Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci


 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20 ... 43  Ďalší
Autor Správa
Poslať 15.10.2011 18:40:25   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Lukáš, evanjelista

Svätý

Sviatok: 18. október

(1. storočie)

Význam mena: pochádzajúci z Lukánie

Emblém: býk

Patrón lekárov

Sv. Lukáš, evanjelista, sa narodil pravdepodobne v sýrskom meste Antiochia. Bolo to bohaté pohanské mesto s výbornou polohou. Jeho rodičia boli bohatí pohania. Lukáš sa stal lekárom, veľa cestoval po Grécku a Egypte. Kedy a akým spôsobom sa obrátil na kresťanstvo, nevieme. Možno to bol sv. Pavol, ktorý ho zachytil svojimi kázňami v Antiochii. Sv. Pavla potom Lukáš sprevádzal na jeho apoštolských cestách. V roku 51 išiel s ním a s inými učeníkmi (Timotejom a Sílasom) do Filíp, Solúna, Macedónska a následne aj do Grécka, Malej Ázie, Palestíny, Sýrie, Talianska. On ako jediný zostal s ním aj v Ríme vo väzení a bol s Pavlom aj pred jeho smrťou, ako sám Pavol píše: „…jediný Lukáš je so mnou.“
Zrejme na Pavlov popud Lukáš napísal opis života a pôsobenia Pána Ježiša, teda evanjelium. Veľa udalostí mu porozprával sv. Pavol, ale svätí otcovia píšu, že bol blízkym priateľom apoštola sv. Jána a Panny Márie a poznal aj iných apoštolov. Mal teda dosť prameňov, aby hodnoverne zachytil účinkovanie Ježiša Krista. Svoje evanjelium venoval vznešenému Teofilovi. Napísal ho zrejme po páde Jeruzalema, medzi rokom 80 až 90 v gréčtine. Adresoval ho kresťanom, ktorí sa obrátili z pohanstva. Svedčí o tom aj okolnosť, že v evanjeliu sa vždy snaží podrobne vysvetliť židovské zvyklosti. Vo svojom evanjeliu ako jediný z evanjelistov prináša podrobný opis narodenia Mesiáša. Veľmi veľa a veľmi pekne píše o Božom milosrdenstve (podobenstvo o márnotratnom synovi, dobrom pastierovi, milosrdnom Samaritánovi, Márii Magdaléne, kajúcom lotrovi). Svoje evanjelium začína Zachariášovou obetou v chráme, preto jeho symbolom sa stal býk.

Skutky apoštolov takisto pochádzajú z pera tohto brilantného pisateľa. Venuje ich tiež tomu Teofilovi, pre ktorého písal aj evanjelium. Cieľom tejto druhej knihy bolo, aby podal svedectvo o živej Cirkvi, ktorá nezanikla, aj napriek tomu, že okolo zúril pohanský svet. Opisuje nám nanebovstúpenie Pána, zoslanie Ducha Svätého, ďalej sa kniha zaoberá najmä pôsobením sv. Petra a sv. Pavla.
Po Pavlovej smrti (r. 67) Lukáš podľa tradície hlásal evanjelium v Dalmácii, Taliansku a Galii. Niektorí uvádzajú, že sa dostal aj do Horného Egypta a Líbye. Akým spôsobom zomrel, nie je isté. Niektorí hovoria, že vo veku 84 rokov ho obesili v Patrase v Grécku. Iní však tvrdia, že zomrel prirodzenou smrťou.

Medzi kresťanmi je rozšírené, že bol aj maliarom a namaľoval obraz Panny Márie. Pripisujú sa mu dokonca niektoré obrazy na Východe. Nie je to však pravdepodobné. Isté je, že namaľoval duchovný obraz Panny Márie vo svojom evanjeliu, keďže o nej písal najviac zo všetkých evanjelistov. Takisto je neisté, kde sa nachádza jeho hrob, aj keď mnoho miest si nárokuje jeho vlastníctvo.
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.10.2011 18:43:06   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Laura z Cordoby

Svätá

Sviatok: 19. október

(+ 864)

Význam mena: vavrín, víťazstvo (lat.)

Svätá Laura z Cordoby (Španielsko), vdova a mučeníčka, žila v kláštore, keď začalo prenasledovanie kresťanov. Bola prenasledovaná pre vieru, bičovaná a nakoniec ju hodili do kotla s rozpáleným olovom.
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.10.2011 18:44:16   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Anton Daniel

Svätý

Sviatok: 19. október

(1601 - 1648)

Anton sa narodil v Dieppe vo Francúzsku. Jezuitom sa stal v roku 1621. Pôsobil ako učiteľ. V roku 1632 odcestoval do Arcadie v Kanade. O rok neskôr ho poslali do Quebecu. Tu založil školu pre mladých Indiánov z kmeňa Hurónov, ktorá mala veľký úspech. Zajal ho však kmeň Irokézov, ktorý bol v nepriateľstve s kmeňom Hurónov. Umučili ho 4. júla v Teanaustaye pri Hillsdale v Ontariu. Za svätého bol vyhlásený v roku 1930.
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.10.2011 18:45:12   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Beronikus

Svätý

Sviatok: 19.október

Sýrsky mučeník s Pelagiom a štyridsiatimi deviatimi ďalšími spoločníkmi. Boli umučení pre vieru v Antiochii v Sýrii.
Hore
 Profil  
 
Poslať 15.10.2011 18:46:32   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Gabriel Lalemant, kňaz, mučeník (a spoločníci)

Svätý

Sviatok: 19. október

(1610 - 1649)

Význam mena: Božia sila (hebr.), Boží muž (asýr.)

Gabriel Lalemant sa narodil 10. októbra 1610 v Paríži v šľachtickej rodine. Navonok bol chatrného, krehkého zdravia, no jeho telo skrývalo zapáleného a horlivého ducha. Keď mal dvadsať rokov, vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Počas teologických štúdií sa zároveň pripravoval na misionárske povolanie. Keď sa stal kňazom, s povolením svojich predstavených sa odobral do „Nového Francúzska“ - územie dnešnej Kanady. Tam dorazil 20. septembra 1646. Girolamo Lalemant, superior misionárskej komunity v Kanade, jeho strýko, ho zdržal v Québecu. Až v roku 1648 ho poslal s Jánom de Brébeufom do misijnej stanice sv. Ignáca k Hurónom. Tam mu nadšene pomáhal v misionárskej práci. No ani nie o rok, 16. marca 1649, keď divý kmeň Irokézov vtrhol na misijnú stanicu, zajali oboch misionárov a strašne ich mučili. Otec Ján de Brébeuf zomrel ešte v ten deň. Po ňom prišiel na rad otec Gabriel. Jeho mučenie začalo asi o šiestej večer a pretiahlo sa až do nasledujúceho rána. Krutí Indiáni nevynechali nič, z čoho by mohla mať ich obeť bolesť. Medzi iným mu vypichli oči a do jamôk mu vložili žeravé uhlíky. Okolo deviatej hodiny ráno ho zabil jeden z divochov. Rozťal mu sekerou hlavu. Potom mu otvoril hruď, vytrhol srdce, vypil krv a srdce zjedol. Myslel si, že si tak prisvojí jeho hrdinskú statočnosť a odvahu. Stalo sa to 17. marca 1649.

Sviatok sv. Gabriela Lalemanta (19. októbra) slávime spolu s ostatnými misionármi Indiánov: René Goupil (brat), Izák Jogues (kňaz), Ján de La Lande (brat), Anton Daniel (kňaz), Ján de Brébeuf (kňaz), Gabriel Lalemant (kňaz), Karol Garnier (kňaz) a Noël Chabanel (kňaz). Za svätých ich vyhlásil pápež Pius XI. v roku 1930.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.10.2011 18:59:32   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Barsabáš

Svätý

Sviatok: 20. október

(4. storočie)

Perzský mučeník, opát, ktorý zomrel s jedenástimi mníchmi počas prenasledovania, ktoré viedol sassanidský kráľ Shapura II. Barsabáša mučili a sťali neďaleko ruín Perzepolisu v súčasnom Iráne. Vďaka týmto mučeníkom sa obrátilo mnoho perzských pohanov.
Veľa z nich bolo preto zabitých.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.10.2011 19:01:59   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Uršula

Svätá

Sviatok: 21. október

Podľa legendy, ktorá vznikla asi v 10. storočí, Uršula bola dcérou kresťanského kráľa z Británie. Mala sa vydať za pohanského princa. Ona si to však neželala, dostala dovolenie odložiť sobáš o tri roky. S desiatimi ženami, sprevádzanými tisíckami služobníc, sa rozhodla odísť na cestu krížom cez Severné more, po Rýne cez Bazilej až do Ríma. Na spiatočnej ceste pri Kolíne ich všetky zavraždili Huni (okolo r. 451), keďže Uršula odmietla vydať sa za ich náčelníka.

Podľa inej legendy Britskí kolonizátori a vojaci obsadili Amoricu potom, čo cisár Magnus Klemens Maximus dobyl Britániu a Galiu v r. 383. Vodca usadlíkov – Cynan Meiriadog zavolal kráľa Dionota z Cornwallu, aby doviedol ženy pre usadlíkov. Dionotus poslal svoju dcéru Uršulu, ktorá sa mala vydať za Cynana, s jedenásťtisíc služobnicami a 60 tisíc inými ženami. Lode stroskotali a všetky ženy boli buď zotročené alebo zavraždené.

Legendy sú síce len zbožné fikcie, ale pravda je, že v Kolíne bol asi začiatkom 4. storočia posvätený kostol, ktorý dal senátor Clematius prestavať ku cti skupiny panien, ktoré boli umučené pri Kolíne. Z toho vyplýva, že boli veľmi uctievané, ale ich životopisy, ani presný počet nie je známy. Z týchto chabých faktov vznikli aj legendy a vyvinul sa aj sviatok sv. Uršule.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.10.2011 19:03:26   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Hilarion, pustovník

Svätý

Sviatok: 21. október

(asi 291-371)

Význam mena: jasný, veselý (gr.)

Emblém: zvitok Svätého písma

Sv. Hilarion sa narodil v Thabate na juh od Gazy v Palestíne. Jeho rodičia boli bohatí pohania. Poslali ho na štúdiá do Alexandrie v Egypte, kde bola chýrna kresťanská škola. Hilarion popri štúdiu pohanskej filozofie navštevoval aj prednášky o kresťanstve a čoskoro sa dal pokrstiť. Začal viac študovať Sväté písmo a náboženské knihy a navštevoval aj kresťanské bohoslužby. Ako pätnásťročný odišiel medzi pustovníkov. Dostal sa k sv. Antonovi, pri ktorom istý čas potom žil v kajúcnosti a sebazapieraní. No Antona navštevovalo mnoho ľudí, ktorí od neho žiadali pomoc. Hilariona to vyrušovalo, a tak v roku 307 odtiaľ odišiel do svojho rodného kraja v Palestíne. Spolu s ním išli aj niektorí ďalší pustovníci.

Medzitým mu zomreli rodičia. Hilarion rozdelil dedičstvo medzi svojich bratov a pobral sa so svojimi sprievodcami na púšť Maiuma (na juh od Gazy, pri mori medzi Palestínou a Egyptom). Bol tam iba krátky čas, keď k nemu prišli lúpežníci. Pôvodne ho chceli olúpiť, no keď videli jeho slobodu od všetkého, zmenili svoje zmýšľanie a zriekli sa svojich zámerov.

Hilarion spolu so svojim spoločníkmi obrábali zem, pestovali zeleninu a ovocné stromy, plietli rohože. Pri práci si spievali, modlili sa a rozjímali o Božom slove. Hilarion sa umŕtvoval, znášal zimu i horúčavu, prísne sa postil. Sám sv. Anton si ho vysoko vážil a posielal za ním ľudí, ktorí potrebovali pomoc. Boh dal Hilarionovi i Antonovi milosť konať divy a zázraky. Mnoho ľudí, bludárov i pohanov, sa pripojilo k tomuto spôsobu života. No množstvo ľudí, ktorí za ním prichádzali po radu, ho vyrušovalo, a tak sa rozhodol znova odísť ďalej do ústrania. Napriek tomu, že ho spoločníci nechceli pustiť, predsa len odišiel. Cestou ponavštevoval biskupov, ktorých vyhnali ariáni, a pustovníkov. Všetkých povzbudzoval. Po čase došiel až k vrchu, kde žil svätý Anton. Bolo to v roku 356, teda v roku, kedy Anton zomrel. Na tom mieste žili teraz iní dvaja z jeho pustovníkov, Izák a Pelusianus. Tí ho prijali, poukazovali mu všetky miesta, kde Anton žil, pracoval a modlil sa. Odtiaľ Hilarion odišiel na inú púšť, kde dlhý čas v skrytosti žil. No aj tam ho našli ľudia, a tak cestoval cez Líbyjskú púšť zase ďalej, hoci mal už 72 rokov. Preplavil sa so svojimi učeníkmi na Sicíliu. Tam zašli do hôr a žili skromne v kajúcnosti a modlitbách. Na chlieb si zarábali tým, že zbierali drevo a nosili ho obyvateľom blízkych osád. No aj tam ho ľudia začali vyhľadávať a prosiť o radu a pomoc. Jeden z jeho bývalých učeníkov Hesychius prišiel po nejakom čase za ním, našiel ho po trojročnom hľadaní. Prišiel práve vtedy, keď sa Hilarion znova rozhodol odísť. Spolu teda išli do Dalmácie a potom na Cyprus. Tam v samote pri meste Pafus (dnes Paffo), v hornatom neprístupnom kraji, našli pokoj. V roku 371 Hilarion ochorel a krátko nato vo veku 80 rokov zomrel. Hesychiovi poručil svoj majetok: Sväté písmo, kajúce rúcho a plášť. Hesychius jeho pozostatky previezol do Palestíny a uložil v kláštornom chráme neďaleko Maiumy. Podľa svedectva sv. Hieronyma, ktorý opísal jeho život, sa pri jeho hrobe stalo mnoho zázrakov. Kresťania si Hilariona hneď po smrti uctievali ako svätého.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.10.2011 19:04:30   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Bertárius

Svätý

Sviatok: 22.október

(+ 884)

Benediktínsky mních a mučeník. Bol členom kráľovskej rodiny z Francúzsku. V r. 856 sa stal opátom v kláštore na Monte Cassino v Taliansku. Počas invázie Saracénov v r. 884 ho spolu s jeho mníchmi v kaplnke umučili.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.10.2011 19:14:20   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Ján Pavol II., pápež (Karol Józef Wojtyla)

Blahoslavený

Sviatok: 22. október

(1920 - 2005)

Význam mena Ján: Boh je milostivý (hebr.); Pavol: malej postavy (lat.); Karol: silný, mužný, slobodný (zast. nem.); Jozef: Boh pridal, rozhojnil (hebr.)

Karol Józef Wojtyła sa narodil vo Wadowiciach (Poľsko).
Keď mal 9 rokov, zomrela mu matka, O tri roky neskôr (1932) zomrel jeho starší brat Edmund a v r. 1941 stratil Karol aj otca.

Črty spirituality, ktorej zostal verný až do smrti, boli úprimná oddanosť Duchu Svätému a láska k Panne Márii. Jeho vzťah s Božou Matkou bol obzvlášť hlboký a živý. Prežíval ho s nežnosťou dieťaťa, ktoré sa zveruje do náručia matky, a zároveň s mužnosťou rytiera vždy pripraveného načúvať príkazom svojej Panej: ,,Urobte všetko, čo vám povie!“ Úplná odovzdanosť Márii, ktorú ako biskup vyjadril mottom „Totus tuus“ odhaľovala jeho tajomstvo dívať sa na svet očami Božej Matky.

V období gymnaziálnych štúdií sa v ňom prebudilo nadšenie pre divadlo a poéziu, ktoré rozvíjal prostredníctvom činnosti divadelného krúžku na Filologickej fakulte Jagelonskej univerzity.
Počas obdobia nacistickej okupácie Poľska tajne pokračoval v štúdiu a zároveň pracoval štyri roky ako robotník vo fabrike Solvay.

V tých rokoch v ňom dozrela túžba po kňazstve, a tak sa začal od r. 1942 zúčastňovať tajných prednášok z teológie vo veľkom seminári v Krakove.

Kňazské svätenie prijal 1. novembra 1946. Na druhý deň, v sugestívnej atmosfére krypty sv. Leonarda v katedrále na Waweli, celebroval primičnú svätú omšu.
Neskôr ho poslali do Ríma, aby si doplnil teologické vzdelanie. Študoval na Teologickej fakulty Pápežskej dominikánskej univerzity Angelicum.
(Do tohto obdobia spadá aj stretnutie Karola Wojtyłu s pátrom Piom z Pietrelčiny.)

V júni 1948 obhájil svoju doktorskú prácu a vrátil sa do Krakova, aby začal svoju pastoračnú činnosť ako kaplán. Keď sa habilitoval na docenta, začal vyučovať na Teologickej fakulte Jagelonskej univerzity a po jej zrušení na fakulte kňazského seminára v Krakove a na Katolíckej univerzite v Lubline.

Ako 38-ročný bol vymenovaný za pomocného biskupa Krakovskej diecézy. Biskupskú vysviacku prijal 28. septembra 1958 z rúk arcibiskupa Eugeniusza Baziaka.

V r. 1964 bol vymenovaný za arcibiskupa Krakova a Pavol VI. ho 26. júna 1967 kreoval za kardinála.
Ako pastier Krakovskej diecézy si okamžite získal vážnosť ako človek neoblomnej a odvážnej viery, blízky ľuďom a ich problémom.
V diskusiách sa prejavoval ako ten, ktorý je schopný načúvať a viesť dialóg. Nikdy nepodliehal kompromisom, ale hájil pred všetkými primát Boha a Krista ako základ pravého humanizmu a ako prameň neodňateľných práv ľudskej osoby. Vzbudzoval lásku v srdciach svojich diecéznych veriacich, požíval úctu spolubratov v biskupskej službe a vyvolával obavy u tých, ktorí v ňom videli protivníka.

16. októbra 1978 bol zvolený za pápeža a biskupa Ríma a prijal meno Ján Pavol II. Svojím pastierskym srdcom, plne darovaným veci Božieho kráľovstva, objímal celý svet. Kristova láska ho viedla k tomu, aby navštevoval rímske farnosti a aby zvestoval evanjelium vo všetkých prostrediach. Ona bola hnacím motorom jeho nespočetných apoštolských ciest na rozličné kontinenty, na ktoré sa podujal, aby posilnil vo viere veriacich v Krista, aby potešil zarmútených a skleslých a taktiež, aby priniesol posolstvo zmierenia medzi kresťanské cirkvi a budoval mosty priateľstva medzi veriacimi v jedného Boha a ľuďmi dobrej vôle.

Jeho žiarivý učiteľský úrad nemal iný cieľ, než vždy a všade hlásať Krista, jediného Spasiteľa človeka.
Vo svojom neobyčajnom misionárskom zápale mal obrovskú lásku k mladým ľuďom. Zaviedol tradíciu zvolávania svetových dní mládeže, ktoré mali pre neho cieľ zvestovať novým generáciám Ježiša Krista a jeho evanjelium a urobiť tak z mladých ľudí protagonistov vlastnej budúcnosti a spolupracovníkov pri vytváraní lepšieho sveta.

Jeho starostlivosť ako pastiera celej Cirkvi sa prejavila zvolaním početných zasadnutí biskupskej synody, zriaďovaním nových diecéz a cirkevných administratívnych oblastí, promulgovaním Kódexu kánonického práva latinského obradu a Kódexu kánonov východných cirkví, vydávaním encyklík a apoštolských exhortácií. Aby umožnil Božiemu ľudu prežiť okamihy intenzívnejšieho duchovného života, vyhlásil Jubilejný rok vykúpenia, Mariánsky rok, Rok Eucharistie a Veľké Jubileum roku 2000.
Strhujúci optimizmus založený na dôvere v Božiu prozreteľnosť poháňal Jána Pavla II., ktorý prežil tragickú skúsenosť dvoch diktatúr, pokus o atentát 13. mája 1981 a ktorý bol v posledných rokoch života ťažko fyzicky skúšaný napredovaním choroby, pozerať vždy na horizont nádeje. Vyzýval ľudí, aby rúcali múry rozdelenia, aby nepodliehali rezignácii, ale naopak, aby sa vydali smerom k duchovnej, morálnej a materiálnej obnove.

Zomrel v Apoštolskom paláci vo Vatikáne v sobotu 2. apríla 2005 na vigíliu Nedele ,,in Albis“, ktorú on sám nazval Nedeľou Božieho milosrdenstva. Slávnostné pohrebné obrady sa konali na Námestí sv. Petra 8. apríla 2005.
Dojemné svedectvo o dobre, ktoré vykonal, bolo potvrdené účasťou mnohých delegácií prichádzajúcich z celého sveta a miliónmi mužov a žien, veriacich a neveriacich, ktorí v ňom spoznali zreteľné znamenie Božej lásky k ľudstvu.
Hore
 Profil  
 
Poslať 22.10.2011 12:46:22   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Ján Kapistránsky, kňaz, rehoľník, misionár

Svätý

(1386 - 1456)

Sviatok: 23. október

Význam mena: Boh je milostivý (hebr.)

Emblém: zástava s krížom

Svätý Ján Kapistránsky patrí medzi svätcov, ktorých život bol úzko spätý s dejinami a udalosťami čias, v ktorých žili. Pochádzal z horského mestečka Capestrana v strednom Taliansku. Základné vzdelanie získal od domáceho učiteľa. V r. 1405 alebo 1406 Ján odišiel do Perugie, kde na tamojšej univerzite študoval rímske a cirkevné právo. V r. 1413 sa stal sudcom v jednej mestskej štvrti v Perugii. V tejto náročnej funkcii vynikal neoblomným rešpektovaním spravodlivosti. Mnohí ho za to obdivovali, aj nenávideli. V júli 1415 obsadil Perugiu revolucionár Braccio da Montone so svojimi stúpencami. V násilných čistkách, ktoré nasledovali, sa Ján dostal do väzenia. Tam mal raz v noci videnie sv. Františka Assiského, ktorý ho pozýval do svojej rehole. Ján sa dostal z väzenia za veľké výkupné a so súhlasom manželky vstúpil 4. októbra 1416 do františkánskej rehole. Niekedy okolo r. 1420 bol vysvätený za kňaza.

Možno povedať, že od tých čias nemal nijaké trvalé bydlisko. Predstavení, pápeži a svetskí panovníci mu zverovali toľko úloh, že bol v ustavičnom pohybe. Mestá, panstvá, i jednotlivé rodiny riešili svoje nekonečné spory ohňom a mečom. Preto bol z neho horlivý a úspešný zmierovateľ, ba v Aquile (L’Aquila), vzniklo na jeho popud celé združenie zmieriteľov („Pacieri”).
Ján bol však predovšetkým veľký kazateľ. Pre povesť svätosti a pre zázraky, ktoré konal, ho ľudia prijímali ako Božieho posla a dychtivo ho počúvali. Často ich bolo toľko, že musel kázať na námestí alebo v poli.

Ján Kapistránsky bol činný aj literárne. Napísal deväť traktátov o vieroučných otázkach, štrnásť o morálnych problémoch, šesť z cirkevného práva a desať o veciach, týkajúcich sa františkánskej rehole.V jeho písomnej pozostalosti sa nachádza i veľa kázní a dôležitých listov.

V máji 1453 Turci dobyli Carihrad. Pápež sa usiloval zorganizovať kresťanské vojsko, ktoré by zastavilo postup Turkov. Z jeho poverenia stáli na čele tohoto neľahkého podujatia pápežský legát kardinál Juan de Carvajal, ďalej uhorský vojvodca Ján Hunyadi a Ján Kapistrán. K bitke proti Turkom došlo pri Belehrade v dňoch 14. - 22. júla 1456. Kresťanské vojsko zvíťazilo a zastavilo tak na niekoľko desaťročí ďalší postup Turkov. Na pamiatku tohoto víťazstva ustanovil pápež Kalixt III. sviatok Premenenia Pána (6. august).

Po belehradskej bitke Ján vážne ochorel. Utiahol sa do kláštora v Iloku pri Dunaji, kde zomrel 23. októbra 1456.

Jána Kapistránskeho vyhlásil za blahoslaveného pápež Lev X. v r. 1514. Jeho úctu však obmedzili iba na sulmonskú diecézu. Pápež Gregor XV. ju v r. 1622 rozšíril na celú Cirkev. Napokon pápež Alexander VIII. vyhlásil tohoto zvláštneho františkánskeho kazateľa v r. 1690 za svätého.
Okrem rodného kraja si sv. Jána Kapistránskeho uctievali najmä v Uhorsku, kde bola podľa neho pomenovaná jedna františkánska provincia.
Hore
 Profil  
 
Poslať 22.10.2011 12:51:31   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Anton Mária Claret, biskup

Svätý

Sviatok: 24. október

(1807 - 1870)

Význam mena: stojaci vpredu; prvorodený; bojujúci v čele proti nepriateľom

Sv. Anton Mária Claret sa narodil v mestečku Sallente blízko Barcelony v Španielsku ako piaty z desiatich detí. Od malička pomáhal otcovi v tkáčskom remesle. Keď mal 17 rokov, otec ho poslal do Barcelony, aby získal vzdelanie v odbore. Mal zmysel pre technické veci, a tak mu ako 21-ročnému ponúkli miesto riaditeľa tkáčskej dielne. On to odmietol. Od malička totiž túžil byť kňazom. Často čítaval Sv. písmo a veľa sa modlil. Dal sa na štúdiá filozofie a teológie a v r. 1835 bol vysvätený za kňaza. Keďže vtedy bolo v Španielsku kňazov dosť, odišiel do Ríma a tam vstúpil do rehole jezuitov. Reumatické bolesti v nohách ho po niekoľkých mesiacoch donútili noviciát prerušiť. Na radu generálneho predstaveného sa vrátil do Španielska. So súhlasom svojho biskupa začal pôsobiť ako ľudový misionár a dával duchovné cvičenia. Chodil vždy pešo a neprijímal ani peniaze ani dary. Jediné, čo prijal, bolo jedlo. Veľa kázal a spovedal, ľudia ho začali vyhľadávať., hovorili o ňom, že je svätec.

Keď skončil nejakú misiu a prechádzal na iné miesto, zmocňoval sa ho smútok. Pokladal to za diablovo pokušenie, tak ako aj všetky reči o jeho svätosti. V r. 1842 dostal dar rozoznať, kto je v stave smrteľného hriechu. Uzdravoval chorých a mal dar proroctva. Veľa písal. Údajne sa vďaka nemu obrátilo celé Katalánsko. Podobný úspech mal aj na Kanárskych ostrovoch, kam ho poslal biskup (v r. 1848). Keď sa vrátil, s niekoľkými kňazmi založil misijnú spoločnosť Synov Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

V r. 1850 Antona vymenovali za arcibiskupa do Santiaga na Kube. Bránil sa, no všetci mu hovorili, že je viazaný vo svedomí, aby to prijal. Anton to teda prijal. Na svoje nové pôsobisko prišiel vo februári 1851. Hneď začal konať exercície pre svojich kňazov a potom sa dal na ľudové misie. Úspech mal podobný ako v Katalánsku. V diecéze, v ktorej už štrnásť rokov nebol biskup, bol duchovný život na biednej úrovni. Patrilo do nej asi 750 000 ľudí. Fár bolo len asi štyridsať. Keď Anton odchádzal z Kuby späť do Španielska, pribudlo 53 nových farností, seminár bol zreštaurovaný, do diecézy prišli nové rehole. Arcibiskup trikrát obišiel celú diecézu, kázal, vyučoval, spovedal. No nielen to. Učil ľudí, hlavne roľníkov, aj hospodáriť, aby boli sebestační.

Mal však aj odporcov. Boli to tí, ktorí sa nechceli vzdať nemravného života, a mnohí iní, ktorí žili v rôznych tajných spolkoch a organizáciách. Jeden z nich dokonca na arcibiskupa zaútočil. Britvou ho zasiahol do tváre a prerezal mu slinné žľazy. Lekári ho ihneď operovali, ale nepomohlo. Chceli preto vyčkať a na druhý deň sa znova pokúsiť o zákrok. Anton bol šťastný, že môže trpieť. Modlil sa, úplne sa odovzdal do rúk Panny Márie a ponúkol svoj život Bohu. Počas tejto modlitby bol uzdravený. Lekári to nevedeli pochopiť. Tento incident bol povelom na ohováračskú kampaň u španielskej kráľovnej.

V marci 1857 mu napísala kráľovná Izabela II. list, aby prišiel do Madridu. Anton teda prišiel späť do Španielska. Čakal, že ho kráľovná pozbaví úradu. Tá ho však požiadala, aby jej robil duchovného vodcu a pomohol z krízy, v ktorej sa práve nachádzala. Arcibiskup si však dal podmienky – nebude mať žiadnu politickú funkciu a nebude bývať na kráľovskom dvore. Okrem toho jej otvorene povedal, že musí prepustiť svojho milenca a vrátiť sa k manželovi. Po dlhých vnútorných bojoch si kráľovná vykonala duchovné cvičenia a začala viesť nový život.
Popri tejto činnosti mal Anton dosť času na apoštolát – vydával náboženské publikácie, zakladal ľudové knižnice a často kázal. Do politiky sa vôbec nemiešal. Staral sa hlavne o to, aby za biskupov boli vysvätení len takí kňazi, ktorí viedli čnostný a nábožný život. Mnoho si vytrpel od svojich neprajníkov, ktorí ho jednostaj osočovali, alebo si z neho robili posmech. Takto strávil desať rokov.

V r. 1868 vypukla revolúcia. Arcibiskup spolu s kráľovskou rodinou odišiel do Francúzska. Nasledujúceho roku založil v Paríži Konferenciu sv. Rodiny, ktorej úlohou bolo starať sa o španielskych emigrantov. Toho istého roku odišiel do Ríma, kde ho prijal pápež Pius IX. Zúčastnil sa aj na otvorení Prvého vatikánskeho koncilu (8. decembra 1869) a na rozličných zasadaniach koncilu. Naďalej žil v chudobe, kázal, písal, spovedal, navštevoval chorých. Keď sám ochorel, vrátil sa do Francúzska k svojim misionárom. Zomrel po bolestivej chorobe 24. októbra 1870 v cisterciánskom opátstve vo Fontfroide pri Narbonne (na juhu Francúzska), kde sa uchýlil pred prenasledovateľmi. Tam ho aj pochovali. Na jeho hrob vyryli slová: „Miloval som spravodlivosť a nenávidel som neprávosť, preto umieram vo vyhnanstve.“ Pápež Pius XI. vyhlásil v r. 1934 Antona Máriu Clareta za blahoslaveného a Pius XII. v r. 1950 za svätého. Jeho pozostatky previezli do domu jeho materskej kongregácie vo Vich (súčasné Vic pri Barcelone), kde sa nachádzajú dodnes.
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.10.2011 11:06:13   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Tabita

Svätá

Sviatok: 25. október

(1. storočie)

Vdova z mesta Joppe (v dnešnom Izraeli), ktorá sa spomína v Skutkoch Apoštolov (9, 36-42). Hovorí sa o nej, že „vynikala dobrými skutkami a almužnami, ktoré dávala.“ Zrejme bola krajčírkou. Zo Skutkov vyplýva, že v prvej Cirkvi bola veľmi obľúbená a mnohým bolo ľúto, že náhle ochorela a vzápätí zomrela. Keďže apoštol Peter bol práve v neďalekom mestečku Lydda, dvaja muži išli za ním, aby ho priviedli. Keď prišiel, vzkriesil Tabitu z mŕtvych. V Skutkoch Apoštolov sa uvádza, že ju nazývali aj Dorkas.
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.10.2011 11:07:29   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Dária a Chryzant

Svätí

Sviatok: 25. október

(3. storočie)

O sv. Dárii a Chryzantovi toho vieme len málo. Chryzant bol Egypťan, syn patricija Polemia. Polemios ho zobral so sebou z Alexandrie do Ríma počas vlády Numeriána. Napriek námietkam svojho otca sa Chryzant dal pokrstiť a dal si meno Karpoforus. Vytrvalo odmietal otcove pokusy oženiť ho. Napokon sa však oženil s Dáriou, ktorá bola gréckeho pôvodu a slúžila bohyni Minerve. Zásluhou svojho manžela, Chryzanta, sa obrátila, žili spolu v čistote a šírili kresťanskú vieru. Po čase však Chryzanta pre vieru odsúdili a mučili. Jeho hrdinstvo a neoblomnosť vo viere aj napriek mučeniu tak zapôsobili na tribúna Klaudia, jeho ženu Hiláriu, ich dvoch synov a sedemdesiat vojakov, že sa stali tiež kresťanmi. Nato ich cisár dal všetkých zabiť. Dáriu odvliekli do verejného domu, kde ju však pred cisárom Numeriánom chránil lev. Potom ju Numerián prikázal kameňovať a upáliť za živa. K jej krypte sa potom jej niekdajší nasledovníci chodievali modliť. Keď ich tam raz nepriatelia kresťanstva našli, všetkých ich tam zaživa pochovali. Bol medzi nimi aj kňaz Diodorus a diakon Marianus. Všetci majú sviatok 25. októbra.
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.10.2011 11:08:28   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12131 príspevkov
Quadragesimus

Svätý

Sviatok: 26. október

(+ 590)

Sv. Quadragesimus, vyznavač, bol pastierom. Stal sa známym vďaka zázrakom, ktoré vykonal. Žil v Policastre v Taliansku a pôsobil ako subdiakon. Sv. pápež Gregor Veľký sa o ňom zmieňuje, že vzkriesil istého muža zmŕtvych.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 14, 15, 16, 17, 18, 19, 20 ... 43  Ďalší

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: