského prenasledovania za čias panovníka Diokleciána. Zomrela vo väzení v neľudských podmienkach.
Hore
 Profil  
 
Poslať 07.12.2011 19:15:40   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Eulália, panna a mučenica

Svätá

Sviatok: 10. december

(292 - 304)

Význam mena: výrečná, dobre hovoriaca (z gr.)

Emblém: ľalia, palma

Sv. Eulália patrí medzi populárne svätice Španielska. Podľa tradície mala iba dvanásť rokov, keď zomrela za svoje presvedčenie. Narodila sa pri meste Merida v kresťanskej rodine. Počas prenasledovania za cisára Diokleciána bol miestodržiteľom v Meride Dacián. Ten cisárov rozkaz poctivo na kresťanoch spĺňal. Surovo ich mučil a zabíjal. Hoci Eulálii nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo, nakoľko nebývali priamo v meste, ona sa rozhodla sama prezentovať svoju vieru. Hoci bola zima, išla bosá do mesta a pred tribunálom povedala jediné slovo: „Verím!“ A pošliapala sošku pohanského bôžika. Dacián sa tak rozzúril, že ju dal – napriek tomu, že ešte bola dieťaťom – kruto mučiť a nakoniec ju upálili v pekárskej peci. Zomrela 10. decembra 304. V Španielsku sa stala národnou sväticou, volajú ju aj „naše (španielske) sväté dieťa“.
Hore
 Profil  
 
Poslať 07.12.2011 19:16:34   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Barsabáš

Svätý

Sviatok: 11. december

(+ 342)

Perzský mučeník, opát, ktorý zahynul s dvanástimi mníchmi pri prenasledovaní sassanidským kráľom Shapurom II.
Hore
 Profil  
 
Poslať 11.12.2011 14:57:55   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Finian z Clonard

Svätý

Sviatok: 12. december

(+ 549)

„Učiteľ írskych svätých.“ Narodil sa v Myshall, County Carlow, v Írsku. Bol žiakom svätého Cadoca a Gildasa vo Walese. Finian sa neskôr vrátil do Írska, kde staval školy, kláštory a kostoly. Clonard v Meath bolo jeho najslávnejšie dielo a pod jeho vedením sa stalo vychýrenou biblickou školou. Uvádza sa ako biskup, ale je možné, že nikdy nebol vysvätený za biskupa. Zomrel v Clonard počas moru.
Hore
 Profil  
 
Poslať 11.12.2011 14:58:50   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Abra

Svätá

Sviatok: 12. december

(342 – 360)

Panna, dcéra svätého Hilára z Poitiers, narodila sa predtým, než sa stal biskupom. O Abre je známe len veľmi málo – zasvätila svoj život ako panna a pracovala medzi kresťanmi v Poitiers, v dnešnom Francúzsku. Zomrela vo veku osemnásť rokov.
Hore
 Profil  
 
Poslať 11.12.2011 15:00:06   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Lucia, panna a mučenica

Svätá

Sviatok: 13. december

(+ 304)

Význam mena: svetlá, žiariaca (lux – svetlo; z lat.)

Emblém: palmová ratolesť, horiaca lampa, svieca, oči ležiace na miske.

Patrónka nevidiacich

Lucia sa narodila v Syrakúzach (Taliansko) bohatým rodičom a bola vychovávaná v kresťanskej viere. V detstve stratila otca a ako mladé dievča zasvätila život Bohu. Svoj sľub panenstva držala v tajnosti, keďže jej matka si želala, aby sa vydala za mladého pohanského chlapca. Lucia presvedčila matku, aby sa išla modliť k hrobu sv. Agáty za uzdravenie sa zo svojej ťažkej choroby. Boh vyslyšal ich modlitby. Vtedy priznala matke svoje zasvätenie Bohu a túžbu prežiť svoj život medzi chudobnými. Matka plná vďačnosti za svoje uzdravenie dala Lucii súhlas a ušetrené peniaze rozdelila chudobným. Odmietnutý a zahanbený nápadník udal Luciu ako kresťanku vtedajšiemu konzulovi. Bolo to v čase Diokleciánovho prenasledovania kresťanov.
Lucia bola predvolaná pred súd. Sudca ju presviedčal ako mohol, aby sa vzdala svojej viery. Ona mu však odpovedala: „Vaše naliehanie je zbytočné. Nikdy ma neodlúčite od lásky k môjmu Pánovi, Ježišovi Kristovi.“ Opýtal sa jej: „A ak ťa budeme mučiť, znesieš tú bolesť?“ „Áno, lebo my, ktorí veríme v Krista a snažíme sa viesť čistý život, máme Ducha Svätého, ktorý žije v nás a dáva nám silu, inteligenciu a česť.“ Vtedy jej sudca pohrozil, že ju odvedie do nevestinca, aby potupil jej česť. Ona mu na to povedala: „Telo sa nakazí len vtedy, ak duša privolí.“ Sv. Tomáš Akvinský obdivoval túto odpoveď sv. Lucie. Keď ju chceli odviezť, Lucia sa nemohla pohnúť z miesta, kde sa nachádzala. Tak sa rozhodli ju upáliť, ale tiež im to nevyšlo. Nakoniec ju mučili a sťali mečom. Počas mučenia nabádala prítomných, aby zostali verní náboženstvu Ježiša Krista až do smrti.
Hoci sa nemôže overiť pravdivosť rôznych gréckych a latinských verzií skutkov sv. Lucie, už v 6. storočí sa uctievala medzi pannami a mučeníkmi v Ríme. V stredoveku ju vzývali ako ochrankyňu pred očnými chorobami, pravdepodobne preto, že jej meno je spojené so svetlom.
Hore
 Profil  
 
Poslať 11.12.2011 15:01:30   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Bartolomej Buonpedoni

Svätý

Sviatok: 14. december

(+ 1300)

Narodil sa v San Germiniano v Taliansku. Pracoval ako sluha pre benediktínov v Pise. Stal sa františkánskym terciárom a vo veku 30 rokov bol vysvätený za kňaza. Pôsobil v dedinke Peccioli v Taliansku, až kým mu nezistili malomocenstvo. Potom 20 rokov slúžil malomocným v regióne.
Hore
 Profil  
 
Poslať 11.12.2011 15:19:46   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Ján z Kríža, kňaz a učiteľ Cirkvi

Svätý

Sviatok: 14. december

(1542 – 1591)

Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.)

Patrón mystikov, básnikov a teológov

Sv. Ján z Kríža sa narodil v Španielsku v Starej Kastílii neďaleko Avily. Pri krste dostal meno Matej. Jeho otec bol pôvodom šľachtic. Keďže si za ženu zobral chudobné dievča, stratil nárok na dedičstvo a musel sa živiť len prácou svojich rúk. Spolu so ženou tkali plátno i hodvábne látky. Mali tri deti, najmladší bol Matej. Čoskoro po jeho narodení otec ochorel a po dvoch rokoch zomrel. Pre rodinu to bol ťažký úder. Matke príbuzní odmietli pomôcť, a tak sa presťahovala aj s deťmi do Arevala a následne do mesta Medina del Campo. Keď mal Matej päť rokov, poslala ho do školy. Bol veľmi dobrým žiakom. Okrem toho bol aj veľmi nábožným. Keď bol trošku starším, dokázal celé hodiny prekľačať v chráme. Chodieval aj do nemocnice, kde pomáhal chorým. Keď to videl správca nemocnice, sám si ho vzal pod patronát. Poslal ho do školy k jezuitom a zveril mu opatrovanie chorých. Matej robil veľké pokroky. Bol veľmi usilovným. Spával málo, jedával striedmo, vzorne sa staral o chorých a poctivo študoval.
V roku 1563 sa rozhodol vstúpiť do karmelitánskeho kláštora v Medine, kde prijal meno Ján od sv. Mateja. Po noviciáte ďalej študoval filozofiu a teológiu a v roku 1567 bol vysvätený za kňaza. Zanedlho sa však rozhodol, že vstúpi do ešte prísnejšieho rádu kartuziánov. V tom čase za ním prišla Terézia z Avily, ktorá počula o jeho túžbe žiť prísnym životom. Prehovorila ho, aby sa radšej zamyslel nad reformou karmelitánskej rehole, ktorá v tých časoch už nemala svoju pôvodnú prísnosť. Ján po dlhých modlitbách a rozhovoroch so svojím spovedníkom súhlasil.

30. júna 1568 so súhlasom predstavených založil nový kláštor v chudobnom dome na ceste z Avily do Mediny. Spolu s dvoma spoločníkmi bývali v tejto bývalej sýpke v zime, bez nábytku, s deravou strechou. Sama Terézia ich musela mierniť v pôstoch a askéze. Postupne sa k nim pridali aj ďalší rehoľníci z karmelitánskeho rádu, ktorí chceli žiť pôvodné pravidlá. Na prvú adventnú nedeľu obnovili svoj sľub žiť podľa pôvodných pravidiel a zároveň si zmenili mená. Ján sa odvtedy volal Ján z Kríža. Stal sa predstaveným, čoskoro založil ďalšie tri kláštory. Súčasne sa vzmáhala aj ženská vetva karmelitánskej rehole podľa pôvodných pravidiel, a to vďaka sv. Terézii z Avily. V roku 1572 požiadala apoštolského komisára Petra Fernandeza, aby mohol byť Ján z Kríža zvláštnym spovedníkom sestier v Avile. Ján sa tam odsťahoval a slúžil sestrám až do roku 1577. Chýr o jeho svätosti sa rýchlo šíril. Pozývali ho do kláštorov, ba aj na vysoké školy, aby viedol rehoľnú mládež ku kresťanskej dokonalosti. On sám však často trpel úzkosťami, zatemnenosťou, pochybnosťami a pokušeniami. No v tých najväčších úzkostiach sa mu zjavoval Spasiteľ a Panna Mária, ktorí mu pomáhali uniesť všetko utrpenie.

V roku 1577 sa proti nemu vzbúrili nereformovaní bratia z pôvodného kláštora. Odsúdili ho do väzenia ako svätuškára, novátora a rušiteľa pokoja. Osem mesiacov ho trýznili a držali v miestnosti v kláštore v Tolede. Dávali mu jesť len kúsok chleba denne. Po ôsmich mesiacoch sa Jánovi konečne podarilo ujsť. Uvoľnil zámok na dverách a po povraze, ktorý si urobil z postrihaných prikrývok, sa spustil z okna chodby. Odišiel do kláštora karmelitánok. Bol taký vyčerpaný, že ledva stál na nohách. Zaviezli ho do nemocnice sv. Kríža, kde strávil dva mesiace. Potom odišiel do kláštora na hore El Calvario v Andalúzii v južnom Španielsku, kde sa stal predstaveným.

V roku 1580 dal pápež Gregor XIII. povolenie, aby karmelitánske kláštory prísneho smeru tvorili zvláštnu provinciu. Zostal síce jeden generálny predstavený, no obe vetvy boli samostatné. Ján vykonával dozor nad karmelitánskymi kláštormi prísnejšieho smeru. V prísnosti nepovolil. Sám obýval tú najhoršiu celu. Mal iba stoličku a Sv. Písmo. Na tele nosil ťažkú reťaz, ktorá mu spôsobovala veľké bolesti. Neustále sa postil, spával iba chvíľu. Staral sa aj o chorých bratov.

Zanedlho Boh dopustil na neho novú skúšku. Predstavení kláštorov mu na porade v Madride vytýkali, že je príliš prísny. Zbavili ho všetkých hodností a poslali ako obyčajného brata do najchudobnejšieho kláštora v Sierramonských vrchoch, aby sa tam kajal. Potom ho preložili do Ubede, kde bol priorom jeho najväčší kritik. Cestou do Ubedy sa mu zapálila rana na nohe. Do kláštora prišiel na smrť vyčerpaný a chorý. Dali mu tú najhoršiu celu. Všetko znášal s pokorou a ďakoval za všetky služby, ako svedčí jeho ošetrovateľ. Napriek jeho utrpeniu prior zostával voči nemu prísny, dávali mu najhoršiu stravu a nijakú návštevu nesmel prijať bez priorovho vedomia. Ján to znášal s veľkou trpezlivosťou. V tom čase napísal spis Živý plameň lásky. Tu píše o utrpení ako o láske k Bohu. Ospravedlňoval sa všetkým, že im znepríjemnil život svojou chorobu, dokonca aj tvrdému priorovi. Svoju smrť predpovedal na 14. decembra 1591. Tak sa aj stalo. Zomrel toho dňa nadránom vo veku 49 rokov.

Na pohrebe sa zúčastnilo mnoho šľachty aj duchovenstva.

Sv. Ján z Kríža je najhlbším španielskym mystickým básnikom. Jeho spisy patria k najvýznamnejším dielam mystickej teológie. Nie je špekulatívnym mystikom, skôr empirickým, praktickým. Napísal viacero spisov – Temná noc, Výstup na horu Karmel, Duchovný spev, Živý plameň lásky, v ktorých opisuje svoje skúsenosti a ktoré doteraz patria k najkrajším dielam mystiky. Za učiteľa Cirkvi ho vyhlásil pápež Pius XI. v roku 1926.
Hore
 Profil  
 
Poslať 11.12.2011 15:21:18   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Nina

Svätá

Sviatok: 15. december

(4. storočie)

Svätá Nina sa narodila v Kapadócii. Tradícia hovorí, že bola rodinnou príslušníčkou svätého Juraja, ktorý cestoval do Ibérie (Georgie) hlásať kresťanstvo. Scholastici hovoria, že bola otrokyňou, ktorej bolo dané meno Nino (georgiánsky tvar od Niny); tiež je uvedená ako Christiana. Tichá obeta jej života a jej kázanie zmenilo mnohých ľudí. Keď liečila kráľovnú Nanu zo zdanlivo nevyliečiteľnej choroby, kráľovná konvertovala na kresťanstvo. Keď sa kráľ Mirian tiež stal kresťanom, poslal do Konštantínopolu prosbu, aby do jeho krajiny prišli misionári. Zvyšok svojho života Nina venovala modlitbe a životu pustovníčky.
Hore
 Profil  
 
Poslať 11.12.2011 15:22:10   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Beoc

Svätý

Sviatok: 16. december

(5. - 6. storočie)

Zakladateľ írskeho mníšstva, volaný tiež Beanus, Dabeoc, Mobeoc a Moboac. Založil kláštor v Lough Derg v Donegali.
Hore
 Profil  
 
Poslať 11.12.2011 15:23:26   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 14361 príspevkov
Begga

Svätá

Sviatok: 17. december

(7. storočie)

Begga bola dcérou Pepina z Landenu, hlavného hodnostára paláca a sv. Itty. Vydala sa za Ansegilia, syna sv. Arnulfa z Metzu a ich syn bol Pepin z Herstalu, zakladateľ Carolingianskej dynastie vládcov Francúzska. Po smrti svojho manžela v r. 691 dala postaviť chrám a ženský kláštor v Andenne na rieke Meuse a tu aj zomrela.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 19, 20, 21, 22, 23, 24, 25 ... 43  Ďalší

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: