hladajuca píše:
Biblia mala ludskych autorov, ktori ale opisovali konkretne Bozie skutky. Ak teda mozme relativizovat to zle a tvrdit, ze to je vytvor ludi, tak ako mozme vediet, ze aj to dobre nie je len vytvor ludi? Len preto, ze sa nam to paci? Ja som tiez mala take meritko. Co sa mi pacilo, bolo od Boha, co sa mi nepacilo bola zalezitost vtedajsej doby a ludskych omylov.
to nie že zlé a dobré a ja si to len selektívne vytriedim, že čo sa mne páči, to si vezmem, a čo nie, tak naopak, atď... ale hovorím o procese božej pedagógie od primitívneho púštneho kmeňa žijúceho v prostredí zbožstvujúceho hviezdy, sochy zvierat, atď... - a od toho nomádskeho púštneho zmýšľania ich postupne pretvoriť až na "zmýšanie novozákonné"... teda nie že by som si ja len čosi selektívne vybral čo sa mne páčilo: ale ako ten proces postupne reálne prebiehal k tomu "novozákonnému"...
napr. polygamia: staršie knihy SZ ju aj občas spomínajú, na druhej strane je tam skôr okrajová a v jej popredí sa chváli skôr monogamný vzťah, napr. už od úplného úvodu Biblie:
"Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom." (Gn 2:24)... a keď sa aj potom občas okrajovo spomína, tak čím ďalej tým menej, až postupne úplne mizne v prospech úplnej mono-gamie... atď...
A to nie že by som si ja povedal, že mne sa viac páči polygamia a tá je v Biblii, tak ja si z Biblie vezmem tú polygamiu, zatiaľ čo nad monogamiu mávnem rukou... proste tu sa nedá byť takto selektivistický, že ako sa to mne páči: ale ten rámec je jasný: v tých dobách začiatkov izraelitov bola všeobecne rozšírená polygamia v tom prostredí, atď., ale postupne bola v Biblii stále viac vytláčaná, až úplne vytlačená...
Takže v takomto zmysle som to myslel... postupné zdokonaľovanie ich morálky, i teológie, atď...
Pokial ide o bozsku pedagogiu, este by sa to aj dalo, lenze potom co, ziadne Bozie ucenie nie je trvale? Takze sa meni s dobou a vyvojom spolocnosti. Menia sa pritom aj otazky moralky. Raz polygamia, potom monogamia, raz oko za oko, potom nastavit druhe lice... Ok, ludstvo sa vyvija, ale ak je Boh nemenny a takisto aj pravda, dobro, etc, ako je mozne, ze moralna nauka nezostava konstantna bez ohladu na vyvoj ludskej spolocnosti?
ono to ani nie že raz polygamia, potom monogamia: ale rozlišoval by som ten ideál od reality, keď sa aj polygamia ešte tolerovala, ale ako ideál badáme predstavovanú skôr tú monogamiu, atď... a potom sa to prakticky zdokonaľovalo aj do praktických detailov, že sa tá polygamia tolerovala stále menej, aby postupne ustúpila už len tej monogamii... je to teda skôr ten čistý ideál vs. ústupky, aby si na to postupne zvykli, keď boli spočiatku príliš ešte nepripravení, pod vplyvom okolia...
A s tým "oko za oko zub za zub" vs. "nastaviť druhé líce", čo spomínaš a potom aj ešte dodávajúc:
hladajuca píše:
Napriklad v takej podstatnej veci, ako oko za oko vs druhe lice. Ved to nie je o postupnom vyvoji, to su protikladne prikazy.
no práve toto je ešte elementárnejšia situácia, lebo toto nie je že proste nejaký opak, ale tu ide o rozdiel v tom, že to prvé poukazuje na
spravodlivosť, zatiaľ čo to druhé na
milosrdenstvo... ale spravodlivosť nie je niečo zlé! to sú dva prístupy, ktoré existujú a každý má niečo do seba: milosrdenstvo je dokonalejšie, ale niekedy sa tiež nedá len nastavovať druhé líce, ale treba aj nejaký "spravodlivejší" prístup... to treba zohľadňovať aj podľa situácie, atď... tá Ježišova reč na vrchu, kde hovorí o druhom líci, atď... to boli určité rady o vyšších čnostiach: milosrdenstvo ako niečo väčšie než spravodlivosť. - Ale ono to nie je že nejaký "obrat o 180 stupňov": ľudia prirodzene mávali tendenciu "odplatiť" ďaleko viac než sa im "dostalo"... t.j. že niekto tebe oko, tak ty jemu dve oči, alebo aj ešte viac... takí bývajú ľudia... takže už aj to "oko za oko" nebolo ani
nie že "
až oko za oko", ale skôr "
len oko za oko"... a teda aj to bol určitý vývoj smerom ku "úplne odpustiť", ktoré by bolo už takou najvyššou čnosťou... no stále majúc určitý svoj zmysel a platnosť aj tá spravodlivosť... ak je nejaký masový vrah či iný kriminálnik, ktorý sa nechce zmeniť, a chce v tom pokračovať, tak spoločnosť by s ním mala niečo spraviť, potrestať ho, už aj na výstrahu iným, a nejako chrániť ostatných pred ním...
No a pokiaľ ide tamtie vojny opisované v Biblii, to je taká tá neustále vyťahovaná vec, ale neviem aký má kto k tomu postoj, ale to je rozhodne ten jav, ktorý obzvlášť v tých časoch bol bežný medzi tými národmi, že bojovali takto medzi sebou, atď... a boli to také zákony džungle: kto nebojuje proti ostatným, tak sám bude zničený... tam to tak fungovalo a izraeliti boli tiež v tom v mnom ešte stále podobní tým ostatným... dnes vlastne ešte tiež badáme vojny, takže tým skôr v tamtakých časoch... ťažko by mohli aj prežiť v tých časoch, keby nebojovali, takže proste boli v tomto ešte stále dosť podobní ostatným... - len to si tam človek kladie otázku, že toto svoje konanie tam majú pripísané Bohu, že im to tak sám vravel a tak im povolil urobiť to, čo by chceli... a tak si potom človek kladie otázku, že či toto aj Boh chcel, aby ľudia robili? no ale môžeš si tu všimnúť nasledovné: oni to práveže mali globálne zakázané, ale sú tu teda len tamtaké indiviuálne jednorazové prípady, keď sa vraví, že im Boh povedal, aby šli do takých vojen vtedajšieho typu... - A teda to skôr naopak by potom vychádzalo: že pri takom opise, hoc lokálne takom všelijakom, ale globálne to vlastne skôr poukazuje potom na to, aby to nerobili svojvoľne a permanentne (ako by to oni sami určite radšej chceli, nasledujúc vtedajšie zvyky), ale že sa to stalo len v tých prípadoch, keď to Boh povolil... - keď by sme to už mali takto striktne vziať: Boh im síce zatoleroval také správanie, aké by oni aj sami chceli, a bolo bežné v tých časoch v takých národoch... ale nie že by im to povolil robiť svojvoľne či globálne: v tom predsa presný opak je pravdou, viď. Desatoro, atď... Zákon im výslovne zakazoval tamtaké niečo... takže z tohto by sme skôr mali vychádzať, a potom to je v inom svetle:
oni to mali Zákon výslovne zakázané... a keď to povážiš, tak potom si vlastne môžeš uvedomiť, že to, prečo tí pisatelia tých pár inkriminovaných prípadov opísali tak, že im to Boh tak povedal, je vlastne implicitne v konečnom dôsledku vyjadrenie skôr potvrdenia tej morálky, že je to
štandardne zakázané - niečo ako to naše príslovie, že výnimka potvrdzuje pravidlo (práve tým, keď je prezentovaná ako "len" výnimka, tak tým implicitne vyjadruje uznanie pravidlu ako štandardu) - a takýmto spôsobom to teda radšej opísali: keby to totiž len tak opisovali bez toho, tak z toho by čitateľ skôr mal dojem, že sa to globálne smie, než keď sa to prezentuje vždy len ako jednorazový ústupok Boha pre nejaký konkrétny moment, ale nie globálne povolenie niečoho...
A samozrejme, že by bolo ideálnejšie - ako tu aj CC vraví, že by chcel - keby sa hneď zo všetkými takými vecami prestalo, aj s tou polygamiou, atď... ale tí ľudia a tá doba ešte na to nejako nedozrela... a tak sa im viac tolerovalo správanie, na aké boli zvyknutí... a až postupne boli odvykaní od toho...
A to, čo si kladieš otázku, že to predsa mohol byť aj prirodzený vývoj, ako je aj inde, no to máš zasa tak, že samozrejme evolúcia je určitý všeobecný proces, to však nepopiera tvrdenie, že to bola aj vôľa alebo aj pomoc Božej Prozreteľnosti, ktorá aj sama chcela, aby sa ľudstvo vyvíjalo, ako po biologickej stránke, tak aj po stránke morálnej i filozofickej a teologickej, atď...
Ale naraz všetko by ozaj nešlo... ako v tej škole... ale všetky tie veci aj "nedokonalé", či ako to nazvať, boli prakticky odzačiatku badané skôr len ako ústupok voči ideálu, ku ktorému to celé postupne jasne smerovalo, a nie naopak... ako spomínam dokonca aj o tom "oko za oko", ktoré sa ti vidí sťa úplný obrat... no historicky vzaté to nebol obrat, ale tiež len postupný proces zdokonaľovania sa... (už ani nehovoriac o tom, že to milosrdenstvo ako také vlastne tiež spomína aj SZ, nejako proste by sa dalo čosi už aj tam badať, keď už o to ide: ale ako vravím, bolo to stále skôr týmto smerom postupne, a aj spravodlivosť má svoj zmysel ešte aj stále)...