Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Aktuálne spoločenské dianie, kultúra a literatúra » Aktuálne dianie v politike


 [ Príspevkov: 55 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1, 2, 3, 4  Ďalší
Autor Správa
Poslať 14.02.2018 16:00:40   Re: "Vojna svetov" ?
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 11877 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
Takze AKO a hlavne S KYM to 'komunikuje' z tych 'regionov' ? :lol:
s individualnymi clenmi ktorych osobne pozna
mam ale dojem ze podlahol urcitemu sebaklamu ze ma siroku podporu
obavam sa ze ta podpora zdaleka az taka siroka nie je(ako ma on dojem), ale uvidime ...
Hore
 Profil  
 
Poslať 14.02.2018 16:16:51   Re: "Vojna svetov" ?
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 11877 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
https://www.hlavnespravy.sk/o-post-sefa-kdh-sa-uchadzaju-traja-kandidati/1312326

Citácia:
O post predsedu KDH majú záujem traja uchádzači.

Súčasný šéf Alojz Hlina, ktorého podporujú členovia predsedníctva,
poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja Miloslav Hatala
a poslanec Národnej rady Richard Vašečka, ktorý nedávno opustil OĽaNO a vstúpil do KDH.

TASR to potvrdil hovorca hnutia Stano Župa
Hore
 Profil  
 
Poslať 23.02.2018 19:37:22   Re: "Vojna svetov" ?
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 11877 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
https://dennikn.sk/blog/1037855/ake-bude-kdh/?ref=top-cl
Citácia:
KDH bolo po roku 2006 zjavne paralyzované pocitom vlastnej neohroziteľnosti jeho čelných predstaviteľov, no postupne sa v ňom začal prehlbovať aj záujmový rozkol, ktorý vyústil do odchodu najprv ideológov okolo Vladimíra Palka a potom i mladých pragmatikov okolo Daniela Lipšica. Lenže ani to nepohlo starými štruktúrami, ktoré sa primäli k činu až 5 minút po hodine dvanástej a teda po volebnom fiasku v posledných parlamentných voľbách. Nieto divu. Strata poslaneckých mandátov, nižší spoločenský vplyv ako i menší štátny príspevok za volebný výsledok, museli prinútiť mnohých v KDH, aby sa po prvý krát od roku 1990 zamysleli nad tým, z čoho vlastne budú žiť a o čom život vlastne je.

Práve táto vnútrostranícka panika predurčila nesystémové zvolenie muža z vonka, Alojza Hlinu za predsedu KDH. Menovaný aktivista-politik nemá práve najakceptovateľnejšie PR v očiach verejnosti i novinárov. Napodiv Lojzovi (vždy sme si tykali) mohol pomôcť k úpechu práve jeho pošramotený a konfliktný imidž. Dlhoveké usadené stranícke štruktúry si mohli takto dokázať, že neschopný Pavol Hrušovský ako i Ján Figeľ neboli zďaleka to najhoršie, čo hnutie doteraz postrehlo.

Lenže predsedovi Hlinovi zrazu šla karta. Skôr ako sebe vďačil za to krachu Procházkovej Siete a Lipšicovému knock-outu z politiky. Oba faktory vrátili KDH na pozíciu zvoliteľnosti matematickým reverzom spoľahlivého kresťanského elektorátu. No ukazuje sa, že Lojzo spravil chybu. Ostal verný svojmu nekultúrnemu štýlu a nekompromisnosti. Svojou fyzickou prítomnosťou hatí prístup starým štruktúram, hoci tie stále túžia vplyv získať späť (napr. Abrhan, Brocka). Preto volajú po ďalšej neštandardnej zmene a povolávajú z vonka Richarda Vašečku do marcového boja o stranícky post predsedu.
-------------------------------------------
https://dennikn.sk/blog/1038735/fico-ma-moj-respekt/?ref=top-cl
Citácia:
Môj záujem vzrástol po včerajšku, kedy Róbert Fico elegantne rozťal istanbulský uzol. Prisľúbil implantovať do slovenského systému všetko, čo pomôže zabrániť páchaniu násilia na ženách. No odmietol meniť ústavu Slovenskej republiky len preto, aby vyhovel LGBTI téme, ktorá sa teší veľkej popularite práve v socialistických a liberálnych kruhoch.

Asi sa znovu blížia nejaké voľby. To bolo prvé čo ma napadlo. Ale v tomto prípade by som význam komunálnych volieb až tak nepreceňoval, hoci Smeru ide o veľa. Prečo si teda slovenský premiér vybral, že bude pranierovaný a vysmievačný „pokrokovými“ médiami a okrem toho prehĺbi ešte viac priepasť medzi ním a euro socialistami? Mimochodom odmietnutie LGBTI môže mať určite za následok aj skomplikovanie finančných tokov, ktoré cez granty a politických nominantov prúdia z Bruselu. A to by mohlo SMER-SD skutočne zabolieť.

Nič iné ako Ficovo vlastné presvedčenie, že koná správne, ma teraz nenapadá.
Hore
 Profil  
 
Poslať 13.03.2018 20:37:44   Re: "Vojna svetov" ?
 

od 06.10.2017 18:43:16
napísal 7 príspevkov
KDH som nikdy nevolil a asi ani nikdy voliť nebudem. V kontexte našej historicikej, národno-kresťanskej politiky, od čias v blahej pamäti kniežaťa Rastislava, sv. Solúnskych bratov, bernolákovcov, štúrovcov, matičiarov, prvých národniarov, hlinkovcov, až po poslednú legendu kardinála Korca, teda v kontexte tejto národno-kresťanskej politiky ktorú KDH úplne ignoruje, je táto strana úplne mimo môjho záujmu. A tiež kvôli ich západniarstvu, večnej koaličnej spolupráci s liberálmi a ich ideologickej previazanosti s kapitalistickým režimom čo tu máme. Bez týchto vecí si KDH nevie predstaviť svoj politický život, čo je z hľadiska kresťanskej viery pre mňa nepochopiteľné.

Čo sa týka Hlinu s Vašečkom, Hlina vedie KDH presne smerom do jadra mnou spomenutých, pre mňa negatívnych vecí, zatiaľ čo Vašečka je v tomto umiernenejší a v poslednom rozhovore na Postoji akcentoval aj národné a sociálne myšlienky, čo je ale podľa mňa, pre väčšinu kádehákov nepriateľné.

p.s. Som dvánasť rokov nevolič.
_________________
Za Boha, národ a vlasť !
Hore
 Profil  
 
Poslať 13.03.2018 21:17:31   Re: "Vojna svetov" ?
 

od 16.11.2006 13:42:16
napísal 18239 príspevkov
Maťo SK píše:
KDH som nikdy nevolil a asi ani nikdy voliť nebudem. V kontexte našej historicikej, národno-kresťanskej politiky, od čias v blahej pamäti kniežaťa Rastislava, sv. Solúnskych bratov, bernolákovcov, štúrovcov, matičiarov, prvých národniarov, hlinkovcov, až po poslednú legendu kardinála Korca, teda v kontexte tejto národno-kresťanskej politiky ktorú KDH úplne ignoruje, je táto strana úplne mimo môjho záujmu. A tiež kvôli ich západniarstvu, večnej koaličnej spolupráci s liberálmi a ich ideologickej previazanosti s kapitalistickým režimom čo tu máme. Bez týchto vecí si KDH nevie predstaviť svoj politický život, čo je z hľadiska kresťanskej viery pre mňa nepochopiteľné.

Čo sa týka Hlinu s Vašečkom, Hlina vedie KDH presne smerom do jadra mnou spomenutých, pre mňa negatívnych vecí, zatiaľ čo Vašečka je v tomto umiernenejší a v poslednom rozhovore na Postoji akcentoval aj národné a sociálne myšlienky, čo je ale podľa mňa, pre väčšinu kádehákov nepriateľné.

p.s. Som dvánasť rokov nevolič.
Tak to si TY, kvoli ktoremu tu mame tolke roky Fica ! :lol:

Inak - nevsimol som si, ze BY vo Vatikane vladol socializmus ... ;) :lol:

Krestania sa casto chvalia tym, ze RKC je tu uz vyse 2000 rokov.
A predstav si - za ten dlhy cas NIKDY nenastolila socialnu spravodlivost !
A to ani v dobach, kedy mala ABSOLUTNU MOC !!!

Tak tu, prosim Ta, nevypisuj o nejakych negativach kapitalizmu ...
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 13.03.2018 23:07:39   Re: "Vojna svetov" ?
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 11877 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
za ten dlhy cas NIKDY nenastolila socialnu spravodlivost
toto je mismas tvrdenie
kedysi totizto tento pojem vobec neexistoval a vlastne az vdaka cirkvi sa vobc zaviedol
Cirkev ale zacal charitou voci chudobnym, mas to nielen v Pisme ale aj neustale burcovanie cirkevnych otcov na tuto temu vratane sv Augustyna
niektori vo svojich vyjadreniach idu dokonca este dalej ako dnesni laviciari (su radikalnejsi)
inak sranda ze sa ohanas socialnou spravodlivostou a pritom odmietas Fica ktory sa k nej hlasi aspon verbalne (skutek utek)
Citácia:
A to ani v dobach, kedy mala ABSOLUTNU MOC !!!
a to bolo kedy podla teba?
Hore
 Profil  
 
Poslať 14.03.2018 18:53:10   Re: "Vojna svetov" ?
 

od 06.10.2017 18:43:16
napísal 7 príspevkov
Áno, aj kvôli mne sme tu mali Fica v roku 2006, ked som ho volil ako najmenšie zlo, lebo už mi bolo zle z pravicovo-kresťansko-liberálnych politikov. To bolo posledny krát, čo som bol voliť. Potom už Fica udržiavala pri moci s jeho voličmi jeho osobnosť a katastrofálna opozícia.
Neuveris tomu, ale ani ja som si nevsimol vo Vatikáne socializmus. Nechapem tu narazku, skus to prelozit do hovorovej reci, ďakujem.
Katolíci sa chvália, ze RKC je tu uz vyse 2000 rokov. Ja nie som katolík. Ale je pravda, ze aj popri velkej angazovanosti v zmierneni chudoby, bola pre RKC socialna spravodlivost casto cudim prvkom. Absolutnu moc RKC nemala nikdy, hoci velku moc mala dost často.
Tu poslednú vetu o kapitalizme myslíš ako žart že? Desiatky miliónov obetí ma na svojom svedomí kapitalizmus. Len taká Veľká Británia a jej kapitalizmom spôsobené hladomory v Indii 19. a 20.st., majú miliónové obete. Mám, ďalej pokračovať?
_________________
Za Boha, národ a vlasť !
Hore
 Profil  
 
Poslať 14.03.2018 19:23:28   Re: "Vojna svetov" ?
 

od 16.11.2006 13:42:16
napísal 18239 príspevkov
Mato:
A kolko obeti ma na svedomi socializmus a komunizmus ? :roll:
Kto chce tvrdit, ze kapitalizmus je zly, musi najprv ukazat, co je lepsie. :)
Ani mne sa na nom vela veci nepaci.
Ale ani Boh nevedel (nechcel?) tento svet zariadit lepsie ...

Miso:
RKC mala absolutnu moc napriklad v casoch "cesty do Canossy", ak vies, o com to bolo.
KAZDY vladca musel ziadat o podporu Cirkev, inak bolo zle.
Takze ano - Cirkev naoko nikdy nevladla, ale vladla "skoro vzdy" a "skoro vsade". :)
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 14.03.2018 23:36:42   Re: "Vojna svetov" ?
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 11877 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
na precitanie
https://www.welt.de/politik/ausland/article174061751/Slowakei-Wo-die-Mafia-taeglich-Zugang-zum-Regierungschef-hat.html
https://komentare.hnonline.sk/komentare/1705081-krajina-kde-ma-mafia-pristup-k-premierovi
Hore
 Profil  
 
Poslať 14.03.2018 23:38:00   Re: "Vojna svetov" ?
 
Obrázok užívateľa

od 10.07.2015 18:28:11
napísal 1581 príspevkov
legionar píše:
Mato:
A kolko obeti ma na svedomi socializmus a komunizmus ? :roll:
Kto chce tvrdit, ze kapitalizmus je zly, musi najprv ukazat, co je lepsie. :)
Ani mne sa na nom vela veci nepaci.
Ale ani Boh nevedel (nechcel?) tento svet zariadit lepsie ...

Miso:
RKC mala absolutnu moc napriklad v casoch "cesty do Canossy", ak vies, o com to bolo.
KAZDY vladca musel ziadat o podporu Cirkev, inak bolo zle.
Takze ano - Cirkev naoko nikdy nevladla, ale vladla "skoro vzdy" a "skoro vsade". :)
Venus project. Naštuduj si. Lebo keď ti tu budem o tom písať ľudia sa budú chytať môjho nesprávneho opisu. Je to ucelený ekonomický, sociálny, psychologický atď atď model. Jeho základnou myšlienkou je vychádzať z faktov. Tvorca netvrdí, že vytvorí raj na zemi, že je to dokonalý systém. Ale tvrdí, že s dnešnými poznatkami sa dá reálne byť na tom lepšie a vysvetľuje svoje zlepšenia aj ich uvádzal do praxe pokedy žil našťastie má pokračovateľov.
_________________
Boh nemá náboženstvo. Mahatma Gandhi
Hore
 Profil  
 
Poslať 14.03.2018 23:45:05   Re: "Vojna svetov" ?
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 11877 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Canossa
Gregor VII. patrí medzi osobnosti dejín, ktoré už pri spomienke vzbudzujú protichodné pocity. Nie je preto ľahké utvoriť si o ňom priliehavý úsudok. Dejepisec Gregorovius († 1891), ktorý je inak plný nenávisti proti katolicizmu a pápežstvu, píše, že v porovnaní s Gregorom VII. Napoleon sa javí ako barbar. Gregorovius ho predstavuje ako čarodejníka, ktorý neviditeľnými zbraňami naháňa strach celému svetu. Cirkev ho zaradila medzi svojich svätých a ustanovila jeho sviatok na 25. mája. Sú však aj katolíci, v očiach ktorých Gregor VII. bol typom nie náboženského, ale skôr politického pápeža. Isté je, že Gregor VII. urobil mocný dojem už na svojich súčasníkov. Sv. Peter Damiani ho žartovne nazval svätým satanom, čím chcel naznačiť neúnavnú a zápalistú horlivosť, ktorou sa vyznačoval tento pápež. Ako sv. Pavol Gregor bol malej postavy, pohyblivý, neúnavný, plný osobnej smelosti a neuveriteľnej vitality. Nadšenie ho priam spaľovalo, ale len nadšenie za Božie kráľovstvo. Všade vybadal úlohy, ktoré treba splniť, ciele, ktoré treba dosiahnuť. V tom sa Gregor VII. podobá Ignácovi z Loyoly.
Do jeho činnosti nám dovoľujú nazrieť mnohé listy, ktoré sa nám skoro všetky zachovali. Gregor VII. písal skoro všetkým arcibiskupom a biskupom vo Francúzsku, v Nemecku a Taliansku, menej do Španielska; opátovi Hugovi v Cluny, Wilhelmovi v Hirsau a Desideriovi v Monte Cassino, canterburskému arcibiskupovi Lafrankovi, arcibiskupovi v Ostrihome, arménskemu arcibiskupovi v Synande a biskupovi v Prahe. Písal ďalej takmer všetkým európskym panovníkom: nemeckému cisárovi Henrichovi IV., francúzkemu kráľovi Filipovi I. anglickému Viliamovi Dobyvateľovi, kastílskemu Alfonzovi VI., aragónskemu Sanchovi, Šalamúnovi a Ladislavovi do Uhorska, kráľom Dánska, Nórska a Švédska, ruskému kráľovi Demetriovi, slavónskemu kráľovi Michalovi, českému kniežaťu Vratislavovi, poľskému kniežaťu Boleslavovi, flámskym grófom, ale aj byzantskému cisárovi Michalovi VII. bez ohľadu na rozkol, ba dokonca aj marockému emirovi.
Neboli to iba zdvorilostné listy. Je v nich reč o právach Cirkvi, o simónii, o náprave mravov a exkomunikáciách.
Ak máme správne pochopiť Gregorovu zrážku s Henrichom IV., musíme mať na zreteli túto všestrannú, na celú Európu rozvetvenú činnosť. Malebný rámec, v akom moderní dejepisci predstavujú scénu v Canosse, mohol by viesť k domnienke, že tento konflikt vyčerpal celý obsah Gregorovho pontifikátu. Jeho životným cieľom nebolo však pokorenie Henricha IV. On sa vždy snažil vyhnúť sporu s cisárom.
Gregor VII. nezačínal pontifikát s novým programom. On len pokračoval v tom, o čo sa usilovali pápeži od Leva IV.: o mravnú nápravu duchovenstva a vymanenie Cirkvi z moci laikov. Hlavný cieľ bol dosiahnutý už pred jeho zvolením. Reformné myšlienky sa všade ujali. Kresťanstvo si začalo znova vážiť cirkevnú hierarchiu a uznávať práva Cirkvi na dušpastiersku činnosť. Tieto výsledky sa dosiahli ešte skôr, ako sa stal pápežom. Možno preto povedať, že urobil oveľa viac ako Hildebrand, než ako Gregor VII.
Konflikt s Henrichom IV.
Príčina, pre ktorú vôbec došlo k roztržke s nemeckým cisárom, nebola natoľko v sporných otázkach, ako v charaktere samého cisára. Henrich IV. bol v čase zvolenia Gregora VII. práve 23ročný. Pomýlená výchova a nešťastné náklonnosti jeho povahy spôsobili, že ostal duševne nevyrovnaný. Nevedel sa ovládať. Raz bol pyšný a surový, hneď nato ustrašený a znechutený. Čo mu chýbalo na sile, chcel nahradiť prefíkanosťou. Dnes by sme ho označili za hysterika. Nebol mužný, nevedel vládnuť, ba ani ovládať vlastnú zmyselnosť. Jeho súčasníci si ho vôbec nevážili a ani moderným dejepiscom sa nedarí urobiť z neho veľkého muža, hoci sa usilujú ho predstaviť ako nevinnú obetu. Náš ľudský súcit patrí Henrichovi IV. len preto, že stroskotal v každom podujatí.
Od samého začiatku panovania Henrich IV. často vyhlasoval, že bude rešpektovať naliehavý zákaz laickej investitúry. V Nemecku veľké ťažkosti spôsobovala skutočnosť, že biskupi boli zároveň aj úradníkmi a kniežatmi ríše. Bolo jasné, že kráľ im nemohol dať cirkevnú právomoc, ale tiež sa nedalo očakávať, že kráľ bude súhlasiť, aby jeho najpoprednejší vazali boli menovaní pápežom. Wormský konkordát neskoršie ukázal, že aj táto vec sa dá rozriešiť. Aké riešenie plánoval Gregor VII., nevieme. Ku konfliktu s cisárom však nedošlo pre túto zásadnú otázku, ale pre konkrétny prípad, keď Henrich IV. v roku 1075 bez opýtania pápeža vymenoval nového milánskeho arcibiskupa. Milánsky arcibiskup nebol ríšskym kniežaťom ako napr. mohučský alebo kolínsky arcibiskup.
Išlo tu teda o svojvoľný zásah do cirkevnej právomoci. Možno, že cisár chcel vyprovokovať pápeža. V každom prípade pápež videl v tom provokáciu a tak i postupoval. Poslal cisárovi ostrý list a hrozil exkomunikáciou.
Henrich IV. si počínal, ako keby išlo o provokáciu z pápežovej strany. V januári 1076 zvolal do Wormsu 26 biskupov a vyhlásil pápeža za zosadeného. Napísal „pseudomníchovi Hildebrandovi“ list, ktorý možno považovať za výbuch detskej zlosti. Keď tento dokument došiel vo februári 1076 do Ríma, Gregor vyhlásil Henricha za exkomunikovaného a uvoľnil jeho poddaných spod prísahy vernosti.
Exkomunikovanie panovníka pápežom pre verejné zneváženie Božieho alebo cirkevného zákona nebolo nič nové. Už predtým Mikuláš I. vyobcoval kráľa Lotara II. pre pomer s konkubínou a nik mu neuprel právo tak urobiť. V tomto prípade však bolo treba predpokladať, že Henrich IV. použije ozbrojenú moc proti pápežovi. V prípade vojny pápež mohol počítať len na niekoľkých spojencov, na lombardskú Patariu, markízu Matildu z Toskany a Róberta Guiscarda s jeho Normanmi.
Neprišlo však hneď k vojne, lebo nemecké kniežatá sa postavili na stranu pápeža. Na triburskom sneme pri Mohuči v októbri 1076 sa rozhodli, že kráľ sa musí vzdať vlády a ak sa do jedného roka neoslobodí od kliatby, musí sa zrieknuť aj koruny. Zároveň pozvali pápeža, aby prišiel do Nemecka.
Canossa
Gregor došiel do severného Talianska, odkiaľ ho nemecké kniežatá mali prepraviť cez Alpy. Ale skôr ako by prišiel sľúbený sprievod, objavil sa tam Henrich IV. s ozbrojenou mocou. Pápež sa utiahol nazad do Apenín a uzavrel sa do silne opevneného hradu Canossa, južne od Parmy, ktorý patril lojálnej markíze Matilde. Spolu s ním boli v pevnosti popri Markíze grófka Adelaida z Turína a clunský opát Hugo. Henrich nepodnikol útok, lež poslal celkom pokorné listy, v ktorých sľuboval urobiť všetko, len aby bol oslobodený od cirkevnej kliatby. Napokon prišiel aj sám a v rúchu kajúcnika sa dostavil pred zámockú bránu.
Gregor bol tvrdšieho srdca ako nábožné kňažné, ktoré ho so slzami v očiach prosili, aby vyhovel cisárovej prosbe. Bol však v ťažkom položení. Ako kňaz nemohol odoprieť rozhrešenie kajúcemu hriešnikovi. Ako znalec ľudí si musel uvedomovať, že nemôže dôverovať človekovi, ktorý ešte včera proti nemu zúril a dnes mu ponúka podriadenosť. Ako politik vedel, že sa dopúšťa veľkej chyby. Ale kňaz v ňom zvíťazil. Odvolal cirkevnú kliatbu. Henrich prísahou potvrdil, že sa podriaďuje pápežovej vôli. Nato Gregor ešte z Canossy poslal nemeckým kniežatám podrobný list, v ktorom sa jasne odzrkadľujú jeho rozpaky a pochybnosti.
Takýto bol priebeh vychýrenej udalosti v Canosse. Dostáva sa jej viac osláv, ako si zasluhuje. „ísť do Canossy“ sa stalo okrídleným výrazom, najmä od čias, keď Bismarck v Reichstagu počas kultúrneho boja vyhlásil: „My do Canossy nepôjdeme“. Inak Canossa dostala pečať národnej hanby až v 19. storočí, a to pričinením nemeckých historikov a publicistov. Ešte za Lutera, keď sa zhľadávali historické udalosti, čo by dokázali nepriateľský postoj pápežstva voči nemeckej ríši, niektoré udalosti z obdobia Hohenstaufov prišli do úvahy, ale nikdy nie Canossa. Až v liberalistickom ponímaní histórie Canossa sa stala symbolom pápežovej vládychtivosti, ktorý so škodoradosťou pokoril jedného nemeckého kráľa pri svojich nohách.

Toto je však znak základného nepochopenia nielen ducha stredoveku, lež aj priebehu celej udalosti. Ak dakto v Canosse zvíťazil, nebol to Gregor VII. Až dovtedy bol pápež pánom situácie. Nemecké kniežatá sa uspokojili s jeho rozsudkom a zosadili kráľa. Len čo sa pápež s ním zmieril, kniežatá sa vzbúrili. Pápež sa našiel v tiesnivom položení. Opraty mu vypadli z rúk a Gregor VII. si to ihneď uvedomil.
Gregorov koniec
Nemecké kniežatá si vôbec nevšímali absolúciu Henricha IV. Na sneme vo Forchheime v marci 1077 si zvolili nového kráľa v osobe vojvodu Rudolfa Švábskeho. Medzi protikráľmi došlo k vojne. Gregor VII. sa postavil na stranu Rudolfa a znovu exkomunikoval Henricha, lebo ten nesplnil sľuby, ktoré dal pod prísahou v Canosse. Ale Henrich mal ešte spojencov a Rudolf padol v boji proti nemu. Nový protikráľ, Hermann zo Salmu, bol bezmocný. Henrich, omámený úspechom, obrátil teraz svoj hnev proti pápežovi. Na synode v Brixene vyhlásil ho za zosadeného a menoval za protipápeža ravenského arcibiskupa Guiberta pod menom Klement III. Potom vtiahol do Talianska, ale Rím obsadil až v roku 1083, a len v nasledujúcom roku sa zmocnil baziliky sv. Petra a Leonského mesta. Gregor VII. sa uzavrel v Anjelskom hrade. Exkomunikovaný kráľ sa dal korunovať svojím protipápežom za cisára. Konečne prišiel na pomoc Róbert Guiscard so svojimi Normanmi, vyhnal Nemcov a oslobodil pápeža. Normani sa však tak hanebne zachovali v meste, že ľud sa obrátil proti pápežovi. Preto Gregor odišiel s nimi do Salerna a tam zomrel 25. mája 1085. Podľa jeho životopiscu Pavla z Bernriedu na smrteľnej posteli odriekal slová 44. žalmu: „Miloval som spravodlivosť a nenávidel neprávosť“, ale miesto slov: „preto ma Boh pomazal olejom radosti“, zakľúčil s trpkosťou: „preto zomieram vo vyhnanstve“.
Niet pochybnosti, že Gregor VII. pri svojej smrti videl všetko priveľmi čierne. Jeho reformné dielo nebolo jeho porážkou narušené. A ani tá porážka nebola taká nebezpečná. Henrich IV. po svojom rímskom dobrodružstve sa nestal silnejším, ale morálna vážnosť pápežstva mimoriadne stúpla. Teraz celý kresťanský svet cítil, že zatrpknutý starec, ktorý zomrel v Salerne, bol Kristovým námestníkom na zemi.
Gregorovi nástupcovia
Po Gregorovej smrti nikto nechcel byť pápežom. Kardináli dvakrát zvolili opáta Desideria z Monte Cassina, ale on len po tretej voľbe súhlasil. Potom chcel znovu zaďakovať. Rím bol spolovice zrúcaný. Pápež nemal nijaké finančné prostriedky. Nie bez príčiny si daktorí z posledných pápežov podržali svoje biskupstvá: Klement II. Bamberg, Viktor II. Eichstätt, Alexander II. Luccu. Len takto si mohli zaistiť príjmy a žiť. Desiderius, ktorý si dal meno Viktor III., bol ako opát Monte Cassina zámožný. Dokonca sľuboval platiť vydržiavame toho, kto by prevzal od neho tiaru. To znelo ako simónia v obrátenom zmysle. Nikdy nebolo takého neochotného pápeža ako tento. No napriek tomu Viktor III., ktorý bol už za Gregora VII. a jeho predchodcov stĺpom reformného hnutia, dal jasne najavo, že pôjde po stopách Gregora VII. Na nešťastie zomrel už v roku 1087.
Znova bol zvolený benediktín, Francúz Urban II. (1088-1099). Bol novicom v Cave, neskoršie opátom v Cluny. Gregor VII. ho povolal do Ríma a urobil kardinálom. Keď Gregorovius prirovnáva Urbana II. k Augustovi a Gregora VII. k Cézarovi, je to správne potiaľ, že Urban bol šťastnejším dedičom svojho predchodcu. Ináč porovnanie neprilieha, lebo aj najväčší pápeži stredoveku mali málo spoločného so zakladateľmi dŕžav alebo s vladármi krajín.

z knihy: Hertling Dejiny RKC
Hore
 Profil  
 
Poslať 14.03.2018 23:53:14   Re: "Vojna svetov" ?
 
Obrázok užívateľa

od 24.11.2009 0:52:31
napísal 11877 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
Cirkev naoko nikdy nevladla, ale vladla "skoro vzdy" a "skoro vsade".
co to znamena vladnut?
ak dobre rozumieim tak cirkev mohla a aj kecala do niektorych veci, napriklad do personalnej politiky (v podstate poradny hlas)
ale vladol aj tak svetsky panovnik
presne o tom je delba moci - teraz napriklad mame na Slovensku delbu na zakonodarnu, sudnu a vykonnu(vlada)
Hore
 Profil  
 
Poslať 16.03.2018 14:18:04   Re: "Vojna svetov" ?
 

od 06.10.2017 18:43:16
napísal 7 príspevkov
legionar

Neviem koľko obetí ma na svojom svedomí socializmus a komunizmus, ale povedal by som, že asi toľko, koľko kapitalizmus.
Na to, aby som tvrdil, že kapitalizmus je zlý, nemusím ukázať, čo je lepšie. Ale ja poznám lepšie, hoci to neviem presne identifikovat a pomenovat, ale spoločnosť vybudovaná na Evanjeliu a zdravom sedliackom rozume, by bola rozhodne lepšia. Už par krat sa také niečo udialo v histórii.
Boh dal ľuďom slobodnú vôľu. Dokonca takú, o akej nesnívajú ani liberáli, keď ich človek vidí, ako nanucuju iným ľudom ako majú rozmýšlať, alebo ako sa majú správať.
_________________
Za Boha, národ a vlasť !
Hore
 Profil  
 
Poslať 16.03.2018 15:42:11   Re: "Vojna svetov" ?
 

od 25.02.2008 11:41:17
napísal 3664 príspevkov
Maťo SK píše:
spoločnosť vybudovaná na Evanjeliu a zdravom sedliackom rozume
Maťo, len tak na okraj...
Ježiš nechcel budovať spoločnosť na Evanjeliu, Ježiš chcel budovať jednotlivca.
A sedliacky rozum? - tak ten má každý, preto je isté, že každá spoločnosť je vybudovaná na sedliackom rozume. Až na to, že ten sedliak rozmýšľa inak na východe a inak na západe. :-)
Hore
 Profil  
 
Poslať 16.03.2018 15:46:46   Re: "Vojna svetov" ?
 

od 25.02.2008 11:41:17
napísal 3664 príspevkov
misojogi píše:
presne o tom je delba moci - teraz napriklad mame na Slovensku delbu na zakonodarnu, sudnu a vykonnu(vlada)
U nás delí teraz iba Fico :-)

legionar píše:
Takze ano - Cirkev naoko nikdy nevladla, ale vladla "skoro vzdy" a "skoro vsade". :)
Presne ako Fico :-)
Kde sa to len naučil? :-)
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 55 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1, 2, 3, 4  Ďalší

Obsah fóra » Aktuálne spoločenské dianie, kultúra a literatúra » Aktuálne dianie v politike

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: