Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci


 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23 ... 43  Ďalší
Autor Správa
Poslať 15.11.2011 12:14:23   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Alžbeta Uhorská (Durínska)

Svätá

Sviatok: 17. november

(1207 - 1231)

Význam mena: Boh je štedrý (hebr.)

Emblém: kôš s chlebom alebo ružami, misa plná rýb, žobrák

Patrónka žobrákov, vdov a sirôt, chorých, prenasledovaných, núdznych, pekárov, čipkárov; charitatívnych organizácií

Sv. Alžbeta Uhorská sa narodila buď v Bratislave alebo v Sárospataku (vých. Maďarsko). Bola dcérou uhorského kráľa Ondreja II. z rodu Arpádovcov a jeho manželky Gertrúdy. Už ako štvorročnú ju sľúbil jej otec za manželku Ľudovítovi, synovi Hermana, durínskeho grófa. Z toho dôvodu sa od mala musela učiť nemeckým obyčajom a zvykom. Poslali ju na hrad Wartburg a Eisenach. Násilná smrť jej matky ju ako mladú princeznú ovplyvnila k vrúcnejšiemu vzťahu k Bohu a viere. Bola veľmi skromná, vedela sa zriekať svetských veci, podľa svojich možností podporovala chudobných. Keď gróf Herman zomrel, jeho syn Ľudovít nebol ešte plnoletý, a tak namiesto neho vládla jeho matka Žofia, ktorá nepriala Alžbete. Nepáčilo sa jej, že sa nespráva presne podľa starých šľachtických zvykov, tŕňom v oku jej boli Alžbetina pomoc chudobným a sebazapieravý, skromný život. Len jej snúbenec Ľudovít sa jej zastával, veľmi sa mu páčili jej čnosti a povaha. Napriek odhováraniu si ju v roku 1221 vzal za ženu, hoci mala ešte len štrnásť rokov. Navzájom sa podporovali v čnostiach a skutkoch lásky. Alžbeta často v noci vstávala k modlitbe, rozjímala nad tajomstvami viery. Neprestala podporovať chudobných. Spolu mali tri deti: Hermana, Žofiu a Gertrúdu. Všetky tri boli veľmi dobre vychované, prví dvaja vzormi kresťanských panovníkov a Gertrúda sa stala opátkou altenburského kláštora, zomrela v chýre svätosti.

V rokoch 1224 - 1225 nastalo pre neúrodu obdobie veľkého hladu a biedy. Alžbeta pomáhala, ako vedela. Rozdávala zo zásob svojho hradu, ba pre chorých postavila nemocnicu. Vlastnými rukami ošetrovala chorých. V roku 1227 jej muž Ľudovít zomrel na mor, práve keď bol na križiackej výprave. Alžbeta mala iba dvadsať rokov. Keď jej doniesli správu o mužovej smrti, cítila sa, akoby sa stratilo všetko, kvôli čomu žila. Nevlastný brat jej muža, Henrich Raspe, násilím uchvátil vládu nad durínskym kniežatstvom, Alžbetu aj s deťmi vyhnal a prísne zakázal komukoľvek v kniežatstve jej pomôcť. Nikto sa nenašiel, kto by sa odvážil prestúpiť príkaz tyranského vládcu. Až natrafili na jedného hostinského, ktorý kvôli nim dal vypratať maštaľ a tam im dovolil sa uchýliť. Istý františkánsky kňaz jej potom našiel príbytok v pastierni na samote. Po čase sa o tom dozvedela Matilda, sestra zomrelej Alžbetinej matky Gertrúdy, ktorá bola predstavenou kláštora v Kitzingene. Dala ju vyhľadať a priviesť k sebe do kláštora. Sám biskup Egbert potom začal vyjednávať s neľudským tyranom, ktorý vyhnal Alžbetu z domova. Po nejakom čase priviezli do Bambergu mŕtvolu Alžbetinho muža Ľudovíta. Henrichovi sa vtedy pohlo srdce, oľutoval všetko, čo napáchal proti Alžbete a opustil palác aj hrad Wartburg. Vládu odovzdal Alžbete. Tá však zverila výchovu svojich detí do rúk skúsených ľudí – syna dala do výchovy mužom, ktorým zároveň zverila vedenie krajiny, dcéru dala na výchovu na kreuzburský hrad a Gertrúdu do premonštrátskeho kláštora. Sama odišla z hradu, v meste Marburg nad Lahnom v roku 1229 založila nemocnicu sv. Františka z Assisi. Pri nemocnici si dala zariadiť chudobný byt podľa františkánskej špirituality a tam žila v chudobe a službe chorým. Keď sa o tom dozvedel jej otec Ondrej II., dal po ňu poslať, ona však odmietla so slovami, že žije dobrovoľne v chudobe, nič jej nechýba a je šťastná.
V roku 1231 vážne ochorela a o štrnásť dní, 17. novembra zomrela. Na jej hrobe sa stalo mnoho zázrakov. Za svätú bola vyhlásená už štyri roky po smrti pápežom Gregorom IX.
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.11.2011 12:16:13   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Karolína Kózkówna, panna a mučenica

Blahoslavená

Sviatok: 18. november

(1898 - 1914)

Význam mena: schopná, svedomitá (zastar. nem.)

Emblém: palma

Karolína sa narodila vo Wal-Rude pri Tarnowe v Poľsku v chudobnej roľníckej rodine. Okrem rodičov sa o jej duchovnú výchovu staral kňaz Ladislav Mendrala, vďaka ktorému sa začala aktívne zapájať do farnosti. Stala sa neoficiálnou katechétkou pre svojich súrodencov, ale aj pre deti z okolitých domov. Takisto sa starala o starých a chorých vo farnosti. V máji 1914 prijala sviatosť birmovania. O šesť mesiacov neskôr, 18. novembra 1914, počas prvej svetovej vojny, ju napadol jeden ruský vojak, odvliekol ju do lesa pri Wal-Rude a chcel ju znásilniť. Keďže sa mu nechcela oddať, zavraždil ju. Mala vtedy šestnásť rokov. Jej telo našli až po šestnástich dňoch, 4. decembra. Pochovali ju na cintoríne vo Wal-Rude. Jej hrdinské mučeníctvo si získalo veľký ohlas medzi ľuďmi a 18. júna 1916 jej pri kostole v Zabawe postavili pomník. Na mieste vraždy postavili kríž. V roku 1917 preniesli telesné pozostatky mučenice do hrobky vedľa farského kostola. Panna a mučenica Karolína bola blahorečená pápežom Jánom Pavlom II. 10. júna 1987 v Tarnowe v Poľsku.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.11.2011 13:25:33   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Mechthilda von Hackeborn, mníška, mystička

Svätá

Sviatok: 19. november

(13. storočie)

Význam mena: silná bojovníčka (zast. nem.)

Emblém: kniha, holub

Mechthilda pochádzala zo šľachtického rodu Hackeborn. Narodila sa pri Halberstadte (územie dnešnej spolkovej republiky Sasko-Anhaltsko v Nemecku; juhozápadne od Magdeburgu). Od svojich siedmich rokov bola v kláštore v mestečku Rodersdorf. V roku 1258 vstúpila do kláštora cisterciániek v Helfte pri Eislebene, kde bola predstavenou jej sestra Gertrúda von Hackeborn. Mechthilda sa tu stala vedúcou kláštornej školy. Mala umelecké schopnosti. Vychovávala sv. Gertrúdu Veľkú.

Mechthilda mala veľkú úctu k Božskému Srdcu Ježišovmu. Obdarovaná bola aj mystickými zážitkami. Tajila ich však až do 50. roku svojho života. Potom jej vyznania (najprv bez jej vedomia) spísali spolusestry, najmä Gertrúda Veľká. Kniha „Liber specialis gratiae“ (Kniha zvláštnych milostí), obsahuje jej mystické videnia. Toto dielo opisuje jej najvyššiu skúsenosť zjednotenia s Bohom; zahŕňa poznanie z rán lásky, vyznania úcty Ježišovmu Srdcu, Eucharistii, liturgii, obsahuje aj starosti o chudobných obyvateľov a je bohatá na alegórie (prameň nevinnosti alebo záhrada sŕdc) a číselnú symboliku. Mechthilda si ako úkon askézy dávala do postele črepy ako pripomenutie utrpenia Krista a gúľala sa v nich, až pokiaľ z nej nekvapkala krv a takto odvracala Boží hnev. Často sa pýtala na údel zosnulých. Sú zaznamenané zázračné vyliečenia, ktoré sa prostredníctvom nej udiali, okrem iného navrátila zrak jednej slepej spolusestre. Zomrela 19. novembra 1298 alebo 1299 v kláštore v Helfte.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.11.2011 13:26:34   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Nerses

