kresťansko
katolícke
fórum

z ktorej vyplýva, že Grund a Hrubý sú (alebo boli) "kočnerovi kamaráti"

vyplyva to z faktu, ze oni vyhrali ten spor hoci najprv to vyzeralo ze ho prehraju.
Opacna strana Mikurcik naopak poukazuje na cudne veci ktore sa na sude udiali
a z Threemy vieme ze Kocner o tom vsetkom vedel

A z Mikurčíka urobíš pomaly jediného spravodlivého.

Dnes sú tieto dáta prístupné väčšiemu okruhu médií prostredníctvom tzv. Kočnerovej knižnice (https://www.investigace.cz/... ).

Takže väčšina médií – okrem Denníka N a Aktualít – malo Threemu asi až v októbri 2019, čomu zodpovedajú aj články Postoja, čerpajúce z tohto zdroja. Ide pritom o desaťtisíce správ, ktoré prehľadať a analyzovať je fuška.

Čiže ak niečo vyčítať, skôr by som zameral pozornosť na to, prečo na článok Postoja o Zorových opičkách nereagovalo NÁSLEDNE žiadne iné médium snahou dohľadať k tam opísaným reáliám v Threeme viac. A za tie dva – tri mesiace už naozaj mohli niečo zaujímavé nájsť.

A môj názor je, že objavili. Avšak kombináciou konfliktu záujmov (Denník N), obavy zo žalôb, či dobrých vzťahov záujmových osôb s určitými novinármi vec „nerozvirovali“.

Napokon vo veci je začaté aj trestné stíhanie, kde bol Mikurčík s partnerkou Kalmanovou obvinený a dozorujúci prokurátor Vasiľ Špirko, prokurátor s dobrou povesťou, sťažnosti zamietol (viď hore linkované interview Alexa u Adama Valčeka). Oni a nie Grund a Hrubý sú obvinení, čo tiež ukazuje, kto je možno tou zlou stranou konfliktu a kto dobrou. To predsa nejaká Threema nemôže úplne otočiť, či nie?

Ako teda ďalej? Lebo latka zverejňovania informácií z Threemy už bola nastavená a nastavil ju práve Denník N, ktorého sa nepriamo informácia o dvoch jeho akcionároch (https://sk.wikipedia.org/wi...ík_N ) týka.

No tak potom si rozhodne vypočujme k tomu tých najpovolanejších, ľudí z redakcie Denníka N:

„Nie je to vec čierno-biela. Verejnosť si informácie zaslúži a je to jej jediný spôsob, ako sa brániť prípadnej policajnej či prokurátorskej svojvôli. Na druhej strane sa však napríklad pri veľkosti Kočnerovho digitálneho archívu môže stať, že sa začnú informácie zneužívať, že budú unikať čiastkové účelovo vybrané fakty, až verejnosť voči tomu znecitlivie a vyšetrovanie Kuciakovej vraždy príde o ťažko získaný kredit. Ide možno už o takú veľkú tému, že by si zaslúžila aj širšiu debatu. Čo ak by v tejto chvíli bolo naozaj najmenej škodlivé zverejniť maximum informácií z vyšetrovania? Dokázala by však potom verejnosť rozpoznať, kto bol alebo mal byť len obeťou Kočnerových hier, a kto patrí už skôr ku spolupáchateľom? A stojí verejný záujem na transparentnosti vyšetrovania za to, aby sme aj okrajové obete prípadného vydierania (nie Glváča) vystavili hodnoteniu internetových tribunálov?“

Túto zmysluplnú dilemu z januára 2019 ( https://dennikn.sk/1355882/... ) vyriešili médiá spolu so splnomocnencom jedného z poškodených tak, že vytvorili Kočnerovu knižnicu. Medzitým bolo totiž vyšetrovanie ukončené a k celému spisu sa dostali strany konania a následne aj novinári.

To samozrejme neznižuje ich zodpovednosť za to, čo zverejnia, avšak to, kde by nemali váhať, by určite mali byť informácie o nich samotných, či o ich akcionároch. Inak budú podozrievaní z toho, že ich zámerne ukrývali pred verejnosťou a naopak – na obdiv verejnosti vystavovali komprá na „krčmovej“ úrovni (tokanie Andreja Danka).

Samozrejme, niektoré médiá môžu namietať, že vecou verejného záujmu nie je referovanie o „akcionároch média“ ako takých a nie je namieste ich porovnávať napríklad s politikmi, ktorí priamo zasahujú do správy vecí verejných. Lenže akcionári Esetu (tzv esetaci) už de facto do politiky vstúpili, o čom píše napríklad práve Postoj tu: https://www.postoj.sk/42521... .

J. Majchrák končí vyššie linkovaný článok tým, že majitelia Esetu sa budú musieť naučiť komunikačne zvládať dôsledky svojho faktického vstupu do politiky. Žiadalo by sa pripomenúť, že rovnako by sa malo tieto dôsledky naučiť zvládať aj samotné médium, ktoré títo majitelia spoluvlastnia, najmä ak je lídrom vo zverejňovaní Threemy.

Preto pokladám za hlavný mediálny faux pas, ktorý vyplával na povrch s týmto článkom, to, že podobný ako uvedený článok F. Múčku nevyšiel už skôr v Denníku N. A tam mohol pokojne vyjsť aj s vysvetľujúcimi komentármi Grunda a Hrubého.

Namiesto toho dnes toto duo prostredníctvom advokáta A. hrozí inému médiu, že si o tom dovolilo písať. Aké absurdné, keďže pri referovaní o špine, ktorú vyplavila Threema, mal byť Postoj s ostatnými médiami na jednej lodi.

Chlapi, je to horsie ako zle
https://e.dennikn.sk/1898271/sme-pripraveni-na-europsku-federaciu/?ref=rub

Dnes môžeš verejne vyjadrovať nesúhlas s orientáciou na EU a NATO a nehrozí ti nič také

500 mld. eur na oživenie ekonomiky od EU je fajn, splácať ich novými eurodaňami je fuj.

zatial este mame demokraciu, ale dokedy?

Nie začiatok euroštátu. Naopak, Merkelovej kľučka

Z politického hľadiska sa diskutuje o tom, či plán Francúzska a Nemecka nie je počiatkom premeny EÚ na „euroštát,“ ako naznačuje aj nemecký denník FAZ v inom svojom článku.

Merkelová však zdôraznila, že ide o „jednorázový“ projekt, ktorý si vyžaduje závažnosť koronakrízy. Vydávanie eurobondov či nakupovanie dlhopisov by oproti tomu mohli znamenať skutočný počiatok federalizácie únie, koniec ktorého by nebol viazaný na koniec koronakrízy. Nákupy dlhopisov postihnutýh krajín Európskou centrálnou bankou však zamietol Nemecký ústavný súd.

Dá sa predpokladať, že volanie Talianska a Španielska po koronabondoch či nákupe dlhopisov po schválení dotácií z 500-miliardového plánu Merkelovej a Macrona zoslabne.

Merkelová si tak jednorázovým koronaplánom snaží kúpiť čas, aby sa nemusela zaviazať k dlhodobým riešeniam, ktoré by vskutku mohli viesť k vzniku federalizovanej Európy. Aj keď práve tá by bola jediným garantom, aby únia prežila ako celok všetky krízy v budúcnosti. A nielen tú jednu, spôsobenú pandémiou.

Myslíš že to s kresťanskými fundamentalistami, čo sa u nás dostali k moci bude až tak zlé? Ja verím, že aspoň základné prvky demokracie u nás zachované ostanú, nie som až taký pesimista ako ty.