Cloe-Clement píše:
Maximalne sa moze pytat na dokaz v sirsom slova zmysle, teda v zmysle ako s pojmom operuju prirodne vedy, kde za dokaz teorie povazujeme splnenie predpovedi danej teorie. Ale nikdy nevieme, ci dana teoria je "definitivna", ci sa nenastane pripad kde jej predpovede zlyhaju.
splnenie predpovedí danej teórie sa nenazýva dôkaz danej teórie... splnenie predpovedí danej teórie na nejakom experimente, to znamená len to, že daná teória obstála v danom jednom experimente, t.j. že nebola vyvrátená/falzifikovaná... ale to nie je dôkaz, že platí vždy... - to na upresnenie.
legionar píše:
Matematik sa nezaprie.

Didy, skus to s
fyzikou ...

Cloe-Clement píše:
Tak tak, dokaz v uzsom slova zmysle existuje len v matematike.
nie, nie, ja som tu hovoril VŠEOBECNE o pojme dôkaz. Aj v matematike potrebuješ k dôkazu AXIÓMY. A rovnako aj inde, keby si chcel niečo dokazovať. Pokiaľ ide o fyziku, tak tam tiež existujú aj dôkazy, avšak treba rozlišovať VŠEOBECNÉ a PARTIKULÁRNE výroky.
Napr. máme DÔKAZY o tom, že Newtonova fyzika NEPLATÍ, t.j. bola falzifikovaná.
O tom, či platí Eisteinova teória nemáme dôkazy, ale len veľkú sadu experimentov, v ktorých sme sa empiricky presvedčili - empíriou sme dokázali - že V TÝCH KONKRÉTNYCH pokusoch to zatiaľ vždy platilo vrámci intervalov spoľahlivosti meracích prístojov, AVŠAK to nie je dôkaz, že to bude platiť VŽDY a ÚPLNE PRESNE. - To je problém fyziky, že VŠEOBECNÉ výroky sa tam nedokazujú, ale len testujú s cieľom zistiť, či tie výroky nie sú chybné, pričom ak empriricky nájdeme prípad, ktorý nebude korešpondovať so skúmanou teóriou,
tak to je DÔKAZ, že daná teórie je CHYBNÁ.
Teda existujú nejaké dôkazy aj vo fyzike - už ani nehovoriac o tom, že matematické dôkazy sa tiež používajú aj vo fyzike, napr. že AK je rýchlosť svetla konštantná, atď., tak potom sa dilatácia času správa podľa takého a takého vzorca, ktorý sa dá matematicky odvodiť z daného modelu. To by sme teda mohli nazvať dôkazmi v danej teórii, ktorá by ako svoje AXIÓMY brala dané postuláty: konštatnosť rýchlosti svetla, etc.
Cloe-Clement píše:
dokaz existencie Boha je a priori nemozny a nikto ho nemoze pozadovat
vyššie som ti uviedol príklad formálne korektného dôkazu Božej existencie. Takže ako môžeš tvrdiť, že dôkaz Božej existencie je apriori nemožný? Akou logikou si vôbec prišiel k takémuto názoru - ktorý je nepochybne mylný, keďže vyššie som ti uviedol príklad nejakého dôkazu.
live_D píše:
Moje prvotné vyjadrenie k tomu. Ako toto dokazuje existenciu Boha Ducha Svätého? Boha syna Ježiša Krista či Boha otca Jahveho ? Čo ak sa tu popisuje napr. taký Alah? Či prípadne Rod zo slovanskej mytológie?
Odpoveď: toto konkrétne, čo som vyššie uviedol, nechcelo byť - a ani som netvrdil že je - riešením otázky Trojice, či pod,. ale snažil som sa ti na tom príklade len vysvetliť POJEM "DÔKAZ" všeobecne. Že ako je to s dôkazmi. A samozreje, že v nejakom vhodnom formálnom systéme existujú aj dôkazy Trojice, napr. ak by to bolo priamo axiómou, čo by bol síce už extrémny prípad, ale na teoretické vysvetlenie pojmu DÔKAZ mi nedá nespomenúť aj také triviálne/extrémne príklady.