Svätý

Sviatok: 20. november

Perzský biskup a mučeník. Bol biskupom Sahgerdu. Spolu so skupinou desiatich alebo dvanástich spoločníkov ho zatkli počas prenasledovania kresťanov za vlády kráľa Shapura II. v Perzii. Pred kráľom im ponúkli vybrať si: buď si uctia slnko alebo budú popravení. Keď odmietli uctievať slnko, všetkých zabili.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.11.2011 13:27:17   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Obetovanie Panny Márie

Sviatok: 21. november

Liturgické slávenie: ľubovoľná spomienka

Sviatok obetovania Panny Márie má svoj základ v Mojžišovom zákone, ktorým sa Izraeliti riadili. V knihe Levitikus (Tretia kniha Mojžišova) sa píše: „Keď sa pominú dni jej (matkinho) očisťovania, či je to chlapec alebo dievča, prinesú kňazovi ku vchodu do stánku zjavenia ročného baránka na celostnú žertvu a holúbka alebo hrdličku na obetu za hriech. On to obetuje Pánovi a očistí ju od hriechu a bude čistá od svojho krvotoku. Toto je predpis o rodičke chlapca alebo dievčaťa. Keby však nemala na baránka, nech vezme dve hrdličky alebo dva holúbky, jedno na celostnú žertvu, druhé na obetu za hriech, kňaz ju zmieri a bude čistá.“ (Lv 12,6-8)

Starozákonní Židia plnili tento Boží príkaz a nosili svoje deti do jeruzalemského chrámu, ktorý nahradil „stánok zjavenia“ na púšti. Mnohí nábožní Židia obetovali Bohu svoje deti zvláštnym spôsobom, ako to urobili aj rodičia Panny Márie Joachim a Anna. Po obetovaní ju nechali na výchovu vo výchovno-vzdelávacom ústave pre dievčatá. Tam ich viedli k čnostnému životu a službe Bohu, vzdelávali sa v Písmach, slúžili v chráme, doprevádzali bohoslužby spevom, vyšívali rúcha. Okrem toho ich však učili aj domácim prácam – varenie, upratovanie a podobne. V ústave mohlo každé dievča pobudnúť niekoľko rokov a potom sa vrátilo domov.

Začiatky slávenia sviatku siahajú do 6. storočia. Slávili ho v Jeruzaleme 21. novembra 543 v kostole Panny Márie. Od roku 730 ho slávili v celej východnej Cirkvi. Na západe ho prvýkrát slávil pápež Gregor XI. v roku 1372 v Avignone v pápežskej kaplnke. V druhej polovici 15. storočia pápeži Pius II. a Pavol II. zaviedli na tento sviatok odpustky. Slávenie sviatku sa šírilo ďalej, až koncom 16. storočia ho pápež Sixtus V. nariadil sláviť v celej Cirkvi.

V obrade nášho krstu sa nachádza časť, ktorá súvisí so starozákonným zvykom obetovania detí Pánu Bohu. Na záver obradu, pred požehnaním, rodičia obetujú svoje dieťa Pánu Bohu slovami: „Bože, žehnaj naše dieťa, aby jeho život bol tebe na slávu, jemu na spásu, nám na radosť a svetu na osoh.“
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.11.2011 13:28:08   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Cecília

Svätá

Sviatok: 22. november

(2.- 3.storočie)

Patrónka hudobníkov a spevákov.

Emblém: ľalia, organ, lutna a palma.

Cecília patrí medzi sedem žien – mučeníčok, ktoré sú spomínané v rímskom kánone. Jej spomienke je zasvätená bazilika v Ríme. Titul rímskej baziliky sv. Cecílie je prastarý, s určitosťou pred rokom 313, tzn. v časoch Konštantína. Jej sviatok sa slávi v tejto bazilike už od roku 545. Veľmi významný je fakt, že je pochovaná v katakombách sv. Kalixta, popri takzvanej „Krypte pápežov“. Neskôr pápež Paschál I., veľký ctiteľ tejto svätej, preniesol jej telo do krypty baziliky. Koncom roku 500 otvorili sarkofág. Telo sv. Cecílie sa javilo v stave mimoriadneho zachovania. Sochár Maderna vytesal známu mramorovú sochu, vernú kópiu, z výzoru a polohy tela mučeníčky. Ostatné údaje o nej sú sporné, ako napríklad známe texty o jej mučeníctve, ktoré sú viac literatúrou ako históriou – obsahujú rad dramatických príbehov, končiacich krutými mučeniami a odťatím hlavy. Prečo je patrónkou hudobníkov sa opäť viaže na legendy. Podľa nich zatiaľ čo hrali organy, Cecília spievala vo svojom srdci iba pre Pána.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.11.2011 13:29:16   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Klement I., pápež a mučeník

Svätý

Sviatok: 23. november

(1. storočie)

Význam mena: láskavý, mierny, pokojný (z lat.)

Emblém: kotva, kríž, kniha, palium

Sv. Klement bol tretím nástupcom sv. Petra na pápežskom stolci. Cirkev spravoval asi v rokoch 92 - 99, no s istotou to nevieme určiť. Je možné, že je tým Klementom, ktorého Pavol radí medzi svojich „verných spolupracovníkov v liste Filipanom 4,3. Ani to sa však nedá dokázať. Podľa Tertuliána Klement nastúpil sa stolec sv. Petra hneď po Petrovi v roku 68. Naproti tomu v zozname rímskych biskupov, ktorý nám zostal zachovaný prostredníctvom Ireneja a Eusébia, je Klement až na treťom mieste po Petrovi, to znamená po Línovi a Klétovi (Anaklétovi). O udalostiach počas Klementovho pontifikátu nevieme veľa, okrem schizmy, ktorá nastala v Korinte, kde sa niektorí z mladších členov postavili proti hierarchii. Kvôli tejto situácii napísal pápež Klement List Korinťanom, ktorý sa nám zachoval dodnes. Poukazuje v ňom na právomoc, ktorú dal Kristus apoštolom a tí svojim nástupcom. Upozorňuje, že cirkevná obec nemá právo zosadiť svojho biskupa a má byť podriadená hierarchii. List bol napísaný veľmi dobrým štýlom a z rozprávania Dionýza v pol. 2. storočia sa zdá, že ho v Korinte aj prijali. Okrem toho sa v Liste hovorí aj o prenasledovaní kresťanov za čias cisára Neróna, o mučeníckej smrti sv. Petra a Pavla, o pomeroch v prvotnej Cirkvi atď.

Podľa tradície za vlády cisára Trajána vzniklo proti Klementovi pobúrenie v meste. Prefekt mesta Mamertinus chcel utíšiť vzburu, a tak dal Klementa zatknúť. Na rozkaz cisára bol odsúdený na prácu v mramorových baniach na Kryme. Tam sa však vďaka nemu obrátilo toľko pohanov na kresťanstvo, že sa dostal pred pohanský súd, ktorý ho odsúdil na smrť. Hodili ho do mora s kotvou priviazanou na krk. Stalo sa to asi v roku 100. Telo vytiahol jeden z Klementových učeníkov – Fébus a pochovali ho. Asi v roku 860 jeho pozostatky našiel sv. Cyril a Metod, ktorí ich preniesli do Konštantínopolu, na Veľkú Moravu a následne aj do Ríma. Niektoré relikvie sa nachádzajú v bazilike sv. Klementa.
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.11.2011 0:39:53   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Vietnamskí mučeníci

Svätí

Sviatok: 24. november

(+ v rokoch 1625 - 1886)

Dielo evanjelizácie Vietnamu, ktoré začalo na začiatku 16. storočia a stabilizovalo sa v prvých apoštolských vikariátoch na severe (Dang-Ngoai) a na juhu (Dang-Trong) v roku 1659, zaznamenalo pozoruhodný vývoj. Dnes je vo Vietname 25 diecéz – 10 na severe, 6 v centrálnej časti a 9 na juhu. Katolíkov je asi 6 miliónov (asi 10% populácie). Cirkevná hierarchia bola ustanovená pápežom bl. Jánom XXIII. 24. novembra 1960. Zásluhu na tom má aj krv mučeníkov, ktorí od prvých rokov kresťanstva vo Vietname položili svoj život za vieru. Sú medzi nimi misionári, kňazi z domorodých obyvateľov, ale aj laici. Všetci majú zásluhu na apoštolskej práci.

Podľa rôznych písomností a zachovaných historických dokumentov, ich v priebehu 261 rokov (1625 - 1886) bolo okolo 130 000. Väčšina z nich bola pochovaná do anonymných hrobov, no spomienka na nich sa medzi vietnamskými katolíkmi uchovala živá.

Beatifikačné procesy 117 mučeníkov Vietnamu sa uskutočnili štyrikrát. V roku 1900 vyhlásil pápež Lev XIII. za blahoslavených 64 vietnamských mučeníkov,
v roku 1906 pápež sv. Pius X. 8;
1909 ten istý pápež 20;
1951 pápež Pius XII. 25.

Podľa národností: 11 Španielov (dominikáni – 6 biskupov a 5 kňazov), 10 Francúzov (Spoločnosť misionárov z Paríža – 2 biskupi a 8 kňazi), 96 Vietnamcov (37 kňazov – z nich 11 dominikánov a 59 laikov – z nich 1 seminarista, 16 katechistov, 10 dominikánskych terciárov a 1 žena).

Podľa dátumu smrti: 2 za vlády Trinha-Doanha (1740 - 1767),
2 za vlády Trinha-Sama (1767 - 1782),
2 za vlády Canha-Thinha (1782 - 1802),
58 za vlády kráľa Minha-Manga (1820 - 1840),
3 za vlády kráľa Thieua-Tria (1840 - 1847),
50 za vlády kráľa Tua-Duca (1847 - 1883).

Podľa spôsobu smrti:
75 ich zomrelo sťatím,
22 uškrtením,
6 upálením zaživa,
5 zomreli pri tom, ako im trhali telo na kúsky,
9 zomreli vo väzení na následky mučenia.
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.11.2011 0:40:42   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Katarína Alexandrijská - panna a mučenica

Svätá

Sviatok: 25. november

Význam mena: čistá (gr.)

Patrónka filozofov a kazateľov.

Narodila sa pravdepodobne v Alexandrii v šľachtickej rodine. Obrátila sa na kresťanstvo a kritizovala miestodržiteľa Maxencia za to, že prenasledoval kresťanov. Upálil päťdesiat z tých, ktorí sa obrátili vďaka sv. Kataríne. Maxencius jej ponúkol kráľovský sobáš, ak sa vzdá viery. Ona to však odmietla, preto ju uväznil. Kým bola vo väzení, podarilo sa jej obrátiť Maxenciovu ženu a dvesto vojakov. Rozhnevany Maxencius dal všetkých popraviť. Katarínu priviazal na koleso vybité klincami a tak ju vláčil. Keď sa koleso rozpadlo, odťal jej hlavu.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.11.2011 22:48:10   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Silvester Guzzolini, opát

Svätý

Sviatok: 26. november

(1177 - 1267)

Význam mena: obyvateľ lesov, lesný muž (lat.)

Sv. Silvester Guzzolini sa narodil v šľachtickej rodine v Osime. Otec bol právnikom. Rodina bola naklonená cisárovi Svätej rímskej ríše. Ako dvadsaťročný odišiel do Bologne študovať právo. Darilo sa mu dobre, ale neuspokojovalo ho to. Odišiel preto študovať teológiu na padovskú univerzitu. V roku 1208 sa vrátil domov do Osima s diplomom o ukončení teologických štúdií. Otca zachvátil hnev z toho, že jeho syn konal svojvoľne. Snažil sa ho „priviesť na správnu cestu“, ale syn si nedal povedať. V roku 1217 ho osimský biskup vysvätil za kňaza. Vymenoval ho za kanonika. V prvých rokoch svojho kňazstva Silvester bránil práva Cirkvi a katedrály pred miestnymi mocipánmi. V roku 1227 – ako päťdesiatročný – premýšľal nad márnosťou sveta pri hrobe jedného zo svojich príbuzných, ktorý zomrel len krátko predtým. Uvedomil si, že aj on raz zomrie. Rozhodol sa radikálne uskutočniť evanjelium vo svojom živote. Podľa slov „kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, rozdá všetko, čo má…“ vzdal sa všetkého a s povolením svojho biskupa začal žiť život v samote, odriekaní, jedine pre Boha. Odišiel do hôr, kde býval v jaskyni. Modlil sa a postil. Nasledujúci rok prišli do diecézy pápežskí legáti. Stretli sa so všetkými kňazmi, aj so Silvestrom. Odporučili mu, aby si našiel spoločníka, aby nebol sám. Oni sami mu potom poslali muža menom Filip, ktorý sa stal prvým Silvestrovým žiakom. Prijali regulu sv. Benedikta. Po čase sa k nim pripojili ďalší nasledovníci, ktorí sa tiež chceli usilovať o kresťanskú dokonalosť. Jaskyňa sa však stala tesnou, kraj bol neúrodný, nedokázal uživiť mníchov. Po dlhom hľadaní vhodného miesta sa Silvester rozhodol prejsť do Montefana pri Fabriane. V roku 1231 sa mu tam podarilo založiť kláštor. Bolo to v sedle vrchu vo výške 850 metrov nad morom. Už vtedy mal Silvester povesť svätého a múdreho muža. Vyhľadávali ho ľudia rôzneho druhu, zúčastňovali sa na jeho kázňach, Lectio Divina. Pápežské schválenie dal tejto Kongregácii pápež Inocent IV. v roku 1248. Následne v rokoch 1248 - 1267 sv. Silvester založil ďalšie kláštory. Za jeho ich života tak vzniklo celkom dvanásť. Svoju životnú púť ukončil 26. novembra 1267.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.11.2011 22:49:02   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Bartolomej Šeki

Blahoslavený

Sviatok: 27. november

(+ 1619)

Japonský mučeník. Bol členom kráľovskej rodiny Firando v Japonsku. Uväznili ho pre kresťanskú vieru a neskôr sťali v Nagasaki. Za blahoslaveného bol vyhlásený v r. 1867.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.11.2011 22:49:54   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Akácius

Svätý

Sviatok: 27. november

Akácius bol kňazom v Sebaste v Arménsku. Počas prenasledovania kresťanov za čias cisára Diokleciána ho guvernér Maximus so svojimi ľuďmi zatkol. Spolu s ním zatkli aj sedem žien. Muž menom Hirenarchus bol taký ohromený jeho oddanosťou viere že sa tiež stal kresťanom, a tak trpel a zomrel ako Akácius.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.11.2011 22:50:47   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Virgil (Fergal) zo Salzburgu, biskup

Svätý
(okolo 700 – 784)

Sviatok: 27. november

Sv. Virgil
Salzburský, uctievaný tiež ako apoštol Korutánska, pochádzal z Írska. Jeho pôvodné írske meno bolo Fergal alebo Ferghil, polatinčené Vergilius alebo Virgilius. Niektorí ho stotožňujú s mníchom a opátom írskeho kláštora Achadh-bo-Cainigh.
Ako mních alebo pútnik odišiel v roku 742 na európsku pevninu, kde bol v rokoch 743 - 745 na dvore franského vladára Pipina Krátkeho. Ten ho poslal a odporúčal bavorskému vojvodovi Odilovi. Niekedy v tom čase zomrel salzburský opát-biskup Ján a vojvoda vymenoval Virgila za jeho nástupcu. Tak sa Virgil stal opátom v kláštore sv. Petra, kde predstavený zastával aj funkciu salzburského biskupa, ale dlho ostal bez biskupskej vysviacky. Biskupské funkcie namiesto neho vykonával írsky mníšsky biskup Dub-dá-Crich (lat. Dobdagrecus).
Historici odôvodňujú odročenie Virgilovej biskupskej vysviacky nezhodami medzi Virgilom a sv. Bonifácom, ktorý bol pápežským legátom na nemeckom území. Sv. Bonifác sa usiloval dať Cirkvi v tejto oblasti pevnú štruktúru a slobodu pri obsadzovaní biskupských sídel. Preto nerád videl túlavých mníšskych biskupov, akými boli niektorí írski alebo škótski misionári a odmietal svojvoľný postup kniežat, ktoré bez jeho súhlasu menovali nových opátov a biskupov. Okrem toho sv. Bonifác odmietal Virgilove náhľady o guľatosti Zeme a o jestvovaní protinožcov. Do sporu zasiahol aj pápež Zachariáš listom z r. 748. V ňom podporil Bonifáca, a to najmä v cirkevnoprávnych otázkach.
Akokoľvek sa veci mali, Virgil bol vysvätený za biskupa až po Bonifácovej smrti v r. 755. On sám si uvedomoval oprávnenosť niektorých Bonifácových námietok, a preto, aby sa vyhol ďalším nedorozumeniam zo spojenia opátskej a biskupskej hodnosti, dal postaviť ako samostatné biskupské sídlo salzburskú katedrálu, ktorú posvätil v r. 774. Do tejto katedrály dal preniesť ostatky prvého salzburského biskupa – sv. Ruperta. Chrám pi kláštore sv. Petra ostal iba opátskym kostolom.
Popri vedení diecézy biskup Virgil vyvíjal horlivú misijnú činnosť. Čiastočne osobne, ale predovšetkým s pomocou misionárov sa zaslúžil o pokresťančenie Korutánska, Štajerska a časti Panónie. Založil niekoľko benediktínskych kláštorov. Nezabudol ani na rodné Írsko, s ktorým udržiaval styky.

Salzburský biskup Virgil zomrel 27. novembra 784. Pochovali ho v katedrále, ktorú dal postaviť. Pápež Gregor IX. ho vyhlásil za svätého v júni 1233.
Hore
 Profil  
 
Poslať 26.11.2011 22:45:52   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Katarína Labouré

Svätá

(1806 – 1876)

Sviatok: 28. november (alebo tiež 31. december)

Sv. Katarína Labouré
pochádzala z burgundského kraja vo východnom Francúzsku. Narodila v dedinke Fain-les-Moutiers, ako deviata z jedenástich detí skromnej roľníckej rodiny. Jej pôvodné krstné meno bolo Zoe.
Keď mala Zoe deväť rokov, zomrela jej matka. Vtedy sa osobitne primkla k Panne Márii ako k svojej nebeskej matke.
O tri roky neskôr jej staršia sestra, ktorá sa starala o domácnosť, odišla do rehoľnej spoločnosti Dcér kresťanskej lásky (vincentky). Otec zveril vedenie domácnosti dvanásťročnej Zoe. Pomáhala jej pritom staršia slúžka a mladšia sestra Antónia. Dorastajúce dievča príkladne plnilo úlohu gazdinej.
Keď mala Zoe 14 rokov, k pravidelnej modlitbe začala vždy v piatok a sobotu pripájať aj pôst. Keď mohla, chodila aj vo všedné dni na sv. omšu do jedného chudobinca.
Plná zaujatosť prácou a inými povinnosťami jej nedovolila chodiť do školy. Čítať a písať sa naučila až neskôr. Zato už ako dospievajúca vážne uvažovala o svojej budúcnosti. Chcela sa stať rehoľníčkou. Preto odmietala ponuky k sobášu. Pri voľbe rehoľnej spoločnosti jej pomohol živý sen, v ktorom ju sv. Vincent de Paul povzbudil k vstúpeniu do spoločenstva Dcér kresťanskej lásky.
Zoe vstúpila do noviciátu vincentiek 21. apríla 1830. S rehoľným rúchom prijala rehoľné meno Katarína. Práve v tom čase sa mohla zúčastniť na slávnostnom prenesení ostatkov sv. Vincenta de Paul z chrámu Notre Dame do kaplnky lazaristov na ulici Rue de Sevres. Už vtedy sa začali prejavovať mimoriadne omilostenia mladej rehoľníčky v podobe videní. V súvislosti s prenesením ostatkov zakladateľa apoštolských spoločenstiev lazaristov a Dcér kresťanskej lásky sa jej po tri dni zjavovalo srdce sv. Vincenta nad malou schránkou s jeho ostatkami v kaplnke noviciátneho domu sestier.
V tom istom roku v júni mala Katarína videnia Pána Ježiša v Eucharistii a Krista Kráľa. Okrem toho od septembra do decembra zažila aspoň päť zjavení Panny Márie. Najdôležitejšie z nich sa odohralo 27. novembra, keď sa Panna Mária zjavila v podobe, podľa ktorej neskôr vyhotovili tzv. Zázračnú medailu P. Márie s nápisom “Ó Mária, počatá bez poškvrny hriechu, pros za nás, ktorí sa k tebe utiekame!” Táto medaila sa rozšírila najmä po podivuhodnom obrátení židovského advokáta a bankára Alfonza Ratisbonna v januári 1842. Alfonz Ratisbonne bol veľkým odporcom kresťanstva, ale po prijatí Zázračnej medaily od priateľa sa pod vplyvom zjavenia Panny Márie stal kresťanom, katolíckym kňazom a spolu s bratom Teodorom založil spoločenstvo kňazov Notre Dame de Sion (Sionskej Panny Márie) na obrátenie Židov. Náhle a nečakané obrátenie Alfonza Ratisbonna vyvolalo veľký ohlas a viedlo k cirkevnému schváleniu Zázračnej medaily.

Sestra Katarína sa s mimoriadnymi omilosteniami nezdôverila nikomu okrem svojho spovedníka pátra Aladela. Iba po jeho smrti pokladala za potrebné povedať o nich svojej predstavenej. Počas noviciátu na nej nik nezbadal nič mimoriadne. Bola síce nevšedne nábožná, ale pritom jednoduchá a pokojná. Preto pri ukončení noviciátu predstavení zaznačili o nej takýto posudok: “Katarína Labouré, silná, strednej postavy, vie slabšie čítať a písať. Má dobrú povahu a priemerný úsudok. Je nábožná a usiluje sa o čnosť.”

S takýmto hodnotením ju poslali do chudobinca na parížskom predmestí sv. Antona. Tam strávila 45 rokov rehoľného života. Konala najnižšie práce v kuchyni, na gazdovskom dvore a na vrátnici. Jej jednoduchosť, poníženosť a pokoj boli najsilnejším dôkazom toho, že omilostenia, ktoré dostala, boli pravé. Keď sa predstavená dozvedela o jej mimoriadnych zážitkoch a vyjadrila svoj obdiv, skromná sestra je dala najavo, že sa nemá čím pýšiť. Aj čítať a písať sa naučila až v reholi. Ona je iba nástrojom v Božích rukách a z Božej vôle je jednoduchou posolkyňou Panny Márie.

Sestra Katarína Labouré zomrela 31. decembra 1876. Pápež Pius XI. ju v máji 1933 vyhlásil za blahoslavenú a Pius XII. v júli 1947 za svätú. Pri exhumácii pred blahorečením našli jej telo neporušené. Uložili ho pod oltárom v kaplnke, kde sa jej zjavovala Panna Mária.
Hore
 Profil  
 
Poslať 26.11.2011 22:47:08   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Brendan z Birra

Svätý

Sviatok: 29. november

(+ 573)

Brendan bol mníchom v Clonard v Írsku. Stal sa opátom v Birre neďaleko Offaly a bol poradcom sv. Kolumby. Kolumba mala víziu o tom, ako anjeli nesú Brendanovu dušu do neba.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 17, 18, 19, 20, 21, 22, 23 ... 43  Ďalší

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: