Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Náučné témy


 [ Príspevkov: 39 ]  Choď na stránku 1, 2, 3  Ďalší
Autor Správa
 
Obrázok užívateľa

od 07.08.2006 22:41:06
napísal 11016 príspevkov
Krst detí

Prvé storočie: Už v Biblii je viacero pasáži v jeho prospech, napr. Sk 2:38-39:
    Peter im povedal: "Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko; všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh."

Druhé storočie: nálezy vo katakombách 2. a 3. storočia výslovne svedčia, že boli krstené aj deti [viď.: Corpus Inscriptionum Graecarum, 9727, 9801, 9817; E. Diehl, Inscriptiones Latinae Christianae Veteres. (Berlin 1961), nos. 1523(3), 4429A.], na ktoré referuje Inštrukcia o krste detí: http://www.vatican.va/roman_curia/congregations/cfaith/documents/rc_con_cfaith_doc_19801020_pastoralis_actio_en.html od konkregácie pre náuku viery.

Sv. Irenej (2. storočie) vraví:
    „(Ježiš) prišiel zachrániť všetkých skrze neho. Všetkých vravím, ktorí skrze neho sú znovuzrodení v Bohu: nemluvňatá, deti, mladých i starých ... skrze každý vek: stanúc sa nemluvňatom pre nemluvňatá posvätil nemluvňatá, dieťaťom pre deti posvätil tých, čo sú v tom veku ...“ (Contra Haereses 2:22:4; PG 7:784).

Apoštolská tradícia (pravdepodobne krátko po roku 200) v opise krstného obradu:
    „Najprv pokrstite deti. Všetci, ktorí môžu hovoriť sami za seba, nech tak urobia. Za tých, ktorí nemôžu hovoriť sami za seba, nech hovoria rodičia, alebo niektorý ich príbuzný.“

Origenes (c.185–254):
    „Cirkev dostala od apoštolov zvyk dávať krst dokonca i nemluvňatám. Apoštoli - ktorým bolo zverené tajomstvo božských sviatostí - vedeli, že každý je v stave (dedičného) hriechu (Rim 5:12), ktorý má byť umytý skrze vodu a ducha (Jn 3:5)“ (Komentár k Rim 5:9; PG 14:1047).
    „Každá duša, ktorá sa narodí do tela je zašpinená špinou zla a hriechu . . . V Cirkvi sa však udeľuje krst na odpustenie hriechov, a podľa zvyku Cirkvi je krst dávaný dokonca aj nemluvňatám.“ (Homil. in Leviticus 8:3).

Sv. Cyprián (c.200–258) na koncile v Kartágu (v r. 253) obhajoval krst detí už hneď po narodení proti názoru Fidusa, ktorý tvrdil, že to má byť až po 8. dni života. Viď. jeho Epištolu 58.
...o tejto udalosti pojednáva aj sv. Augustín zdôrazňujúc:
    „Cyprián (c.200–258) nevydal nový dekrét, ale len zachoval najpevnejšiu vieru Cirkvi v snahe napraviť niekoho (Fidusa), ktorý si myslel, že deti nemajú byť krstené pred ôsmym dňom po svojom narodení ... súhlasil - spolu so svojimi biskupmi - že deti môžu byť pokrstené hneď ako sa narodia.” (Listy 166:8:23 [A.D. 412]).

Sv. Gregor Naziánsky (c.329–c.390) v Orácii o svätom Krste vraví:
    „Máte nemluvňa? Nenechajte hriechu žiadnu šancu, ale radšej nech sú menluvňatá posvätené už od detstva. Od jeho najútlejšieho veku nech je posvätené Duchom. Bojíte sa pečate [krstu] z dôvodu slabosti prirodzenosti? Ach, aká bojazlivá matka a aká malá viera!“ (40:7). „Lepšie, keď je posvätené nevedome ako keď odídu nezapečatené a nezasvätené.“ (40:28).

Sv. Ján Chryzostom (c.347–407) in Catecheses ad illuminandos (r. 388), z ktorej cituje aj Augustín (Contra Iulianum 1, 6, 21):
    „Vidíš, koľko veľa účinkov má krst ... Preto krstíne aj deti, hoci nie sú znečistené (osobnými) hriechmi, ale aby im mohla byť daná svätosť, spravodlivosť, adoptívnosť, detičstvo, bratstvo s Kristom a aby sa stali údmi jeho tela.“

Sv. Augustín (354–430)
    Čo univerzálna Cirkev zachováva nie ako ustanovenie koncilov, ale ako niečo vždy zachovávané, je najsprávnejšie veriť, že sa traduje z apoštolskej autority. Navyše v krste detí môžeme vidieť paralelu s obriezkou, ktorá bola prijatá od Boha už skoršími ľuďmi, keď bol Abrahám ospravedlnený ... apoštol vraví: "Znak obriezky dostal ako pečať spravodlivosti z viery" (Rim 4,11), ktorý už svojim srdcom uveril a počítalo sa mu to ku spravodlivosti (porov. Rim 4, 3. 10, 10). Prečo mu potom bolo prikázané, že má obrezať každého chlapca na ôsmy deň (Gn 17:9-14), hoci oni ešte nemohli veriť vlastným srdcom, aby sa im to počítalo ku spravodlivosti, ak nie preto, že už sviatosť samotná mnoho znamená? ... Preto keď iní odpovedajú za nich, aby sa pre nich naplnilo slávenie sviatosti, počíta sa to k ich posväteniu, pretože sami za seba nemôžu odpovedať. Ale ak iný odpovedá za toho, kto môže odpovedať, tak to neplatí - podľa onoho pravidla, ktoré sa hovorí v Evanjeliách, a ktorý každý prirodzene vníma, keď sa číta: "Má svoj vek, nech sám za seba hovorí" (Jn 9,21).“ (O krste, proti Donatistom, lib. 4, cap. 24, num. 31 [A.D. 400].)

Koncil MILEUM II. z r. 416 (schválený pápežom Innocentom) a koncil Kartágijský (XVI) z r. 418 schválený pápežom Zosimom vyhlásili:
    "Kto by tvrdil, že nemluvňatá čerstvo z lona matky nemajú byť pokrstené ... nech je anathemovaný [exkomunikovaný]. Pretože apoštol [Pavol] hovorí: "skrze jedného človeka (Adama) vstúpil do sveta hriech a skrze hriech smrť, a tak prešiel na všetkých ľudí, lebo (v ňom) všetci zhrešili" [Rim. 5:12], čo nesmie byť chápané inak ako Katolícka Cirkev všade vždy chápala. Preto dokonca aj nemluvňatá, ktoré sami nie sú schopné spáchať hriech, majú byť skutočne pokrstené na odpustenie hriechov, tak, aby to, čo prijali generovaním, mohlo byť umyté zregenerovaním/znovuzrodením." (DS 223; D 102).

A takto túto tradíciu prijatú od apoštolov dodnes zachováva drvivá väčšina kresťanov: katolíci, pravoslávni, ba dokonca aj väčšina protestantov: anglikáni, lutheráni, reformovaní (kalvinisti), presbyteriáni, väčšina metodistov, a i...

Počas reformácie len Anabaptisti zavrhli krst detí, za čo boli ostro kritizovaní aj ostatnými protestantami. Poslednú dobu sa k nim pridala aj väčšina letničných/pentakostálnych hnutí a rôzne sekty ako jehovisti, advenstisti siedmeho dňa, atď... - tí totiž odmietli Tradíciu a začali si vykladať Bibliu posvojom, čo síce robili aj ostatní protestanti, avšak ostatní protestanti tiež súhlasia s katolíckou Tradíciou v tejto otázke.

Tridentský koncil, sess. 7, o krste, kán. 13 (DS 1626; D 869) zopakoval proti Anabaptistom a pod. tradičné učenie:
    "Kto hovorí, že malé deti sa po prijatí krstu nemajú počítať medzi veriacich, lebo nemajú skutok viery, a preto po dosiahnutí veku rozoznávania majú byť opätovne pokrste­né, alebo že je lepšie vynechať ich krst, než ich len bez ich vlastného úkonu viery pokrstiť na základe viery Cirkvi, nech je anathemovaný."
_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
Hore
 Profil  
 
 
Obrázok užívateľa

od 07.08.2006 22:41:06
napísal 11016 príspevkov
nαjmεnší píše:
túto tradíciu prijatú od apoštolov dodnes zachováva drvivá väčšina kresťanov: katolíci, pravoslávni, ba dokonca aj väčšina protestantov: anglikáni, lutheráni, reformovaní (kalvinisti), presbyteriáni, väčšina metodistov, a i...

Počas reformácie len Anabaptisti zavrhli krst detí, za čo boli ostro kritizovaní aj ostatnými protestantami. Poslednú dobu sa k nim pridala aj väčšina letničných/pentakostálnych hnutí a rôzne sekty ako jehovisti, advenstisti siedmeho dňa, atď... - tí totiž odmietli Tradíciu a začali si vykladať Bibliu posvojom, čo síce robili aj ostatní protestanti, avšak ostatní protestanti tiež súhlasia s katolíckou Tradíciou v tejto otázke.
Podrobnejšie o tom je anglicky tu:
Zdôrazňujem, že argumenty onakých sektárov neuznáva ani väčšina samotných protestantov!!!

A keby sa aj niekomu predsa páčili, prax prijatá apoštolmi a zachovávaná Cirkvou svedčí proti nim. A tiež autorita samotnej Cirkvi, ktorá je "stĺp a opora pravdy" (1Tim 3,15) rozhodla jednoznačne proti nim. Zatiaľ čo ich súkromné interpretácie nemajú autoritu žiadnu...

Pozrime sa však predsa, na tie ich argumenty - linkovaná wikipédia spomína hlavné námietky/výroky, ktoré tvrdia takéto sekty, a tiež romanH linkoval nejaké interpretácie, takže čerpám z týchto zdrojov:

___________________________________

    - Námietka (link od romanH): Tradičná analógia medzi obriezkou a krstom je nebiblická.
    Odpoveď: tú analógiu robil sám Pavol v Kol 2:11-12
      „[V Kristovi] ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením hriešneho tela. S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych“ (Kol 2:11-12)

    ___________________________________

    - Námietka (wiki): Obriezka je znak a pečať fyzického narodenia, krst však je znakom a pečaťou znovuzrodenia.
    Odpoveď: Obriezka nebola znakom fyzického narodenia, ale znakom "zmluvy", ktorú Boh uzavrel s Abrahámom. Tiež to vidíme aj z toho, že sa nedávala len deťom, ale aj dospelým konvertitom, sám Abrahám bol obrezaný už ako dospelý.
      Gn 17:10 "Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia!"
      Gn 17:26 "V ten istý deň bol obrezaný Abrahám i jeho syn Izmael a s ním boli obrezaní všetci muži jeho domu, tak tí, čo sa narodili v jeho dome, ako aj tí, čo boli od cudzinca kúpení za peniaze."
    Ježiš však uzavrel novú zmluvu a jej vstupnou sviatosťou bol krst, o ktorom hovorí Peter v Sk 2:38-39:
      Peter im povedal: "Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko; všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh."

    ___________________________________

    - Námietka (wiki): Jánov Krstiteľ krstil ľudí, od ktorých sa vyžadovalo, aby boli obrezaní.
    - Námietka (wiki): Ježiš bol pokrstený vo veku 30 rokov.
    Odpoveď: Tieto námietky hovoria o Jánovom krste, ktorý bol len prípravou na Ježišovo pôsobenie, nebol to Ježišov krst, ako sám Ján vraví:
      "Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. ... On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom." (Mt 3:11; Lk 3:16)

    ___________________________________

    - Námietka (wiki): Krst reprezentuje viac než len fyzické umytie, ale (reprezentuje) očistenie a dobrý stav pred Bohom, t.j. znovuzrodenie. (Rim 6)
    Odpoveď: Áno, a presne to krst vykonáva u detí. Nie je to len púhe umytie vo vode, ale sviatosť, ktorá sprospredkúva určitú milosť - ako to aj kresťania vždy chápali, ako sme videli vyššie.

    ___________________________________

    - Námietka: Krst je na odpustenie hriechov (Lk 3,3; Mk 1,4; Sk 13,24; Sk 19,4), avšak malé deti nie sú schopé pokánia.
    Odpoveď: Lenže malé deti ešte ani nemajú osobné hriechy, z ktorých by bolo potrebné robiť pokánie. Na strane druhej, majú dedičný hriech - ako svedčí Dávid ("Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať" Ž 51:7) a Pavol (Rim 5:12-18 : "ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriechu smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. ... previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom"), tiež - ako argumentoval Augustín proti Juliánovi (De Nupt., lib.2, cap. 33.), Ježiš podľa Biblie vylial svoju krv "na odpustenie hriechov" (Mt 26,28; viď. tiež Iz 53 a i.), pričom ju však vylial "za všetkých" ("vydal ho za nás všetkých" Rim 8:32; "zomrel za všetkých" 2Kor 5,14-15; "výkupné za všetkých" 1Tim 2:4-6; "je zmiernou obetou za hriechy celého sveta" 1Jn 2,2), preto musí byť aj už v deťoch nejaký hriech, keď aj za nich vylial svoju krv (argumentuje tam Augustín).

    ___________________________________

    - Námietka: Deti nevedia navonok vyjadriť svoju vieru.
    Odpoveď: Práve preto, že sami nevedia, tak sa to ani nemôže od nich žiadať, ale robí to namiesto nich Cirkev, podobne ako starozákonná obriezka ako znak zmluvy počas SZ sa dávala už deťom, kde rodičia rozhodli za nich. A takto to chápali aj kresťania, preto napr. spis Apoštolská tradícia vraví:
      „Najprv pokrstite deti. Všetci, ktorí môžu hovoriť sami za seba, nech tak urobia. Za tých, ktorí nemôžu hovoriť sami za seba, nech hovoria rodičia, alebo niektorý ich príbuzný.“
    sv. Augustín (354–430) vysvetľuje:
      "Preto keď iní odpovedajú za nich, aby sa pre nich naplnilo slávenie sviatosti, počíta sa to k ich posväteniu, pretože sami za seba nemôžu odpovedať. Ale ak iný odpovedá za toho, kto môže odpovedať, tak to neplatí - podľa onoho pravidla, ktoré sa hovorí v Evanjeliách, a ktorý každý prirodzene vníma, keď sa číta: "Má svoj vek, nech sám za seba hovorí" (Jn 9,21).“ (O krste, proti Donatistom, lib. 4, cap. 24, num. 31 [A.D. 400].)

    ___________________________________

    - Námietka (link od romanah): Nový zákon nikde nepopisuje krst ako znamenie Novej zmluvy. Je to viera v Ježiša Krista, ktorá umožňuje človeku, aby získal požehnania vyplývajúce z Nového zákona (1 Korinťanom 11:25; 2 Korinťanom 3:6; Židom 9:15). ... Keď sa strážny žalára opýtal Pavla, čo musí urobiť na to, aby bol spasený, Pavol NEPOVEDAL, „uver v Ježiša, daj sa pokrstiť a zúčastni sa prijímania”. Pavol skôr povedal, „Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom” (v. 31). A tak vidíme, že je to viera, ktorá je tou ingredienciou nevyhnutnou na spasenie. Bolo pochopiteľné, že človek, ktorý uveril, sa dal aj pokrstiť, ale krst nebol na získanie spasenia nevyhnutný. Keby bol, Pavol by mu určite pripisoval väčšiu váhu na svojich misijných cestách (1 Korinťanom 1:14-18). ... v rámci celého Písma je to viera a nie viera PLUS krst, ktorá sa vníma ako prostriedok, ktorým človek prijíma spasenie (Ján 1:12; 3:14-16; Efežanom 2:8-9; Rímanom 3:19-26; 4; 10:9-13; atď.).
    Odpoveď: To, že Pavol hovorí, že majú uveriť, už v sebe automaticky zahŕňa aj zachovávanie všetkého, čo viera prikazuje, čím je aj krst, skutky milosrdenstva, atď., "viera bez skutkov je mŕtva" (Jak 2,20), musí to byť "viera činná skrze lásku" (Gal 5:6; cf. Mt 25:35nn; Zjv 14:13 a i).
    Pavol tiež krstil a vo svojich spisoch zdôrazňoval zmysel krstu (viď. nižšie), ktorý navyše prikazoval už aj Ježiš a aj apoštoli, takže ako sa tamtí môžu tváriť, akoby krst vlastne ani žiaden zmysel nemal? Podobne sa tvária aj o Eucharistii, hoci Ježiš o nej hovoril: "Ak nebudete jesť telo Syna človeka"...
      Jn 6:33 Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpi z neba a dáva svetu život. ...
      50 Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.
      51 Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta."
      52 Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: "Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!"
      53 Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
      54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
      55 Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
      56 Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.
      57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
      58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky."
    A o krste Ježiš ešte všeobecnejšie vravel:
      "Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto neznovuzrodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva." (Jn 3:5)
    Sú to vážne slová, takže to nemožno oddeľovať, že stačí uveriť a nič iné už nekonať, keď predsa Ježiš prikazuje aj toto a toto o tom hovorí ("ak sa niekto neznovuzrodí z vody a z Ducha"), ako aj iné veci prikazuje: milovať blížneho, konať skutky milosrdenstva (Mt 25:35nn) a i.

      Mt 28,19 Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého
      Mk16,16 Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.
      Jn 3,22 Potom prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil.

      Sk 2,38 Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.
      1Pt 3,21 To je predobraz krstu, ktorý teraz vás zachraňuje. Nie tým, že odstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha čisté svedomie pre zmŕtvychvstanie Ježiša Krista

    A aj Pavol, hoci Korinťanom vravel, že u nich mnohých nepokrstil, a že je rád - tak vravel len z dôvodu, že sa Korinťania delili medzi sebou podľa toho, kto ich pokrstil - ako svedčí kontext - a Pavol to teda uvádza ako dôvod, prečo sám radšej nekrstil, aby to nebrali na jeho chválu, ale radšej len evanjelizoval. No rozhodne aj tam sa spomína, že aj krstil, a to, že ostatných tam nekrstil, tých nechal krstiť Apollovi a iným, t.j. mal tam na krstenie aj iných ľudí, preto nemusel. Ale nie že by tvrdil, že sa nemusia nechať pokrstiť!
      1Kor
      11 Lebo z domu Chloe mi o vás, bratia moji, oznámili, že sú medzi vami sváry.
      12 Myslím na to, že každý z vás hovorí: "Ja som Pavlov", "Ja Apollov", "Ja zasa Kéfasov", "A ja Kristov".
      13 Je Kristus rozdelený? Vari bol Pavol za vás ukrižovaný? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrstení?
      14 Ďakujem Bohu, že som nikoho z vás nepokrstil, okrem Krispa a Gája,
      15 aby nik nemohol povedať, že ste pokrstení v mojom mene.
      16 Ba pokrstil som aj Stefanasov dom. Inak neviem, či by som bol ešte niekoho pokrstil.
      17 Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž.
    Na iných miestach PAVOL jasne hovorí o krste a aj krstí:
      Sk 19,3 : On sa opýtal: „Ako ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“
      Sk 19,4 : Pavol povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša.“
      Sk 19,5 : Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša.

      Sk 22,14 : Tu on povedal: »Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho úst.
      Sk 22,15 : Lebo mu budeš pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul.
      Sk 22,16 : A teraz - čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!«

      Rim 6,3 : Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení?
      Rim 6,4 : Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.

      Gal 3,27 : Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.
      Kol 2,12 : S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych

    - Námietka: V Biblii sa nespomína výslovne prípad, že by krstili deti.
    Odpoveď: V Biblii sa celkovo spomína len pár konkrétnych prípadov krstov, nie všetky, ktoré robili, takže aj keby sa toto nespomínalo, neznamená to, že to nerobili - už aj mimobiblické spisy prvých storočí svedčia o jednotnej všeobecnej tradícii krstiť už aj deti, tradícii prijatej priamo od apoštolov (viď. Origenes, Augustín), ináč si to veľmi reálne ani nejde vysvetliť, aby to bolo niečo tak všeobecne rozšírené a nikým neoznačované ako nejaký neskorší výmysel nepochádzajúci z podania apoštolov... - Taktiež dedičný hriech a všeobecný príkaz krstu implikuje, že by bolo bezpečnejšie ho dať už deťom, aby náhodou nezomreli bez neho...

    Napokon - hoci ako vravím, explicitné svedectvo z Biblie nie je nevyhnutné - určitý konkrétny príklad sa črtá v pasážach, kde sa vraví, že nechali pokrstiť aj ich "dom", t.j. všetkých ich domácich.

      1Kor 1:16 Ba pokrstil som aj Stefanasov dom.

      Sk 16:15 Dala sa so svojím domom pokrstiť.

      Sk 16:32-33
        32 A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome.
        33 V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.
        34 Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu.
    Ale proti tejto poslednej pasáži (no nie proti tým predošlým dvom) sa uvádza námietka na linku od rmanah, načo mu už ktosi odpovedal:
      misojogi píše:
      NÁMIETKA píše:
      Vidíme, že „rodina” nemohla zahŕňať novorodencov ani batoľatá, keďže vo verši 34 sa hovorí, že strážny žalára „plesal s celým domom uveriac Bohu”. Novorodenci a batoľatá však svoju vieru v Boha nedokážu takýmto spôsobom vyznávať.
      preco potom Pismo dokonca dvakrat (aj SZ aj NZ) hovori ze "Z ust nemluvniat pripravil si si chvalu" ? ? ?
    To "zaradoval sa" (ēgalliasato) "s celým domom", z takej frázy sa ozaj nedá dedukovať, že by tam nemohli byť deti. Môže sa to myslieť všeobecne, že tú príležitosť oslavovali, a tak sa radovali. Ale tiež to nemusel myslieť tak doslovne, že každý to aj nejako navonok prejavoval. Niečo ako keď sa povie: "celé mesto sa raduje", tak tým sa nepopiera, že nejaké malé dieťa zrovna spí a nedáva najavo radosť - alebo keď Mk 1:34 vraví "celé mesto sa zhromaždilo pri dverách", a podobné také všeobecné frázy. Navyše radovať sa dá aj vnútorne, ako sa spomína napr. "Ježiš sa ZARADOVAL (ēgalliasato) v duchu" (Lk 10:21) a všeobecne radosť, nemusí byť prejavovaná slovami, a už aj deti sa vedia radovať, hlavne keď cítia radosť od ostatných. Takže chopiť sa tejto frázičky že sa "zradoval s celým svojim domom", je veľmi slabé.

A takto zhruba toto sú tak zhrnuté tie rôzne argumenty. Už nejaké iné sú stále len dookola to isté v rôznych obmenách.
_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
Hore
 Profil  
 
 
Obrázok užívateľa

od 07.08.2006 22:41:06
napísal 11016 príspevkov
Pripomínam znova, že aj väčšina nekatolíkov, i špeciálne protestantov, uznáva krst detí.

Napr. toto je citát od evanjelikov/lutheránov:
ECAV: Michal Valčo, PhD., riaditeľ Biblickej školy v Martine: http://www.ecavba.sk/info_krst_teologia.php píše:
Krst detí vo svetle novozmluvného svedectva
...Treba tu povedať dve veci:
- Po prvé, spisy Novej Zmluvy zachycujú situáciu cirkvi v jej najmladšej dobe. Táto doba je charakterizovaná zvestovaním evanjelia dospelým ľuďom a získavaním dospelých ľudí pre cirkev (napr. Sk 8). Texty Písma, ktoré hovoria o krste dospelých, sú svojou povahou (literárnou) dobovými svedectvami prebiehajúcich udalostí, nie teologickou výpoveďou proti krstu detí. To znamená, že tie texty nám chcú opísať, ako fungovala evanjelizácia a nie nám prikázať, aby všetky ostatné krsty v kresťanských komunitách neskorších generácií vyzerali presne takto!
- Po druhé, krst detí nie je zakázaný, či spochybňovaný ani v Novej Zmluve ani v spisoch raných otcov cirkvi (tzv. Apoštolskí otcovia a prednicejskí cirkevní otcovia). [iii] Naopak, existuje niekoľko zmienok, ktoré takýto krst nevylučujú, ba priam predpokladajú. Jedná sa o situácie, kedy boli pokrstené celé domácnosti. Pavol spomína krst celej „domácnosti Štefanovej“ (1K 1:16) a v Skutkoch apoštolských máme domácnosť Lýdie (Sk 16:14-15) a domácnosť strážnika vo Filipis (kde bol Pavol vo väzení – pozri Sk 16:33).

Krst detí si vieme v situácii ranej cirkvi ľahko predstaviť z dvoch dôvodov.

- Po prvé, v ranom kresťanstve apoštolov boli aj deti veriacich rodičov pokladané v istom zmysle slova za „sväté“ (oddelené pre Boha), a to preto, lebo sa „posväcujú vo viere svojich rodičov“ (1K 7:14; porov.: Mk 10:13-16). Ako také sú aj ony účastníkmi Božej zmluvy a prijímatelia Božích zasľúbení.

- Po druhé, kresťania zo židovstva, vrátane samotných biblických pisateľov, prirovnávali krst so židovskou obriezkou [iv] (Kol 2:11nn). Táto „stará zmluva“ – znakom ktorej bola obriezka – bola ustanovená s dospelým (Abrámom – viď Gn 17:10), avšak platila následne aj pre deti patriarchov (Gn 21:4). Do zasľúbenej zeme Jozua doviedol nielen dospelých a „rozhodnutých,“ ale aj ich deti, ktoré ešte za seba rozhodnúť nevedeli. Izraelci nenechali svoje malé deti na brehu Červeného mora, alebo na brehu Jordánu, aby za nimi prišli, keď nájdu vo svojom srdci dosť viery a odhodlania! Tak ani kresťania nenechávajú svoje deti pred dverami Ježišovho kráľovstva, kým sa samé rozhodnú! Pavol poznal hĺbku a dôležitosť toho, čo sa deje s hriešnikom v krste. Chápal zároveň „neslýchané“ milosrdenstvo, ktoré hriešnika stretá v evanjeliu Ježiša Krista (1K 2:9; R 1:16). Vedel, že to nie je o tom, že ľudia „chcú“, alebo „bežia“, alebo túžia – ale je to o „Bohu, ktorý sa zmilúva“ (R 9:16), ktorý ako prvý miluje hriešnika celkom bezpodmienečne a prekvapujúco (1J 4:10.19), ktorého voľba umožnuje ľuďom prejsť zo smrti do života (J 15:16; porovnaj Ef 2:1-10). Biblia je plná textov, ktoré jednoznačne hovoria o Božom vyvolení si človeka pred tým, ako sa dotyčný jednotlivec môže pre Boha rozhodnúť (Jer 1:5; Lk 1:15; Lk 1:44; Mt 9:2; J 15:16 atď.). [v] Ak je naším Bohom skutočný Pán života a smrti, ktorý sa z vlastného rozhodnutia ako prvý skláňa k nám, vstupuje do nášho sveta (J 1:1nn; F 2:5-11) a do našich životov, plných vzbury a sebectva (R 5:6-8), potom je spása skutočne Jeho dielom, Jeho nezaslúženým darom. Krst novorodeniatok, v ktorom rodičia a celé kresťanské zhromaždenie odovzdáva bezmocné dieťa (bezmocného hriešnika!) do Božích rúk, je potom najkrajšou a najistejšou udalosťou Božieho skláňania sa k človeku. Toto chápanie vyplýva nielen z Pavlovej krstnej teológie, ale aj z Pavlovho chápania evanjelia ako „moci Božej na spasenie každému veriacemu“. Evanjelium ako moc Božia pôsobí v hriešnikovi slobodne, nespútane, vždy prekvapujúco a nad očakávania, aby naozaj platilo, že naša záchrana je jedine z Božej milosti, pre Krista, bez skutkov, aby sa nikto nechválil (Ef 2:5.8).
Alebo iný príklad: web Reformovanej cirkvi:
je krst nemluvniat biblický?

Verím, že je biblický základ pre jeho učenie aj praktizovanie. Dvakrát v Skutkoch 16. kapitole čítame o pokrstení celej rodiny v meste Filipis. Najprv sa obchodníčka menom Lýdia stala veriacou a dala pokrstiť celú svoju domácnosť, potom filipský žalárnik urobil to isté. Predpokladom je, že deti a nemluvňatá boli s najväčšou pravdepodobnosťou pokrstené spolu s dospelými v tých domácnostiach.

Na základe čoho to môžeme tvrdiť? Môžeme tak urobiť najmä vďaka tomu, že tieto príbehy sú paralelou presne k tomu, čo starozákonný patriarcha Abrahám urobil v knihe Genesis ohľadom obriezky. Abrahám poslušne obrezal všetko mužské narodené v jeho domácnosti, otroka i slobodného, ako mu Boh prikázal urobiť na znak zmluvy, ktorú s ním Boh uzavrel (1. Moj 17, 23-27)

Poznáme tiež z 3. knihy Mojžišovej 12, 3, že, ako potomkovia Abrahámovi, židovský národ mal obrezávať narodených chlapcov "na ôsmy deň".

Predpoklad tu potom je, že Abrahám obrezal všetko mužské svojej vlastnej domácnosti – dospelých, deti, nemluvňatá. História nám hovorí, že raná cirkev robila tú istú vec s krstom, pretože videla krst vodou ako znak Božej novej zmluvy s nami (skrze Ježišovu zachraňujúcu moc), nahradzujúc fyzickú obriezku ako znak zmluvy Starého zákona. Preto krstenie nemluvňat by bolo logickou cirkevnou praxou.

V Liste Kolosenským 2, 11-12 apoštol Pavol vysvetľuje, ako krst vodou nahrádza obriezku: "V Ňom ste boli aj obrezaní nie obriezkou rukami vykonanou, ale obriezkou Kristovou, že ste sa totiž vyzliekli z telesnosti, keď ste boli s Ním pochovaní v krste. V Ňom ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych."

Je tam, samozrejme, jeden dôležitý rozdiel v krste vodou nahradzujúcom obriezku ako znak zmluvy medzi Bohom a ľudstvom: zatiaľčo obriezka bola robená len na mužoch, krst vodou je pre každého.

Galatským 36, 26-29 k tomu hovorí: "Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristovi Ježišovi. Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia."

V týchto dvoch textoch Písma hore potom apoštol Pavol jasne zjednocuje dva znaky zmluvy. ...

listy napísané v prvých pár storočiach kresťanskej histórie jasne hovoria, že v cirkvi bol praktizovaný krst nemluvniat – od skorého začiatku. Listy nasledovníkov apoštolov Ježiša Krista druhej a tretej generácie spomínajú, že krst nemluvniat bol praktizovaný v cirkvi ich času a dokonca aj skôr.

Inými slovami, mali by sme mať úplnú dôveru v to, že títo raný cirkevní vodcovia starostlivo nasledovali učenie a prax ustanovenú pre nich samotnými apoštolmi Ježiša, vrátane krstu nemluvniat.
To len ako príklad, že nielen katolíci to uznávajú, ale aj tí, čo vravia "iba Písmo"...

takže keď sa aj nájde pár takých, čo si to Písmo vykľadajú ináč, to je už len svojvoľný výklad a špekulácie takých jednotlivcov, no VŠEOBECNÁ prax Cirkvi od raných období podnes svedčí proti nim.

Oni napokon ani nemajú autoritu a kompetenciu vykladať Písmo, ale až Cirkev je "stĺp a opora pravdy" (1Tim 3,15) a vie nám dať záruku, že koho výklad je správny. - Tento argument nemožno brať na ľahkú váhu, lebo práve on je rozhodujúci. Bez neho by všetko boli len onaké všelijaké špekulácie "pre" a "proti", aké som tu načrtol a aké by sa dali zaiste rozvíjať aj ďalej, ale keď chýba ROZHODUJÚCA AUTORITA, tak nemusíme ozaj k ničomu dospieť bez takej autority. Väčšina protestantov však uznáva krst detí už aj na základe tamtakých argumentov.
_________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
Hore
 Profil  
 
 

od 24.01.2010 9:53:43
napísal 879 príspevkov
Bydlisko: Šoporňa
Vo vedľajšej téme som napísal, že v niektorých prípadoch som za krst až v dospelosti. Áno, situácia bola iná, keď väčšina ľudí brala svoju vieru vážne. Len na ilustráciu: Náš nový farár si dal tú námahu, odhadol počet ľudí, čo chodia v nedeľu do kostola. Keďže sme katolícka obec, skoro všetci obyvatelia boli pokrstení. Ale povinnej nedeľnej omše (k čomu nás Cirkev zaväzuje) sa zúčastňuje 5% . Pritom väčšina dáva krstiť svoje deti a pri krste sľubujú, že budú dieťa vychovávať vo viere.
Samozrejme, ten sľub berú ako formálne odriekanie nejakej mantry, vôbec ich netrápi, že potom tak nekonajú. Ďalšia paráda príde, keď sa ide na prvé sv. prijímanie. Potom sa zase prihlásia. Zasa je odfajknutá jedna zvyková činnosť. Niektorí si potom ešte odbavia aj birmovku, no a časť z nich aj cirkevný sobáš. A potom až do pohrebu jedno veľké NIČ. (Medzitým rozvod, život v konkubináte a pod.)
Takže krstiť deti by sa mali iba v tých prípadoch, keď je skutočne garantovaná kresťanská výchova (myslím, že je to tak aj podľa kanonického práva), uznávam však, že hlavne vo väčších mestách je ťažké si to overiť. Lebo štatistiky hovoria o počte katolíkov (ale iba matrikových). Nehovoria nič o "pokrstených pohanoch". A tých je u nás v súčasnosti veľmi veľa... A sú podľa môjho názoru nebezpečnejší, než ateisti. Myslím si, že tento stav je dlhodobo neudržateľný...
Na druhej strane, niektorí sa domnievajú, že s krstom je spojená aj milosť, ktorá môže človeku, keď dospeje a začne používať vlastný rozum pomôcť nájsť tú správnu cestu. Neviem... Takéto prípady sú podľa mojich vyše 40 ročných pozorovaní veľmi ojedinelé.
Preto si osobne myslím (neukameňujte ma za môj názor!), že by bolo načase uskutočniť odluku Cirkvi od štátu a zaviesť cirkevnú daň. Asi by to materiálne Cirkev oslabilo, na druhej strane však by sa vyčistilo zrno od pliev. Samozrejme, Cirkev (teda my všetci) musí dávať najavo, že dvere sú vždy otvorené pre všetkých. A čím viac dospelých pokrstí, tým bude pevnejšia!
_________________
miluj a rob čo chceš (sv. Augustín) Stále ohlasujte evanjelium. A ak je to nutné, použite aj slová. (sv. František z Assisi)
Hore
 Profil  
 
 

od 25.02.2008 10:41:17
napísal 3656 príspevkov
je zaujmave, ze je rozdiel v tom kto a ako bude krsteny.
Male dieta:
1. krst, 2. vyuka
Dospely
1. vyuka, 2. krst

Nechapem preco nemoze byt aj dospely v tomto poradi
1. krst, 2. vyuka

Ved krstny rodicia dospeleho sa rovnako mozu zan zarucit ako za dieta.
Hore
 Profil  
 
 

od 16.11.2006 12:42:16
napísal 18002 príspevkov
romanh píše:
Ved krstny rodicia dospeleho sa rovnako mozu zan zarucit ako za dieta.
To asi tazko ... :D
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
 

od 25.02.2008 10:41:17
napísal 3656 príspevkov
Preco tazko, ved ide o rovnaky princip ako u deti.
Ked ja budem krstny rodic dospelemu a zaviazem sa ho viest k viere, tak mam uplne rovnake moznosti ako keby som to urobil u dietata.
Hore
 Profil  
 
 

od 16.11.2006 12:42:16
napísal 18002 príspevkov
romanh píše:
Preco tazko, ved ide o rovnaky princip ako u deti.
Ked ja budem krstny rodic dospelemu a zaviazem sa ho viest k viere, tak mam uplne rovnake moznosti ako keby som to urobil u dietata.
Nemozes sa zaviazat za ineho dospeleho, pretoze Ty ho "nevychovavas" (nanajvys iba vedies) a nemas na neho ziaden dosah.
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
 

od 25.02.2008 10:41:17
napísal 3656 príspevkov
legionar píše:
Nemozes sa zaviazat za ineho dospeleho, pretoze Ty ho "nevychovavas" (nanajvys iba vedies) a nemas na neho ziaden dosah.
Akoze nie. Ten kto sa rozhodne dat pokrstit prejavuje vazny zaujem.
A ak ma poziada aby som mu bol krstnym rodicom je to aj zavazok vo svedomi.
Nevidim v tom naozaj ziadnu prekazku.
Dokonca si myslim ze ako dospeleho je viac pravdepodobne ho voviest do ucenia viery, ako dieta.
Pretoze ak sa uz dospely rozhodne prijat krst, tak je to uz uvedomele a povedal by som ze pren aj zavazne.
To ze namam nan ziaden dosah si myslel ako ?
Ze ho nebudem moct prinutit ?
Preco by som to robil, ved sa rozhodol sam, slobodne a prijal by aj on zavazok ze bude pokracovat.
Teda by teoreticky mohol byt tiez najskor pokrsteny a az potom vovedeny do viery.
Hore
 Profil  
 
 
Obrázok užívateľa

od 19.10.2009 21:07:40
napísal 12058 príspevkov
Preco si potom dal pokrstit svoje deti? A preco ich denno-denne obtazujes citanim z biblie? Na toto maju cas, az vyrastu, ak budu chciet.
Hore
 Profil  
 
 

od 16.11.2006 12:42:16
napísal 18002 príspevkov
frederik píše:
Preco si potom dal pokrstit svoje deti? A preco ich denno-denne obtazujes citanim z biblie? Na toto maju cas, az vyrastu, ak budu chciet.
Tipujem, ze s velkou pravdepodobnostou prave to sposobi, ze v dospelosti sa uz "nebudu obtazovat" ... :-|

VSETKEHO moc skodi.
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
 

od 24.01.2010 9:53:43
napísal 879 príspevkov
Bydlisko: Šoporňa
romanh píše:
je zaujmave, ze je rozdiel v tom kto a ako bude krsteny.
Male dieta:
1. krst, 2. vyuka
Dospely
1. vyuka, 2. krst

Nechapem preco nemoze byt aj dospely v tomto poradi
1. krst, 2. vyuka

Ved krstny rodicia dospeleho sa rovnako mozu zan zarucit ako za dieta.
Omyl! Áno, ja som sa mohol za svoje deti zaručiť, že dostali kresťanskú výchovu a aj som ich tak vychoval, ich vedomosti, čo sa týka náboženstva sú na solídnej úrovni. Teraz však, keď sú dospelé už za ne nemôžem ručiť, že pôjdu po správnej ceste. Samozrejme, ak nepoučený dospelý by túžil po krste a bol by v nebezpečenstve života, krst sa mu udelí aj bez nejakej dlhej výuky.

Ešte ku krstu detí: Snaha pokrstiť dieťa čo najskôr vyplývala aj z toho, že ešte v relatívne nedávnej minulosti bola úmrtnosť novorodencov veľmi veľká. Napr. moja prababka koncom 19. stor. porodila 9 detí, z toho sa iba tri dožili dospelosti a jedno zomrelo 3-ročné, ostatné žili iba niekoľko dní, resp. hodín.
_________________
miluj a rob čo chceš (sv. Augustín) Stále ohlasujte evanjelium. A ak je to nutné, použite aj slová. (sv. František z Assisi)
Hore
 Profil  
 
 

od 24.01.2010 9:53:43
napísal 879 príspevkov
Bydlisko: Šoporňa
romanh píše:
Akoze nie. Ten kto sa rozhodne dat pokrstit prejavuje vazny zaujem.
Až taký istý by som si nebol. Niektoré, aj vážne veci často ľudia vykonávajú iba z akéhosi plezíru. Alebo sa dá niekto pokrstiť iba zo zištných dôvodov, keď chce napr. uzatvoriť manželstvo s katolíckou stránkou, aby uspokojil jej príbuzenstvo. Je ochotný všetko prisľúbiť, ale keď príde na lámanie chleba, jeho sľuby prestanú platiť. Samozrejme, do vnútra iných my nevidíme (to vidí iba Boh), ale je potrebné urobiť maximum preto, aby sa s milosťou krstu neplytvalo. Preto katechumenát, aby sa získala aká-taká istota, že dotyčná osoba je vo svojom rozhodnutí pevná.
_________________
miluj a rob čo chceš (sv. Augustín) Stále ohlasujte evanjelium. A ak je to nutné, použite aj slová. (sv. František z Assisi)
Hore
 Profil  
 
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 11033 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
Nechapem preco nemoze byt aj dospely v tomto poradi
1. krst, 2. vyuka
to rucenie druhym dospelym uz tuna celkom nefunguje
ale poradie by opacne byt naozaj mohlo
napr Edita Steinova ked sa obratila tak si z jednu noc precitala katechizmus a vedela z toho tolko ze hned bola pokrstena
a nasledne hlbsie studium u nej nasledovalo az potom
podobne za 2 svet vojny zidov ak mali zaujem krstili na pockanie
cize principialne to vylucene nie je, ale kedze dospely zodpoveda plne sam za seba, tak u neho sa necha nejaky cas aby to rozhodnutie mohlo dozriet
U deti zodpovedaju rodicia a preto sa predpoklada ze dieta k viere privedu (vacsinou to tak byva ....)

takze zhrniem:
podla nauky katolickej cirkvi to poradie principialne nie je dane (ale pouziva sa co sa osvedcilo v praxi inak pri detoch a inak pri dospelych)
podla nauky novokrstencov to poradie je dane principialne

v tom je ten rozdiel ...
Hore
 Profil  
 
 

od 25.02.2008 10:41:17
napísal 3656 príspevkov
dakl píše:
romanh píše:
Akoze nie. Ten kto sa rozhodne dat pokrstit prejavuje vazny zaujem.
Až taký istý by som si nebol. Niektoré, aj vážne veci často ľudia vykonávajú iba z akéhosi plezíru. Alebo sa dá niekto pokrstiť iba zo zištných dôvodov, keď chce napr. uzatvoriť manželstvo s katolíckou stránkou, aby uspokojil jej príbuzenstvo. Je ochotný všetko prisľúbiť, ale keď príde na lámanie chleba, jeho sľuby prestanú platiť. Samozrejme, do vnútra iných my nevidíme (to vidí iba Boh), ale je potrebné urobiť maximum preto, aby sa s milosťou krstu neplytvalo. Preto katechumenát, aby sa získala aká-taká istota, že dotyčná osoba je vo svojom rozhodnutí pevná.
Ja suhlasim, ale potom nema logiku ani krst deti. Lebo tie iste slova sa daju pouzit aj pri krste deti.
Skusim napisat.
Z akehosi pleziru mozu byt pokrstene aj deti - potom aky vyznam ma ten krst - nie je to plytvanie milostou ak nik zo zucastnenych nepraktizuje vieru ?
Dokonca si pisal ze aj prijmanie a birmovka sa prijma len tak - a s krstom deti je to casto podobne.
U nas sa na birmovku davali hodinky - digitalne boli vtedy v mode. Decka zhrabli hodinky a v kostole ich uz potom nebolo vidno.
A to boli na priprave 2 roky.
Aky ma potom vyznam ak ide niekto na pripravu na 2 roky a potom co prijme, vlastne v srdci neprijme.

Ale vratim sa ku krstu.
Ked sa dieta da pokrstit len tak - lebo je to zvyk, lebo ma niekto poveru - napr aby odohnal zleho (cital som ze cigani to maju napr. z tohto dovodu zo zvyku), lebo napr. babka chce, lebo...
Pritom rodicia neziju podla viery - myslim ze kazdy by vo svojej rodine mohol najst minimalne jeden taky pripad.
Poznam pripad, ked dokonca osoba, ktora davno cirkev odmieta a zije v rozpore s prikazaniami isla ako krstny rodic - to je na smiech, alebo mozno skor na zaplakanie.
Fararovi stacilo ze mala papier ze ten dotycny mal papier o prijatych sviatostiach, ale ci zije svietostne to nikoho nezaujima.
Citácia:
ale je potrebné urobiť maximum preto, aby sa s milosťou krstu neplytvalo
Ak to ma byt naozaj pravdou, potom je prax uplne na opacnej strane vid. sv. prijmanie, birmovky, sobase.

Citácia:
Preto katechumenát, aby sa získala aká-taká istota, že dotyčná osoba je vo svojom rozhodnutí pevná.
V pripade birmovky ani 2 roky nestacia.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 39 ]  Choď na stránku 1, 2, 3  Ďalší

Obsah fóra » Náučné témy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: