teta píše:
To druhé sa nedá ospravedlniť, to prvé je voľba menšieho zla a podľa mňa je akceptovateľné.
V druhom prípade ide o poľahčujúcu okolnosť. Zabiť možno síce útočníka v sebaobrane, ale tam nejde o bezprostredne hroziaci útok na život ale trvalé ničenie kvality života. Neverím, že nie je iné východisko ako zabiť.
Pokiaľ ja viem, tak katolícka morálka nikdy nepripúšťala možnosť voľby menšieho zla. Zlo si nemožno voliť za žiadnych okolností.
Vždy je treba hľadať dobro. Myslím, že k tomu dokonca bolo niekedy vyjadrenia zosnulého otca biskupa Tondru (voľba menšieho zla vo voľbách?)
Aspoň takto to chápem ja.
Útočníka možno zabiť v sebaobrane, musí byť primeraná. Nikdy ho nie je možné zabiť z pomsty, v prípade tyrana. Pre tých, čo veria v posmrtný život je ale väčším prejavom lásky nechať sa zabiť, aby útočník mal čas na pokánie. Jeho zabitím mu tú možnosť vezmeme.
K pôvodnej otázke, úmysel môže zmeniť povahu skutku, ale len smerom k hriešnosti. Aby skutok bol dobrý, musí byť dobrý úmysel ale aj samotný skutok musí byť aspoň indiferentný ak nie už dobrý sám v sebe. Takže:
Dobrý úmysel + dobrý čin = dobrý skutok (morálna kategória - morálne dobrý čin)
dobrý úmysel + indiferentný čin = dobrý skutok
Zlý úmysel + dobrý čin = zlý skutok
zlý úmysel + indiferentný čin = zlý skutok
zlý úmysel + zlý čin = zlý skutok
Je to ako - ani akokoľvek dobrá korenina nemôže opraviť už naozaj veľmi pokazené jedlo. No aj trochu jedu môže pokaziť/otráviť všetko jedlo.