https://www.aktuality.sk/clanok/zbwgygr/nepisane-dohody-padli-s-nimi-aj-istota-ze-slovensko-je-sucastou-zapadu/Citácia:
odmietla myšlienku mosta medzi Východom a Západom, ktorá je v našej spoločnosti dodnes silno prítomná.
„Tento koncept SDĽ pod mojím a Kanisovým vedením zavrhla hneď pri svojom vzniku ako geopoliticky a bezpečnostne nereálny. Veď sa rozpadal Sovietsky zväz so všetkou sprievodnou nestabilitou,“ hovorí Weiss, ktorý polemizuje s používaním pojmu Západ v dnešnej dobe.
Vzhľadom na pričlenenie Slovenska do EÚ a NATO ho považuje za prekonaný koncept. Za náš životný priestor nepovažuje Západ, ale Úniu, a upozorňuje na riziká – podľa neho – zastaraného delenia.
„Proklamovanie túžby patriť do západného civilizačného okruhu sa potom často stáva akousi dvojičkou úvah o oprávnených sférach ruského vplyvu a mýtu o slovanskej vzájomnosti ako nejakej integračnej alternatíve. Ale základným zmyslom EÚ je predsa prekonávať živelnú, neregulovanú medzištátnu rivalitu. Z tohto hľadiska je ,západné ukotvenie‘ podľa mňa už prekonaný konštrukt časti slovenských politických a intelektuálnych elít. Spor o ,prozápadné smerovanie‘ je skôr sporom o tom, aký máme mať vzťah k USA,“ vysvetľuje Weiss.
Napriek tomu idea mosta prežíva v slovenskej spoločnosti dodnes a silno ovplyvňuje naše nálady či už voči Rusku, ale aj voči USA. Ako ukázal prieskum realizovaný v rámci projektu Globsec trendy 2021, viac ako 50 percent respondentov zo Slovenska je presvedčených, že naša pozícia by nemala byť ani na Západe, ani na Východe, ale kdesi v strede. Toto číslo sa v priebehu rokov výrazne nemení.
V rovnakom prieskume vyšlo, že len 26 percent Slovákov nás vidí na Západe a iba 11 percent na Východe. Ani príslušnosť k Európskej únii a Severoatlantickej aliancii teda nezmenila, že sa väčšinovo vnímame ako akýsi sprostredkovateľ dialógu.
Slovenské váhanie
„Dlhodobo sa nám ukazuje, že väčšina ľudí si vyberie ten stred. Neznamená to automaticky súhlas s autoritárskymi politikami,“ hovorí analytička think tanku Globsec Miroslava Sawiris. Poukazuje napríklad na to, že až polovica opýtaných si myslí, že opozičný líder Alexej Navaľnyj nemal ísť do väzenia v porovnaní s 26 percentami, podľa ktorých tam skončiť mal.
„Ale treba si povedať aj to B. Západ a prozápadnosť, príslušnosť k liberálnej demokracii sú roky démonizované silnými dezinformačnými kampaňami,“ dodáva analytička.
Rozkolísanosť slovenskej spoločnosti ukázali aj ďalšie otázky v prieskume Globsecu. Nadpolovičná väčšina, teda 55 percent ľudí u nás podporuje ruského prezidenta Vladimira Putina. Na druhej strane, 56 percent vyjadrilo podporu americkému lídrovi Joeovi Bidenovi.
Okrem teórie mosta medzi Východom a Západom je u nás silno prítomná aj idea Ruska ako nášho slovanského brata, vysvetľuje Sawiris. Slovensko sa umiestnilo pri tejto otázke hneď za Srbskom a Bulharskom. „Je to u nás teda veľmi silné a dezinformační aktéri, niektorí politickí aktéri a, samozrejme, samotný Kremeľ vedia veľmi dobre, že toto je fakt a vedia s tým veľmi dobre pracovať,“ hovorí Sawiris.
Valášek: Západné nastavenie nie je hrané
Na základe týchto nálad vyznieva naše členstvo v EÚ a NATO trochu paradoxne. Krajina, ktorá by podľa meraní chcela byť mostom, sa ocitla integrovaná v obrannej aliancii a v európskom projekte.
Podľa bývalého slovenského veľvyslanca pri NATO, dnes poslanca Národnej rady a člena Progresívneho Slovenska Tomáša Valáška však naša „západnosť“ nie je hraná a nie je to len konštrukt politických elít.
„Vieme, keď sa začneme baviť o bezpečnosti tak, ako sa o nej treba baviť – čo je pre nás dobré, čo sú reálne hrozby, ako sa proti nim postaviť –, vieme sa zomknúť a rozmýšľať zodpovedne. Keď sa objavila otázka členstva v Aliancii, bolo dôležité, aby to nebolo iba rozhodnutie elít, ale aby sme si to osvojili ako krajina,“ hovorí Valášek
.
.
Citácia:
najviditeľnejšia na domácej politickej scéne. V minulosti to bola napríklad SNS, ktorá napríklad zablokovala obrannú stratégiu, dohodu s USA a jej predseda Andrej Danko často cestoval do Moskvy.
„Pozrite sa na Poliakov, tí jasne vedia a jasne konajú v zahraničnej a bezpečnostnej politike. Pozrite sa na Maďarov. My sa odchyľujeme preto, lebo tu máme politikov, ktorí politikárčia a nevynechajú absolútne žiadnu príležitosť motať ľuďom hlavy. Z krajiny, ktorá nám garantuje bezpečnosť, sa vytvára agresor. Ako keby USA nerobili nič iné, len plánovali útok na Rusko. To je nezmysel,“ kritizuje minister zahraničných vecí Ivan Korčok.
Napriek týmto trendom a pnutiam, ktoré na našej politickej scéne a v spoločnosti sú, sa zatiaľ o veľkých zmenách v slovenskej orientácii hovoriť nedá.