kresťansko
katolícke
fórum

Pokial viem tak Sulik na rozdiel od PS/Spolu si uvedomuje, ze schvalenie registrovanych partnerstiev znamena len prvy krok, ktory spusti stotoznenie RP s manzelstvami a otvori cestu k adopciam deti rovnakopohlavnymi parmi a preto malo SaS navrh zakona, ktory sa snazil tejto 'smyklavke' vyhnut tym, ze upravoval jednotlive aspekty spoluzitia, ale nezavadzal nejaky specialny institut (doplnte ma ak sa mylim).

V podstate toto si urcite uvedomuje aj PS/Spolu akurat v ramci svojho progresivneho populizmu sa tvaria, ze to neexistuje a ze oni len presadzuju RP (hoci je jasne, ze v legislativnom priestore EU je to spojene s homomanzelstvami).

Sulik si dalej uvedomuje, ze RP teraz nie su priorita a tak na rozdiel od Stefunka a dalsich premotivovanych ideologicky zapalenych clenov PS nebude touto temou ohrozovat vladu (pri PS je takmer zarucene, ze oni ano).

A napokon Sulik je jasne vyprofilovany pravicovy (klasicky) liberal.

PS je strana progresivcov - lavicovych populistov a Spolu je len viac menej bezfarebny privesok, ktory sa zvezie na progresivnej vlne. To je vcelku podstatny rozdiel. Lebo napriklad v USA je progresivne kridlo v ramci demokratov extrem a konzervativci maju k sebe ovela blizsie s klasickymi liberalmi ako liberali s progresivcami, no a tuto niekde je mozne hladat aj dovody preco aj konzervativci na Slovensku prirodzene inklinuju viac k Sulikovi a voci PS maju prirodzenu averziu.

Výborný text Martina Hanusa, zatiaľ kontextovo najpresnejší ponor do toho, čo sa deje v SaS.
Azda doplním jedno obecnejšie zhrnutie, v SaS sa práve politicky rozhoduje kadiaľ povedie progresivistická línia, či po Sulíkovu kótu, ktorá bude hrádzou voči progresivizmu, alebo po PostSulíkovu kótu, ktorá už nebude hrádzou, ale bránou a predpolím pre progresivizmus. Pre kresťansko-demokratickú politiku je dôležité, aby sa Sulíkova kóta nielen zachovala, ale aj posilnila. A to aj preto, lebo pakt medzi Hlinom a Trubanom posunul hranice progresivizmu priamo do kresťanskodemokratického tylu, pričom spôsobil hlboké a bolestné rozdelenie konzervatívnej scény. A toto zranenie sa nebude dať vyliečiť len tým obyčajným Hlinovým repíkom.

Sulík je racionálne uvažujúci a čo je dôležité, rovný politik s pravicovou orientáciou v ekonomike a podľa jeho pôsobenia v EÚ parlamente aj zdravým pohľadom na dnešné trendy v európskej politike. Súhlasím s názorom, že ak budúca vláda bez liberálov nebude možná, čo nebude, radšej 10x jeho ako červených progresívcov.

To sú plusy.

Teraz k mínusom. Vyhnem sa tzv. kultúrno-etickým otázkam - pretože o tie v hodnotenom internom spore nejde a preto, že Sulík je, na rozdiel od Trubana, ochotný nepresadzovať liberálne požiadavky v tejto oblasti, kým sa nevysporiada štát s mafiou.

Sulík má sklony k zjednodušovaniu, čo niekedy pomôže, niekedy naopak. Najmä pri hodnotení ľudí sa to nevypláca a ak sa to stane v prípade spolupracovníkov v politike, môže to mať veľmi nepríjemné dôsledky. Nie je možné povedať po všetkých spomínaných udalostiach, že vznik dídžejov víta a že je to znakom vnútrostraníckej demokracie. Zle je, ak
si to naozaj myslí, ale zle je, ak to myslel "len" ako zavádzanie.Čiže povrchné hodnotenie ľudí, čo je veľká chyba.

Čo v ekonomickej oblasti dnes chýba, je viac zástancov pravicovej trhovej ekonomiky v politike na dostatočnej odbornej úrovni. Sulík je jednou z mála výnimiek. Škoda by ho bolo, na rozdiel od Galka či Rajtára.

Budú prvé slovenské mesto! Komárno bude mať zadarmo mestskú dopravu. Poslanci v mestskom zastupiteľstve odhlasovali návrh, financovanie MHD pôjde z mestskej pokladnice.
„Týmto môžeme zabezpečiť, aby ľudia nechávali svoje autá doma, čo prispeje aj k zlepšeniu životného prostredia, parkovacích podmienok, a taktiež zníženiu hustej dopravy a zápcham," povedal primátor Béla Keszegh s tým, že dopravou zdarma pomôžu aj sociálne slabším. „Na základe schválenej koncepcie bude prebiehať verejné obstarávanie a pravdepodobne od budúceho januára môžu občania cestovať bezplatne,“ dodal.

Postup Ministerstva spravodlivosti SR a vlády vôbec, (neposlať žiadne pripomienky), je na Slovensku bežným prístupom pokiaľ ide o hodnotovú agendu. Nemáme názor, ticho v Bruseli sedíme a dúfame, že sa to na Slovensku nikto nedozvie. Keď nikto nič nevie, nie sú žiadne problémy a my sme v Bruseli za vzorných členov. Cestou k úradníckemu pokoju je zastieranie, odkladanie a roztrúsenosť tejto agendy po rôznych úradoch.

Je symptomem dnešní doby, že lidé nevolí politiky podle jejich volebního programu, nýbrž podle osobních sympatií. Když pak ovšem ti jinak sympatičtí politici začnou uskutečňovat svůj nečtený program, jejich voliči mohou být notně překvapeni, že proti jejich vůli provádí revoluční, nenapravitelné a leckdy krajní ideologií motivované změny.
Strana prezidentky Čaputové, „Progresivní Slovensko“, je podle svých oficiálních dokumentů radikálně levicově-zelená, eurofederalizační strana, která má v programu vysloveně cílený útok a rozvrácení Vyšehradské čtyřky a zavedení brutálních environmentalistických represí do střední Evropy. Aby tomu napomohla, slibuje nám Čechům, Polákům a Maďarům odebrat právo Veta a naopak nekriticky podporovat Němce v jejich Zeleném zideologizovaném tažení za revoluční přeměnu Evropy. A protože jejich program nikdo nečte – nebo ne dost důkladně -, nikdo se proti těmto nehoráznostem ani nebouří.

Vyšetrovateľ NAKA obvinil predsedu Smeru Roberta Fica z trestných činov hanobenia národa, rasy a presvedčenia, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti v súbehu s trestným činom schvaľovania trestného činu. Informovala o tom polícia na sociálnej sieti.

Ako napísala polícia na sociálnej sieti, napriek tomu, že Najvyšší súd SR rozhodol, že extrémistické výroky exposlanca Milana Mazureka sú trestným činom a odsúdil ho za ne, Robert Fico mal s nimi verejne súhlasiť a tak svoj postoj šíriť cez sociálne siete. Môže mu hroziť trest odňatia slobody na jeden až päť rokov.

V reakcii na obvinenia voči Robertovi Ficovi sa vo štvrtok uskutočnila tlačová konferencia poslaneckého klubu strany Smer. Samotný Fico sa na ňu nedostavil. Podpredseda Smeru a poslanec Juraj Blanár vyhlásil, že „je to pod jeho (Ficovu – pozn. red.) úroveň, aby takýmto spôsobom vôbec obhajoval samého seba“, čím reagoval na jeho obvinenie.

Poslanci Smeru považujú obvinenie Roberta Fica za útok na Smer. Na štvrtkovej tlačovej konferencii oznámili, že budú iniciovať zvolanie parlamentného brannobezpečnos­tného výboru, na ktorom sa chcú na tieto okolnosti pýtať špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ako aj policajného prezidenta Milana Lučanského.

Pretláčanie reforiem (akokoľvek odborných) je súčasťou politiky. Vyžaduje si politickú podporu. Nielen vo vláde, ale hlavne v strane a v parlamente.

Kalavská a Pellegrini urobili školácku chybu, keď sa tesne pred voľbami rozbehli do veľkej reformy, ktorá siaha ľuďom na ich „lokálne istoty“ – a nezabezpečili si pri tom podporu. Hlavne tú v Smere. Ministerka a premiér nezvládli abecedu a uviazli.

Jednoducho: presne toto je riziko pri „nezávislých ministroch“, ktorí nemajú dostatočne silnú pozíciu v strane. Môžu mať dobré nápady, dokonca môžu mať aj podporu premiéra, no nestačí to. Na úspech v parlamentnej forme vlády treba mať viac – musí vás podržať strana. A politická (poslanecká) mašinéria, ktorú ovláda.

Minister, ktorý nemá váhu vo vedení strany, zvykne pri náročných rozhodnutiach pohorieť. Také sú pravidlá hry.

Bez sily to nejde

Platí to aj naopak. Najväčšie a najradikálnejšie reformy presadila Dzurindova vláda a jej minister financií Mikloš (nízku rovnú daň, dôchodkovú reformu). Išlo to pomerne hladko. Pretože Mikloš bol nielen kľúčový minister, ale aj kľúčová postava vo vedení strany. Dvojka za Dzurindom. Čo povedal, to platilo. Vo vláde, v strane, v parlamente...

Nehoda ministerky Kalavskej (a Pellegriniho) prináša jedno dôležité poučenie. Akademické reči o „vláde odborníkov“, ideálne nestranných, apolitických či rovno nezávislých, sú nezmysly a kecy. Nefunguje to.

Vo vláde by mali byť lídri strán. Šéf najsilnejšej koaličnej strany by mal byť premiérom. A jadro vlády – kľúčové ministerstvá – by mali obsadiť ďalší ľudia z vedenia vládnych strán. Potom môže hladko a zároveň legitímne fungovať to, čomu sa hovorí distribúcia moci. Alebo presadzovanie rozhodnutí.

Rozhodnutia majú robiť volení lídri, ktorí získajú verejnú podporu a prevezmú zodpovednosť – odbornú aj politickú. Všetky ostatné modely sú v zastupiteľskej demokracii ťažkopádne alebo rovno nepoužiteľné.

Nový Smer
Práve toto je najväčšie prekvapenie kampane. Smer v nej nevystupuje ako strana moci, starého skorumpovaného systému a nenávideného establišmentu, ktorý zneužíval políciu a prokuratúru. Nie. Smer v nej vystupuje ako rebel. Ako strana, ktorá zastupuje zmenu.

Začalo sa to už pred týždňom novým volebným vizuálom strany, ktorý ukazuje „nový Smer“, Pellegriniho ako lídra a ZMENU.

Táto otočka pôsobí neuveriteľne. Neuveriteľne manipulatívne. Ale aj neuveriteľne majstrovsky. Slovom, Smer zistil, že dobyvatelia (demonštranti) sú už príliš silní. Tak sa pridal na ich stranu. Ako strana, ktorá s plechovým ksichtom žiada novú politiku.

A najnovšie aj ako strana, ktorej predsedovi idú mocní (médiá, tretí sektor, polícia, prokuratúra) po krku. Lebo kritizoval štát za jeho prehnané protiextrémistické zákroky...

Ficovi treba uznať, že v politickom marketingu bol vždy neprekonateľný. Vždy ponúkal to, po čom bol dopyt.

Dnes je dopyt po rebeloch. Tak je z neho rebel.

Neskutočný herecký výkon.