kresťansko
katolícke
fórum

Ahojte priatelia !

V prvom rade, som tu nová

No a teraz k danej téme. Už dlho sa zamýšľam nad pravým zmyslom významu slova : " sloboda ". Pre väčšinu neveriacich ľudí je sloboda typu alá robím si čo chcem a z vlastnej vôle. No ak chápem správne, z pohľadu kresťanstva je človek skutočne slobodný vtedy, ak hľadá len Božiu vôľu. Ježiš hovorí - spoznajte Pravdu a Pravda vás oslobodí ( asi parafrázujem, nechce sa mi teraz konkrétne hľadať z Písma ). A spoznať Pravdu t. j. spoznať Krista pre mňa znamená celkom zaprieť sám seba a následovať ho, vyhýbať sa hriechu a pod. Čo však v praxi znamená, že vlastne prestávam byť ale slobodná v tom prvom význame, ktorý som spomenula Dúfam, že ma zatiaľ chápete
Na strane druhej, hovorí sa, že Boh nám dal slobodu resp. slobodnú vôľu, aby sme si vybrali medzi dobrom a zlom. Ale ak si vyberiem zlo, prestávam byť slobodný v tom zmysle, o ktorom zase hovorí Ježiš. A chcem sa opýtať to, že v akom ponímaní mám chápať tento typ slobody čo nám Boh dal na rozhodovanie sa ? Sú to teda 2 typy slobody s iným významom ?
A nechcem sa dotknúť niekoho, ale táto téma ma zaujíma len z pohľadu katolíckeho učenia ( aby to zbytočne nezachádzalo do iných smerov ).
Vopred ďakujem za vaše názory

_________________
" Budúcnosť sa začína dnes, nie zajtra " sv. Ján Pavol II

sloboda je možnosť povedať, že 2+2=4.
prijať nevyhnutné neznamená neslobodu, ale možnosť žiť správne. Teda aj slobodne od nesprávneho spôsobu, ktorý by človeka uzavrel v slepej uličke.
Auto dáva slobodu pohybu, ale obmedzuje slobodu od ciest a PHM.
Pretože je sloboda od niečoho a k niečomu.

_________________
ridendo verum

K tejto otázke som si v škole dovolila namiesto liberálnej poučky povedať niečo o kresťanskej slobode v závislosti na Bohu. Za účinkovania pani učiteľky, bývalej komunistky, som potom skoro bola vyhodená zo školy, keď si pozrela číslo mojej písomnej práce a pri vyhodnocovaní zvlášť zhodnotila jednu vetu, ktorú som tam nemala, 10 bodmi. Aj o tom je sloboda (akademická, prejavu).

ahoj, tak v prvom rade teda vitaj medzi nami no ono sa to nevylučuje, pokiaľ to, čo aj sama chceš, je robiť dobro a nie zlo. sv. Pavol sa tak pekne vyjadril, že:

1 Kor 6:12 píše:
"Všetko smiem." Ale nie všetko osoží. "Všetko smiem." Ale ja sa ničím nedám zotročiť.
Rim 7:14-23 píše:
Vieme, že zákon je duchovný, ale ja som telesný, zapredaný hriechu.
Ani nechápem, čo robím, lebo nerobím to, čo chcem, ale robím to, čo nenávidím. ...
Veď nerobím dobro, ktoré chcem, ale robím zlo, ktoré nechcem. ...
Badám teda taký zákon, že keď chcem robiť dobro, je mi blízko zlo.
Podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom;
ale vo svojich údoch pozorujem iný zákon, ktorý odporuje zákonu mojej mysle a robí ma zajatcom zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch.

Takže človek síce môže robiť aj zlo - t.j. slobodnú vôľu má stále - avšak je vari zlo tým, čo človek skutočne chce a čo mu osoží? Lebo svedomie človeku vraví, že zlo je nesprávne, a že by ho nemal robiť, že by mal robiť radšej dobro.

Takže v tomto zmysle by som povedal, že prestať hrešiť a konať radšej dobro, to by bolo oslobodenie sa od toho hriechu, ktorým sa človek inak necháva zotročovať...

Človek teda má možnosť/môže ísť aj proti svojmu svedomiu, avšak to by už bolo akosi vnútorne rozporuplné konanie, keď človek robí niečo, čo aj sám nenávidí... preto slobodnejšie sa bude cítiť, keď nebude konať zlo... v tom "zaprieť sám seba" ide prakticky skôr len o zaprenie tých svojich zlých pohnútok, ktoré človek aj sám vidí, že sú nesprávne.

Takže ako som v úvode: nie je to rozpor, pokiaľ človek aj sám pokladá dobro za správne a zlo za nesprávne a rozhodol sa, že pôjde tou správnou cestou. Pričom samozrejme, mohol ísť aj tou nesprávnou, teda nepopiera to slobodnú vôľu, keď človek mal obe možnosti, no vybral si tú správnu.

_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)

Stale tvrdim, ze (bez ohladu na pojem dobra/zla), sloboda je vzdy podmienena MOCOU, ktora ju dokaze obhajit.
Staci si na okamih predstavit, ze Diabol (=Zlo) je silnejsie ako Boh.
Aka bude potom Vasa definicia slobody ?

_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)

carmenis
Skutočne najmocnejší príklad slobody nám dal sám Ježiš a to tým, že ani jeho vlastný život mu nestál v ceste pri splnení Božej vôle. Slobodu teda chápem tak, že budem vo svojom živote odbúravať všetky prekážky, ktoré by mi mohli brániť plniť Božiu vôľu. Je preto úžasné, že Boh nám dáva túto možnosť a silu, slobodne sa rozhodnúť pre neho. Avšak tak isto máme možnosť vyškrtnúť Boha zo svojho života a vtedy nám už nič nemusí brániť plniť našu vôľu. Takže v skratke, buď potlačím seba a moja vôľa sa potom identifikuje s tou Božou, alebo potlačím Boha a moja vôľa bude sledovať len môj prospech. No a ako to už býva, reálne ľudia nie sú na 100% ani na jednej ani na druhej strane, ale zápasia niekde na pomedzí. A to je ten boj, ktorý bojujeme každý deň.

Je to bezpredmetná otázka, pretože to tak nie je a ani sa tak nikdy nestane,
že by bol diabol silnejší ako Boh.

Teraz je to možno len zdanlivo niekedy tak, pretože v tomto pozemskom živote sme v čase skúšky. Aj toto je jedna zo skúšok, že človek vidí, že zlo často vyhráva, a zostáva nepotrestané. Toto je veľká skúška pre veriaceho človeka, či aj vtedy keď toto vidí, zostane Bohu verný.

Nie, legi. Myslim ze sloboda nie je podmienena mocou. Sloboda sa tyka osoby cloveka a ak je silny tak ziadna moc mu nedokaze vziat slobodu - slobodu vyznavat svoje idealy ( krestanovi slobodu verit vBoha a plnit Jeho volu)

_________________
Pamätaj že vo výšinách vždy svieti Slnko, bez ohladu na mračná ktoré prichádzajú a odchádzajú

Zaiste. Ale k comu mu je potom taka sloboda ?
Moc Ti nemoze vziat idealy, ale okrem toho Ti moze vziat uplne vsetko - vratane zdravia, zivota, dostojnosti, cti, rozumu atd.

Ale obratme to trochu:
"ak je (clovek) silny tak ziadna moc mu nedokaze vziat slobodu"
Ani Bozia moc ?
Jasne - Boh nam ju predsa "dal", takze nam ju nebude "brat".
Ale zato "berie" uplne vsetko ...

Vravis, ze pre krestana je slobodou verit v Boha a plnit Jeho volu - a nikto Ti to nemoze vziat.
Plati to obratene aj pre ne-krestana ?
No asi nie, ze ...
Pretoze mas slobodnu volu ne-verit v Boha a ne-plnit Jeho volu - ale seredne na to doplatis, pretoze ten Boh Ti to svojou MOCOU jednoducho spocita.
Ale ked sa Ty odovzdas slobodne do Jeho MOCI, tak Ta spasi.

Takze - cim je podmienena sloboda ?

_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)

No fakt som zvedavy kolko by bolo praktizujucich krestanov, ak by kestanstvo nehovořilo o odmene/treste v posmrtnom zivote.

to ma spolocne krestanstvo s budhizmom, snaha zbavit sa vlastnej vole, vlastnych tuzob

tak to práve nemá: kresťan sa nesnaží prestať túžiť a chcieť - ako budhista. Ale len zlé túžby/vôľu premáha: čo je vlastne už všeobecne v ľudskom svedomí zaštepené, takže o premáhanie zla v sebe by sa aj nekresťan mohol snažiť. Takže v tomto sú kresťania podobní skôr kde-komu okrem budhistov, t.j. ako presný opak tvojho tvrdenia : D

_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)

Ono je trochu inak. Dnes krestanstvo ani tak nehovori o odmene a treste ale o Bohu-Laske. On nikho seredne nepotresta, On chce vsetkych
Spasit. Jeziz zomrel za vsetkych. Bez vynimky! Spaseny nebude len ten co spasu odmietne. Teda odsudi sa sam, presnejsie odmietne vstupit do stastia a radosti. Ak niekto ma pozvanie na hostinu a odmietne prist nie je to vina toho co ho pozval.

_________________
Pamätaj že vo výšinách vždy svieti Slnko, bez ohladu na mračná ktoré prichádzajú a odchádzajú

Ak by neexistoval posmrtný život, tak by neexistoval ani Boh, a ani kresťanstvo.

_________________
Ježiš je mojím najlepším priateľom, lebo nik ma nemiluje tak ako ON.

Na trochu vyssej urovni sa však uz od veriaceho ocakava, ze nebude mat ziadne vlastne tuzby, ani tie dobře, resp. ze bude len nacuvat Boziemu diktatu a to stotozni so svojou "volou".