Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci


 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16 ... 43  Ďalší
Autor Správa
Poslať 12.09.2011 17:19:13   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Róbert Bellarmín, biskup, učiteľ Cirkvi

Svätý

Sviatok: 17. september

(1542 – 1621)

Význam mena: preslávený, žiarivý (z nem.)

Symbol: pastorál (berla)

Sv. Róbert Bellarmín sa narodil 4. októbra 1542 v Montepulciane v Taliansku. Pochádzal zo zbožnej rodiny. Jeho matka bola sestrou pápeža Marcella II. Mala úzke vzťahy s rehoľou jezuitov. Do tejto rehole Róbert neskôr vstúpil (1560). Bol veľmi nadaný, už v r. 1569 sa stal docentom v Leuvene (Belgicko). V r. 1570 bol vysvätený za kňaza. O 6 rokov (1576) prevzal miesto profesora na kolégia v Ríme. Napísal zväzky na obranu Cirkvi, riešenie problémov v Cirkvi, o sviatostiach, o milosti a ospravedlnení. Boli to rozsiahle diela, tzv. summy, ktoré napísal ako reakciu na náboženské a spoločenské prúdy. Jeho dielo sa veľmi rýchlo šírilo na všetky strany. Zažil však aj nepochopenie. Pápež Sixtus V. dal napríklad jeho dielo, kde obraňoval pápežstvo, na index zakázaných kníh. Zdalo sa mu, že veci vysvetľuje príliš pozemsky. Nasledujúci pápež Urban VII. toto nariadenie odvolal. V r. 1594 zase na následky intríg zo strany niektorých kardinálov musel opustiť miesto rektora kolégia ešte pred ukončením trojročného obdobia. Odišiel ako provinciál do Neapola. O krátky čas ho však pápež znovu povolal do Ríma. Stal sa konzultorom Posvätného ofícia. V r. 1599 bol vymenovaný za kardinála. Netrvalo dlho a znovu bol podrobený skúške. Vznikol totiž spor medzi jezuitmi a dominikánmi v náuke o Božej milosti a ľudskej slobode. Róbert sa snažil ukázať pápežovi správnu cestu, no ten ho vymenoval za arcibiskupa do Capuy (severne od Neapola). Tam bol od r. 1602 do r. 1605. Za ten čas (tri roky) trikrát ponavštevoval diecézu, zvolal synody a snem. Kázal každú nedeľu a bol veľmi horlivý.
V r. 1605 bol zvolený za pápeža Pavol V. Ten ho znova povolal do Ríma ako svojho poradcu. V tých časoch sa dostal do povedomia Galileo Galilei so svojím heliocentrickým pohľadom na svet. Vo svojich teóriách urobil chybu v tom, že nekompetentne vysvetľoval pasáže zo Sv. písma, čím chcel dokázať pravdivosť svojich slov. Bellarmín proti tomu rázne vystúpil.

Z jeho spisov sú známe napr. Katechizmy, O umení dobre zomrieť.

Mal veľké slovo medzi kardinálmi, vybavoval rozsiahlu korešpodenciu, zúčastnil sa voľby pápeža Gregora XV. v r. 1621. Takmer osemdesiatročný Bellarmín si žiadal odísť na odpočinok. Povolenie dostal a utiahnol sa do noviciátu rímskych jezuitov. No pár dní na to ochorel a o necelý mesiac, 17. septembra zomrel. Krátko pred smrťou ho ešte navštívil pápež Gregor XV.

Proces jeho blahorečenia sa začal už rok po jeho smrti, no za blahoslaveného bol vyhlásený až v r. 1923. Nebolo to kvôli pochybnostiam o jeho živote, ale pre pomery vo vnútri Cirkvi: Francúzsko sa cítilo dotknuté spisom, v ktorom obhajoval autoritu pápeža, inokedy zasa nepriatelia jezuitského rádu chceli prekaziť blahorečenie. Za svätého bol vyhlásený v r. 1930 a o rok neskôr za učiteľa Cirkvi.
Hore
 Profil  
 
Poslať 12.09.2011 17:20:36   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Ferreolus

Svätý

Sviatok: 18.september

(+ 304)

Vodca rímskej cisárskej armády vo Vienne vo Francúzsku. Poskytol útočište sv. Juliánovi z Brioude, preto ho miestny guvernér Crispin dal zatknúť. Sužovaný a väznený Ferreolus však zázračne ušiel z väzenia, no neskôr ho opäť chytili a sťali.
Hore
 Profil  
 
Poslať 17.09.2011 0:56:05   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Január, biskup a mučeník

Svätý

Sviatok: 19. september

(+ 305)

Význam mena: narodený v januári alebo vrátnik (lat.)

Emblém: ampulky s krvou

Patrón Neapola; zlatníkov; pri sopečnej činnosti

Životopisné údaje o sv. Januárovi máme len zo spisu o jeho umučení - „Legenda Jána, diakona“. Zostavil ho totiž Ján, diakon v kostole sv. Januára v Olmo, na rozkaz neapolského biskupa Štefana v 10. storočí. Podľa tohoto spisu sa Január narodil v Neapole v polovici 3. storočia. Žil nábožným a bezúhonným životom, preto ho povýšili na biskupský stolec v Benevente. Kresťania i pohania ho mali vo veľkej úcte. On sám bol starostlivým a zodpovedným biskupom. Začiatkom 4. storočia cisár Dioklecián rozpútal veľké prenasledovanie kresťanov. Vtedy medzi inými uväznili aj horlivého a nábožného diakona Sosia a iných. Biskup Január so svojimi kňazmi ich chodili navštevovať. To sa nepáčilo miestodržiteľovi Kampánie Timoteovi a dal uväzniť aj Januára. Predviedli ho do Noly. Timoteus ho vyzval, aby obetoval pohanským bohom. Január to odmietol. Timoteus ho dal teda zbičovať a zavrieť do väzenia. Kresťanov to veľmi zarmútilo. Poslali za ním diakona Festa a lektora Desideria, aby mu poslúžili, keď bude treba. Timoteus dal chytiť aj ich. O pár dní sa Timoteus rozhodol usporiadať hry na obveselenie pohanov. Pri týchto hrách mali odsúdenci zápasiť s divými zvermi. Keď nadišiel deň hier, Januára, Festa a Desideria predviedli v okovách do amfiteátra. Nasledne potom vypustili levy a tigre. Pohania jasali. Zvery sa rútili na mučeníkov. Tesne pred nimi však zastali ako omámené, skrotli a plazili sa k ich nohám. Diváci sa zarazili, mnohí sa tam obrátili a neskoršie sa dali pokrstiť. Timoteus zúril. Rozkázal katom, aby mučeníkov vyviedli a sťali ich. Stalo sa to 19. septembra 305. Istá nábožná kresťanka zachytila krv biskupa Januára do nádoby. Mŕtve telá kresťania s veľkou úctou pochovali neďaleko Puteol. Keď neskôr postavili v Neapole chrám sv. Januára, jeho pozostatky preniesli do tohoto chrámu, kde sa nachádzajú dodnes.

V súvislosti so sv. Januárom je preslávený zázrak skvapalnenia jeho krvi. Uskutočňuje sa v sobotu pred prvou nedeľou v máji a 19. septembra a počas oktáv týchto dní, niekedy aj 16. septembra, v deň posviacky chrámu. Okrem toho sa opakuje sporadicky pri zvláštnych okolnostiach. Najstaršia zmienka o tomto zázraku pochádza z 31. decembra 1390. Krv sa uchováva v dvoch sklenených ampulkách. V spomínaných dňoch skvapalnie ako čerstvá ľudská krv. Vedecké vysvetlenie tohto úkazu neexistuje. Cirkev je v tomto prípade zdržanlivá, nevie sa s istotou, či je to krv sv. Januára, nemáme o tom presné historické dôkazy.
Hore
 Profil  
 
Poslať 17.09.2011 0:59:06   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Fausta a Evilasius

Svätí

Sviatok: 20. september
(+ 303)

Mučeníci z Cyzica v Ponte. Faustu chytili ako trinásťročné dievča. Sudca Evilasius ju mučil, pretože sa nechcela vzdať kresťanstva. Ona však vytrvala. Jej odvaha a neoblomnosť tak zapôsobila na sudcu, že sa tiež obrátil a zomrel spolu s ňou.
Hore
 Profil  
 
Poslať 17.09.2011 1:03:21   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Kórejskí mučeníci

Svätí

Sviatok: 20. september

(19. storočie)

Prvý známy kresťan, ktorý vkročil na územie Kórey bol japonský vojak – veliteľ Konishi Yukinaga. Bolo to počas japonskej invázie do Kórey koncom 16. storočia. Keď sa vracal späť do vlasti, zobral so sebou kórejské dievča, neskôr známe pod menom Júlia Ota, ktorá bola pokrstená a stala sa tak jednou z prvých kórejských kresťanov. V roku 1593 navštívil Konishiho v Kórei otec Juraj de Cespedes, jezuita, japonský misionár. Na území Kórey však mohol pôsobiť len medzi japonskými vysťahovalcami, nie medzi Kórejcami. O desať rokov neskôr, začiatkom 17. storočia, Yi Gwane-jeong, kórejský diplomat, doniesol zo svojej návštevy Pekingu okrem iného aj atlas sveta a niekoľko teologických kníh, ktoré napísal Matteo Ricci, taliansky jezuita a misionár pôsobiaci v Číne. Yi Gwane-jeong začal šíriť myšlienky, ktoré sa nachádzali v spisoch. To možno považovať za prvé semienka viery v Kórei. Mnoho akademických debát sa viedlo na túto tému. Učenec Yi Su-gwang a vládny minister Yu Mong-in napísali kritické komentáre k Ricciho dielam. Z toho dôvodu sa ďalšie dve storočia viera udomácňovala len váhavo a neisto. Až vďaka konfuciánskemu reformnému hnutiu Silhak, ktoré vzniklo koncom 17. storočia, sa začali myšlienky kresťanstva viac udomácňovať. V roku 1784 bola založená prvá modlitebňa. Zaslúžil sa o to Yi Sung-Hun, diplomat, ktorý bol pokrstený v Pekingu. O dva roky neskôr sa začal snažiť o akúsi laickú hierarchiu, laických kňazov. Pekingský biskup informoval o týchto veciach Svätú Stolicu. Hoci v roku 1789 Vatikán vyhlásil, že táto snaha nie je v súlade s cirkevným právom, predsa sa dá povedať, že kresťanstvo prišlo do Kórey vďaka laikom a práve v tých rokoch začalo úspešne rásť.

Čoskoro prišiel medzi nich prvý kňaz Chu-mun-mo. Žiaľ, boli aj prenasledovania. Hneď v roku 1785 začalo prvé. V roku 1801 usmrtili kňaza. V roku 1802 kórejský kráľ vydal nariadenie, podľa ktorého mali vyhubiť kresťanov a zničiť toto „bláznovstvo“. Veriaci prosili pekingského biskupa a pápeža, aby im poslali kňaza. No vzhľadom na podmienky sa to podarilo až v roku 1836, keď boli na územie Kórey vyslaní biskup a dvaja kňazi z francúzskej misie. Prišli tajne. O dva roky ich však chytili a usmrtili. Druhýkrát sa o čosi neskôr o podobnú vec úspešne pokúsil Andrej Kim Taegon. Do Kórey znova prišiel aj biskup aj kňaz. Odvtedy sa už nestalo, že by v kórejskej cirkvi nebola prítomná cirkevná hierarchia, hoci v roku 1866 sa prenasledovanie ešte pritvrdilo. V roku 1882 však dostali všetci kresťania slobodu.

Počas prenasledovania kresťanov v Kórei zomrelo viac ako desaťtisíc kresťanov. 103 z nich bolo blahorečených vo dvoch skupinách – v roku 1925 a 1968. V roku 1984 všetkých 103 mučeníkov vyhlásil pápež Ján Pavol II. za svätých. Bolo to počas jeho návštevy v hlavnom meste Južnej Kórey Soul. Z nich desať je cudzincov, ostatní sú Kórejci – traja biskupi, sedem kňazov, veriaci laici a katechéti. Zomreli v rokoch 1839, 1846 a 1866.
Hore
 Profil  
 
Poslať 17.09.2011 1:05:16   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Matúš, apoštol a evanjelista

Svätý

Sviatok: 21. september

(1. storočie)

Význam mena: Boží muž (z hebr.)

Emblém: kniha evanjelií, človek, anjel, meč, peňaženka

Patrón bankárov, taxikárov

Sv. Matúš je jedným z dvanástich apoštolov. Jeho pôvodné meno bolo Lévi. Bol vyberačom mýta (colníkom). Patril ku skupine ľudí, ktorou Židia opovrhovali, nazývali ich verejnými hriešnikmi (publikánmi). Popri vyberaní cla si totiž „privyrábali“ okrádaním. Lévi mal svoju mýtnicu v Kafarnaume, kde Ježiš často verejne vystupoval. Je teda pravdepodobné, že počul mnohé z jeho rečí. Pri jednej príležitosti – bolo to hneď potom, ako Ježiš uzdravil chorého, ktorého spustili cez strechu – ho Ježiš videl sedieť na mýtnici, vtedy ho povolal a Lévi hneď išiel za ním. Keď ho potom kritizovali, že jedáva a chodí s hriešnikmi, povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ A tak Lévi zostal s Ježišom, aby ho už nikdy neopustil. Stal sa apoštolom Matúšom a napísal prvé zo štyroch evanjelií. Z toho vyplýva, že mal zmysel pre vyššie veci, že nebol úplne ponorený v peniazoch a hmote.

Čo robil a kde sa pohyboval Matúš po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, nie je zaznamenané v žiadnom hodnovernom prameni. Tradícia hovorí, že hlásal evanjelium v Perzii, Partsku, Arábii a v Etiópii. Neznámy je aj dátum a miesto jeho smrti. Väčšina autorov tvrdí, že zomrel v Etiópii, dal ho zavraždiť etiópsky kráľ Hyrtakus. Stalo sa to údajne preto, že Ifigénia, kráľova neter, sa obrátila na kresťanstvo vďaka Matúšovmu kázaniu a nechcela sa stať kráľovou manželkou, pretože zložila sľub panenstva. Kráľova zúrivosť sa teda obrátila proti Matúšovi. Matúšove pozostatky boli objavené v roku 1080 v Salerne v južnom Taliansku. Nevie sa, ako sa tam dostali. Umiestnili ich do chrámu, ktorý tam dal postaviť pápež Gregor VII. Symbolom evanjelistu Matúša je kniha evanjelií a postava človeka – je to preto, lebo svoje evanjelium začína rodokmeňom Ježiša Krista.
Hore
 Profil  
 
Poslať 17.09.2011 1:08:23   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Emerám, biskup a mučeník

Svätý

Sviatok: 22. september

(7. storočie)

Emblém: mitra, biskupska berla, rebrík (cesta do neba a nástroj umučenia)

Sv. Emerám sa narodil v Poitiers vo Francúzsku v prvej polovici 7. storočia. Presný rok narodenia nepoznáme. Pochádzal zo šľachtickej akvitánskej rodiny. Dostal dobrú výchovu i vzdelanie. Stal sa kňazom. Podľa niektorých prameňov bol biskupom v meste Poitiers, no nezdá sa to pravdepodobné, keďže jeho meno chýba na zoznamoch poitierskych biskupov. Možno nakrátko spravoval toto biskupstvo po smrti biskupa Dida, o ktorom nevieme, kedy zomrel, do roku 674, kedy nastúpil na biskupský stolec v Poitiers Ansoaldus. Emerám totiž chcel ísť do bavorských krajín, keďže počul, že ľudia tam ešte neprijali svetlo viery. Cez Loire a Čierny les prišiel do Regensburgu, kde vládol vojvoda Teodo. Podľa niektorých prameňov ho dokonca tento vojvoda sám pozval do svojej krajiny, aby tam šíril evanjelium. Emerám pracoval v Bavorsku tri roky. Mnoho ľudí sa obrátilo jeho zásluhou. Zakrátko si získal povesť svätosti. Po troch rokoch sa rozhodol vykonať si púť do Ríma k hrobu sv. Petra a Pavla. Avšak na piaty deň, čo bol na ceste, ho na mieste, zvanom Kleinhelfendorf (južne od Mníchova), chytili ľudia bavorského vojvodu, umučili ho a zabili. Stalo sa to 22. septembra. Presná príčina, prečo to spravili, nám nie je známa. Podľa legendy sa biskupovi Emerámovi vyspovedala dcéra vojvodu Ota zo svojho nečistého spojenia so Sigipaldom, ktorý patril medzi vážených členov Teodovho dvora. Emerám jej poradil, aby jasne označila svojho zvodcu. Zato ho potom Teodo dal usmrtiť. Túto historku napísal freisinský biskup Aribo. No jej pravdepodobnosť je nízka, keďže rozprávanie obsahuje rôzne fantastické a veľkolepé detaily. Zdá sa, že autor podľahol zbožným mániam svojej doby, ktoré sa nie celkom zakladali na pravde.

Emeráma pochovali v kostole sv. Juraja v Regensburgu. V polovici 8. storočia dali postaviť na mieste jeho umučenia kostol a takisto aj v Regensburgu na jeho počesť. Jeho pozostatky preniesli do tohoto kostola. Každoročne 22. septembra sú vystavené k úcte. Nedá sa však s istotou tvrdiť, žeby Emerám bol biskupom mesta Regensburg. Zoznam biskupov totiž oficiálne začína až biskupom Gawibaldom, ktorého vysvätil sv. Bonifác.
Na Slovensku je sv. Emerámovi zasvätená katedrála nitrianskeho biskupstva. Mnohí ho pokladajú za patróna prvého kostola, ktorý dal v Nitre postaviť Pribina. No toto nie je isté. V nitrianskej katedrála sa nachádzajú aj jeho relikvie.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.09.2011 21:08:38   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Zachariáš, otec Jána Krstiteľa

Svätý

Sviatok: 23. september

(1. storočie)

Význam mena: Boh si spomenul (hebr.)

Emblém: biskupská berla

Zachariáš je známy z Biblie, najmä z Lukášovho evanjelia. Bol otcom sv. Jána Krstiteľa. Bol kňazom v jeruzalemskom chráme. Jeho manželka sa volala Alžbeta, bola tetou Panne Márii. Počas obety v chráme sa zjavil Zachariášovi anjel Gabirel, ktorý mu zvestoval, že jeho manželka Alžbeta porodí syna napriek svojmu vysokému veku. Majú mu dať meno Ján. Zachariáš však neveril, preto onemel, až do narodenia Jána Krstiteľa. Tradícia spomína, že Zachariáš bol zavraždený v chráme, keď odmietol povedať kráľovi Herodesovi, kde by mohol nájsť Jána Krstiteľa.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.09.2011 21:11:00   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Línus

Svätý

Sviatok: 23. september

(1. storočie)

Pápež a mučeník. Nástupca sv. Petra, ktorého si sám vybral pred svojou smrťou okolo roku 67. Sv. Línus sa spomína v druhom liste sv. Pavla Timotejovi (4,21). Sv. Pavol ho vysvätil za biskupa.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.09.2011 21:13:24   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Sofia Ximénez

Blahoslavená

Sviatok: 23. september

(1876 - 1936)

Blahoslavená Sofia Ximénez (čítaj chiménez) sa narodila vo Valencii v Španielsku 15. októbra 1876. K prvému sv. prijímaniu a k sviatosti birmovania pristúpila v Kolégiu Najsvätejšieho Srdca Ježišovho u sestier karmelitánok. V roku 1905 sa vydala za Carla del Río Díez de Bulmesnella. Bol už vdovec, mal tri deti. So Sofiou mali ešte ďalšie štyri. Celá rodina žila nábožným životom. 27. mája 1927 však Carlo zomrel a Sofia zostala vdovou. Bola členkou Katolíckej akcie a zúčastňovala sa aj iných katolíckych diel. Starala sa o chudobných – o ich vzdelanie, vyučovala ich katechizmus. Venovala sa aj charite. Počas náboženského prenasledovania prijala do svojho domu tri rehoľníčky – svoju vlastnú sestru, nevlastnú dcéru a svoju sesternicu, ktorá bola karmelitánkou. Prenasledovatelia ju za to uväznili a 23. septembra 1936 ju zastrelili spolu s jej synom Ľudovítom, ktorého pokladali za kňaza. Takisto zastrelili jej nevlastnú dcéru a sestru. Pápež Ján Pavol II. ju 11. marca 2001 vyhlásil za blahoslavenú.
Hore
 Profil  
 
Poslať 18.09.2011 21:17:01   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Pio z Pietrelciny, rehoľník (kapucín) – Páter Pio

Svätý

Sviatok: 23. september

(1887 - 1968)

Význam mena: zbožný, nábožný (lat.)

25. mája 1887 sa v malej talianskej dedinke Pietrelcina do rodiny roľníka Grazia a jeho manželky Giuseppy Forgione narodil František, pomenovaný po sv. Františkovi z Assisi. Už v detstve bolo jasné, že je výnimočným dieťaťom Božím. Bol veľmi zbožným, už ako chlapec sa chcel stať kňazom. Ako šestnásťročný si obliekol kapucínsky habit. Prijal meno Pio. Po siedmich rokoch štúdií bol v roku 1910 vysvätený za kňaza.

Celý jeho život bol poznačený utrpením a nadprirodzenými zásahmi. 20. septembra 1918 páter Pio, kľačiac pred svojím veľkým krížom, dostal stigmy – rany ukrižovaného Ježiša Krista. Tým sa stal prvým stigmatizovaným kňazom v histórii Cirkvi. Lekár, ktorý skúmal tieto rany, mohol len konštatovať, že rany nemajú prirodzený pôvod. Pár dní pred jeho smrťou stigmy zmizli a nezostala po nich žiadna jazva. Koža bola úplne obnovená. Mnohí, ktorí sa s ním stretli, hovorili, že krv, vytekajúca zo stigiem, mala vôňu kvetov.
Páter Pio mal aj dar bilokácie a vedel čítať v ľudských srdciach. Prichádzalo za ním toľko ľudí, že často spovedával 10 - 12 hodín denne. Správne odhadol, čo penitenti potrebovali a vždy našiel to správne slovo, aby priviedol ľudí bližšie k Bohu.

Zomrel 23. septembra 1968 ako 81-ročný. Na jeho pohrebe bolo prítomných okolo stotisíc ľudí.
16. júna 2002 ho Sv. Otec Ján Pavol II. na námestí sv. Petra v Ríme svätorečil. Do Ríma putovalo vtedy vyše pol milióna pútnikov. Miesta, kde žil Páter Pio, patria k významným cieľom pútnikov z celého sveta.
Hore
 Profil  
 
Poslať 19.09.2011 13:44:01   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Bystrík, biskup a mučeník

Svätý

Sviatok: 24. september
(? - 1046)

Emblém: loďka a meč

Presné miesto a čas narodenia svätého Bystríka nepoznáme, podľa historických záznamov pochádzal z vyššieho rodu z okolia Nitry, kde bolo silné kresťanské slovienské etnikum, ktoré si uchovalo svoju vieru od čias pôsobenia vierozvestov sv. Cyrila a Metoda a aj po zániku Veľkomoravskej ríše v r. 907. Môžeme predpokladať, že sv. Bystrík absolvoval učilište sv. Hypolita na Zobore, založené ešte za čias Veľkej Moravy. O rehoľníkoch a žiakoch zo zoborského kláštora, ako pokračovateľoch štafety sv. Cyrila, sv. Metoda a sv. Gorazda, vieme, že sa snažili o šírenie slovienskej liturgie. Po zániku Veľkej Moravy sa o christianizáciu dnešného Maďarska starali okrem nemeckých kňazov aj kňazi zo spomínaného učilišťa sv. Hypolita na Zobore. Okrem sv. Bystríka k nim patrili Astrik, sv. Benedikt, sv. Maurus, Prokop, Radla a sv. Svorad.
Práve sv. Bystrík a sv. Maurus zanechali trvalé kresťanské stopy na celom území Pilíšu v dnešnom Maďarsku. Nečudo, že ak prichodiaci cisterciáni v 12. a 13. storočí hľadali miesto, kde by postavili honosný kláštor, rozhodli sa pre Mlynky (Pilisszentkereszt). Vybudovaním kláštora a kostola sa Mlynky stali sídlom kultúry a umenia širokého okolia od pravého brehu Dunaja až po Budín.

Politická, hospodárska, kultúrna a náboženská situácia v uhorskom kráľovstve v prvej polovici 11. storočia bola veľmi zložitá. Nástupcom sv. Štefana, ktorý zomrel bez potomka v r. 1038 (jeho jediný syn Imrich zomrel v roku 1031), sa na kráľovskom tróne stal jeho synovec Peter Orseolo z Benátok. Proti nemu však povstal príbuzný Samuel Aba, ktorý vyhnal Petra z Uhorska. Po viacerých vojnových stretnutiach nemecký cisár Henrich III. v roku 1044 opäť dosadil Petra na uhorský trón, ktorý spravoval ešte tri roky. V Uhorsku považovali Petra za votrelca a v roku 1046 vypuklo proti nemu povstanie. Nespokojenci pozvali na trón synov Vazula, nešťastného bratranca kráľa Štefana, ktorého oslepili na Nitrianskom hrade, pretože pripravoval vzburu. Za Vazulom vtedy stála pohanská časť národa. Nastalo obdobie poznačené vnútornými náboženskými nepokojmi, ktoré vyústilo do krvavých zrážok. S prestávkami trvalo skoro tridsať rokov, Vazulovi synovia Ondrej, Belo a Levente boli ešte za čias kraľovania Štefana poslaní do vyhnanstva na Kyjevskú Rus. Ondrej sa dal v Kyjeve pokrstiť a stal sa zaťom Jaroslava Múdreho, práve on sa mal stať budúcim uhorským panovníkom. Všetko skomplikovali pohanskí vzbúrenci pod vedením vodcu Vathu, ktorí medzitým začali ohrozovať kresťanstvo v podunajských oblastiach, kde ničili kostoly, kláštory a iné kresťanské pamiatky. Vathovci udreli najprudšie na Nitru v lete 1046. Biskup Bystrík so županom Salamierom a so Slovienmi z Ponitria a Považia, zahnali pohanov za Dunaj. Kresťanské obyvateľstvo slovenského územia sa postavilo na obranu svojej viery. Chcelo zastaviť nápor nepriateľských síl a prispieť takto na pomoc svojím kresťanským bratom v Zadunajsku. Vathovci medzitým obsadili celé Zadunajsko, územie medzi Dunajom, Tisou a Zátisie, odkiaľ zutekali biskupi Gerhard, Buldus a Benetus ponáhľajúc sa do Stoličného Belehradu (Székesfehérvár).

Legenda o sv. Gerhardovi z 13. storočia spomína sv. Bystríka ako spoločníka umučenia svätého Gerharda za pohanského povstalca Vathu v roku 1046. Podľa tejto legendy sa v posledný deň cesty zo Stoličného Belehradu do Budína biskupi Gerhard, Buldus, Benetus a Bystrík zastavili v dedinke Diósd, kde stál kostolík sv. Sabíny. Ktoré diecézy biskupi spravovali? Gerhard, benediktín pochádzajúci z Benátok pôsobil od roku 1030 v novozaloženom biskupstve v Čanáde, Buldus v Jágri, Benetus v Ostrihome a Bystrík podľa Annales ecclesiastici regni Hungariae (1644) a Jozefa Wuruma (1835) pôsobil od roku 1034 ako biskup v Nitre. Biskupi tu čakali na princov Leventeho a Ondreja, prichádzajúcich z Kyjevskej Rusi, ktorých pozvali späť do Uhorska, aby jedného z nich, pravdepodobne, Ondreja, korunovali za kráľa.
Podľa legendy biskup Gerhard predniesol ohnivú kázeň o viere v Boha a o obetách, ktoré má kresťan prinášať pre Krista. Na konci kázne so slzami v očiach dodal: “Bratia, dnes sme pozvaní na hostinu Božieho Baránka. Bez otáľania sa ponáhľajme zomrieť za Krista!” Potom im vysvetlil, že v predchádzajúcu noc videl Pannu Máriu, ktorá ich prijímala do svojho náručia. Biskupi sa vzájomne vyspovedali, posilnili vo viere a pripravili na smrť.
Jeho predpoveď, že okrem ostrihomského arcibiskupa Benetu všetci čoskoro podstúpia mučenícku smrť, sa splnila. Sotva prišli k Dunaju, vojsko pohanského Vathu ich dostihlo. Gerharda priviazali na voz, ktorý spustili z hory do Dunaja, a keďže po páde do hlbiny ešte žil, rozrazili mu hlavu o kameň a hruď prebodli kopijou.
Biskupa Buldu kameňovali. Bystrík sa spolu s Benetom a županom Salamierom usilovali prejsť člnom na druhý breh Dunaja pri peštianskom brode Kelenfolde. Na peštianskej strane už mali byť v bezpečí, pretože tam malo byť Ondrejovo vojsko, no našli tam povstalcov, ktorí Bystríka smrtelne zranili mečom (zomrel na treti deň). Stalo sa to koncom augusta 1046, dva dni po smrti biskupa Gerharda (29 .8. 1046).

Svätý Gerhard bol kanonizovaný v r. 1083 pápežom Gregorom VII. so svojimi spoločníkmi Buldom a Bystríkom. Ich dnešný spoločný sviatok 24. septembra stanovila Sabolčská synoda v roku 1092.
Hore
 Profil  
 
Poslať 19.09.2011 16:32:45   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Kleofáš (Kleopas)

Svätý

Sviatok: 25. september

(1. storočie)

Kleofáš bol jeden z dvoch mladších Ježišových učeníkov, ktorých samotný Ježiš prekvapil na ceste do Emauz (Lk 24,18). Poúčal ich o tom, čo sa na neho v Písmach vzťahovalo a vysvetľoval im súvislosti. Kleofáš so svojim spoločníkom ho spoznali až pri večeri. On im zmizol. Kleofáš s druhým učeníkom sa ihneď vrátili do Jeruzalema, aby porozprávali Jedenástim o svojom zážitku. Podľa tradície Kleofáš zomrel mučeníckou smrťou.
Hore
 Profil  
 
Poslať 19.09.2011 16:35:05   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Firminus z Amiens

Svätý

Sviatok: 25. september

(4. storočie)

V histórii biskupstva Amiens boli dvaja biskupi tohoto mena, jeden vysvätený 1. septembra a zaznamenaný ako tretí biskup biskupstva; iný je uvádzaný ako prvý biskup Amiens, rodený Španiel a obdivovateľ sv. Saturmina, vysvätený sv. Honestom. Išiel do Francúzska ako misionár a postavil kostol v Amiens. Bol mučený a následne sťatý.
Hore
 Profil  
 
Poslať 19.09.2011 16:36:52   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 14374 príspevkov
Finbar

Svätý

Sviatok: 25. september

(7. storočie)

Bol synom remeselníka a dámy z írskeho kráľovského dvora. Narodil sa v Connaught v Írsku, pokrstili ho menom Lochan. Vzdelával sa v Kilmacahil, v Kilkenny, kde ho mnísi pre jeho svetlé vlasy pomenovali Fionnbharr (biela hlava). Taktiež je známy ako Bairre a Barr. Spolu s niekoľkými mníchmi odišiel na púť do Ríma. Na spiatočnej ceste navštívil sv. Dávida vo Walese. Zdá sa, že potom kázaval v Škótsku, určite však v južnom Írsku. Žil ako pustovník na malom ostrove Lough Eiroe, a neskór na brehu rieky Lee založil kláštor, okolo neho rýchlo vyrástlo mesto Cork, ktorého bol prvým biskupom. Jeho kláštor sa stal slávnym v južnom Írsku a priťahoval mnohých nasledovníkov. Je mu pripisovaných veľa extravagantných zázrakov. Po jeho smrti v Cloyne okolo roku 633 údajne dva týždne nevyšlo slnko.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 10, 11, 12, 13, 14, 15, 16 ... 43  Ďalší

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: