Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Náučné témy


 [ Príspevok: 1 ] 
Autor Správa
Poslať 28.06.2014 14:33:30   sviatky v rímskom kalendári
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Kalendár, ako osobitná pomôcka ľudí pre meranie času, má pradávny pôvod a odráža skúsenosti mnohých generácií, kým sa sformoval do podoby, ako ho poznáme dnes. Pozrime sa, ako vyzeral rímsky kalendár spred viac ako 2500 či 2000 rokov, pretože mnohé veci z neho prešli aj do nášho kalendára.

Starí Rimania údajne slávili 175 dní v roku – takmer polovicu z 365 dní. Neboli to však len dni oddychu. Mnohé sviatky mali praktický význam, iné odrážali minulé udalosti.

1. JANUÁR JE PRVÝM DŇOM NOVÉHO ROKA 2158 ROKOV Rímsky rok sa pôvodne začínal v marci. Len pomerne neskoro – až v roku 153 pred Kr. – sa začiatok roka posunul na 1. januára.

Prečo?

V roku 153 pred Kr. nastúpili rímski konzuli do svojich úradov práve 1. januára – stalo sa tak vôbec po prvýkrát. Odvtedy sa tento deň stal prvým dňom nového roka.

DEŇ OBDARÚVANIA A PRACOVNÝ SVIATOK Pri tejto príležitosti sa konal veľký sprievod rímskych občanov, vyobliekaných do slávnostných bielych tóg, obetovali sa posvätné zvieratá.

Priatelia a členovia rodiny si dávali medzi sebou drobný peniaz – medený as pre šťastie. Na prednej strane tejto mince bol Janus – boh začiatku a konca s dvoma tvárami (jednou hľadel do minulého roka, druhou už do nového). Na reverze bola vyobrazená predná časť lode, na ktorej údajne prišiel boh Saturnus do Itále. V tento deň sa Janovi obetovali sušené figy, datle a med v očakávaní budúcej bohatej úrody.

Rimania v prvý deň nového roka pracovali ako symbol toho, že ako bude na Nový rok, tak bude po celý rok.

Sviatočnú novoročnú náladu a rozdávanie darčekov si svojsky vysvetľoval tretí rímsky cisár Caligula. Podľa životopiscu prvých rímskych cisárov Gaia Suteonia Tranquella Caligula údajne sedel na Nový rok pred svojím palácom a osobne kontroloval, kto mu z najprednejších mužov štátu priniesol novoročné darčeky a kto na neho „zabudol“. Samozrejme, že takíto zábudlivci potom museli znášať následky, pričom zabavenie celého majetku bolo len najmiernejším trestom.

PREČO JE FEBRUÁR NAJKRATŠÍ MESIAC? Jedným z najvýznamnejších sviatkov Rimanov boli luperkálie, ktoré mali očistnú funkciu.

Celý mesiac február bol totiž typický svojimi nepriaznivými okolnosťami, chorobami a nešťastiami, čo preniklo aj do niektorých jazykov (napr. do nemčiny ako Fieber, do angličtiny ako fever – v oboch jazykoch to znamená to isté –horúčka). Aj preto Rimania pridelili februáru najmenej dní a v tomto mesiaci vykonávali očistné obrady, aby zažehnali všetky nešťastia.

15. FEBRUÁR: LUPERKÁLIE Luperkálie sa konali 15. februára.

Luperkovia – kňazi boha Pana (Fauna) obetovali kozu, capa a prasa. Potom dvaja z nich, oblečení len do kozej kože a postriekaní krvou obetovaných zvierat obchádzali Palatin, aby tak zabránili vlkom prístup na pahorok (hoci – ako je známe – vlčica bola totemovým zvieraťom Rimanov). Koženými remienkami pritom šľahali všetkých ľudí, ktorých stretli, ale predovšetkým ženy, pretože sa verilo, že potom budú plodné.

23. FEBRUÁR – TERMINALIA Medzi roľnícke sviatky môžeme zaradiť aj Terminalia (23. 2.), zasvätené Terminovi, bohovi hraníc a medzí.

V tento deň Rimania vešali na stĺpiky, ktoré oddeľovali polia, venčeky a Terminovi obetovali aj rôzne dary, koláčiky, med, víno.

12. – 19. APRÍL: LUDI CERIALES S poľnohospodárstvom veľmi úzko súvisel ďalší z prastarých sviatkov Rimanov – ludi Ceriales.

Tomuto sviatku bolo vyhradených až osem aprílových dní (12. – 19. 4.). Spájal sa s ním mýtus o únose Persefony (Proserpiny), dcéry bohyne Demeter (rímska Ceres) a bohom podsvetia Hádom. Tento tradičný mýtus, známy predovšetkým z gréckej mytológie, vyjadroval večný kolobeh života a smrti.

So sviatkom sa spájala aj krutá zábavka, keď v posledný deň Rimania chytali líšky, obaľovali ich slamou, tú zapálili a líšky potom vypustili. Horiace zvieratá mohli zapáliť domu alebo vysušenú trávu a spôsobiť tak veľké škody.

15. APRÍL – FORDICIDIA 15. apríla sa slávil sviatok Fordicidia – na počesť bohyne Tellus, plodivej sily zeme. V tento sviatok sa jej obetovali kravy.

21. APRÍL . PARILIA: PRESKAKOVANIE OHŇA Pastiersky charakter mal aj sviatok, nazývaný Parilia (21. 4 .). V tento deň pastieri preskakovali cez oheň, ktorý všetko očisťoval. Konali tak na pamiatku bájneho hrdinu Aenea, ktorý podľa mýtov takisto prešiel cez oheň, keď utekal so synom, otcom a svojimi druhmi z horiacej Tróje a svoju púť zakončil v Itálii.

Tento sviatok bol taký populárny, že sa neskôr v tento deň oslavovali „narodeniny“ samotného Ríma.

Preskakovanie svätojánskych ohňov, ako to poznáme u nás, preto určite nie je náhoda, je v tom určitá súvislosť.

25. APRÍL: ROBIGALIA Mesiac apríl, ktorého názov sa odvodzuje od slovesa aperire – otvárať bol vôbec mesiacom mnohých sviatkov, súvisiacich s poľnohospodárskou výrobou.

Koncom mesiaca (25. 4.) sa slávili tzv. Robigalia, ktorými sa malo ochrániť obilie od obilnej hrdze. V tento sviatočný deň Quirinov kňaz (flamen Quirinalis) obetoval v háji, vzdialenom asi sedem a pol kilometra od Ríma na Claudiovej ceste, bohovi Robigovi kadidlo, víno, ovcu a ryšavého psa. Zároveň sa konali preteky v behu a skoku, čím sa mal symbolicky urýchliť rast obilia.

FLORALIA Koncom apríla sa slávili aj Floralia, kvetné slávnosti, ktoré trvali neskôr až šesť dní. Nimi sa vlastne oslavoval príchod najkrajšieho mesiaca v roku, mája. Súčasťou slávností boli bujaré zábavy, pantomimické hry, ale predovšetkým sa najmä domy a dobytok vyzdobovali kvetmi a ženy si obliekali čo najpestrejšie šaty.

23. APRÍL: VINALIA V apríli Rimania oslavovali ďalší roľnícky sviatok, zasvätený vinohradníctvu a vínu – Vinalia (23. 4.).

Podľa dávnej legendy, keď Aeneas bojoval proti Rutulom, ich kráľ – Turnus chcel na svoju stranu získať etruského vládcu Mezentia a sľúbil mu celú jesennú úrodu vína. Keď sa o tom dozvedel Aeneas, podobne sľúbil úrodu vína bohovi Jovovi a ten mu pomohol nad Turnom zvíťaziť.

29. MÁJ: AMBARVALIA Asi najväčším rímskym roľníckym sviatkom, ktorý mal očistnú funkciu, boli Ambarvalia (29. 5.). Bol to prastarý sviatok a jeho význam podčiarkuje aj skutočnosť, že obrady konali tzv. arválsky bratia (fratres arvales) – prastaré kňazské kolégium.

Sviatok bol zasvätený pôvodne bohovi Martovi, neskôr sa k nemu pridružila predovšetkým bohyňa Ceres a Dea Dia. Obetné úkony boli zložité a ich dodržiavanie sa prísne a do detailov sledovalo. Ich súčasťou bolo vodenie ovce, svine a býka okolo pôvodných hraníc Ríma, recitovanie starobylých piesní a tance. Napokon sa obetovali v sprievode vedené zvieratá (tzv. suovetaurilia – obetovanie svine – sus, ovce – ovis a býka – taurus).

O starobylosti tohto roľníckeho sviatku svedčí aj to, že bolo zakázané pri ňom používať železné predmety a keramiku, vyrobenú na hrnčiarskom kruhu.

PAGANALIA Tzv. pohyblivý sviatok boli Paganalia, ktoré sa slávili predovšetkým na vidieku (z toho aj pomenovanie: paganus –vidiečan). Tento sviatok bol veľmi úzko spojený so siatím. Siedmy deň po ňom chodili po dedinách sprievody roľníkov, aby ju očistili od zla a zabezpečili si budúcu úroku.

27. FEBRUÁR: EQUIRIA Už koncom februára (27. 2.) Rimania dodržiavali sviatok Equiria, ktorý zasvätili bohovi Martovi.

Martovi bol zasvätený vlastne celý tretí mesiac – marec (po ňom má aj pomenovanie), pretože vtedy už boli dostatočne suché cesty a mohli sa začať vojenské výpravy.

19. MAREC: QUINQUATRAE V súvislosti s vojenskými prípravami sa konal aj sviatok Quiqiatrae, ktorý bol zasvätený bohyni Minerve (grécka Pallas Athéna ako bohyňa vojny). Trval päť dní od 19. marca.

V prvý deň sviatku sa nesmelo bojovať, pretože vtedy sa údajne narodila Minerva. Ale už ďalšie dni sa konali gladiátorské zápasy. Posledný deň sa čistili vojenské poľnice.

15.OKTÓBER: EQUUS OCTOBRIS Slávnostným spôsobom Rimania aj ukončili vojenskú sezónu.

V októbri, keď začali jesenné pľušte a cesty sa stávali pre vojsko neschodnými, konala sa slávnosť Equus Octobris (15. 10.), opäť zasvätená Martovi, pri ktorej bohovi obetovali víťazného koňa.

19. OKTÓBER: ARMILUSTTRIUM O štyri dni neskôr sa konali ďalšie slávnosti pri príležitosti skončenia bojov – Armilustirum (19. 10.). Saliovia (popri arválskych bratoch ďalšie prastaré náboženské kolégium) vtedy obchádzali mesto so starobylými štítmi (ancilia), ktoré sa spomínajú v súvislosti s druhým rímskym kráľom Numom Pompiliom. Pritom očisťovali zbrane bojovníkov, ktorí sa vracali z vojny, a potom starobylé štíty opäť uložili v Martovom chráme.

16. JANUÁR: CONCORDIA Už do obdobia ranej rímskej republiky spadá sviatok Svornosti (concordia), slávený 16. januára na pamiatku prvej secesie, čiže prvého odchodu plebejcov z Ríma. Postupne sa na tento svár zabúdalo a keď budúci cisár Tiberius v roku 7 pred Kr. obnovil chrám Svornosti v Ríme, sviatok sa premenil na oslavu víťazstva nad Germánmi.

22. JÚN: DIES ATER Keď v roku 217 pred Kr. utrpeli Rimania porážku pre Trasimenskom jazere, tento deň (22. 6.) sa pre nich stal nešťastným dňom (dies ater), v ktorom sa nekonávali žiadne štátne úkony.

13. JÚL (6. JÚL): LUDI APOLLINARES S púnskymi vojnami súviseli aj niektoré ďalšie sviatky.

V roku 212 pred Kr. hrozil Rímu mor a tak sa 13. júla konali hry na počesť boha Apollóna (ludi Apollinares). Od roku 208 sa už konali pravidelne a v cisárskej dobe boli také populárne, že sa konali už od 6. júla. Ich súčasťou boli scénické hry a hry v cirku.

Caesar na pamiatku svojich víťazstiev v roku 45 pred Kr. zorganizoval ďalšie hry, ktoré sa potom konali pravidelne.

PREČO SA JÚL VOLÁ JÚL A AUGUST AUGUST? Caesarov adoptovaný syn a nástupca C. Octavius, prvý rímsky cisár Augustus, urobil významné zásahy do kalendára. Na pamiatku svojho predchodcu premenoval piaty mesiac (pôvodne latinsky Quintilis) jeho menom na Iulius (náš júl) a neskôr aj na pamiatku svojich víťazstiev šiesty mesiac (sectilis) zase na Augustus (náš august).

Octavione kroky chcel nasledovať aj cisár Commodus, ktorý plánoval premenovať všetky mesiace v roku, ale našťastie, jeho zámer sa neuskutočnil.

Od roku 30 pred Kr. sa však začali presadzovať iné tendencie. Podľa prastarej rímskej viery mal každý človek svojho ochranného génia, (genius), ktorého si bolo treba uctievať. V uvedenom roku rímsky senát rozhodol o uctení si Augustovho génia obetovaním vína, neskôr aj dobytka a tak sa postupne zavádzalo uctievanie cisárovho génia ako štátny sviatok.

NARODENINY CISÁROV AKO PAMÄTNÉ DNI Postupne sa do kalendára dostávalo čoraz viac pamätných dní príslušníkov cisárskej rodiny, a predovšetkým v jednotlivých mestách, ktoré boli spojené s tým alebo oným cisárom, sa slávili ich narodeniny alebo narodeniny členov ich rodiny.

LUDI ROMANI MAGNI Politický charakter mali aj Veľké rímske hry (ludi Romani magni).

Pôvodne to bol sviatok len patricijov, teda privilegovanej rímskej vrstvy. Zasvätené boli Jovovi Kapitolskému, najvyššiemu rímskemu božstvu. Slávili sa od 4. stor. pred Kr. (od roku 366 pred Kr. a zo štyroch dní sa predĺžili (po zavraždení C. Iulia Caesara) až na 16 dní. Konali sa v cirkoch (súčasťou boli populárne preteky vozov), neskôr k nim pribudli aj divadelné hry. Samozrejmosťou boli slávnostné sprievody mestom do Jovovho chrámu na Kapitole a slávnostné obete.

4. – 12. NOVEMBER: LUDI PLEBEI Aby sa vyrovnala politická rovnováha, od roku 221 pred Kr. sa slávili plebejské hry (ludi plebei), ktoré boli takisto zasvätené Jovovi Kapitolskému.

Tieto hry sa zaviedli ako symbol zmierenia medzi patricijmi a plebejcami. Organizovali a riadili ich plebejskí edilovia. Konali sa v cirku, neskôr k nim pribudli aj divadelné hry. Trvali od 4. do 12. novembra, v 4. storočí boli obmedzené na dni 12. – 16. novembra.

13. – 21. FEBRUÁR: FERALIA (PARENTALIA) Tak ako si my začiatkom novembra uctievame mŕtvych, aj Rimania si uctievali svojich zosnulých.

Osem dní vo februári (13. – 21. 2.) bolo vyhradených sviatku Feralia (alebo Parentalia), počas ktorých si uzmierovali duše mŕtvych drobnými darčekmi – venčekmi z kvetov, ovocím, troškou soli, chlebom namočeným vo víne. Ak mŕtvy nedostali svoje darčeky na uzmierenie, ak na nich niekto zabudol, ich duše vychádzali z hrobov, kvílili a obťažovali živých.

Podľa tradície to bol prastarý sviatok, ktorý údajne do Itálie priniesol už Aeneas, keď utiekol z horiacej Tróje.

9. MÁJ: LEMURIA: Obdobný bol aj sviatok, zasvätený dušiam mŕtvych (Lemuria), ktorý sa slávil začiatkom mája (9. 5.). Bol to sviatok blúdiacich duší mŕtvych, ktorým sa muselo obetovať, aby sa uzmierili. Ľudia hádzali cez rameno za chrbát čierne bôby, ktoré tiene mŕtvych zbierali a tým sa upokojili. Ak tak neurobili, duše mŕtvych ich prenasledovali a trápili svojím nariekaním. V tento deň sa zatvárali chrámy a nekonali sa svadby, resp. v tento deň sa vydávali údajne len škaredé ženy.

19. MÁJ: RÍMSKA „MORENA“ Vynášanie Moreny, ktoré je u nás veľmi obľúbené, pripomína rímsky sviatok z 19. 5. Rimania v tento deň hádzali do rieky Tiber slamených panákov ako symbol prastarých ľudských obetí, resp. ako náhrady za pôvodné pochovávanie v rieke.

19. (17.) DECEMBER: SATURNALIE Asi najpopulárnejší sviatok, ktorý prenikol aj za hranice antického sveta, boli Saturnalie, sviatok na počesť boha Saturna. Tento boh, obdoba gréckeho Krona, bol pravdepodobne bohom roľníkov a roľníckeho života. Za jeho vlády bol zlatý vek ľudstva, keď si bol i všetci ľudia rovní a mali všetkého dostatok. Podobne ako Kronos, aj Saturnus sa obával svojich detí, preto ich po narodení požieral, aby ho nezbavili moci.

Sviatok sa konal pôvodne 19. decembra (po Caesarovej reforme kalendára 17. 12.), ale neskôr sa rozšíril až na päť dní. Je to sviatok, ktorým Rimania končili poľnohospodárske práce a chystali sa na zimu. Sprievodmi a obetovaním v Saturnovom chráme vítali deň zimného slnovratu. Priatelia a členovia rodiny si odovzdávali drobné darčeky – hlinené sošky bohov alebo zvierat, sviečky, drobné peniaze. Pritom vykrikovali „Io!“, „Saturnus!“ alebo „Bona Saturnalia!“ (Nech žije Saturnus!).

Sviatok Saturnálií mal aj významný sociálny rozmer. V tento deň sa Rimania na pamiatku Saturnovho zlatého veku, kedy si boli veštci ľudia rovní, chceli vrátiť do bájnej minulosti. Dovoľovali svojim otrokom, aby Saturnov sviatok slávili spolu s nimi, dokonca si mohli dať na hlavu špicatý klobúk, ako symbol slobody, pričom majitelia často obsluhovali otrokov, ktorých vlastnili, a dávali im drobné darčeky, ako ostatným rodinným príslušníkom alebo priateľom.

Ako sa Saturnalie rozširovali, zahrnuli do seba aj iné sviatky, predovšetkým na počesť bohyne Ops a vidiecky sviatok oscillií, keď sa na stromčeky, korene viniča alebo kríky vešali rôzne voskové a hlinené, neskôr aj kovové predmety, ktoré mali zaháňať zlých duchov.

Saturnálie patrili k najobľúbenejším sviatkom Rimanov a keď sa začalo formovania kresťanských dogiem o narodení Ježiša Krista, začali obidva sviatky splývať, resp. kresťanstvo prevzalo mnohé črty z tohto starobylého sviatku.

17. FEBRUÁR: QUIRINALIA (QUIRITES) Vo februári (konkrétne 17. 2.) slávili Quirinalia, ktoré boli zasvätené bohovi Quirinovi. Rimania od neho odvodzovali svoj pôvod a tak aj ich vznešenejšie pomenovanie bolo Quirites. Zaujímavé je, že pravdepodobne od najstarších čias to bol zároveň sviatok bláznov. Obyvatelia Ríma sa totiž pri politických zhromaždeniach schádzali podľa kúrií a kto nevedel, do ktorej patrí, patril do skupiny bláznov.

1.MAREC: MATRONALIA Ako sa u nás kedysi vo veľkom oslavoval Medzinárodný deň žien, aj Rimania si uctievali predovšetkým vydaté ženy a venovali im sviatok Matronalia (1. 3.). Bolo to na pamiatku hrdinských žien, ktoré zmierili Rimanov a Sabínov po únose sabínskych žien.

11. JÚN: MATRALIA Ďalší sviatok vyhradili Rimania ženám v júni (11. 6.). V tento deň údajne boh Saturnus venoval svojej matke Matute chrám na Dobytčom trhu (Forum boarium) a tak Rimania v tento deň slávili Matralia.

1.APRÍL: SVIATOK BOHYNE VENUŠE Rímske ženy mali veľa povinností pri slávení rôznych sviatkov.

Už prvý aprílový deň (1. 4.) rímske ženy odstrojili Venušinu sochu a vykúpali je v Tibere, opäť ju obliekli do posvätného odevu a ozdobili ju šperkami a kvetmi. Napokon sa aj ženy vykúpali v rieke Tiber.

9. JÚN: SVIATOK BOHYNE VESTY V júni (9. 6.) sa slávil veľký sviatok bohyne Vesty, bohyne domáceho krbu a ochrannej bohyne rodiny a štátu. Jej sviatok údajne zaviedol druhý rímsky kráľ Numa Pompilius. Tento sviatok si prisvojili aj pekára, ktorí piekli chlieb v peciach na ohni, ktorý bol sviatkom Vesty. V tento deň chodili ženy bosé na pamiatku toho, že v dávnej minulosti bolo okolie rieky Tiber močaristé.

22. APRÍL: SVIATOK PROSTITÚTOK Aby Rimania nezabudli na všetky skupiny žien, 22. apríl bol vyhradený pre „kňažky bohyne Venuše“ – prostitútky.

17. MAREC: LIBERALIA Na jar slávili Liberalia (17. 3.), sviatok boha Baccha (lat. Liber). Pri tomto sviatku sa podával koláč s medom. Zároveň to bol sviatok chlapcov, ktorých v tento deň prijímali medzi mužov. Odkladali detské oblečenie a obliekali si tógu, ako odev dospelých. Obyčajne sa tak konalo, keď mal chlapec 17, neskôr 16 rokov).

Takto sa sviatkami zavŕšil rímsky rok a od 1. januára pre Rimanov opäť začínal kolobeh pracovných a sviatočných dní.

(Pavol Valachovič http://www.historickarevue.com)
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevok: 1 ] 

Obsah fóra » Náučné témy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: