areopag.sk
http://areopag.sk/

Cirkev odena do purpuru a sarlatu
http://areopag.sk/viewtopic.php?f=56&t=6164
Stránka 7 z 7

Autor:  misojogi [ 16.09.2018 11:33:54 ]
Predmet príspevku:  Re: Cirkev odena do purpuru a sarlatu

sv Justin zomrel v roku 167

Citácia:
sv. Justín – Slávenie Eucharistie /raná Cirkev/
17. mája 2017 luigino 1976 Views 0 Comments

Z Prvej apológie kresťanov od svätého mučeníka Justína (Cap. 66-67: PG 6, 427-431)

Na Eucharistii sa nesmie zúčastniť nik, iba ten, kto verí, že je pravda, čo učíme, a bol obmytý kúpeľom na odpustenie hriechov a znovuzrodenie a žije tak, ako to zanechal Kristus.

Veď ju nepožívame ako obyčajný chlieb a ako obyčajný nápoj. Ale ako sa náš Spasiteľ Ježiš Kristus stal skrze Božie Slovo človekom a pre našu spásu mal telo a krv, tak sme poučení, že aj tento pokrm, nad ktorým sa v modlitbe, obsahujúcej jeho slová, vzdávali vďaky a ktorým sa po premenení živí naša krv a naše telo, je telom a krvou vteleného Ježiša.

Lebo apoštoli nám vo svojich pamätiach, ktoré sa volajú evanjeliá, zanechali, čo im prikázal Ježiš: že on vzal chlieb, vzdával vďaky a povedal: „Toto robte na moju pamiatku! Toto je moje telo.“ A podobne vzal kalich, vzdával vďaky a povedal: „Toto je moja krv.“ A toto odovzdal iba im.

Odvtedy si to stále navzájom pripomíname. A ak niečo máme, pomáhame všetkým, ktorí to potrebujú, a stále sme pospolu. A pri každej obete chválime Stvoriteľa všetkého skrze jeho Syna Ježiša Krista a skrze Ducha Svätého.

V deň nazývaný dňom Slnka všetci, či už bývajú v mestách, alebo na vidieku, schádzajú sa na to isté miesto a čítajú sa pamäti apoštolov alebo spisy prorokov, pokiaľ čas dovolí.

A keď lektor skončí, ujíma sa slova predstavený. Napomína a povzbudzuje do nasledovania takých skvelých vecí.

Potom všetci naraz vstaneme a modlíme sa. A ako sme už povedali, po modlitbe sa prinesie chlieb, víno a voda. Predstavený sa s veľkou vrúcnosťou modlí a vzdáva vďaky a ľud zvolá: „Amen.“ Potom sa rozdajú dary, nad ktorými sa vzdávali vďaky, a všetci prítomní prijímajú. Neprítomným sa posielajú po diakonoch.

Tí, čo majú dostatok a chcú, podľa svojho úsudku dávajú, čo kto chce. A čo sa zozbiera, uloží sa u predstaveného a on podporuje siroty a vdovy a tých, čo sú pre chorobu alebo z inej príčiny v núdzi, ako aj väzňov a pocestných, čo prichádzajú zďaleka, slovom, stará sa o všetkých, čo potrebujú pomoc.

V deň Slnka (Sunday) sa všetci schádzame jednak preto, že je to prvý deň, keď Boh premenil tmu a hmotu a stvoril svet, jednak preto, že náš Spasiteľ Ježiš Kristus v ten deň vstal z mŕtvych. V deň (Friday) pred dňom Saturna (Saturday) ho totiž ukrižovali a na druhý deň po tomto dni, čiže v deň Slnka, zjavil sa svojim apoštolom a učeníkom a poučil ich o tom, čo sme vám odovzdali na uváženie.
http://modlitba.sk/?p=10722
nehovori sukromne sam za seba ale vyjadruje vtedy vseobecne prijmanu prax medzi krestanmi co potvrdzuju aj dalsie dokumenty tej doby

Autor:  misojogi [ 16.09.2018 11:36:12 ]
Predmet príspevku:  Re: Cirkev odena do purpuru a sarlatu

http://modlitba.sk/?p=9054

Didaché – Učenie dvanástich apoštolov národom
17. mája 2016 luigino 2311 Views 0 Comments

Spis Didaché (gr. Διδαχὴ τῶν δώδεκα ἀποστόλων) je starobylý text, ktorý obsahuje Učenie prvých apoštolov. Je považovaný za najdôležitejší mimobiblický dokument poapoštolskej doby.
Je zaujímavý tým, že je veľmi starý; niektorí bádatelia datujú jeho vznik medzi roky 50 až 70 n.l., avšak väčšina z nich sa zhoduje, že vznikol okolo roku 100.
Text je rozdelený do 16 kapitol. Obsahuje základné kresťanské zásady a návod na každodenný praktický život.

I.

1. Sú dve cesty, jedna života a jedna smrti. Medzi týmito dvoma cestami je veľký rozdiel. 2. Cesta života je táto: Poprvé: miluj Boha Stvoriteľa, a podruhé svojho blížneho ako seba samého. Všetko to, čo nechceš, aby sa stalo tebe, ani ty nerob iným. 3. A takýto je význam týchto slov: Dobrorečte tým, ktorí vám zlorečia a modlite sa za svojich nepriateľov, postite sa za tých, ktorí vás prenasledujú. Veď aká to zásluha , ak milujete tých, čo vás milujú? Vari tak nerobia i pohania? Vy však milujte tých, ktorí vás nenávidia a nebudete mať nepriateľov. 4. Zdržiavaj sa svojich hriešnych a telesných žiadostí. Ak ťa niekto udrie na po pravom líci , nastav mu aj druhé a budeš dokonalý. Ak ťa niekto núti ísť jednu míľu, choď s ním dve. Ak ti niekto berie vrchný odev, daj mu aj spodný. Ak ti niekto vezme niečo tvoje, nežiadaj to späť. Lebo aj tak nič nezmôžeš. 5. Každému, čo ťa prosí, daj a nežiadaj to späť. Lebo Otec chce, aby sa z jeho vlastných darov (ek twn carismatwn) dostalo každému. Blažený, kto obdarúva podľa tohoto prikázania, lebo je bez viny. Beda tomu, kto berie. Ak však niekto berie, pretože je v núdzi, tak je bez viny. Ale ak nie je v núdzi, bude skladať účet za to, prečo zobral a načo to zobral. Keď bude potom vhodený do väzenia, bude posúdený podľa toho, čo spáchal a „nevyjde odtiaľ, kým nezaplatí do posledného haliera.“ 6. Veď i pre toto je povedané: „Nech sa tvoja almužna potí v tvojich rukách, kým nespoznáš, komu ju dávaš.“

II.

1. Druhé prikázanie učenia: 2. Nezabiješ, nescudzoložíš, nezneuctíš dieťa, nezosmilníš, nepokradneš, nebudeš čarovať, nebuseš traviť, neodvrhneš dieťa potratením, ani novorodenca neusmrtíš, 3. nebudeš túžiť po majetku svojho blížneho. Nebudeš krivo prisahať, nebudeš lživo svedčiť, nebudeš osočovať ani navádzať na zlé. 4. Nebudeš dvojtvárny ani dvojznačný v slovách, lebo dvojznačné reči sú osídlom smrti. 5. Tvoje slovo nech nie je lživé, ani prázdne, ale nech sa naplní skutkom. 6. Nebuď sebecký, ani zlodej, ani pokrytec, ani zlomyseľný, ani pyšný. Neprechovávaj voči svojmu blížnemu žiaden zlý úmysel. 7. Nebudeš nenávidieť žiadneho človeka, ale radšej ho napomeň, modli sa zaňho a miluj ho viac ako seba samého.

III.

1. Dieťa moje, utekaj od každého zla i všetkého, čo sa naň ponáša. 2. Nebuď hnevlivý, lebo hnev vedie k vraždeniu. Ani nebuď závistlivý, hádavý, ani prchký. Toto všetko totiž vedie k vraždeniu. 3. Dieťa moje, nebuď zmyselný, lebo zmyselnosť vedie ku smilstvu, ani nebuď oplzlý a chráň sa žiadostivého pohľadu, lebo z tohoto všetkého pochádzajú cudzoložstvá. 4. Dieťa moje, neoddaj sa veštectvu, lebo veštectvo vedie k modloslužbe, ani zaklínaniu, ani astrológii, ani čarovaniu. Ani na to nechci pozerať (ani to počúvať), lebo z toho všetkého pochádza modloslužba. 5. Dieťa moje, nebuď luhárom, lebo klamstvo vedie ku krádeži. Ani yiskuchtivcom ani chvastúňom, lebo z toho všetkého pochádzajú krádeže. 6. Dieťa moje, nereptaj, lebo to vedie k rúhaniu. Nebuď spupný ani zlomyseľný, lebo z tohoto všetkého pochádzajú rúhania. 7. Buď však tichý, lebo „tichí budú dedičmi zeme.“ 8. Buď trpezlivý, milosrdný, dobromyseľný, pokojný, dobrotivý a maj vždy bázeň pred slovami, ktoré si vypočul. 9. Nevyvyšuj sa a ani nedávaj svojej duši prílišnú sebavedomosť. Nespolčuj svoju dušu pyšnými, ale pridaj sa k spravodlivým a pokorným. 10. Věci, čo sa ti prihodia, prijmi ako dobré vo vedomí, že nič sa nestane bez Boha.

IV.

1. Dieťa moje, na toho, kto ti zvestuje Božie slovo, pamätaj dňom i nocou. Maj ho v úcte, ako Pána, lebo kde sa hovorí o Pánových veciach, tam je aj sám Pán. 2. Každodenne vyhľadávaj sväté osoby, aby si sa našiel pokoj v ich slovách. 3. Nevytváraj rozdelenia, ale zmieruj pohádaných. Súď spravodlivo, nehľaď na osobu, keď karháš za prečin. 4. Nepochybuj, či sa to stane alebo nie. 5. Nebuď tým, čo vystiera ruku, aby prijímal, ale sťahuje ju, ak treba dávať. 6. Ak máš niečo z (práce) svojich rúk, daj to ako výkupné za svoje hriechy. 7. Neotáľaj pri dávaní, ani nebuď namrzený, keď dávaš. Lebo budeš poznať, aký dobrý je ten, čo ťa odmení. 8. Neodvracaj sa od núdzneho, ale o všetko sa deľ so svojim bratom a nehovor, že je to tvoje vlastné, lebo ak ste spoločníkmi v nesmrteľných veciach, o čo viac v pominuteľných. 9. Neodťahuj ruku od svojho syna alebo svojej dcéry, ale uč ich od mladosti bázni pred Bohom. 10. Neprikazuj svojmu sluhovi alebo slúžke, ktorí majú nádej v tom istom Bohu, keď si roztrpčený, aby nestratili bázeň pred Bohom, ktorý je nad oboma. Veď on neprichádza povolávať podľa výzoru, ale k tým, ktorých Duch pripravil. 11. Sluhovia, vy sa však v pokore a bázni podriaďte svojim pánom ako Božiemu obrazu. 12. Maj v nenávisti každé pokrytectvo a všetko, čo sa nepáči Pánovi. 13. Nikdy neopusť Pánove prikázania, ale chráň to, čo si prijal, nič nepridávaj, ani neuberaj. 14. V cirkvi vyznávaj svoje priestupky a nepristupuj k svojej modlitbe s nečistým svedomím. Toto je cesta života.

V.

1. Cesta smrti je zasa takáto: Predovšetkým je zlá a plná prekliatia: Vraždy, cudzoložstvo, zlé žiadosti, smilstvá, krádeže a modloslužby, mágia a veštectvo, lúpeže, krivé svedectvá, pokrytectvo, pretvárka, lesť, nadutosť, zlomyseľnosť, samoľúbosť, ziskuchtivosť, oplzlosti, žiarlivosť, bezočivosť, pýcha, vystatovanie, neúcta. 2. Tí, čo prenasledujú dobrých, nenávidia pravdu, milujú lož, nepoznajú odmenu za spravodlivosť, nelipnú k dobru, ani nesúdia spravodlivo, nezasadzujú sa o dobro, ale o zlo, sú veľmi ďaleko od miernosti a trpezlivosti, milujú márnivosť, vyhľadávajú pomstu, nezmilujú sa nad chudobným, nestarajú sa o utláčaných, nepoznajú toho, ktorý ich stvoril, zabíjajú deti, ničia Boží zárodok (v matkinom tele), odvracajú sa od núdzneho, utláčajú sužovaného, líškajú sa mocným, nespravodlivo súdia chudobných, všemožne hrešia. Chráňte sa, deti, pred všetkými takýmito.

VI.

1. Dávaj pozor, aby ťa niekto nezviedol z cesty tohoto učenia, aby ťa neučil veciam cudzích Bohu. 2. Ak dokážeš niesť celé Pánovo jarmo, budeš dokonalým. No ak to nedokážeš, rob toľko, koľko dokážeš. 3. Čo sa týka jedla, znášaj, koľko vládzeš. Úzkostlivo sa však chráň mäsa obetovaného modlám, lebo to je vzdávanie pocty mŕtvym bohom.

VII.

1. Čo sa týka krstu, krstite takto: Povediac najprv všetko toto, krstite (ponorte) v mene Otca i Syna i Ducha Svätého v tečúcej vode. 2. Ak by si nemal tečúcu vodu, krsti v inej vode. Ak nemôžeš v studenej, tak v teplej. 3. Ak by si nemal ani jednu ani druhú, lej trikrát vodu na hlavu v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. 4. Pred krstom sa má postiť krstiteľ, krstenec i všetci, ktorí môžu. Krstenca však vyzvi, aby sa postil jeden alebo dva (dni).

VIII.

1. Nech vaše pôsty nie sú s pokrytcami. Oni sa postia druhý a piaty deň po sobote (pondelok a štvrtok). Vy sa však postite vo štvrtý a v prípravný deň (streda a piatok). 2. Ani sa nemodlite ako pokrytci, ale ako prikázal Pán vo svojom Evanjeliu, tak sa modlite:

„Otče náš, ktorý si v nebi, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja, ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám našu vinu, ako i my odpúšťame svojim vinníkom a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého. Lebo tvoja je moc a sláva naveky.“

3. Takto sa modlite trikrát denne.

IX.

1. Čo sa týka Eucharistie, takto vzdávajte vďaky: 2. Najprv nad kalichom:
„Vzdávame ti vďaky, Otče náš, za svätú vínnu révu tvojho služobníka Dávida, ktorú si nám zjavil skrze Ježiša, tvojho služobníka. Tebe sláva naveky.“ 3. Nad rozlomeným chlebom: „Vzdávame ti vďaky, Otče náš, za život a poznanie, ktoré si nám zjavil skrze Ježiša, tvojho služobníka. Tebe sláva naveky. 4. Ako sa tento rozlomený chlieb, ktorý bol rozptýlený ponad vrchmi, a pozbierajúc sa stal jedno, tak nech sa aj tvoja Cirkev zhromaždí z končín zeme do tvojho kráľovstva. Lebo tvoja je sláva a moc skrze Ježiša Krista naveky.“
5. Nech však nikto neje ani nepije z vašej Eucharistie, iba tí, čo boli pokrstení v mene Pánovom. Lebo aj o tomto Pán povedal: „Nedávajte svätú (vec) psom!“

X.

1. Po nasýtení takto vzdávajte vďaky:
2. „Vzdávame ti vďaky, svätý Otče, za tvoje sväté meno, ktorým prebývaš v našich srdciach, aj za poznanie a vieru i nesmrteľnosť, ktorú si nám zjavil skrze Ježiša, tvojho služobníka. Tebe nech sa vzdáva sláva naveky. 3. Ty, všemohúci Vládca, si stvoril všetko kvôli svojmu menu, ľuďom si dal do užívania pokrm aj nápoj, aby ti vzdávali vďaky. Nám však milostivo uštedri duchovný pokrm a nápoj, ako aj večný život skrze Ježiša, tvojho služobníka. 4. Za všetko ti vzdávame vďaky, pretože si mocný. Tebe sláva naveky. 5. Spomeň si, Pane, na svoju Cirkev, ochráň ju pred každým zlom a zdokonaľ ju vo svojej láske, a tú, ktorú si sám posvätil, zhromaždi od štyroch vetrov do svojho kráľovstva, ktoré si jej pripravil. Lebo tvoja je moc a sláva naveky. 6. Nech vstúpi milosť a tento svet nech sa pominie. Hosanna Bohu Dávidovmu. Ak je niekto svätý, nech vstúpi. Ak však niekto nie je, nech koná pokánie. Maranatha. Amen.“
7. Prorokov však nechajte vzdávať vďaky, koľko chcú.

Xb.

1. Čo sa týka krizmy (myron, posvätný olej), takto vzdávajte vďaky: Vzdávame ti vďaky, Otče náš (svätý), za krizmu, ktorú si nám zjavil skrze Ježiša, tvojho služobníka. Tebe sláva na veky. Amen.

XI.

1. Ktokoľvek by prišiel učil vás všetko toto, o čom sa doteraz hovorilo, toho príjmite. 2. Keď sa však ten, kto učí, sám odvráti, a bude učiť iné učenie na záhubu, takého nepočúvajte. Ale takého čo (učí) na rozvoj spravodlivosti a poznania Pána, toho prijmite ako samého Pána. 3. Čo sa týka apoštolov a prorokov konajte podľa učenia (dogma) Evanjelia takto:4. Každého apoštola, ktorý k vám prichádza, prijmite ako Pána. 5. Nemá však zostať viac, ako jeden deň. Iba keď je to potrebné, tak aj nasledujúci. Ak však zostane tri dni, je to falošný prorok. 6. Keď apoštol odchádza, nech si neberie nič, iba ak chlieb, pokým prenocuje. Keby však pýtal peniaze, je to falošný prorok. 7. A žiadneho proroka, ktorý hovorí v Duchu, neskúšajte ani neposudzujte, lebo všetky hriechy budú odpustené, ale tento hriech odpustený nebude. 8. Ale nie každý, kto hovorí v Duchu, je prorok, iba ten, kto má Pánove spôsoby. Podľa spôsobov rozoznáte falošného proroka od pravého. 9. A žiaden prorok, ktorý v Duchu prikáže pripraviť jedlo, nebude z neho jesť; ak áno, je to falošný prorok. 10. Každý prorok vyučujúci pravde, ak nekoná podľa toho, čo učí, je falošný prorok. 11. Nijaký prorok, preskúmaný a pravý, ktorý koná v súlade s pozemským tajomstvom Cirkvi, ale neučí tak, jako sám koná, nech nie je súdený vami lebo on má súd u Boha. Tak isto konali aj starí proroci. 12. Ktoby však povedal v Duchu: „Daj mi peniaze!“, alebo niečo podobné, toho nepočúvajte. Keby však vyzval dať iným núdznym, nech ho nik nesúdi.

XII.

1. Každý, kto k vám prichádza v mene Pánovom, nech je prijatý. Potom ho však preskúšavajúc spoznajte, aby ste mali vedomosť, čo je napravo a čo je naľavo. 2. Ak prichádzajúci iba prechádza, pomôžte mu, ako môžte. Nech však u vás nezostáva; iba ak na dva alebo tri dni, ak je to nutné. 3. Ak sa chce u vás usadiť a je remeselník, nech pracuje a živí sa sám. 4. Ak nemá remeslo, podľa vášho uváženia sa postarajte. Aby sa tak nenašiel medzi vami žiaden nečinný kresťan. 5. Ak však podľa takto nehce konať, je to človek, ktorý s Kristom iba obchoduje. Varujte sa před takýmito.

XIII.

1. Každý pravý prorok, ktorý sa chce u vás usadiť, je hoden svojho pokrmu. 2. Rovnako aj pravý učiteľ je hoden jako robotník svojho pokrmu. 3. Každú prvotinu z plodov z lisu a obilia, hovädzieho dobytka a oviec vezmi a daj ju prorokom. Veď oni sú vaši veľkňazi. 4. Ak však nemáte prorokov, dajte to chudobným. 5. Keď zarábaš cesto, prvotinu vezmi a odovzdaj podľa tohoto príkazu. 6. Podobne aj keď otvoríš nádobu s vínom alebo olejom, vezmi prvotinu a daj ju prorokom. 7. Vezmi prvotinu z peňazí, šiat a všetkého majetku, koľko sa ti zdá primerané, a odovzdaj podľa tohoto príkazu.

XIV.

1. Keď sa v Pánov deň (nedeľu) zhromaždíte, lámte chlieb a vzdávajte vďaky, vopred vyznajúc svoje priestupky, aby vaša obeta bola čistá. 2. Nikto, kto má spor so svojim blížnym, nech sa nezhromažďuje spolu s vami, pokiaľ sa nezmieria, aby tak nepoškvrnil vašu obetu. 3. Lebo o tomto Pán povedal: „Na každom mieste a v každom čase mi (treba) prinášať čistú obetu, lebo som veľký kráľ, hovorí Pán, a obdivuhodné je moje meno medzi národmi.“

XV.

1. Ustanovujte si biskupov a diakonov hodných Pána. Mužov miernych, nie chamtivých, pravdovravných a preskúšaných. Veď aj oni vám vysluhovať službu prorokov a učiteľov. 2. Neznevažujte ich, lebo oni sú vaši predstavení spolu s prorokmi a učiteľmi. 3. Napomínajte sa navzájom nie s hnevom, ale pokojne, ako to máte v Evanjeliu. A s každým kto sa previní proti druhému, s tým sa ani nerozprávajte, ani nech nič od vás nepočúva, dokiaľ nebude činiť pokánie. 4. Vaše modlitby a almužny ako aj všetky vaše skutky robte tak, ako to máte v Evanjeliu nášho Pána.

XVI.

1. Bdejte nad svojim životom. Vaše lampy nech nezhasínajú a z vaše bedrá nech sa neodpasávajú, ale buďte pripravení, lebo nepoznáte hodinu, v ktorú príde náš Pán. 2. Zhromažďujte sa často a hľadajte. Čo je osožné pre vaše duše, lebo celý ten čas vašej viery vám neprospeje, ak nebudete dokonalí ho v poslednej chvíli. 3. Lebo v posledných dňoch sa rozmnožia falošní proroci a zvodcovia. Ovce sa zmenia na vlkov a láska sa premení na nenávisť. 4. Keď sa teda rozmnožií neprávosť, budú sa (ľudia) navzájom nenávidieť a zrádzať. Potom sa zjaví zvodca sveta ako Boží Syn, bude robiť znamenia a divy. Zem bude vydaná do jeho rúk a bude konať zločiny, aké sa nikdy od vekov neudiali. 5. Potom príde na ľudské pokolenie oheň skúšok a mnohí budú zvedení a zhynú. Tí však, ktorí vytrvajú vo svojej viere, budú zachránení od samotného prekliatia. 6. Potom sa zjavia znamenia pravdy. Prvé znamenie bude otvorené nebo, ďalším znamením bude zvuk poľnice a tretím bude vzkriesenie mŕtvych. 7. Nie však všetkých, ale ako bolo povedané: „Príde Pán a s ním všetci svätí.“ 8. Potom svet uvidí Pána prichádzajúceho na nebeských oblakoch.

Preklad: Copyright © 2002 Jozef Šoška


Učenie o relikviách a ostatkoch svätých
1. februára 2017 luigino 4766 Views 1 Comment

Pôvod uctievania relikvií

Jedným z najpôsobivejších dôvodov uctievania relikvií je samotné zaobchádzanie s Kristovým telom po smrti. Namiesto toho, aby Ježišovo telo zanechali na kríži a nechali ho sňať dolu Rimanmi, ktorí by ho potom zlikvidovali (ako bolo zvykom), Jozef z Arimatey odvážne riskoval a prihovoril sa pred Pilátom za Kristovo telo (Mk 15, 43, Jn 19, 38). Potom tento významný človek daroval svoj vlastný, novo vytesaný hrob ako miesto Kristovho odpočinku (Mt 27, 60). Nikodém prišiel a venoval vyše sto libier korenia na zabalenie do pohrebného plátna (Jn 19, 39) – s vedomím, že také množstvo korenia sa používa len pre najslávnejších mŕtvych. Potom, ako ho pochovali, ženy zbožne a úctivo prichádzajú k hrobu (Mt 28, 1) a chcú pomazať Kristovo telo drahými masťami, hoci už je v hrobe zapečatené (Mk 16, 1, Lk 24, 1). Tieto skutky úcty znamenali viac, než len obvyklú zdvorilosť, preukázanú pozostatkom mŕtvych; boli totiž vzdané so zvláštnym rešpektom k telu najsvätejšieho človeka; v tomto prípade – najsvätejšiemu človekovi, ktorý kedy žil, pretože bol vteleným Bohom.

Relikvie v ranom kresťanstve

Uctievanie ostatkov svätých je výslovne vnímané už v spise Martyrium Polycarpi (Umučenie sv. Polykarpa), napísaného Smyrňanmi roku Pána 156. V ňom kresťania opisujú udalosti jeho upálenia takto: „Vzali sme jeho kosti, ktoré sú cennejšie než drahé kamene a jemnejšie ako prečistené zlato a položili ich na vhodné miesto, kde nám Pán umožnil, aby sme zhromažďovali, tak, ako sme schopní, a v radosti a veselosti oslavovali narodeniny jeho mučeníctva.“

O uctievaní svätých ostatkov v ranej Cirkvi sa vo svojej knihe zmieňuje protikatolícky historik Carl Gustav Adolf von Harnack takto: „… [N] Aj učitelia Cirkvi relikviám s rešpektom dôverujú. Všetci k nim, dokonca aj Kapadóčania, pripúšťajú úctu. Početné zázraky, ktoré boli spôsobené kosťami a relikviami očividne potvrdzujú ich uctievanie. Cirkev sa preto nesmie vzdať praxe, aj keď násilný útok bol vykonaný niekoľkými kultivovanými pohanmi a taktiež Manichejcami.“ (Harnack, History of Dogma, tr., IV, 313)

Vo štvrtom storočí veľký biblický učenec, sv. Hieronym, vyhlasuje: „My sa neklaniame, my neadorujeme, ani zo strachu sa neskláňame pred stvoreniami viac než pred samotným Stvoriteľom, ale uctievame ostatky mučeníkov v poriadku adorácie Toho, ktorému títo mučeníci patria.“ (Ad Riparium, i, PL, XXII, 907) `

Relikvie vo Svätom písme

Majte na pamäti, čo Cirkev učí o relikviách. Nehovorí, že je v nich nejaká magická sila. Nie je nič magické v relikvii samotnej, ani v kosti apoštola Petra alebo vody z Lúrd, ktorá by mala nejakú liečivú schopnosť. Cirkev len hovorí, že relikvie môžu byť príležitosťou Božích zázrakov, a aj v tomto Cirkev nasleduje Sväté písmo.

Použitie kostí proroka Elizea prinavrátilo mŕtvemu mužovi život: „Potom Elizeus zomrel a pochovali ho. V tom roku však prichádzali do krajiny moabskí lupiči. Keď raz pochovávali akéhosi muža, zazreli lupičskú bandu a hodili toho muža do Elizeovho hrobu. Len čo sa ten muž dotkol Elizeových kostí, ožil a stal si na nohy.“ (2 Kr 13, 20 – 21) To je jednoznačný biblický príklad Božieho zázraku prostredníctvom kontaktu s ostatkami svätca.

Podobne šlo v prípade ženy uzdravenej z krvotoku dotykom lemu Kristovho plášťa (Mt 9, 20 – 22), a tiež chorých, ktorí boli uzdravení, keď Petrov tieň padol na nich (Sk 5, 12 – 16). „A Boh robil Pavlovými rukami neobyčajné divy, takže aj na chorých donášali šatky a zástery, ktoré sa dotkli jeho tela, a neduhy ich opúšťali a zlí duchovia vychádzali.“ (Sk 19, 11 – 12).

Predpisy o zaobchádzaní s relikviami

Zaobchádzanie s relikviami určujú rôzne cirkevné predpisy:

Kódex kanonického práva:

Kán. 1190 – § 1. Posvätné relikvie sa nesmú predávať.

2. Význačné relikvie a takisto iné, ktorým ľud preukazuje veľkú úctu, nemôžu sa nijakým spôsobom platne scudziť ani natrvalo premiestniť bez dovolenia Apoštolskej stolice.

Kán. 1237 – § 2. Má sa zachovať starobylý zvyk ukladať pod pevný oltár relikvie mučeníkov alebo iných svätých podľa noriem, podávaných v liturgických knihách.
Rímsky misál

Generálne inštrukcie Rímskeho misála v bode 302 obsahujú nasledovné stanovisko: „Je dobré, keď sa zachová zvyk vkladať pod oltár pred posvätením relikvie svätých, aj tých, čo neboli mučeníkmi. Treba však dbať na to, aby pravosť týchto relikvií bola zaručená.“

Rímsky pontifikál a Biskupský ceremoniál

Takéto stanovisko je zosumarizované a ešte detailnejšie vysvetlené v dokumentoch ako Rímsky pontifikál v časti o dedikácii kostola a oltára, a tiež v Biskupskom ceremoniáli.

V bode 866 posledne spomínanej knihy sa indikujú základné normy pre relikvie takto: „Keď sa zachová tradícia rímskej liturgie vkladať do oltára pozostatky mučeníkov alebo iných svätých, treba dodržať tieto zásady:

a) Pozostatky, ktoré sa majú vložiť do oltára, musia byť také veľké, aby bolo zrejmé, že sú to časti ľudského tela. Nie je prípustné, aby sa vkladali iba nepatrné pozostatky jedného alebo viacerých svätých.

b) Treba si čo najstarostlivejšie overiť, či pozostatky, ktoré sa majú vložiť do oltára, sú pravé. Je lepšie posvätiť oltár bez pozostatkov, ako vložiť doňho pozostatky, ktorých pravosť nie je overená.

c) Schránka s pozostatkami sa nemá umiestniť na oltárnej menze ani nad oltárom, ale podľa tvaru oltára sa vloží pod oltárnu menzu.“

Ceremoniál opisuje obrad uloženia relikvií aj v bode 900:

„Ak sa do oltára vložia pozostatky mučeníkov alebo iných svätých, biskup príde k oltáru. Diakon alebo kňaz prinesie pozostatky biskupovi, ktorý ich vloží do náležite pripraveného otvoru. Medzitým sa spieva antifóna Pod Božím oltárom alebo Telá svätých odpočívajú so Žalmom 14, alebo nejaká primeraná pieseň.“

Kategórie relikvií podľa dôležitosti

Relikvie prvej triedy (tzv. primárne relikvie) sa rozdeľujú na dve kategórie: fyzické ostatky tela svätca a tie, ktoré sa spájajú s udalosťami zo života Pána Ježiša (napr. všetky nástroje jeho umučenia, jeho narodenia,…)

Druhotriedne relikvie (tzv. sekundárne/druhotné relikvie) sú kusy oblečenia a predmety, ktoré boli priamo používané alebo vytvorené svätcom.

Tretia trieda relikvií (tzv. terciárna) je zväčša posvätená vec (napr. zbožný obrázok, krížik, ruženec, medaila alebo obrúčka), ktorá prišla do priameho kontaktu s relikviou prvého stupňa a to dotknutím o telo svätca.

Výraz reliquia memento je určený pre suvenír, spomienkový predmet z posvätného alebo pútnického miesta.

Popisy relikvií pri určovaní

Relikvie sú k verejnej úcte najčastejšie pripravované biskupmi alebo rehoľnými rádmi, ktorí ich vkladajú do striebornej alebo bronzovej nádobky nazývanej thecca. Každá takáto relikvia musí mať svoj dokument o pravosti. Vosková pečať musí byť neporušená a zhodná so svojím jedinečným certifikátom autenticity.

Popis relikvie býva najčastejšie v latinskej fráze. Nachádza sa na samotnej relikvii aj na jej certifikáte. Tu je zoznam niekoľkých ustálených výrazov:

Latinský výraz – slovenský preklad
applicasse et Lanceae Domini cuspidi – dotknuté svätou kopijou
applicasse et Sudarri Veronicae – dotknuté závojom sv. Veroniky
applicasse et vivicae Crucise – dotknuté Svätým krížom
arca mortuaria – posmrtná schránka, urna
arca sepulerali – truhla
Beatae Mariae Virginis, B.V.M. – Najsvätejšia Panna Mária
breviario – breviár
coronse spinse D.N.J.C. – koruna z tŕňov nášho Pána Ježiša Krista
corporis [cravio] – telo
de velo – zo závoja
Domini Nostri Jesu Christi, D.N.J.C. – náš Pán Ježiš Kristus
ex domo – z domu
ex bacula – z vecí, z predmetov
ex bireto – z biretu (prikrývka hlavy kňaza)
ex calce sepulchri – z náhrobného kameňa
ex capillis – z vlasov
ex capsa – z truhly (tiež capsa funeralis)
ex carne – z tela, konkrétne z mäsa
ex cineribus – z popola (takisto ako ex exuviis)
ex coronae spinae – z tŕňovej koruny
ex crinibus – z vlasov
ex crucis – z kríža
ex cute – z pokožky
ex exuviis – z prachu alebo popola po rozpade tela
ex Funi. Flag. – z povrazov bičovaniaex inducio – z prikrývky
ex Inncunabuli – zo zavinutej látky
ex indumentis – z oblečenia (Niektoré kúsky sú 2. trieda – z dotyku, iné 1. trieda – ak majú na sebe napr. krv.)
ex lanceae – z kopije
ex ligneo pulvere, mixto pulveri corporis, quem residuum continebat prima capsa funeralis – z ostatkov dreva, zmiešaných s prachom z tela, odobratých z prvej truhly (alebo sarkofágu)
ex lignum crucis – z dreva kríža
ex linteo attacto ossibus – z látky, ktorá sa dotýkala kostí (treťostupňová relikvia)
ex loco Annunciationis Beatae Mariae Virginis – z miesta Zvestovania (v Nazarete)
ex ossibus – z kostí
ex pallio – z plášťa
ex panno a stigmatibus cruentato – z obväzu, ktorým boli obviazané stigmy
ex pelle – z kože, pokožky
ex pluviali – z pluviálu (plášť, ktorý používa kňaz)
ex praecordis – zo žalúdka alebo vnútorností
ex praesepio – z jasličiek Pána Ježiša
de pulvere corporis – prach po rozklade tela
ex pulvinari lapideo – z kamenného podhlavca, resp. vankúša
ex purpurae – z purpurového rubáša
ex sanguine – z krvi
ex scal.Pilati – z Pilátových schodov
ex sepulerali – z truhly
ex spongia – zo špongie
ex sportula – z košíka
ex stipite affixionis – zrejme myslené „zo stĺpu na bičovanie“
ex strato – z prikrývky (plachta)
ex subicula, subucula – z tuniky, alby, alebo aj štólyex tegumentis – z pokožky
ex tela serica quae tetigit cor – z hodvábneho kusa látky, ktorá sa dotkla srdca
ex Titulus Crucis – z tabuľky na kríži
ex tunica – z tunikyex velo – zo závoja
ex veste carne imbuta – z oblečenia, na ktorom je kúsok tela
ex mensae coenae D.N.J.C. – z miestnosti, kde bola Posledná večera
ex sindone D.N.J.C. – z pohrebného plátna Ježiša Krista (Turínske plátno)
ex sudarii – zo sudária alebo pohrebnej šatky z tváre Ježiša

Skratky titulov uvádzané pri menách tých, ktorým relikvie patria:
AP. (alebo A.) – apoštol
C. – vyznávač
D. – doktor resp. učiteľ Cirkvi
D.N.J.C. – náš Pán Ježiš Kristus
E. (alebo Ep.) – biskup
E. (alebo Ev.) – evanjelista
F. – zakladateľ rádu
Lev. – diakon
M. – martýr, mučeník
Mil. – vojak
Poen. – penitent, kajúcnik
PP. – pápež
Sp. – manžel najsvätejšej Panny Márie
Reg. – kráľ alebo kráľovná
V. – panna
B.V.M. – Preblahoslavená Panna Mária
Vid. – vdova

Stránka 7 z 7 Všetky časy sú v GMT + 1 hodina
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
http://www.phpbb.com/