Citácia:
Efektívnosť fake news spočíva v prvom rade v ich mimetickej povahe, teda schopnosti javiť sa ako hodnoverné. V druhom rade sú tieto falošné, ale pravde-podobné správy zákerné v tom, že sú schopné pritiahnuť pozornosť adresátov, spoliehajúc sa na stereotypy a predsudky rozšírené v rámci spoločnosti a zneužívajúc rýchle a bezprostredné emócie, ako strach, pohŕdanie, hnev a frustrácia.
Ťažkosť s vykorenením fake news spôsobuje aj skutočnosť, že ľudia často komunikujú v rámci homogénnych digitálnych prostredí, ktoré neprepustia odlišné perspektívy a názory. Táto dezinformačná logika vedie napokon len k tomu, že nedôjde k zdravej konfrontácii s inými informačnými zdrojmi, ktoré by mohli spochybniť predsudky a otvoriť konštruktívny dialóg, ale prináša riziko, že sa staneme nedobrovoľnými šíriteľmi sektárskych a nepodložených názorov. Tragédia dezinformácií spočíva v zdiskreditovaní druhého, v jeho predstavení ako nepriateľa, ba až jeho démonizácii, ktorá môže podnecovať konflikty.
Citácia:
Nik z nás sa nemôže vyhnúť zodpovednosti za to, že sa treba postaviť proti týmto klamstvám. Nie je to jednoduché, pretože dezinformácia sa často zakladá na rôznych zámerne neurčitých a jemne zavádzajúcich obsahoch, pričom niekedy využíva rafinované psychologické mechanizmy. Preto sú chvályhodné výchovné iniciatívy, ktoré učia, ako interpretovať a posudzovať komunikačný kontext a zároveň sa nestať nedobrovoľnými šíriteľmi dezinformácií, ale aktérmi ich odhalenia. Podobne chvályhodné sú aj inštitucionálne a legislatívne iniciatívy, ktoré sa usilujú zaviesť vhodné legislatívne opatrenia zamerané na zastavenie tohto fenoménu, ako aj tie, čo podnikajú technologicko-mediálne spoločnosti, prichádzajúce s novými kritériami na overenie osobnej identity tých, čo sa skrývajú za miliónmi digitálnych profilov.
Prevencia a identifikácia mechanizmov šírenia dezinformácií si však vyžaduje aj hlboké a pozorné rozlišovanie. Treba odkryť to, čo by sme mohli nazvať „logikou hada“, ktorý je schopný všade sa ukryť a uhryznúť. Ide o stratégiu „prešibaného hada“, o ktorom hovorí Kniha Genezis a ktorý sa v počiatkoch ľudstva stáva pôvodcom prvých „fake news“
Tento biblický príbeh nám odhaľuje základnú skutočnosť týkajúcu sa našej diskusie: nijaká dezinformácia nie je neškodná. Naopak, veriť tomu, čo je falošné, má neblahé dôsledky. Aj zdanlivo ľahké pokrútenie pravdy môže mať nebezpečné dôsledky.
V hre je totiž naša žiadostivosť. Fake news sa často stávajú vírusmi, lebo sa veľmi rýchlo rozširujú a ťažko sa zastavujú, no nie v dôsledku spôsobu šírenia správ v sociálnych médiách, ako skôr preto, že útočia na nenásytnú žiadostivosť, ktorá v človeku ľahko vzplanie. Skutočným koreňom ekonomických a prospechárskych dôvodov na šírenie dezinformácií je totiž smäd po moci, vlastnení a potešení, ktorý z nás v konečnom dôsledku robí obete oveľa tragickejšieho podvodu, ako je len táto jedna forma: zla, ktoré si od klamstva ku klamstvu razí cestu do nášho srdca a oberá ho o slobodu.
Citácia:
Ako sa tomu brániť? Najradikálnejším liekom na vírus klamstva je nechať sa očistiť pravdou. V kresťanskom pohľade totiž pravda nie je len konceptuálnou realitou týkajúcou sa súdov o veciach, ktoré sú buď pravdivé alebo nepravdivé. Pravda neznamená len vyjasňovanie toho, čo je zahalené tmou, „odhaľovanie reality“, ako to naznačuje starogrécky termín aletheia (odvodený z a-lethés, „nie skryté“). Pravda má čo do činenia aj s vnútorným životom.
Oslobodenie z klamstva a hľadanie vzťahu: hľa dve prísady, ktoré nemôžu chýbať, ak majú byť naše slová a gestá pravdivé, autentické, dôveryhodné. Ak chceme spoznať pravdu, musíme vedieť rozlišovať medzi tým, čo prospeje spoločenstvu a dobru, a čo, naopak, vedie k izolácii, rozdeleniu a rozporom. Pravdu teda neuchopí ten, kto ju považuje za niečo vonkajšie a neosobné; pravda totiž vyviera zo slobodných vzťahov medzi osobami, zo vzájomného počúvania. Navyše pravdu nemožno prestať hľadať, pretože všade sa môže vkradnúť niečo falošné, aj keď hovoríme pravdivé veci.
Bezchybná argumentácia sa síce môže zakladať na nepopierateľných faktoch, no ak je použitá na zranenie a diskreditáciu nejakej osoby v očiach druhých, nie je pravdivá, hoci by sa takou aj javila. Pravdivé výpovede môžeme poznať po ovocí: teda podľa toho, či vyvolávajú polemiku, rozdelenie, rezignáciu, alebo vedú k svedomitému a zrelému zamysleniu, ku konštruktívnemu dialógu a k užitočnej činnosti.
Citácia:
Najlepším liekom proti klamstvu nie sú stratégie, ale osoby: osoby, slobodné od žiadostivosti, ochotné počúvať a prostredníctvom snahy o úprimný dialóg umožniť pravde vyjsť najavo; osoby, ktoré sú ochotné zodpovedne používať jazyk, lebo ich priťahuje dobro. Ak je teda spôsob ako zabrániť šíreniu dezinformácií zodpovednosť, potom sa najviac týka toho, kto je z titulu svojej funkcie zodpovedný za informovanie: čiže žurnalistu, strážcu správ.
V dnešnom svete žurnalista nevykonáva len remeslo, ale má skutočné poslanie. Jeho úlohou je v rýchlom toku správ a vo víre senzácií pamätať na to, že v centre správy je osoba, nie rýchlosť, akou sa šíri, ani dosah na prijímateľov. Informovať znamená formovať, a to súvisí so životom ľudí. Preto je starostlivé vyberanie zdrojov a ochrana komunikácie procesom, ktorý skutočne rozvíja dobro, vytvára dôveru a otvára cestu spoločenstvu a pokoju.
Preto chcem všetkých vyzvať na podporu žurnalistiky pokoja,
žurnalistiku, ktorú robia ľudia pre ľudí a ktorá sa chápe ako služba v prospech všetkých ľudí, osobitne však tých, čo nemajú vlastný hlas – a tých je vo svete väčšina; žurnalistiku, ktorá sa nesnaží narýchlo „upiecť“ správy, ale sa usiluje skúmať skutočné príčiny konfliktov, aby pochopila ich korene a podporila ich riešenie pomocou zavedenia morálnych spôsobov konania; žurnalistiku, ktorá sa zasadzuje za alternatívne riešenia oproti eskalácii senzácií a verbálnemu násiliu.
