Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Náučné témy


 [ Príspevkov: 83 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1, 2, 3, 4, 5, 6  Ďalší
Autor Správa
Poslať 27.02.2014 6:24:36   Re: Adam a Eva
 

od 26.02.2014 10:28:23
napísal 69 príspevkov
misojogi píše:
moj nazor je tomu dost podobny a myslim si ze dava do suladu obidva body
Možeš teda odpovedať na otázky z úvodu témy?
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 7:50:21   Re: Adam a Eva
 

od 16.11.2006 12:42:16
napísal 18265 príspevkov
tomix píše:
odpovedal som ti - nie su dogmatizovane jednotlive vety, ale su sformulovane do dogiem (DE FIDE) ako zjavena a nemenna Pravda.
Kde mas napisane, ze "k vereniu" Ti Cirkev "predklada" IBA dogmy ? :roll:
Kolko ich vlastne OFICIALNE je, ktore su to a AKO boli vyhlasene ???
Pretoze narazam na prilis rozporuplne "informacie".

Predstavitelia Cirkvi, ako nastupcovia tych, co (inspirovani samotnym Bohom!) Bibliu napisali, poskladali a vyhlasili za svatu knihu krestanov, Ti ju CELU PREDKLADAJU k vereniu (Kan.212)
(Inak by ju poskladali INAK - ved boli inspirovani samotnym Bohom! Dobre vies, ze vacsiu cast textov proste VYSKRTLI, NEUZNALI, pripadne prekliali. :D Takze to, co zostalo, podla nich (a Boha!), musi byt svata pravda!).
Nikde som necital, ze si mozes sam jednotlive vety vysvetlovat po svojom !
Ani Ti to nikde nedovolili !
Dogmy su kapitola sama o sebe.
Vznikali daleko PO Biblii - a za ovela pofidernejsich okolnosti !
(Napr. ta posledna.)

Keby LEN nieco bolo de fide, potom si kludne mozes "interpretovat" aj Desatoro, mozes sa inak modlit Otce nas, nemusis slavit Eucharistiu atd. atd.

Ak si NIECO smies interpretovat po svojom a nieco nie, potom je to iba cisty bordel.

Ostatne: :)
tomix píše:
Ludia sa mylia, ale Boh nie. Bibliu sice pisali ludia, ale pisali respektive jej jednotlive knihy pod Bozou inspiraciou. Neskor bolo opat pod Bozou inspiraciou skompletovane dielo zvane Biblia, ktora je zakladom Kanonu de facto vsetkych denominacii kedze protestanske cirkvi ci pravoslavie prevzalo de fakto Kanon Cirkvi hoci ho len velmi zlahka upravili - pridali ci ubrali knihy, ale radenie knih je stale radenie ako zaviedla Cirkev pod inspiraciou.
Co znamena slovo "Kanon" ? :roll:
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 9:14:51   Re: Adam a Eva
 
Obrázok užívateľa

od 14.08.2012 20:10:44
napísal 1515 príspevkov
Citácia:
Kde mas napisane, ze "k vereniu" Ti Cirkev "predklada" IBA dogmy ? :roll:
Kolko ich vlastne OFICIALNE je, ktore su to a AKO boli vyhlasene ???
Pretoze narazam na prilis rozporuplne "informacie".
Najdi si, Google vies pouzivat. Narazas na rozporuplne informacie pretoze o krestanstve a katolickej nauke nevies voebc nic. Vyhlasovane boli predovsetkym na konciloch.

Citácia:
Predstavitelia Cirkvi, ako nastupcovia tych, co (inspirovani samotnym Bohom!) Bibliu napisali, poskladali a vyhlasili za svatu knihu krestanov, Ti ju CELU PREDKLADAJU k vereniu (Kan.212)
(Inak by ju poskladali INAK - ved boli inspirovani samotnym Bohom! Dobre vies, ze vacsiu cast textov proste VYSKRTLI, NEUZNALI, pripadne prekliali. :D Takze to, co zostalo, podla nich (a Boha!), musi byt svata pravda!).
Nikde som necital, ze si mozes sam jednotlive vety vysvetlovat po svojom !
Ani Ti to nikde nedovolili !
Dogmy su kapitola sama o sebe.
Vznikali daleko PO Biblii - a za ovela pofidernejsich okolnosti !
Hovoris nezmysly. Vlastne nie nezmysly je to totalna neznalost problematiky. Podobne "argumenty" pocuvam uz strasne dlho najme od ludi, ktory o vzniknu Biblie vedia este menej nez o dni svojho narodenia a informacie cerpaju zasadne z Topky.sk a z Noveho Casu alebo Wikipedia alebo su natolko zaujaty voci akymkolvek argumentom,ze by mohol prist profesor textovej kritiky z Hardvardu ci Cambridgu a budu ho rovnako ignorovat a budu si tvrdit neustale to iste . Ak mas zaujem a o tom sa da velmi pochybovat ,ze mas zaujem sa dovzdelat v tejto oblasti a ziskat relevantne informacie o Biblii a o tom ako bola zostavovana, co je to biblicka exegeza, ako funguje textova kritika a co to vlastne textova kritika je, ake su existujuce preklady, ako vznikali a ako vznikaju moderne preklady alebo vobec vznika taky preklad velmi doporucujem bud univerzitne vzdelanie prislusneho smeru alebo sa spojit s nejakym biblistom ktory ma pristup na databazy vsetkych vyznamnych svetovych univerzit a vedeckych institucii. ja som mal to stastie,ze som mal k dispozicii takeho cloveka, mali sme ho na predchdzajucom fore a pokial mohol a vladal a dokonca si daval namahu odpovedat aj na otazky ake tu kladies Ty a som Bohu nesmierne za to vdacny za to.

Citácia:
Co znamena slovo "Kanon" ? :roll:
Kánon alebo lepsie Biblicky Kánon je zjednodusene povedane subor biblickych knih.
_________________
Ak mlčíš, mlč z lásky, ak hovoríš, hovor z lásky, ak napomínaš, napomínaj z lásky, ak odpúšťaš, odpúšťaj z lásky ( sv. Augustin )
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 9:21:54   Re: Adam a Eva
 

od 26.02.2014 10:28:23
napísal 69 príspevkov
Tomix možem aj teba poprosiť odpovedať na úvodné otázky tejto témy a u teba špeciálne prosím aj vysvetlenie.
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 10:13:13   Re: Adam a Eva
 

od 16.11.2006 12:42:16
napísal 18265 príspevkov
tomix píše:
Hovoris nezmysly. Vlastne nie nezmysly je to totalna neznalost problematiky. Podobne "argumenty" pocuvam uz strasne dlho najme od ludi, ktory o vzniknu Biblie vedia este menej nez o dni svojho narodenia a informacie cerpaju zasadne z Topky.sk a z Noveho Casu alebo Wikipedia alebo su natolko zaujaty voci akymkolvek argumentom,ze by mohol prist profesor textovej kritiky z Hardvardu ci Cambridgu a budu ho rovnako ignorovat a budu si tvrdit neustale to iste . Ak mas zaujem a o tom sa da velmi pochybovat ,ze mas zaujem sa dovzdelat v tejto oblasti a ziskat relevantne informacie o Biblii a o tom ako bola zostavovana, co je to biblicka exegeza, ako funguje textova kritika a co to vlastne textova kritika je, ake su existujuce preklady, ako vznikali a ako vznikaju moderne preklady alebo vobec vznika taky preklad velmi doporucujem bud univerzitne vzdelanie prislusneho smeru alebo sa spojit s nejakym biblistom ktory ma pristup na databazy vsetkych vyznamnych svetovych univerzit a vedeckych institucii. ja som mal to stastie,ze som mal k dispozicii takeho cloveka, mali sme ho na predchdzajucom fore a pokial mohol a vladal a dokonca si daval namahu odpovedat aj na otazky ake tu kladies Ty a som Bohu nesmierne za to vdacny za to.
Stručný prehľad dogiem
DE DEO UNO
1. Boha, nášho Stvoriteľa a Pána, možno spoznať zo stvorených vecí prirodzeným svetlom rozumu. (DE FIDE)
2. Existencia Boha sa dá dokázať prostredníctvom zákona príčinnosti. (S.FIDEI PROX.)
3. Existencia Boha je nielen predmetom prirodzeného poznania rozumu, ale aj predmetom nadprirodzenej viery. (DE FIDE
4. Naše tuzemské prirodzené poznanie Boha nie je bezprostredné, intuitívne, ale sprostredkované a abstraktné, pretože sa sprostredkúva poznávaním stvorených vecí. (SENT.CERTA)
5. Naše tuzemské poznanie Boha nie je vlastné poznanie (cognitio propria), ale iba analogické poznanie (cognitio analoga). (SENT.CERTA)
6. Božia bytosť pre človeka je nepochopiteľná. (DE FIDE)
7. Blažení v nebi vlastnia bezprostredné, intuitívne poznanie Božej bytosti. (DE FIDE)
8. Bezprostredné videnie Boha presahuje prirodzené poznávacie schopnosti ľudskej duše, je teda nadprirodzené. (DE FIDE)
9. Aby sa mohlo Boha skutočne vidieť, duša po- trebuje k tomu svetlo slávy. (DE FIDE)
10. Aj pre blažených v nebi je Božia podstata nepochopiteľná. (DE FIDE)
11. Boh je samo v sebe existujúce bytie (ipsum esse subsistens). (SENT.CERTA)
12. Metafyzická podstata Boha spočíva v jeho sa- mobytnosti (ipsum esse). (SENT.PROB.)
13. Božie vlastnosti sú s Božou podstatou ako aj medzi sebou skutočne totožné. (DE FIDE)
14. Boh je nekonečne dokonalý. (DE FIDE)
15. Boh je v každej dokonalosti skutočne nekonečný. (DE FIDE)
16. Boh je úplne jednoduchý. (DE FIDE)
17. Je len jeden jediný Boh. (DE FIDE)
18. Jeden Boh v ontologickom zmysle je pravým Bohom. (DE FIDE)
19. Boh vlastní nekonečnú poznávaciu schopnosť. (DE FIDE)
20. Boh je absolútne pravdivý. (DE FIDE)
21. Boh je absolútne verný. (DE FIDE)
22. Boh je absolútnym ontologickým dobrom sám v sebe i vo vzťahu k iným veciam. (DE FIDE)
23. Boh je absolútna mravná dobrota alebo svätosť. (DE FIDE)
24. Boh je absolútna dobroprajná dobrota. (DE FIDE)
25. Boh je absolútne nemeniteľný. (DE FIDE)
26. Boh je večný. (DE FIDE)
27. Boh je nesmierny alebo absolútne bezpriestorový. (DE FIDE)
28. Boh je vo stvorenom priestore všadeprítomný. (DE FIDE)
29. Poznanie u Boha je nekonečné. (DE FIDE)
30. Boh pozná všetko, čo je len možné (scientia simplicis intelligentiae). (DE FIDE)
31. Boh pozná všetko skutočné v minulosti, prítom- nosti a v budúcnosti (scientia visionis). (DE FIDE)
32. Božia vôľa (chcenie) je nekonečná. (DE FIDE)
33. Boh predvída na základe scientiae visionis aj budúce slobodné skutky rozumových tvorov s neomylnou istotou. (DE FIDE)
34. Boh predvída s neomylnou istotou aj slobodné skutky v budúcnosti podmienené. (SENT.COMM.)
35. Boh chce a miluje seba samého nutne, kým veci mimo seba (Boha) slobodne. (DE FIDE)
36. Boh je všemohúci. (DE FIDE)
37. Boh je Pánom neba a zeme. (DE FIDE)
38. Boh je nekonečne spravodlivý. (DE FIDE)
39. Boh je nekonečne milosrdný. (DE FIDE)
DE DEO TRINO
40. V Bohu sú tri navzájom reálne odlišné osoby. (DE FIDE)
41. V Bohu je len jedna jediná prirodzenosť, nie v zmysle špecifickom, ale číselnom. (DE FIDE)
42. Druhá osoba pochádza z prvej skrze skutočné plodenie. (DE FIDE)
43. Tretia osoba pochádza z prvej a druhej ako z jedného princípu skrze dýchanie. (DE FIDE)
44. Otec nepochádza od nikoho. (DE FIDE)
45. Syn pochádza od Otca skrze skutočné plodenie. (DE FIDE)
46. Otec plodí Syna skrze rozum. (THEOL.CERTA)
47. Duch Svätý pochádza od Otca a Syna. (DE FIDE)
48. V Bohu je všetko jedno, okrem protikladu vzťahu osôb. (DE FIDE)
49. Duch Svätý vychádza z Otca a Syna ako z jedného a jediného princípu. (DE FIDE)
50. Duch Svätý pochádza z vôle Otca a Syna. (THEOL.CERTA)
51. Duch Svätý nie je plodený a preto nie je Syn. (DE FIDE)
52. V Bohu sú reálne vzťahy. (DE FIDE)
53. Tieto vzťahy sú s Božskou podstatou reálne identické. (THEOL.CERTA)
54. Všetky skutky navonok sú trom Božským osobám spoločné. (DE FIDE)
55. A predsa privlastňovanie niektorých vlastností
jednotlivým osobám má svoje opodstatnenie. (THEOL.CERTA)
DE DEO CREATORE
56. Všetkému, čo existuje mimo Boha, čo do celej substancie vznik dal Boh z ničoho. (DE FIDE)
57. Svet je dielom Božej múdrosti. (SENT.CERTA)
58. Boh slobodne stvoril svet na základe svojej dobroty. (DE FIDE)
59. Svet bol stvorený na oslavu Boha. (DE FIDE)
60. Boh stvoril svet slobodne, bez vonkajšieho donú- tenia a bez vnútornej nevyhnutnosti a donútenia. (DE FIDE)
61. Tri Božské osoby sú jedným jediným princípom stvorenia. (DE FIDE)
62. U Boha bola sloboda aj toho druhu, že mohol stvoriť svet taký, aký je, alebo ho stvoriť iný. (SENT.CERTA)
63. Boh stvoril svet dobrý. (DE FIDE)
64. Svet má časový začiatok. (DE FIDE)
65. Boh stvoril svet úplne sám. (DE FIDE)
66. Žiadne stvorenie nemôže ako hlavná príčina t.j. na základe vlastnej sily, niečo stvoriť z ničoho. (SENT.COMM.)
67. Boh udržuje všetko stvorené pri existencii. (DE FIDE)
68. Boh spoluúčinkuje v každom čine stvorení bez- prostredne. (SENT.COMM.) 69. Boh chráni a riadi svojou prozreteľnosťou všetko stvorené. (DE FIDE)
70. Boh stvoril svet slobodne podľa istých ideí. (THEOL.CERTA)
71. Nepoužil k tomu žiadne stvorenie ako nástroj. (DE FIDE) DE DEO ELEVANTE
72. Prvých ľudí stvoril Boh; a to čo do duše bez- prostredne a čo do tela aspoň sprostredkovane. (DE FIDE)
73. Umiernený evolucionizmus nemožno napadnúť teologickou cenzúrou. (S.COMMUNIOR)
74. Celé ľudské pokolenie pochádza od Adama a Evy. (SENT.COMM.)
75. Človek je podstatou,ktorá pozostáva z tela a ro- zumovej duše (anima rationalis). 76. Rozumová duša je skrze seba samú podstatnou for- mou tela. (DE FIDE)
77. Ľudská duša je duchovná a nesmrteľná. (DE FIDE) 78. Jednotlivé ľudské duše stvoril Boh z ničoho v tom okamihu, v ktorom boli spojené s telom. (DOCTR.ECCL.) 79. Prví ľudia boli obdarení posväcujúcou milosťou. (DE FIDE) 80. Boh stanovil človekovi nadprirodzený cieľ. (DE FIDE)
81. Bezprostredné videnie Boha a posväcujúca milosť sú úplne nadprirodzené skutočnosti. (DE FIDE)
82. Prví ľudia pred hriechom boli slobodní od telesnej žiadostivosti. (DE FIDE)
83. Prví ľudia vlastnili pred hriechom telesnú ne- smrteľnosť. (DE FIDE) 84. Mimoprirodzené dary u prvých ľudí: sloboda od telesnej žiadostivosti neporušenosť nesmrteľnosť tela (DE FIDE)
85. Mimoprirodzené dary u prvých ľudí: život bez utrpenia vliaté vedomosti (SENT.COMM.) 86. Prví ľudia ťažko zhrešili a tým stratili pôvod- nú spravodlivosť. (DE FIDE)
87. Existuje dedičný hriech vo vlastnom zmysle slova t.j. hriech Adama ako habituálna hriešna vina prechádza na celé ľudské pokolenie. (DE FIDE) 88. Dedičný hriech nespočíva ani v žiadostivosti, ani v pripočítaní aktuálneho hriechu Adama. (THEOL.CERTA) 89. Podstata dedičného hriech spočíva v pozbavení milosti,čo spôsobila jedine slobodná vôľa Adama. (SENT.COMM.)
90. Dedičným hriechom v porovnaní s rajským stavom následkom straty všetkých mimoprirodzených a nadprirodzených darov sa čo do duše i tela zhoršil. (DE FIDE)
91. Kto zomrie poškvrnený len dedičným hriechom, bude potrestaný tým, že bude vylúčený z bezprostredného videnia Boha. (DE FIDE)
92. Nebude trestaný pozitívnymi trestami, bude požívať prirodzenú blaženosť. (DE FIDE)
DE ANGELIS
93. Na počiatku časov Boh stvoril z ničoho duchovné bytosti (anjelov). (DE FIDE)
94. Prirodzenosť anjelov je duchovná. (DE FIDE)
95. Anjeli svojou prirodzenosťou sú nesmrteľní. (SENT.COMM.)
96. Boh anjelom určil nadprirodzený cieľ, bezprostredné videnie Boha, a k jeho dosiahnutiu ich obdaril posväcujúcou milosťou. (SENT.CERTA)
97. Anjeli boli podrobení mravnej skúške. (SENT.CERTA vo vzť. k padnutým anjelom,
SENT.COMM. vo vzť. k dobrým anjelom)
98. Boh zlých anjelov (démonov) stvoril ako dobrých; zlými sa stali vlastnou vinou. (DE FIDE)
99. Prvotnou úlohou dobrých anjelov je oslava a služba Bohu. (SENT.CERTA)
100. Druhotnou úlohou dobrých anjelov je ochrana ľudí a starosť o ich spásu. (DE FIDE na zákl. všeob. ohlas. Cirkvi)
101. Každý veriaci od prijatia krstu má svojho osobitného anjela strážcu. (SENT.CERTA)
102. Diabol, na základe Adamovho hriechu do určitej miery vlastní vládu nad človekom. (DE FIDE)
KRISTOLÓGIA
103. Ježiš Kristus je pravý Boh a skutočný Boží Syn. (DE FIDE) 104. Kristus má skutočné telo. Neprijal žiadne zdánlivé telo. (DE FIDE)
105. Kristus prijal nielen telo, ale aj rozumovú dušu. (DE FIDE) 106. Kristus bol skutočne splodený a narodený z Adamovej dcéry Panny Márie. (DE FIDE)
107. Božská a ľudská prirodzenosť je v Kristovi navzájom spojená hypostaticky, t.j. v jednej osobe. (DE FIDE)
108. Obidve prirodzenosti v Kristovi po ich spojení ostávajú neporušené, bez premenenia a zmiešania. (DE FIDE)
109. Každá z obidvoch Kristových prirodzeností má vlastnú fyzickú vôľu a vlastný fyzický spôsob konania. (DE FIDE)
110. Hypoststická únia ľudskej Kristovej prirodzenosti s božským Logosom sa stala v okamihu počatia. (DE FIDE) 111. Hypostatická únia nikdy nebola prerušená. (SENT.CERTA) 112. Hypostatické spojenie nikdy neprestane. (DE FIDE)
113. Krv v živom tele Ježiša Krista je ako integrujúca súčasť ľudskej prirodzenosti bezprostredne, preto nie je len sprostredkovane spojená s osobou Božského Logosu. (SENT.CERTA) 114. Hypostatickú úniu spôsobili všetky tri Božské osoby spoločne. (DE FIDE)
115. Jedine druhá Božská osoba sa stala človekom. (DE FIDE)
116. Ježiš Kristus je ako človek prirodzeným Božím Synom. (DE FIDE) 117. Bohočloveka Ježiša Krista treba uctievať jediným kultom, a to takým, ktorý prislúcha jedine Bohu, čiže absolútnou latriou (poklonou). (DE FIDE)
118. Tak, ako celá ľudská Kristova prirodzenosť, tak aj jej jednotlivé časti sú čiastočným predmetom (objectum partiale) latreutickej úcty. (SENT.CERTA)
119. Vtelenému Logosu patria aj ľudské aj Božské vlastnosti Krista. (DE FIDE)
120. Obidve Kristove prirodzenosti sa navzájom prenikajú. (SENT.COMM.)
121. Duša Kristova vlastnila od prvého okamihu svojej existencie bezprostredné videnie Boha. (SENT.CERTA)
122. Ľudské Kristove vedomosti boli slobodné od pozitívnej nevedomosti a omylu.
123. Kristova duša od počiatku vlastnila vliate vedomosti (scientia infusa). (SENT.COMMUNIOR)
124. Kristova duša vlastnila aj nadobudnuté vedomosti alebo vedomosti nadobudnuté na základe skúsenosti. (SENT.COMM.)
125. Kristus bol úplne bez hriechu. Nemal dedičný hriech a nedopustil sa žiadneho osobného hriechu. (DE FIDE)
126. Kristus nielen nezhrešil, ale ani nemohol zhrešiť. (S.FIDEI PROX.)
127. Ľudská prirodzenosť Kristova na základe hypostatickej únie skrze nestvorenú svätosť Logosu je podstatne svätá. (SENT.COMM.)
128. Ľudská Kristova prirodzenosť je na základe vyba- venia plnosti stvorenej habituálnej (posväcujú- cej) milosti aj akcidentálne svätou. (SENT.CERTA)
129. Od Krista, hlavy, prúdi poväcujúca milosť na všetky údy jeho mystického tela. (SENT.COMM.)
130. Kristovo človečenstvo, ako nástroj Logosu, vlastní moc vykonávať nadprirodzené skutky. (SENT.CERTA)
131. Ľudská Kristova prirodzenosť podliehala telesnému utrpeniu. (DE FIDE)
132. Kristova duša podliehala zmyslovým pocitom. (SENT.CERTA)
SOTERIOLÓGIA
133. Syn Boží sa stal človekom, aby vykúpil ľudí. (DE FIDE)
134. Človek, ktorý upadol do hriechu, nemôže vykúpiť seba samého. (DE FIDE)
135. Boh nebol donútený ani z vnútra, ani zvonka, aby vykúpil ľudstvo. (SENT.CERTA)
136. Vtelenie nebolo absolútne nutné, ani za predpo- kladu, že Boh sa rozhodol uskutočniť vykúpenie. (SENT.COMM.)
137. Ak Boh žiadal úplné zadosťučinenie, tak bolo nutné vtelenie niektorej Božskej osoby. (SENT.COMM.)
138. Kristus podľa Starého zákona je prisľúbený najväčší prorok a absolútny učiteľ ľudstva. (SENT.CERTA)
139. Kristus je pre ľudí zákonodarcom a sudcom. (DE FIDE)
140. Bohočlovek Ježiš Kristus je veľkňaz. (DE FIDE)
141. Kristus priniesol seba na kríži ako vlastnú a skutočnú obetu. (DE FIDE)
142. Kristus nás vykúpil a zmieril s Bohom svojou obetnou smrťou na kríži. (DE FIDE)
143. Kristus uskutočnil Bohu zástupné zadosťučinenie za hriechy ľudstva skrze utrpenie a smrť. (S.FIDEI PROX.)
144. Kristovo zástupné zadosťučinenie je adekvátne, alebo plnohodnotné, a to na základe jeho vnútornej hodnoty. (S.COMMUNIOR)
145. Kristovo zástupné zadosťučinenie je prevyšujúce, t.j. že pozitívna hodnota zmierenia je väčšia, ako negatívna hodnota hriechu. (SENT.COMM.)
146. Kristus zomrel nielen za predestinovaných (pred- určených). (DE FIDE)
147. Kristus zomrel nielen za veriacich, ale za všet- kých ľudí bez výnimky. (S.FIDEI.PROX.)
148. Kristovo zadosťučinenie sa nerozprestiera na u- padnutých anjelov. (SENT.CERTA)
149. Kristus svojím utrpením a smrťou zaslúžil odmenu pred Bohom. (DE FIDE)
150. Kristus zaslúžil pre seba samého stav povýšenia (zmŕtvychvstanie,oslávenie tela,nanebovstúpenie) (SENT.CERTA)
151. Kristus zaslúžil pre upadnuté ľudstvo všetky nadprirodzené milosti. (SENT.CERTA)
152. Po smrti Kristus zostúpil s dušou, ktorá sa odlúčila od tela, k zosnulým. (DE FIDE)
153. Kristus tretieho dňa po svojej smrti slávne vstal zmŕtvych. (DE FIDE)
154. Kristus vstúpil s telom a s dušou do neba a sedí po pravici Otca. (DE FIDE) O MATKE VYKUPITEĽA
155. Mária je skutočne Božia Matka. (DE FIDE) 156. Mária bola počatá bez škvrny dedičného hriechu. (DE FIDE)
157. Mária od okamžiku svojho počatia bola slobodná od pohnútok hriešnej žiadostivosti. (SENT. COM.)
158. Mária vzhľadom na zvláštne privilégium Božej milosti bola počas života slobodná osobného hriechu. (SENT.FID.PROX.)
159. Mária bola pannou pred, počas i po pôrode. (DE FIDE) 160. Mária počala z Ducha Svätého bez spolupričinenia muža. (DE FIDE)
161. Mária porodila bez straty panenskej neporušiteľ-
nosti. (DE FIDE)
162. Mária aj po porodení Ježiša žila panensky. (DE FIDE) 163. Mária podstúpila tuzemskú smrť. (SENT.COMMUNIOR) 164. Mária bola vzatá do neba spolu s telom i dušou. (DE FIDE)
165. Mária darovala svetu Vykupiteľa, prameň všetkých milostí a tým sprostredkovala všetky milosti. (SENT.COM.)
166. Od chvíle Máriinho nanebovzatia žiadna milosť nie je udelená bez jej aktuálneho príhovoru. (S.PIA ET PROB.)
167. Božej Matke Márii patrí kult hyperdúlie (zvláštna úcta). (SENT.COM.)
DE GRATIA
168. Pomáhajúca milosť osväcuje rozum a posilňuje vôľu vnútorne a bezprostredne. (SENT.CERTA)
169. Existuje nadprirodzené pôsobenie Boha na duševné schopnosti, ktoré predchádza slobodné roz- hodnutie vôle. (DE FIDE)
170. Existuje nadprirodzené pôsobenie Boha na duševné schopnosti, ktoré je časovo totožné so slobodnou činnosťou vôle človeka. (DE FIDE)
171. K vykonaniu každého spásneho skutku je absolútne potrebná vnútorná nadprirodzená Božia milosť. (gratia elevans) (DE FIDE)
172. Vnútorná nadprirodzená Božia milosť je absolútne potrebná k začiatku viery a spásy. (DE FIDE)
173. Aj ospravedlnený človek potrebuje pomáhajúcu milosť, aby mohol vykonať spásny skutok. (SENT.COM.)
174. Ospravedlnený človek nemôže bez zvláštnej Božej pomoci vytrvať až do konca alebo dlho v prijatej spravodlivosti. (DE FIDE)
175. Ospravedlnený človek bez zvláštneho privilégia milosti od Boha, nie je schopný vyhnúť sa cez celý život (dlho) všetkých hriechov, aj ľahkých. (DE FIDE)
176. Človek môže aj v upadnutom stave svojimi priro- dzenými poznávacími schopnosťami poznať náboženské a mravné pravdy. (DE FIDE)
177. Aby človek mohol vykonať mravne dobrý skutok nepotrebuje k tomu posväcujúcu milosť. (DE FIDE)
178. Aby človek mohol vykonať mravne dobrý skutok, nepotrebuje k tomu milosť viery. (SENT.CERTA)
179. Aby človek mohol vykonať mravne dobrý skutok, nepotrebuje k tomu pomáhajúcu milosť. (SENT.CERTA)
180. Človek v stave prirodzenosti upadnutej do hrie- chu morálne nemôže poznať bez nadprirodzeného zjavenia všetky prirodzené náboženské a mravné pravdy ľahko, s pevnou istotou a bez primieša- nia omylu. (DE FIDE)
181. Človek v stave prirodzenosti upadnutej do hrie- chu morálne nemôže bez liečivej milosti (gratia sanans) na dlhší čas spĺňať všetky požiadavky mravného zákona a premôcť všetky veľké pokušenia. (SENT.CERTA)
182. Milosť prirodzenými skutkami si nemožno zaslúžiť ani de condigno (na zákl. spravodlivosti), ani de congruo (na zákl. blahosklonnosti). (DE FIDE)
183. Milosť nemožno nadobudnúť prirodzenou prosebnou modlitbou. (SENT.CERTA)
184. Človek si nemôže nadobudnúť prirodzenú kladnú dispozíciu pre získanie milosti. (SENT.CERTA)
185. Boh chce opravdu a úprimne spasiť všetkých ľudí aj za predpokladu upadnutia do hriechu a dedičného hriechu. (S.FIDEI PROX.)
186. Boh dáva všetkým spravodlivým dostačujúcu milosť (gratia proxime vel remote sufficiens) k zacho- vaniu Božích prikázaní. (DE FIDE)
187. Boh dáva všetkým veriacim hriešnikom dostačujúcu milosť (saltem remote sufficiens), aby sa mohli obrátiť. (SENT.COM.)
188. Boh dáva všetkým nevinným neveriacim (infideles negativi) dostačujúcu milosť k večnej spáse. (SENT.CERTA)
189. Boh svojím večným rozhodnutím vôle istých ľudí predurčil k večnej blaženosti. (DE FIDE)
190. Boh svojím večným rozhodnutím vôle predurčil istých ľudí kvôli predvídaniu ich hriechov k večnému zatrateniu. (DE FIDE)
191. Ľudská vôľa ostáva pod vplyvom účinnej milosti slobodnou. Milosť nie je neodolateľná. (DE FIDE)
192. Existuje milosť, ktorá je opravdu dostačujúca a predsa ostáva neúčinnou (gratia vere et mere sufficiens). (DE FIDE)
193. Hriešnik sa musí pripraviť na prijatie milosti ospravedlnenia pomocou aktuálnej milosti. (DE FIDE)
194. Dospelý človek bez viery nemôže získať milosť ospravedlnenia. (DE FIDE)
195. K viere sa musia pripojiť ďaľšie dispozičné skutočnosti. (DE FIDE)
(bázeň pred Božou spravodlivosťou, nádej na Božie milosrdenstvo pre zásluhy Ježiša Krista, začať milovať Boha, nenávisť a odpor voči hriechu, predsavzatie prijať krst a začať nový život)
196. Posväcujúca milosť je nadprirodzeným stvoreným darom od Boha, ktorá je od neho reálne odlišná. (S.FIDEI PROX.)
197. Posväcujúca milosť je Bohom vliate nadprirodzené bytie, ktoré lipne (inhaeret) na duši a na nej pretrváva. (SENT.CERTA)
198. Posväcujúca milosť nie je substanciou, ale sku- točným akcidentom, ktorý sa upína (inhaeret-lipne) na substanciu duše. (SENT.CERTA)
199. Posväcujúca milosť je skutočne odlišná od lásky. (S. COMMUNIOR)
200. Posväcujúca milosť spôsobuje účastenstvo na Božej prirodzenosti. (SENT.CERTA)
201. Posväcujúca milosť posväcuje dušu. (DE FIDE)
202. Posväcujúca milosť udeľuje duši nadprirodzenú krásu. (SENT.COM.)
203. Posväcujúca milosť robí ospravedlneného priateľa s Bohom. (DE FIDE)
204. Posväcujúca milosť robí spravodlivého dieťaťom Boha a udeľuje mu nárok na dedičstvo v nebi. (DE FIDE)
205. Posväcujúca milosť robí z ospravedlneného chrám Ducha Svätého. (SENT.CERTA)
206. Spolu s posväcujúcou milosťou Boh do duše
vlieva tri Božské čnosti, alebo teologické, vieru, nádej a lásku. (DE FIDE)
207. S posväcujúcou milosťou sa vlievajú aj mravné čnosti. (SENT.COM.)
208. Spolu s posväcujúcou milosťou sa vlievajú aj dary Ducha Svätého. (SENT.COM.)
209. Bez zvláštneho Božieho zjavenia nikto nemôže mať istotu viery, či sa nachádza v stave milosti. (DE FIDE)
210. Miera prijatej milosti ospravedlnenia nie je u všetkých ospravedlnených rovnaká. (DE FIDE)
211. Prijatú milosť možno dobrými skutkami rozmnožovať. (DE FIDE)
212. Milosť ospravedlnenia je stratiteľná a stráca sa každým ťažkým hriechom. (DE FIDE)
213. Spravodlivý si nadobúda dobrými skutkami opravdivý nárok na nadprirodzenú odmenu zo strany Boha. (DE FIDE)
214. Ospravedlnený človek si zasluhuje svojimi dobrými skutkami rozmnoženie posväcujúcej milosti, večný život a rozmnoženie nebeskej slávy. (DE FIDE)
215. Človek, ktorý má smrteľný hriech, môže si dobrovoľnou spoluprácou s pomáhajúcou milosťou zaslúžiť de congruo ďaľšie pomáhajúce milosti k príprave na ospravedlnenie a nakoniec skutočného ospravedlnenia. (SENT.PROB.)
216. Časné dobrá sú len natoľko predmetom nadprirodzených zásluh, nakoľko slúžia ako prostriedok k dosiahnutiu večnej spásy. (SENT.PROB.)
217. Ospravedlnený si môže zaslúžiť de congruo (nie neomylne) milosť konečnej vytrvalosti, ak je to vhodné, a to tým, že Boh ospravedlnenému, ktorý verne spolupracuje s milosťou, udeľuje potrebné milosti, aby vytrval v stave milosti. (SENT.PROB.)
218. Ospravedlnený si môže zaslúžiť de congruo (nie neomylne) znovuzískanie milosti stavu ospravedlnenia po upadnutí do hriechu v budúcnosti, ak je to vhodné, a to tým, že Boh hriešnikovi, ktorý v predošlom stave ospravedlnenia vykonal veľa dobrého, opäť daruje milosť pre svoje ospravedlnenie, na základe svojho milosrdenstva. (SENT.PROB.)
219. Pre iných môže ospravedlnený de congruo zaslúžiť to, čo môže zaslúžiť pre seba, ba nad to ešte aj pomáhajúcu milosť. (SENT.PROB.)
DE SACRAMENTIS
220. Vonkajšie znaky sviatostí pozostávajú z dvoch podstatných častí, a to z veci a slova. (S.FIDEI PROX.)
221. Sviatosti Nového zákona obsahujú milosť, ktorú naznačujú a udeľujú ju tým, ktorí jej nekladú žiadnu prekážku. (DE FIDE)
222. Sviatosti účinkujú ex opere operato. (DE FIDE)
223. Všetky sviatosti Nového zákona udeľujú prijímateľovi posväcujúcu milosť. (DE FIDE)
224. Každá jednotlivá sviatosť udeľuje zvláštnu sviatostnú milosť. (SENT. COM.)
225. Tri sviatosti, krst, birmovanie a kňazstvo vtláčajú do duše charakter, t.j. nezmazateľný duchovný znak a preto sa nemôžu opakovať. (DE FIDE)
226. Sviatostný charakter je duchovný znak vtlačený do duše. (DE FIDE)
227. Sviatostný charakter splnomocňuje k vykonávaniu kresťanského kultu. (SENT. COM.)
228. Sviatostný charakter rozhodne trvá aspoň do smrti. (DE FIDE)
229. Všetky sviatosti Nového zákona ustanovil Ježiš Kristus. (DE FIDE)
230. Kristus ustanovil všetky sviatosti bezprostredne a osobne. (SENT.CERTA)
231. Kristus ustanovil podstatu sviatostí. Cirkev ju nemá právo meniť. (SENT.CERTA)
232. Je sedem sviatostí Nového zákona. (DE FIDE) 233. Boh môže udeliť milosť aj bez sviatosti. (SENT.CERTA)
234. Sviatosti Nového zákona sú nevyhnutné k dosiah- nutiu spásy. (DE FIDE)
235. Prvotným vysluhovateľom sviatostí je Bohočlovek Ježiš Kristus. (SENT.CERTA)
236. Druhotným vysluhovateľom sviatostí je človek v stave putovania. (SENT.CERTA)
237. Platnosť a účinnosť sviatostí nezávisí od pra- vovernosti a stavu milosti vysluhovateľa.
( Čo sa týka milosti, DE FIDE; čo sa týka pravovernosti, DE FIDE ohľadom krstu; S.FIDEI PROX. vo vzťahu k iným sviatostiam.)
238. K platnému vyslúženiu sviatostí je potrebné, aby vysluhovateľ správne uskutočnil sviatostný znak. (DE FIDE)
239. Vysluhovateľ musí mať úmysel, aspoň konať to, čo koná Cirkev. (DE FIDE)
240. Sviatosť môže prijať platne len človek v stave putovania. (SENT.COM.)
241. Okrem sviatosti pokánia, k platnosti sviatosti zo strany prijímateľa nie je potrebná ani pra- vovernosť, ani mravná dispozícia. (SENT.COM.)
242. K platnosti sviatosti zo strany dospelého pri- jímateľa je potrebný úmysel: prijať sviatosť. (SENT.CERTA)
243. K hodnému alebo užitočnému prijatiu sviatosti je potrebná u dospelého prijímateľa mravná dis- pozícia. (DE FIDE)
244. Sviatosť krstu, birmovania a kňazstva, ak bola prijatá platne, ale nehodne, po nadobudnutí mravnej dispozície ožije, t.j. sviatostný účinok milosti sa dostaví. (SENT.COM.)
245. Starozákonné sviatosti nespôsobovali milosť ex opere operato, ale len vonkajšiu, zákonnú čistotu. (SENT.CERTA)
Krst
246. Krst je pravá sviatosť, ktorú ustanovil Ježiš Kristus. (DE FIDE)
247. Matéria remota sviatosti krstu je pravá a pri- rodzená voda. (DE FIDE)
248. Matéria proxima sviatosti krstu je obmytie tela vodou, skrze fyzický dotyk. (SENT.CERTA)
249. Krst udeľuje milosť ospravodlivenia. (DE FIDE)
250. Krst spôsobuje odpustenie všetkých trestov za hriechy, tak večného ako aj dočasných. (DE FIDE)
251. Platne, aj keď nehodne prijatý krst, vtláča do duše prijímateľa nezmazateľný duchovný znak, krstný charakter, preto sa nemôže opakovať. (DE FIDE)
252. Krst vody (baptismus fluminis) je od ohlásenia evanjelia pre všetkých ľudí bez výnimky nevy - hnutný k spáse. (DE FIDE)
253. Krst vodou možno v nutnom prípade nahradiť krstom túžby a krstom krvi. (S.FIDEI PROX.)
254. Krst môže platne vysluhovať každý človek. (DE FIDE)
255. Krst môže platne prijať každý nepokrstený človek, ktorý sa nachádza v stave pozemského putovania. (DE FIDE)
256. Krst nedospelých detí je platný a dovolený. (DE FIDE)
Birmovanie
257. Birmovanie je pravou a osobitnou sviatosťou. (DE FIDE)
258. Forma birmovania spočíva v slovách, ktoré spre- vádzajú osobné mazanie čela, spojené s vložením ruky. (SENT.COMM.)
259. Ako sviatosť živých spôsobuje birmovanie (per se) rozmnoženie posväcujúcej milosti. (SENT.CERTA)
260. Zvláštnym účinkom birmovania je zavŕšenie milosti krstu. (SENT.COMM.) 261. Birmovanie vtláča do duše nezmazateľný duchov- ný znak, birmovný charakter a preto sa nemôže opakovať. (DE FIDE)
262. Pokrstený môže aj bez birmovania dosiahnúť večnú spásu. (S.FIDEI PROX.) 263. Riadnym vysluhovateľom sviatosti birmovania je biskup. (DE FIDE)
264. Mimoriadnym vysluhovateľom birmovania je jednoduchý kňaz, ktorý k tomu dostne splnomocnenie na základe všeobecného práva, alebo na základe zvláštneho splnomocnenia (SENT.CERTA, príslušnej autority. CIC 882-888)
265. Birmovanie platne prijať môže každý pokrstený, ktorý ešte nie je pobirmovaný. (SENT.CERTA) Eucharistia
266. V Eucharistii je prítomné telo a krv Ježiša Krista opravdu, skutočne a podstatne. (DE FIDE)
267. Kristus je prítomný v oltárnej sviatosti skrze premenenie celej podstaty chleba na svoje telo a celej podstaty vína na svoju krv. (DE FIDE)
268. Po podstatnom premenení zotrvávajú sviatostné spôsoby chleba a vína. (DE FIDE)
269. Sviatostné spôsoby po podstatnom premenení si uchovávajú svoju fyzickú realitu. (SENT.CERTA)
270. Sviatostné spôsoby zotrvávajú bez subjektu - nositeľa. (SENT.CERTA)
271. V eucharistii je prítomné Kristovo telo a krv spolu s dušou i s božstvom. Opravdu je prítomný celý Kristus. (DE FIDE)
272. Pod každým z obidvoch spôsobov je prítomný celý Kristus. (DE FIDE)
273. V každej čiastke obidvoch spôsobov po oddelení je prítomný celý Kristus. (DE FIDE)
274. Po uskutočnení konsekrácie je Kristovo telo a krv v eucharistii trvalo prítomné. (DE FIDE) 275. Kristovi prítomnému v eucharistii sa má preukázať kult poklony. (DE FIDE)
276. Reálna prítomnosť Krista v eucharistii je tajomstvom viery. (SENT.CERTA) 277. Eucharistia je pravá sviatosť, ktorú ustanovil Ježiš Kristus. (DE FIDE)
278. Matériou k uskutočneniu je chlieb a víno. (DE FIDE)
279. Formou eucharistie sú ustanovujúce slová Krista, ktoré sa vyslovia pri konsekrácii. (SENT.CERTA)
280. Hlavným ovocím eucharistie je najužšie spojenie prijímateľa s Kristom. (SENT.CERTA)
281. Eucharistia, ako pokrm duše, udržiava a rozmnožuje nadprirodzený život duše. (SENT.CERTA)
282. Eucharistia je zárodkom nebeskej slávy a budúceho vzkriesenia. (SENT.CERTA)
283. Pre deti prijímanie eucharistie nie je k spáse nutné. (DE FIDE)
284. Pre dospelých je prijímanie eucharistie k spáse potrebné nevyhnutnosťou príkazu (necessitate praecepti). (SENT.CERTA)
285. Prijímanie pod obidvoma spôsobmi pre jednotlivého veriaceho nie je nutné ani na základe Božieho príkazu, ani ako prostriedok k spáse. (DE FIDE)
286. Vlastníkom konsekračnej moci je len platne vysvätený kňaz. (DE FIDE)
287. Sviatosť eucharistie môže platne prijať každý pokrstený človek v stave putovania, aj deti. (DE FIDE)
288. K hodnému prijatiu eucharistie sa požaduje stav (DE FIDE vo vzť. milosti a zbožný a správny úmysel. k stavu milosti)
289. Svätá omša je opravdivou a vlastnou obetou. (DE FIDE)
290. V obete svätej omše sa sviatostne sprítomňuje Kristova obeta na kríži, jej pamiatka sa oslavuje a privlastňuje sa jej spásonosná sila. (DE FIDE)
291. U obety svätej omše a u obety na kríži sú obetné dary a prvotný obetujúci kňaz totožné; rozdielny je iba spôsob a druh prinášania. (DE FIDE)
292. Podstatný obetný úkon spočíva jedine v premenení. (SENT.COMM.)
293. Obeta svätej omše nie je len obetou chvály a vďakočinenia, ale aj zmiernou a prosebnou obetou. (DE FIDE)
Sviatosť zmierenia
294. Cirkev prijala od Krista moc odpúšťať hriechy,
ktoré sú spáchané po krste. (DE FIDE)
295. Absolúciou Cirkvi sa odpúšťajú hriechy opravdivo a bezprostredne. (DE FIDE)
296. Moc Cirkvi odpúšťať hriechy sa rozprestiera bez výnimky na všetky hriechy. (DE FIDE)
297. Vykonávanie moci odpúšťania hriechov v Cirkvi je sudcovským aktom. (DE FIDE)
298. Odpustenie hriechov, ktoré sa uskutočňuje pri kajúcom súde, je pravou a vlastnou, od krstu odlišnou sviatosťou. (DE FIDE)
299. Dokonalá ľútosť udeľuje veľkému hriešnikovi milosť ospravodlivenia už pred aktuálnym prijatím sviatosti pokánia. (S.FIDEI PROX.)
300. Mimosviatostné ospravodlivenie spôsobuje dokonalá ľútosť len vtedy, ak je spojená s túžbou (votum sacramenti) po prijatí sviatosti. (DE FIDE)
301. Ľútosť, ktorá vychádza z motívu strachu je mravne dobrý a nadprirodzený skutok. (DE FIDE)
302. Nedokonalá ľútosť stačí k odpusteniu hriechov vo sviatosti pokánia. (SENT.COMM.)
303. Sviatostné vyznanie hriechov je Božieho ustanovenia a k spáse nevyhnutné. (DE FIDE)
304. Povinnosti vyznania podliehajú na základe Božieho ustanovenia všetky ťažké hriechy čo do druhu, počtu a okolností, ktoré menia druh hriechu. (DE FIDE)
305. Vyznanie ľahkých hriechov nie je nevyhnutné, ale dovolené a užitočné. (DE FIDE)
306. Aj tie hriechy, ktoré boli priamo odpustené mocou kľúčov Cirkvi, sú dostatočným predmetom vyznania. (SENT.CERTA)
307. S odpustením viny za hriech večného trestu, nie sú vždy Bohom odpustené všetky dočasné tresty. (DE FIDE)
308. Kňaz má právo a povinnosť, aby po posúdení veľkosti hriechu a schopnosti kajúcnika udelil spásonosné a zodpovedajúce skutky zadosťučinenia. (DE FIDE)
309. Aj mimosviatostné kajúce skutky, ako dobrovoľné konanie kajúcich skutkov a trpezlivé znášanie Božích navštívení, majú zadosťučiňujúcu hodnotu. (DE FIDE)
310. Forma sviatosti pokánia spočíva v slovách rozhrešenia. (DE FIDE)
311. Rozhrešenie v spojení s aktami kajúcnika spôsobuje odpustenie hriechov. (DE FIDE)
312. Hlavným účinkom sviatosti pokánia je znovuzmierenie hriešnika s Bohom. (DE FIDE)
313. Tie dobré skutky, ktoré boli vykonané v stave milosti, ale ťažkým hriechom usmrtené, t.j. ktoré sa stali neúčinnými, znova ožijú. (SENT.COMM.)
314. Pre tých, ktorí po krste upadli do ťažkého hriechu, je sviatosť pokánia k spáse nevyhnutná. (DE FIDE)
315. Vlastníkmi odpúšťajúcej moci Cirkvi sú jedine biskupi a kňazi. (DE FIDE)
316. Absolúciu, ktorú by udelili diakoni, klerici nižšieho stupňa a laici, nemožno pokladať za sviatostné rozhrešenie. (DE FIDE)
317. Sviatosť pokánia môže prijať každý pokrstený, ktorý po prijatí krstu upadol do ťažkého, alebo ľahkého hriechu. (DE FIDE)
318. Cirkev vlastní moc udeľovať odpustky. (DE FIDE)
319. Prameňom odpustkov je zadosťučiňujúci poklad Cirkvi, ktorý pozostáva z nadmerných zásluh Ježiša Krista a svätých. (SENT.CERTA)
320. Používanie odpustkov je pre veriaceho užitočné a spásne. (DE FIDE)
Pomazanie nemocných
321. Pomazanie nemocných je pravá a osobitná sviatosť, ktorú ustanovil Ježiš Kristus. (DE FIDE)
322. Matéria remota pomazania nemocných je olej. (DE FIDE)
323. Formou sviatosti sú slová modlitby za chorého, ktoré predpisujú liturgické knihy a ktoré sprevádzajú mazanie. (DE FIDE)
324. Pomazanie nemocných udeľuje chorému posväcujúcu milosť, aby ho pozdvihla a posilnila. (DE FIDE)
325. Pomazanie nemocných spôsobuje odpustenie ešte prítomných ťažkých a ľahkých hriechov. (DE FIDE)
326. Pomazanie nemocných niekedy spôsobí, ak je to na osoh spásy duše, aj prinavrátenie telesného zdravia. (DE FIDE)
327. Pomazanie nemocných nie je per se nevyhnutné k spáse. (SENT.CERTA)
328. Pomazanie nemocných môžu platne vysluhovať len biskupi a kňazi. (DE FIDE)
Sviatosť kňazstva
329. Posvätenie kňazstva je pravá a samostatná sviatosť, ktorú ustanovil Ježiš Kristus. (DE FIDE)
330. Štyri nižšie svätenia a subdiakonát neboli sviatostné stupne vysviacky, ale len sväteniny. (SENT.CERTA)
331. Kňazská vysviacka je sviatosť. (DE FIDE)
332. Biskupská vysviacka je sviatosť. (SENT.CERTA)
333. Biskupi sú nadriadenými kňazom. (DE FIDE)
334. Diakonská vysviacka je sviatosť. (SENT.CERTA)
335. Matériou diakonskej, kňazskej a biskupskej
vysviacky je iba vkladanie rúk. (S.FIDEI PROX.)
336. Podávanie posvätného náčinia nie je nevyhnutné pri diakonskej, kňazskej a biskupskej vysviacke. (S.FIDEI PROX.)
337. Forma diakonskej, kňazskej a biskupskej vysviacky spočíva jedine v slovách, ktoré
bližšie určujú vkladanie rúk. (S.FIDEI PROX.)
338. Sviatosť posvätenia kňazstva udeľuje prijímateľovi posväcujúcu milosť. (DE FIDE)
339. Sviatosť posvätenia kňazstva vtláča prijímateľovi charakter (nezmazateľný duševný znak). (DE FIDE)
340. Vysluhovateľom posvätenia kňazstva je jedine platne vysvätený biskup. (DE FIDE)
341. Posvätenie kňazstva platne prijať môže len pokrstený mužského pohlavia. (SENT.CERTA)
Sviatosť manželstva
342. Manželstvo ustanovil nie človek, ale Boh. (SENT.CERTA)
343. Manželstvo je pravá a osobitná sviatosť, ktorú ustanovil Ježiš Kristus. (DE FIDE)
344. Manželský zväzok, ktorý vzniká medzi mužom a ženou, tvorí celoživotné spoločenstvo, ktoré svojou prirodzenosťou je určené pre dobro manželov a pre plodenie a výchovu detí. (SENT.CERTA
por.CIC 1055 §1)
345. Podstatnými vlastnosťami manželstva je jednota (monoteizmus) a nerozlučiteľnosť. (SENT.CERTA)
346. Každý platný manželský súhlas medzi kresťanmi je samosebou sviatosťou. (SENT.CERTA)

347. Zo sviatostného manželského súhlasu vzniká manželský zväzok, ktorý zaväzuje obidvoch manželov k celoživotnému nerozlučiteľnému životnému spoločenstvu. (DE FIDE)
348. Sviatostné manželstvo udeľuje prijímateľom posväcujúcu milosť. (DE FIDE)
349. Prijímatelia sviatosti manželstva sú vzájomne jeden druhému vysluhovateľom sviatosti manželstva. (SENT.CERTA)
350. Cirkev má vlastné a výlučné právo vydávať zákony a súdiť vo veciach manželstva medzi pokrstenými , nakoľko sa to týka manželstva. (SENT.CERTA)
O POSLEDNÝCH VECIACH
351. V prítomnom poriadku spásy smrť je následkom
trestu za hriech. (DE FIDE)
352. Všetci ľudia následkom dedičného hriechu podliehajú zákonom smrti. (DE FIDE)
353. Smrťou končí čas záslužnosti a hriešnosti ako aj možnosti obrátenia sa. (SENT.CERTA)
354. Bezprostredne po smrti sa uskutoční zvláštny Boží súd, v ktorom Božský rozsudok rozhodne o večnom osude zomrelého. (S.FIDEI PROX.)
355. Duše spravodlivých, ktoré v okamihu smrti budú čisté od vín za hriechy a od trestu za hriechy, pôjdu do neba. (DE FIDE)
356. K podstatnej nebeskej blaženosti, ktorá vyplýva z bezprostredného videnia Boha sa pridruží aj akcidentálna blaženosť, ktorá pochádza z prirodzeného poznania a lásky stvorených dobier. (SENT.COMM.)
357. Nebeská blaženosť trvá naveky. (DE FIDE)
358. Stupeň nebeskej blaženosti jednotlivých blažených je rôzny, a to podľa stupňa ich zásluh. (DE FIDE)
359. Duše tých, ktorí zomrú v osobnom ťažkom hriechu, pôjdu do pekla. (DE FIDE)
360. Pekelný trest trvá naveky. (DE FIDE)
361. Miera trestu jednotlivých zatratených je rôzna;
podľa stupňa ich viny. (SENT.COMM.)
362. Duše spravodlivých, ktorí v okamihu smrti sú poškvrnení ľahkými hriechmi, alebo dočasnými trestami za hriechy, pôjdu do očistca. (DE FIDE)
363. Očistcový oheň bude trvať do všeobecného súdu. (SENT.COMM.)
364. Na konci sveta príde Kristus v sláve, aby súdil. (DE FIDE)
365. Časový okamih druhého Ježišovho príchodu je ľuďom neznámy. (SENT.CERTA)
366. V posledný deň všetci zomrelí vstanú so svojími
telami. (DE FIDE)
367. Mŕtvi vstanú s tým istým telom (číselne), ktoré nosili na zemi. (DE FIDE)
368. Telá spravodlivých budú podľa vzoru zmŕtvychvstalého Kristovho tela pretvorené a oslávené. (SENT.CERTA)
369. Telá zatratených vstanú nepominuteľné a nesmrteľné, ale nebudú oslávené. (SENT.CERTA)
370. Kristus pri svojom druhom príchode bude súdiť všetkých ľudí. (DE FIDE)
371. Prítomná trvácnosť sveta sa pominie v posledný deň. (SENT.CERTA)
372. Prítomná trvácnosť sveta sa pretvorí v posledný deň. (SENT.CERTA)
Dufam, ze sa nenahnevas, ked TOTO nebudem povazovat za "vzdelavanie sa".
Lebo zajtra si sadnu k dobremu vinku 5 kardinali a na najblizsom koncile sa zoznam "predlzi" o dalsich 10 "dogiem" !
Mna nezaujima povod textov, ani ich "studium", ani ich preklady, ani ich "kritika" !
Mna zaujima ich logika a hlavne pravdivostny obsah.
Preco takto reagujem ?
Uz som to spominal: Pretoze snad neexistuju dvaja katolici, ktori by hovorili (a aj verili v) TO ISTE !
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 10:41:56   Re: Adam a Eva
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 11972 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
Lebo zajtra si sadnu k dobremu vinku 5 kardinali a na najblizsom koncile sa zoznam "predlzi" o dalsich 10 "dogiem" !
zase az tak lahko tie dogmy nevznikaju a uz su pomerne ustalene

Citácia:
Mna zaujima ich logika a hlavne pravdivostny obsah.
vnutorna logika?
duchovna skusenost pretavena do dostatocne vseobecnej teorie
musi ist o krestansku duchovnu skusenost
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 10:45:27   Re: Adam a Eva
 
Obrázok užívateľa

od 14.08.2012 20:10:44
napísal 1515 príspevkov
Citácia:
Dufam, ze sa nenahnevas, ked TOTO nebudem povazovat za "vzdelavanie sa".
Pre teba ako nevericeho to naozaj nema vyznam. Ale pre krestana velky. Dogmy vznikali cez 2000 rokov takze nie je to vyhlasenie od boku ale velmi starostlive zvazenie.

Citácia:
Lebo zajtra si sadnu k dobremu vinku 5 kardinali a na najblizsom koncile sa zoznam "predlzi" o dalsich 10 "dogiem" !
To je len tvoj nazor nezakladajuci sa na pravde. Na poslednom koncile sa neprijala ziadna dogma.
Citácia:
Mna nezaujima povod textov, ani ich "studium", ani ich preklady, ani ich "kritika" !
Mna zaujima ich logika a hlavne pravdivostny obsah.
Ak ta nezaujima ich studium, kritika ako ta moze zaujimat ich pravdivostny obsah? Ako sa k nemu chces dopatrat? U kamaratov pri pive urcite nie ani. Tak potom od koho?
Citácia:
Preco takto reagujem ?
Uz som to spominal: Pretoze snad neexistuju dvaja katolici, ktori by hovorili (a aj verili v) TO ISTE !
Domienka nezakladujuca sa na pravde. Urcite si to pocul x-krat ale zopakujem to. Katolici veria a hovoria to iste. Je to okrem ineho ich povinnost. To,ze to veriaci chapu niektore veci viac a niektore niektore menej a vysvetluju si ich tak ako si vysvetluju je uplne normalne. Sme len ludia a sme nedokonali. Stale sa maju moznost sa dovzdelat. Tu nie sme u Svedkov Jehovovych kde je zakazane vobec co len kecnut o niecom takom, ze niecomu nerozumie a niecomu nechape. V ramci katolickej nauky a Katolickej cirkvi existuje stale velky priestor na diskusiu a rozne nazory pokial ide o vec, ktora nie je teologicky uzavreta.
_________________
Ak mlčíš, mlč z lásky, ak hovoríš, hovor z lásky, ak napomínaš, napomínaj z lásky, ak odpúšťaš, odpúšťaj z lásky ( sv. Augustin )
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 11:16:36   Re: Adam a Eva
 

od 26.02.2014 10:28:23
napísal 69 príspevkov
Priatelia dala by sa prejaviť dobrá vôľa k diskusii tým, že sa budeme ako-tak držať merita témy? T.j. do akej miery je viera o Adamovi a Eve (tak ako ju predkladá Biblia) realistická a do akej miery je o tejto problematike realistické učenie Katolíckej cirkvi.

Ďakujem :)
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 11:21:46   Re: Adam a Eva
 
Obrázok užívateľa

od 14.08.2012 20:10:44
napísal 1515 príspevkov
Priatelu, mas pravdu, ale sam dobre vies ako to vzdy dopadne ;)
_________________
Ak mlčíš, mlč z lásky, ak hovoríš, hovor z lásky, ak napomínaš, napomínaj z lásky, ak odpúšťaš, odpúšťaj z lásky ( sv. Augustin )
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 12:08:12   Re: Adam a Eva
 

od 26.02.2014 10:28:23
napísal 69 príspevkov
Možno by nebolo zlé uviesť, čo konkrétne je teologicky uzavretá téma v súvislosti s Adamom a Evou. Nech nevznikajú zbytočné nedorozumenia.
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 12:08:37   Re: Adam a Eva
 
Obrázok užívateľa

od 25.03.2013 13:37:28
napísal 493 príspevkov
Guliver píše:
Priatelia dala by sa prejaviť dobrá vôľa k diskusii tým, že sa budeme ako-tak držať merita témy? T.j. do akej miery je viera o Adamovi a Eve (tak ako ju predkladá Biblia) realistická a do akej miery je o tejto problematike realistické učenie Katolíckej cirkvi.

Ďakujem :)
Skús si prečítať ako funguje evolúcia od biológov krok po kroku a uvidíš potom, že predstava o Adamovi a Eve z ktorých existuje údajne celé ľudské pokolenie vôbec nieje reálna. Dá to dosť námahy avšak veľa vecí sa ti tým vysvetlí aspoň teda mne sa vysvetlilo.
Teória evolúcie:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Te%C3%B3ria_evol%C3%BAcie_%28biol%C3%B3gia%29
Biblia verzus Darwin:
http://www.youtube.com/watch?v=UYvt7IAIQKk
_________________
"Reason obeys itself; and ignorance submits to whatever is dictated to it." - Thomas Paine
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 12:18:09   Re: Adam a Eva
 

od 26.02.2014 10:28:23
napísal 69 príspevkov
Ďakujem za linky, ale ja nemám problém s evolúciou. :D
Môj problém, je ako sa dá zosúladiť s učením KC. Vysvetlím: ako to pozorujem, tak sú dve hlavné tendencie:
- prvá - úplné odmietanie evolúcie a doslovný výklad Biblie. Každého ( JPII) kto pripúšťa evolúciu označujú minimálne za modernistu a heretika. Nemajú žiadne racionálne argumenty.
- druhá - opatrné pripúšťanie evolúcie, ale prakticky žiadne argumenty na jej zosúladenie s aktuálnym učením KC. A celkom tomu rozumiem: pracne vybudovaná stavba učenia by sa musela "prekopať" od základu, čo asi prináša zásadnú obavu zo straty kredibility. Takže sa točíme v bludnom kruhu a ostávame min. 200 rokov pozadu ako to povedal jeden už zosnulý kardinál
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 12:25:31   Re: Adam a Eva
 
Obrázok užívateľa

od 25.03.2013 13:37:28
napísal 493 príspevkov
Guliver píše:
Ďakujem za linky, ale ja nemám problém s evolúciou. :D
Môj problém, je ako sa dá zosúladiť s učením KC. Vysvetlím: ako to pozorujem, tak sú dve hlavné tendencie:
- prvá - úplné odmietanie evolúcie a doslovný výklad Biblie. Každého ( JPII) kto pripúšťa evolúciu označujú minimálne za modernistu a heretika. Nemajú žiadne racionálne argumenty.
- druhá - opatrné pripúšťanie evolúcie, ale prakticky žiadne argumenty na jej zosúladenie s aktuálnym učením KC. A celkom tomu rozumiem: pracne vybudovaná stavba učenia by sa musela "prekopať" od základu, čo asi prináša zásadnú obavu zo straty kredibility. Takže sa točíme v bludnom kruhu a ostávame min. 200 rokov pozadu ako to povedal jeden už zosnulý kardinál
Tí čo odmietajú evolúciu s tými sa nieje o čom baviť to sú fundamentalistickí fanatici. Potom by mali rovnako odmietnúť aj PC, TV, mobil a iné technológie, ktoré im rovnaké vedecké princípy dali. Teda k tvojmu prvému bodu nieje o čom s takými osobami pretože ich najčastejšie argumenty nemajú reálne podložené nijak. Myslím si, že taký človek sa tu na fóre nenájde čo by odmietal evolúciu.

Druhý bod zosúladenie evolúcie s aktuálnym učením KC to by som aj ja rád videl ako sa s tým popasujú. Imho si myslím, že sa to ani nedá avšak nechám sa poučiť kresťanmi o tom ako to vlastne vnímajú.
_________________
"Reason obeys itself; and ignorance submits to whatever is dictated to it." - Thomas Paine
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 13:03:12   Re: Adam a Eva
 

od 16.11.2006 12:42:16
napísal 18265 príspevkov
Guliver píše:
Možno by nebolo zlé uviesť, čo konkrétne je teologicky uzavretá téma v súvislosti s Adamom a Evou. Nech nevznikajú zbytočné nedorozumenia.
Presne to som mal na mysli, ked som sa pytal, co vlastne (pre katolikov) PLATI.
Bol som "odpinknuty" na dogmy, ktore su "a must" - ostatne "jak se komu zlibi" ... :lol:
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 27.02.2014 13:29:39   Re: Adam a Eva
 
Obrázok užívateľa

od 14.08.2012 20:10:44
napísal 1515 príspevkov
Citácia:
Druhý bod zosúladenie evolúcie s aktuálnym učením KC to by som aj ja rád videl ako sa s tým popasujú. Imho si myslím, že sa to ani nedá avšak nechám sa poučiť kresťanmi o tom ako to vlastne vnímajú.
Ja by som skor videl problem v tom,ze nevies aka je nauka KC ohladne evolucie . Mysliet si mozes samozrejme cokolvek, ale nazor vyslovuj ked poznas nazor druhej strany. Mozno budes velmi prekvapeny. Co sa tyka evolucie samotnej tak sa obavam sa,ze ani veda ci sekularny svet ako taky nema ustaleny nazor na evoluciu, kedze vsetko je viec menej vecou "terorie" a to urcite nie jedinej.
_________________
Ak mlčíš, mlč z lásky, ak hovoríš, hovor z lásky, ak napomínaš, napomínaj z lásky, ak odpúšťaš, odpúšťaj z lásky ( sv. Augustin )
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 83 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1, 2, 3, 4, 5, 6  Ďalší

Obsah fóra » Náučné témy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: