Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci


 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 ... 43  Ďalší
Autor Správa
Poslať 14.08.2011 17:18:39   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Quiriacus

Svätý

Sviatok: 23. august

(+ 235)

Quiriacus bol pravdepodobne biskupom v Ostii v Taliansku. Za vlády Severa Alexandra bol spolu so svojím kňazom Maximom, diakonom Archelaom a skupinou kresťanov mučený a zavraždený.
Hore
 Profil  
 
Poslať 14.08.2011 17:23:53   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Ružena Limská (Izabela Floresová), panna

Svätá

Sviatok: 23. august

(1586 - 1617)

Význam mena: ruža

Emblém: veniec ruží alebo kytica ruží

Patrónka záhradníkov a kvetinárov; pri poraneniach, pôrode; Ameriky, Peru, Filipín, Západnej Indie, Limy

Sv. Ružena sa narodila 20. apríla 1586 v Lime (hlavné mesto Peru v Južnej Amerike). Jej rodičia boli bohatí Španieli Gašpar Flores a Mária de Oliva. Pri krste dostala meno Izabela (Alžbeta). Keď bola ešte v kolíske, pre jej výnimočnú krásu ju indiánska pestúnka pomenovala Rosa (Ruža) a toto meno jej potom aj ostalo. Opätovne jej ho dal Limský arcibiskup sv. Turibius de Mongrovejo pri birmovke. Ružena bola výnimočné dieťa, bola nesmierne trpezlivá. Raz si poranila prst, lekár jej ho musel odrezať. Ona ani nevykríkla a nenaľakala sa. Inokedy jej museli operovať ucho. Bez slova sa poddala. Od malička žila tichým a nenápadným životom, hoci ju rodičia nútili, aby sa pekne obliekala a krášlila. Čítala spisy mystikov, postila sa, túžila po rehoľnom živote. Mala veľa pytačov, no všetkých odmietla. Ctila si najmä sv. Katarínu Sienskú. V auguste 1606 si obliekla rúcho tretieho rádu sv. Dominika, keďže kláštor vtedy v Lime ešte nejestvoval. Mnoho času trávila v modlitbe, dlhé hodiny strávila v kostole pred Sviatosťou Oltárnou. Stále sa postila. Nejedávala mäso, v piatok a sobotu jedla iba chlieb a vodu. Neskoršie začala jedávať jedlo bez príchutí – bez soli a korenia. Každú noc sa bičovala železnou reťazou. Všetko to obetovala Bohu za Cirkev, štát, duše v očistci, za hriešnikov. Mnoho si vystála od diabla. Napádal jej čistotu, vieru, spôsoboval duševné utrpenie a bezútešnosť. No Boh jej denne dával pocítiť svoju prítomnosť a ochranu.

Ružena často rozjímala o umučení Pána Ježiša. Umŕtvovala sa aj tak, že spávala na posteli z kusov dreva, ktoré pospájala povrazmi. Medzery vyplnila kúskami tehál a hlinených nádob tak, aby ostrými hranami trčali nahor a spôsobovali jej bolesti. Takto spávala až do konca svojho života. Spať na takom lôžku však takmer vôbec nemohla a práve nespavosť bola pre ňu jedným z najťažších umŕtvovaní. Spovedníci jej v tom viackrát chceli zabrániť, no vždy ich Boh svojím vnuknutím zastavil. Ružena dokonca prosila Boha, aby nebolo na nej vidieť, že sa tak veľmi umŕtvuje. A Boh ju vyslyšal. Jej tvár, ktorá bola poznačená tvrdým pokáním, dostala žiarivý výzor a zdravú farbu. Dokonca sa jej niektorí posmievali, že sa iba robí svätou, zaiste chodí niekam na hostiny. Po čase sa rozhodla postaviť v záhrade svojich rodičov pustovňu. Tam potom žila v samote. 12 hodín denne venovala modlitbe, 10 hodín práci a 2 hodiny spávala. Šila, priadla, obrábala záhradu a predajom vlastných výrobkov podporovala rodičov, ktorí medzitým upadli do núdze. Pri modlitbe mávala často extázy a videnia. Veľa sa modlievala za misijné územia a často hovorievala, že keby bola mužom, išla by na misie. Podporovala misionárov svojimi modlitbami. Modlila sa aj za to, aby do Peru prišli dominikánky. Boh jej zjavil, že sa tak stane. Naozaj, kláštor po jej smrti v Lime založili a prvá, ktorá vstúpila do tohto kláštora, bola jej matka, v tom čase už vdova. Ružena jej to aj predpovedala.

Posledné tri roky svojho života prežila Ružena u správcu financií vicekráľa dona Gonzala de la Maza a jeho manželky, ktorí ju mali radi ako svoju vlastnú dcéru a obdivovali jej život. Rok vopred predpovedala svoju smrť. Umrela 24. augusta 1617. Mala vtedy 31 rokov. Pochovali ju v kostole sv. Dominika v Lime. Po jej smrti sa na jej príhovor udialo veľa zázrakov. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Klement IX. v r. 1667. O dva roky neskôr ju vyhlásil za hlavnú patrónku Ameriky, Filipín a Západnej Indie. Pápež Klement X. ju v r. 1671 vyhlásil za svätú ako vôbec prvú z celej Ameriky. V Lime stojí na jej počesť najväčší pomník v Peru. Zasvätených jej je veľa kostolov, kláštorov, miest a dedín po celej Amerike.
Hore
 Profil  
 
Poslať 14.08.2011 17:27:02   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Bartolomej, apoštol

Svätý

Sviatok: 24. august

(1. storočie)

Význam mena: syn Tolomaia; syn vyorávača brázd, syn silného muža (aram.)

Emblém: nôž, kniha, stiahnutá koža

O sv. Bartolomejovi vieme s istotou povedať len to, čo sa o ňom píše v Novom zákone – v evanjeliách a Skutkoch apoštolov. Patril medzi Dvanástich apoštolov. Všeobecne sa pokladá za Natanaela, ktorý sa spomína v Jánovom evanjeliu a o ktorom sa hovorí, že je z Kány Galilejskej. Ježiš o ňom povedal: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti“. Prekvapený Natanael sa opýtal Ježiša: „Odkiaľ ma poznáš?“ A Ježiš odpovedal: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Bartolomej odpovedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Na to Ježiš odpovedal: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Neskôr sa to potvrdilo. Ježiš pokračoval: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené neho a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“ Bartolomej s ostatnými apoštolmi zažil zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Rímske martyrológium uvádza, že Bartolomej pôsobil v Indii, Mezopotámii, Perzii, Egypte a v Arménsku, kde ho stiahli z kože a sťali za kráľa Astyagesa v Derbende na západnom pobreží Kaspického mora. Zobrazuje sa väčšinou so zahnutým nožom – nástrojom umučenia a s knihou evanjelia.

Existuje evanjelium, ktoré nesie jeho meno, považuje sa však za apokryfné.
Hore
 Profil  
 
Poslať 14.08.2011 17:28:16   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Nemézius a Lucilla

Svätí

Sviatok: 25. august

Dvaja rímski mučeníci popravení za cisára Valeriána. Nemézius bol diakon v Ríme a Lucilla bola jeho dcéra.
Hore
 Profil  
 
Poslať 19.08.2011 19:17:01   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Jozef Kalazanský, kňaz, zakladateľ rehole piaristov (SchP)

Svätý

Sviatok: 25. august

(1556 - 1648)

Význam mena Jozef: Boh pridal, rozhojnil (hebr.)

Sv. Jozef sa narodil 11. septembra 1556 na zámku Calasanz v Peralte de la Sal v aragónskom kráľovstve na severe Španielska. Jeho rodičmi boli zámožní kresťania don Pedro a Mária Gastoni. Od malička ho vychovávali vo viere. Medzi svojimi rovesníkmi bol Jozef ako apoštol, získal ich pre modlitbu ruženca, zhromažďoval ich okolo svojho oltára, ktorý si postavil, a napomínal ich, aby sa chránili pred hriechom. Sám sa usiloval napodobňovať svätých a ich čnosti, o ktorých mu rodičia doma čítali. Do školy chodil v Estadille. Filozofiu začal študovať v Leride. Počas štúdia bol veľmi prísny voči sebe, postil sa, bičoval a málo spával. Popritom sa veľa modlil. V r. 1575 si obliekol klerické rúcho a prijal tonzúru. Keď mal 25 rokov, zastihla ho bolestná správa, že jeho starší brat zomrel od únavy a vyčerpania, pričom nezanechal žiadneho potomka. Rodičia úpenlivo prosili Jozefa, aby sa vrátil domov a oženil. On, hoci ešte neprijal žiadne svätenie, nechcel. Zdvojnásobil pôsty a modlitby, aby mu Pán Boh v tejto situácii pomohol. Boh ho vypočul. Jozef na smrť ochorel. Lekári mu už nedávali žiadnu nádej. Jedného dňa, keď otec stál pri jeho lôžku, Jozef otvoril oči a povedal mu: „Otec, ak mi dovolíš, aby som sa stal kňazom, uzdravím sa.“ Otec s bôľom súhlasil. A naozaj, o pár dní sa Jozef uzdravil. Ďalej sa pripravoval na kňazstvo a v r. 1582 ho vysvätili za kňaza. Albaracinský biskup si ho zvolil za svojho spovedníka a neskôr sa stal generálnym vikárom urgelského biskupstva.

Jozef žil svoje kňazstvo verne a sväto. Španielsky kráľ chcel, aby sa stal biskupom. No Jozef počul v sebe vnútorný hlas, aby šiel do Ríma. V r. 1592 zanechal všetky hodnosti, rodičovský majetok nechal sestrám a vydal sa celkom chudobný na cestu. V Ríme ho však krajania spoznali a doviedli ku kardinálovi Colonnovi, ktorý ho vymenoval za vychovávateľa princa Filipa. Jozef to prijal, ale aj tu žil veľmi prísnym životom. Dlho sa modlieval, málo spával, umŕtvoval sa, navštevoval chorých, väznených a chudobných. Jedol iba raz za deň, aj to iba chlieb a vodu. Bičoval sa a nosil železný pás. V r. 1596, keď zúril mor, venoval sa nakazeným. Päť rokov takto žil a pracoval. Všímal si, že veľmi veľa ľudí vyrastá a žije bez náboženských vedomostí. Nikto sa nestaral o mravnú stránku detí a mládeže a po vedomostnej stránke sa o nich starali len vtedy, ak zaplatili. Jozef pochopil, že treba založiť bezplatné školy, kam sa mohli dostať aj deti chudobných rodičov. V r. 1597 sa vydal peši k hrobu sv. Františka do Assisi. Ten sa mu zjavil a vyzval ho, aby sa zasvätil troma sľubmi: chudobou, čistotou a poslušnosťou, teda rehoľnými sľubmi. Toho istého roku vo farnosti sv. Doroty v Ríme s pomocou miestneho farára otvoril Jozef bezplatnú školu pre chudobných. Bola to prvá škola tohto druhu v Európe. K Jozefovi sa pripojili ľudia, ktorí mu ochotne pomáhali. Túto a ostatné školy, ktoré následne založil, pomenoval Jozef Scuole pie (nábožné školy). V r. 1617 pápež Pavol V. schválil rehoľu, ktorej členovia pozostávali z vyučujúcich. Úspech bol obrovský. V samotnom Ríme založili niekoľko domov. Rehoľa sa však šírila aj ďalej, za hranice Ríma i Talianska. Jozefa napriek úspechu sprevádzali ťažkosti. Mnoho si vytrpel od ľudí, ktorí ho ohovárali či osočovali. V r. 1601 si zlomil nohu, čo mu potom strpčovalo celý život. Okrem toho naň doliehali pokušenia malomyseľnosti a ťažké choroby. Veľmi ťažký úder dostal, keď pápež Inocent X. schválil rehoľu iba ako bratstvo bez sľubov. Dvaja Jozefovi neprajníci sa totiž dostali do rehole a zasiali tam neporiadok a nesvornosť. V rámci rehole dosiahli vyššie postavenie a z tejto pozície presvedčili vplyvné osobnosti, aby napriek pozitívnej správe jezuitu Silvestra Pietrasanta a odporúčaniu kardinálov pápež nepovolil slávnostné sľuby. Jozef mal vtedy už 90 rokov. No aj tento kríž niesol statočne odovzdaný do Božej vôle. Boh mu zjavil, že o 10 rokov predsa len rehoľa dostane riadne schválenie. Tak sa aj stalo.

Jozef zomrel ako 92 ročný 25. augusta 1648 s menom Ježiš na perách. Pochovali ho v kostole sv. Pantaleona v Ríme. Na jeho pohrebe sa zúčastnilo obrovské množstvo ľudí. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Benedikt XIV. v r. 1748 a za svätého Klement XIII. v r. 1767.

Na územie Slovenska piaristi prišli ešte za života sv. Jozefa v r. 1642 a dodnes sa venujú vyučovaniu detí a mládeže.
Hore
 Profil  
 
Poslať 19.08.2011 19:19:20   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Ľudovít IX., francúzsky kráľ

Svätý

Sviatok: 25. august

(+ 1270)

Sv. Ľudovít IX. sa narodil v Poissy, blízko Paríža. Jeho rodičia boli Ľudovít VIII. a sv. Blanka z Kastílie (Španielsko). V r. 1227, po smrti jeho otca, ho ako 12-ročného vyhlásili za kráľa Ľudovíta IX. V r. 1235 sa oženil s princeznou Margarétou, mali spolu 11 detí. Bol príkladným otcom aj manželom.

Sv. Ľudovít sa preslávil modlitbou a duchom pokánia. Nenechal sa ovplyvniť mocou. Robil si starosti pre nepokoje medzi národmi. Bol kráľom, ktorý vedel obrániť Cirkev a bojovať za spravodlivosť. Patril do tretieho rádu františkánov. Založil veľa kláštorov. Každý deň sa zúčastňoval na sv. omši, celé hodiny sa modlieval breviár.
Viedol vojsko, aby obránil Francúzsko. Vyhral vojnu nad anglickým kráľom Henrichom III. Bol na čele dvoch výprav s cieľom zastaviť inváziu moslimov a oslobodiť Kristov hrob. V prvej výprave sa stal väzňom v Egypte. Oslobodil sa o rok neskôr, po tom ako zaplatil veľké výkupné. Počas druhej zomrel na mor v Severnej Afrike v r. 1270.
Kanonizovaný bol v r. 1297.
Hore
 Profil  
 
Poslať 20.08.2011 12:58:09   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Mária od Ukrižovaného Ježiša (Miriam Baouardy, z Abelin), rehoľníčka, mystička

Blahoslavená

Sviatok: 26. august

(1846-1878)

Význam mena: obľúbená Bohom (aram.)

Patrónka pokoja na Blízkom východe

Miriam Baouardy sa narodila v Galilei v Palestíne v dedine Abelin. Rodičia boli kresťania melkitského gréckokatolíckeho rítu. Narodilo sa im 12 synov, no všetci zomreli ešte v útlom veku. Matka túžila po dcére a vytrvalo sa modlila, aby jej ju Pán Boh požehnal. Spolu s manželom si vykonali púť do Betlehema (peši 170 km), aby sa pomodlili k Matke Božej na tento úmysel. 5. januára 1846 sa narodila Miriam a o dva roky neskôr syn Pavol. No rodičia onedlho zomreli, len pár dní po sebe. Pavla si zobrala matkina sestra, Miriam sa dostala k otcovmu bratovi. Strýko sa o ňu síce staral, no nezabezpečil jej ani základné vzdelanie, nevedela čítať ani písať. V detstve mala zážitok, ktorý ovplyvnil ďalšie smerovanie jej života. Raz niesla klietku s vtáčikmi, ktorú dostala do daru, do záhrady. Chcela ich okúpať. Svojím detským rozumom si neuvedomila, že vtáky sa utopia. Užialená ich išla pochovať. Vtedy vo svojom vnútri počula jasný hlas: „Takto všetko pominie. Ak mi dáš svoje srdce, ja zostanem s tebou.“ Keď mala 8 rokov, strýko s celou rodinou odišiel do Alexandrie v Egypte.

Podľa orientálneho zvyku Miriam vo veku 12 rokov zasnúbili. Tento zvyk praktizovali moslimovia, ale aj kresťania. Miriam bola z toho veľmi zarmútená. O rok neskôr mal byť sobáš. Niekoľko nocí pred sobášom nemohla zaspať. Nebola pripravená žiť životom vydatej ženy. Modlila sa o svetlo a útechu. Vo svojom srdci opäť počula hlas: „Všetko raz pominie! Ak mi chceš dať svoje srdce, ja zostanem s tebou.“ Miriam vedela, že je to Ježišov hlas. Hlas toho, ktorého jediného chcela za ženícha. Zotrvala v modlitbe a počula ďalší hlas: „Miriam, som s tebou, nasleduj moju vôľu. Ja ti pomôžem.“ Zobudila sa, ostrihala si vlasy a odložila aj všetky drahokamy. Jej strýko začal zúriť, keď sa dozvedel, že sa nechce vydať. Kričal na ňu, bil ju. Začal sa k nej správať ako k slúžke. Musela robiť najťažšie práce v kuchyni a domácnosti. Strýko ju úplne izoloval od všetkých. V tejto ťažkej situácii sa obrátila na moslimského sluhu, aby doručil jej bratovi list, v ktorom ho volala do Alexandrie. Sluha videl, ako sa k nej strýko správa a chcel jej pomôcť. Povedal jej, že ak prestúpi na islam, vyrieši sa problém. No ona rozhodne odmietla. Jej „záchranca“ sa nahneval a zhodil ju na zem. Vytiahol meč a zasiahol ju do hrdla. Myslel si, že je mŕtva. Zakrvavenú ju odniesol a hodil do neďalekého lesíka. Stalo sa to 8. septembra 1858. To, čo nasledovalo, po rokoch vyrozprávala Miriam svojej novicmajsterke v Marseille. „Prišla ku mne pani oblečená v modrom. Vyzerala ako mníška. Obviazala mi hrdlo a zdvihla ma. Bolo to v nejakej jaskyni. Zdalo sa mi, že som s Pannou Máriou, anjelmi a svätými. Boli tam aj moji rodičia. Videla som trón Najsvätejšej Trojice a Ježiša aj s jeho ľudskou prirodzenosťou. Nebolo tam slnko ani žiadna lampa, no všetko bolo prežiarené svetlom. Niekto ku mne prehovoril. Počula som, že som panna, no moja kniha ešte nie je dopísaná. Keď sa moje hrdlo vyliečilo, musela som z jaskyne odísť. Pani ma zobrala do chrámu sv. Kataríny ku františkánom. Išla som sa vyspovedať. Pani v modrom zmizla."

Svojho strýka Miriam nikdy viac nevidela. Zamestnala sa ako slúžka v domácnosti. Pracovala v arabskej kresťanskej rodine v Alexandrii, neskôr v Bejrúte a v Jeruzaleme. V r. 1863 sa rodina, u ktorej slúžila, presťahovala do Marseille. 17 ročnú Miriam zobrali so sebou. V r. 1865 požiadala o vstup k Sestrám sv. Jozefa. No jej mystické zážitky sestry nechápali. Jej novicmajsterka sr. Veronika od Umučenia ju v júni 1867 odprevadila do karmelitánskeho kláštora v Pau (v južnom Francúzsku), kde o nej vydala svedectvo ako o „poslušnej malej Arabke“. Po dvoch mesiacoch začala noviciát. Vybrala si meno sestra Mária od Ukrižovaného Ježiša. Žila jednoduchým, ale náročným životom rehoľnej sestry. Slávnostné sľuby zložila 21. novembra 1871.

Boh ju obdaril mnohými nadprirodzenými zážitkami. Dostala stigmy, mala dar transverberácie srdca (prepichnutie srdca), bilokácie, poznala srdcia ľudí, predpovedala udalosti, rozprávala sa s anjelom, jej tvár žiarila zvláštnym jasom. Veľa z týchto zážitkov si však ani nepamätala. Vo svojej pokore stále opakovala: „Všetko na zemi pominie. Čím sme? Nič, len prach. Boh je tak veľký, nádherný. Čaká na našu lásku a my ho nemilujeme.“ Často sa modlievala: „Duch Svätý, naplň ma. Stráv ma, Božská Láska. Veď ma po správnej ceste. Mária, moja dobrá matka, pozri sa na mňa. Vypros mi požehnanie u Ježiša. Ochráň ma od zlého, od klamu a od každého nebezpečenstva.“ Táto jednoduchá modlitba sa rozšírila po celom svete.

Sestra Mária mala hlbokú úctu k Duchu Svätému. Cez melkitského patriarchu Gregora II. poslala posolstvo pápežovi Piovi IX., že v Cirkvi, najmä v seminároch sa venuje málo pozornosti tretej Božskej osobe. Tomu istému pápežovi predpovedala atentáty. Zažila aj mnohé útoky diabla. Zotrvala však vo svojej jednoduchej a detskej viere v Boha a jeho Matku.

22. augusta 1878 niesla dve nádoby s vodou. Potkla sa a spadla. Poranila si rameno na viacerých miestach. Skoro sa objavila gangréna. Ráno 26. augusta dostala ťažký dusivý záchvat. Krátko potom, desať minút po piatej hodine ráno, zomrela so slovami „Môj Ježiš, milosrdenstvo.“ Hneď po smrti si ju uctievali ako svätú tak kresťania ako aj moslimovia. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. v r. 1983.
Hore
 Profil  
 
Poslať 20.08.2011 13:03:29   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Jana Alžbeta Bichier des Ages

Svätá

Sviatok: 26. august

(? - 1838)

Sestry „ondrejky“, ktoré doteraz pôsobia vo Francúzsku, Taliansku, Španielsku a Kanade, sú rádom Jany Alžbety Bichier des Ages. Narodila sa v Chateau des Anges neďaleko LeBlanc vo Francúzsku. Keď mala 10 rokov, poslali ju do kláštora v Poitiers. Po smrti svojho otca v r. 1792 stretla sv. Ondreja Fourneta, ktorý sa pokúšal o pozdvihnutie cirkvi v Maille a pod jeho vedením sa venovala učeniu a starala sa o chorých a núdznych. Keď jej v r. 1804 zomrela matka, Jana Alžbeta sa pripojila ku Karmelitánom v Poitiers. S pomocou Ondreja Huberta Fourneta založila mladá žena na začiatku 19. storočia v La Puye spoločnosť Krížových sestier svätého Ondreja. V r. 1867 bola kongregácia potvrdená pápežom Piom IX. Za blahoslavenú bola vyhlásená v r. 1934 a za svätú v r. 1947.
Hore
 Profil  
 
Poslať 20.08.2011 13:05:23   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Monika

Svätá

Sviatok: 27.august

(387)

Patrónka manželiek a obetí zneužitia.

Donútili ju vydať sa za pohanského úradníka v Severnej Afrike. Bol oveľa starší od nej. Hoci bol štedrý, mal prudkú povahu. Jeho matka žila s nimi a mala rovnako ťažkú povahu, čo bolo pre Moniku veľmi náročné. Mala tri deti: Augustína, Navigia a Perpetuu. Vďaka jej trpezlivosti a modlitbám sa v r. 370 obrátil manžel a jeho matka na katolícku vieru. Manžel zomrel o rok neskôr. Perpetua a Navigius začali viesť náboženský život. S Augustínom to bolo oveľa zložitejšie. Sedemnásť rokov sa za neho modlila a prosila o modlitby aj kňazov, ktorí sa jej vyhýbali kvôli jej neodbytnému a zdanlivo beznádejnému úsiliu. Jeden kňaz ju utešil slovami: „Nie je možné, aby syn toľkých sĺz zahynul.“ Táto myšlienka spolu s víziou, ktorú mala, ju neustále posilňovala. Podarilo sa. V r. 387 Augustína pokrstil sv. Ambróz. Monika zomrela na ceste z Ríma do Afriky v talianskom meste Ostia.
Hore
 Profil  
 
Poslať 20.08.2011 13:07:42   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Dávid Lewis

Svätý

Sviatok: 27. august

(1616 – 1679)

Sv. Dávid je jedným zo 40 anglických mučeníkov. Jeho otec bol učiteľom v protestantskej škole, matka bola katolíčka. Dávid bol jediným z ich jedenástich detí, ktoré chceli vychovať v protestantskej viere. Vyštudoval právo v Londýne. V r. 1638 sa rozhodol stať sa kňazom a odišiel do Ríma študovať. Dva roky po kňazskej vysviacke vstúpil do jezuitského rádu. Spoločnosť Ježišova ho poslala na misie do Walesu, po nich sa vrátil naspäť do Ríma. V r. 1648 ho znovu poslali do Walesu. Strávil 31 rokov v kolégiu sv. Fratiška Xaverského, ktoré bolo veľmi dobrým centrom pre misionárske aktivity. Keď začalo kresťanské prenasledovanie, ušiel, ale chitili ho. Dva mesiace bol väznený a potom odsúdený na smrť. Jeho hrob sa stal pútnickým miestom. Pochovaný je v protestantskej katedrále v meste Usk.
Hore
 Profil  
 
Poslať 20.08.2011 13:09:15   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Florentína, opátka

Svätá

Sviatok: 28. august

(+ 636)

Sv. Florentína sa narodila v Kartagéne v Španielsku v bohatej rodine vojenského prefekta Saveriana. Bola sestrou sv. Leandra, sv. Izidora a sv. Fulgencia. Keďže otec zomrel dosť zavčasu, o výchovu svojich mladších súrodencov sa postaral Leander. Florentína v dospelosti vstúpila do kláštora a neskôr sa stala opátkou.
Hore
 Profil  
 
Poslať 20.08.2011 13:10:48   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Fortunatus

Svätý

Sviatok: 28.august

(303)

Mučeník spolu s Anthesom a Gaiom, ktorí trpeli blízko Salerna, v Taliansku, pravdepodobne jeden z „Troch svätých bratov“. Ich relikvie sú uchovávané v Salerne od roku 940.
Hore
 Profil  
 
Poslať 20.08.2011 13:15:03   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Augustín, biskup a učiteľ Cirkvi

Svätý

Sviatok: 28. august

(354 – 430)

Význam mena: vznešený (lat.)

Emblém: biskupský pastorál (berla)

Sv. Augustín (Aurelius Augustinus) patrí medzi najväčších učencov Cirkvi. Narodil sa v Tagaste v severnej Afrike. Jeho otec Patrícius bol pohan. Jeho matka je sv. Monika. Augustín prežil búrlivú mladosť. Otec ho dal na štúdiá svetských vied. Žil neviazaným životom, plným radovánok. Matka Monika sa za neho stále modlila. Otec naopak, bol pyšný, že má takého syna. V r. 370 odišiel do Kartága dokončiť štúdiá. O rok neskôr zomrel jeho otec, ktorý sa pred smrťou zásluhou svojej manželky obrátil. Augustín žil vo voľnom zväzku s istou ženou, narodil sa im syn Adeodatus (doslova „Bohom daný“). Raz sa mu dostala do ruky Ciceronova kniha Hortensius, v ktorej našiel otázku, či sa všetko končí smrťou. Začal nad tým uvažovať. Pohanské knihy ho však neuspokojili. Siahol po cirkevných knihách. Nepáčilo sa mu však, že Cirkev ukladala ľuďom dogmy, ktoré treba veriť. V tom čase bol rozšírený blud manicheizmus, a tak sa Augustín obrátil radšej týmto smerom, keďže tam nebolo treba veriť žiadne dogmy. V r. 375 si otvoril rečnícku školu v Tagaste. Neskôr to isté urobil v Ríme. Tam však vydržal len rok. Odišiel do Milána. Vďaka matke, ktorá ho neprestávala povzbudzovať, sa zoznámil so sv. Ambrózom, milánskym biskupom. Často počúval jeho kázne. Trvalo to však ešte dlho, kým sa dal pokrstiť. Urobil to sv. Ambróz na veľkonočnú vigíliu v r. 387. Spolu s ním bol pokrstený aj jeho syn Adeodatus.
Po krste sa chcel vrátiť domov. Počas krátkej zastávky v Ostii mu zomrela matka. Tam ju aj pochoval. Potom odišiel do Ríma, aby spoznal život mníchov a aby mohol niečo podobné žiť aj doma. Tri roky bol utiahnutý na otcovskom majetku, kde sa venoval modlitbe, rozjímaniu, postil sa a písal. Časť majetku predal. Jeho syn Adeodatus, tiež rehoľník, zanedlho zomrel. Keďže Augustín bol už známy a mnohí ho vyhľadávali kvôli duchovnej pomoci, rozhodol sa odísť do mesta Hippo, aby tam mohol začať žiť kláštorný život. Náhodou vkročil do baziliky, keď práve biskup Valérius hovoril, že potrebuje nejakého kňaza. Vtedy ľudia, ktorí poznali Augustína, začali volať, aby vysvätil Augustína za kňaza. On sa bránil, ale nakoniec ho biskup vysvätil. Bol veľmi aktívny. Založil kláštor pre mužov aj pre ženy. Bojoval proti manichejcom. V r. 396 Valérius zomrel a Augustín sa stal jeho nástupcom. Aj v biskupskom dome žil chudobne ako v kláštore. Staral sa o chudobných. Píše sa, že jeho pokladnica bola vždy prázdna, lebo vždy všetko rozdal. Veľký dôraz dával na poníženosť. Veľmi veľa písal. Najväčším jeho dielom je spis Boží štát. Veľmi známe su Vyznania. Okrem toho napísal mnohé výklady Sv. písma. Veľa písal o Božej milosti. Preto dostal titul „doctor gratiae“, doktor milosti.
Posledné roky života mal ťažké. Do severnej Afriky priplával krvilačný kmeň Vandalov, ktorý všetko pustošil. V r. 430 obliehali aj mesto Hippo. Augustín neopustil mesto, hoci vedel, že barbari idú zvlášť po biskupoch a kňazoch. Staral sa o ranených, zomierajúcich, dodával odvahu, povzbudzoval. V treťom mesiaci obliehania však pri ošetrovaní chorých sám ťažko ochorel. Začal sa pripravovať na smrť, konal skutky kajúcnosti, modlil sa kajúce žalmy. Zomrel 28. augusta 430. Rok po jeho smrti Vandali obsadili Hippo, jeho hrobu a knižnice sa však nedotkli. Hippo neskôr úplne zaniklo. Pozostatky sv. Augustína preniesli v r. 508 na Sardíniu a v r. 722 do augustiniánskeho kláštora v Pavii.
Sv. Augustín patrí medzi učiteľov Cirkvi a štyroch veľkých západných cirkevných Otcov.
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.08.2011 11:00:19   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Sabína

Svätá

Sviatok: 29. august

Postavu sv. Sabíny poznáme len vďaka legende. Sú pochybnosti, či naozaj jestvovala a nakoľko treba veriť faktom, ktoré sa dozvedáme z rozprávania legendy. Sabína sa pravdepodobne stala kresťankou vďaka Sýrčanke Serapii, jej slúžke. Počas prenasledovanie za vlády cisára Hadriána Serapia položila život za vieru. Traduje sa, že Sabína bola zavraždená pre vieru asi mesiac po Serapii. Na Aventíne v Ríme je jej zasvätený chrám. Niektoré pramene tvrdia, že bol postavený v treťom alebo štvrtom storočí na podnet samej sv. Sabíny, ba že ju dokonca sama pomáhala stavať.
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.08.2011 11:07:35   
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 22:07:40
napísal 12230 príspevkov
Bronislava, mníška

Blahoslavená

Sviatok: 29. august

(1203 - 1259)

Patrónka proti moru a cholere

Zobrazuje sa ako prosiaca Ježiša alebo v modlitbe s krížom v ruke

Bronislava bola sesternicou  sv. Hyacinta (Jaceka) a bl. Czeslawa. Narodila sa vo Wielkom Kamieni (dnešné Poľsko) v rodine Odrowaz. Od malička ju rodičia viedli k modlitbe a kresťanskej viere. Keď mala 16 rokov, vstúpila do kláštora norbertínok v Zwierzynci pri Krakove a začala žiť prísny život pokánia a nábožnosti.

Pravidlá v kláštore boli veľmi prísne. Sestry žili v celách, v ktorých nemali žiadnu podlahu okrem udupanej hliny a ani kachle. Z toho dôvodu často prechladli. Skladali sľub úplnej chudoby a nemali žiaden kontakt so svetom. Návštevy najbližších príbuzných boli možné len zriedkavo, aj to len cez mreže a v prítomnosti ostatných sestier. V kláštore sa zachovávalo prísne mlčanie. Voľný čas venovali šitiu, vyšívaniu liturgických odevov a prácam v domácnosti a záhrade. Keď v r. 1224 vypukol mor, Bronislava sa spolu s ostatnými sestrami venovala nakazeným.

Bronislava prekonávala všetky sestry v snahe o svätosť. Často sa postila, prinášala obete, v noci vstávala k modlitbe. Chcela byť najmenšou zo všetkých. Dlhé hodiny strávila v kontemplácii Kristovho života a utrpenia. Často rozmýšľala aj o čnostiach Panny Márie, ktorej urobila osobitné zasvätenie. Počas kontemplácie dostávala aj dar extázy. Jej zásluhou sa do konventu dostala modlitba ruženca, ktorú sa naučila od sv. Hyacinta. Rada sa modlievala na vŕšku Sikornik, na ktorom sa jej zjavil Kristus a povedal jej: „Bronislava, môj kríž je tvojím krížom, choď a moja sláva sa stane tvojou slávou.“

Po 15 rokoch pobytu v kláštore si ju zvolili za predstavenú. Prijala to ako službu, hoci to bola pre ňu záťaž. Časy boli nepokojné, zúrili občianske vojny. Najväčšou obetou bola strata samoty. Kvôli nepokojom museli sestry nie raz utekať z kláštora do lesa. V r. 1241, pri prvej invázii Tatárov do Poľska, zase museli opustiť konvent. Skryli sa v jaskyniach v neprístupných horách. Až keď Tatári odišli, mohli sa sestry vrátiť do svojho kláštora. Našli ho však vydrancovaný a zničený. S námahou ho začali opravovať a popritom sa starali o mnoho žobrákov a sirôt, čo bol pozostatok tatárskych nájazdov. Na dobrotu a milosrdenstvo Bronislavy ľudia potom ešte dlho spomínali.

V r. 1259 vpadli Tatári do Poľska po druhýkrát. Sestry a ľudia museli znova odísť do hôr. V tom čase Bronislava zomrela, bolo to 29. augusta 1259. Po ukončení nájazdov jej telo odniesli do kostola konventu a tam ho pochovali.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 644 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 ... 43  Ďalší

Obsah fóra » Katolícka spiritualita - DUCHOVNÝ ŽIVOT » Svätci

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 0 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: