legionar píše:
misojogi píše:
Citácia:
2000 rokov starych zvykov jedneho pustneho kmena
ked uz tak ide o 4 000 rokov stare zvyky
a navyse ceremonialny zakon neplati uz cca 2000 rokov, plati len moralny zakon
Ktore zvyky mas na mysli ?

Kmenove zriadenie ? Konkubiny ? Povolene otrokyne vedla "manzelky" ?
Co je to "moralny zakon" ?

Podla teorie pramenov Pentateuchu je jeho vznik datovany do r. cca 1000 pred Kr., takze Desatoro velmi pravdepodobne “mame” 3000 rokov (mozno aj viac…). No i tak je vobec tazke povedat, kolko tisicroci “ten kmen” fungoval podla akych “zvykov”. Za Ezdrasa a Nehemiasa boli okolo r. 450 pred Kr. polozene zaklady judaizmu, takze povedzme, ze odvtedy zil vyvoleny narod podla Mojzisovych prikazani. Na druhej strane, ked si vezmeme poslednych 1000 rokov (to sme uz okrem Desatora mali aj evanjeliove najvacsie a prve prikazanie, a druhe prikazanie), tak podla akeho “desatora/evanjelia” dochadzalo pod znamenim kriza k masovemu zabijaniu heretikov?
Toto nie je debata o Desatore, ale o tom, ze stat ma uznat katolikom pravo uplatnovat vyhrady vo svedomi (nateraz je toto pravo zakotvene genericky pre kazdeho v cl. 7 Zakladnej zmluvy medzi SR a Svatou stolicou; uplatnovanie vyhrady svedomia ma byt blizsie upravene v osobitnej zmluve). Legionar, co sa tak nad tym “zavzdusnujes”? Co je na tom zle, ak napr. lekar bude moct legitimne odmietnut vykonat potrat, lebo je to proti jeho svedomiu? Nic. BTW, oznacovanie takychto snah nalepkou “salamova metoda” nesie naznaky argumentacie ad hominem na adresu katolikov.
Problem je v tom, ako vobec taketo nieco implementovat do sucasneho pravneho systemu bez neziaducich konzekvencii. Napr. v navrhu “dodadku” ku Zakladnej zmluve (t.j. v navrhu Zmluvy o vyhrade svedomia) sa hovori, ze konat zahrna “
aj spoluúčasť na konaní a akúkoľvek aj časovo neobmedzenú činnosť súvisiacu s týmto konaním vrátane asistencie”. Potom lekar, odvolajuc sa na vyhradu vo svedomi, by mohol odmietnut platit odvody do zdravotnej poistovne, lebo sa z nich financuje jeho nemocnica, v ktorej sa vykonavaju potraty. Rovnako tak advokat, odvolajuc sa na vierouku/mravouku Magisteria, by mohol odmietnut poskytnut pravnu pomoc, pricom na druhej strane pravo na pravnu pomoc garantuje Ustava SR (advokat moze prevzatie zastupenia klienta odmietnut, ale len na zaklade zakonnych podmienok). Alebo sposob, akym by v nasom pravnom systeme posobil “cudzi prvok”, kedze vieroucne a mravoucne zasady sa rozumeju zasady vyhlasene Magisteriom (v spornych pripadoch by bol civilny sud odkazany na vyklad kanonickeho prava, resp. ucenia Magisteria).
V demokracii, a to je holy fakt, nie je pripustne, aby svedomie jednotlivca bolo nadradene nad zakonom. Navrh zmluvy vyzera byt “komplikovany a problematicky” pristup, ako pre vybranu skupinu obcanov zmiernit uvedenu vlastnost demokracie. Neviem, mozno by sa problem s vyhradou svedomia dal “riesit” ovela jednoduchsie. Napr., ak chce niekto byt lekarom a nechce sa pri vykone povolania dostat do konfliktu so svojim svedomim, tak nepojde za gynekologa, ale za pediatra, zubara, internistu…