nαjmεnší píše: túto tradíciu prijatú od apoštolov dodnes zachováva drvivá väčšina kresťanov: katolíci, pravoslávni, ba dokonca aj väčšina protestantov: anglikáni, lutheráni, reformovaní (kalvinisti), presbyteriáni, väčšina metodistov, a i...
Počas reformácie len Anabaptisti zavrhli krst detí, za čo boli ostro kritizovaní aj ostatnými protestantami. Poslednú dobu sa k nim pridala aj väčšina letničných/pentakostálnych hnutí a rôzne sekty ako jehovisti, advenstisti siedmeho dňa, atď... - tí totiž odmietli Tradíciu a začali si vykladať Bibliu posvojom, čo síce robili aj ostatní protestanti, avšak ostatní protestanti tiež súhlasia s katolíckou Tradíciou v tejto otázke. Podrobnejšie o tom je anglicky tu: Zdôrazňujem, že argumenty onakých sektárov neuznáva ani väčšina samotných protestantov!!! A keby sa aj niekomu predsa páčili, prax prijatá apoštolmi a zachovávaná Cirkvou svedčí proti nim. A tiež autorita samotnej Cirkvi, ktorá je "stĺp a opora pravdy" (1Tim 3,15) rozhodla jednoznačne proti nim. Zatiaľ čo ich súkromné interpretácie nemajú autoritu žiadnu... Pozrime sa však predsa, na tie ich argumenty - linkovaná wikipédia spomína hlavné námietky/výroky, ktoré tvrdia takéto sekty, a tiež romanH linkoval nejaké interpretácie, takže čerpám z týchto zdrojov: ___________________________________ - Námietka (link od romanH): Tradičná analógia medzi obriezkou a krstom je nebiblická.
Odpoveď: tú analógiu robil sám Pavol v Kol 2:11-12„[V Kristovi] ste boli obrezaní obriezkou urobenou nie rukou, ale obriezkou Kristovou, vyzlečením hriešneho tela. S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych“ (Kol 2:11-12)
___________________________________
- Námietka (wiki): Obriezka je znak a pečať fyzického narodenia, krst však je znakom a pečaťou znovuzrodenia.
Odpoveď: Obriezka nebola znakom fyzického narodenia, ale znakom "zmluvy", ktorú Boh uzavrel s Abrahámom. Tiež to vidíme aj z toho, že sa nedávala len deťom, ale aj dospelým konvertitom, sám Abrahám bol obrezaný už ako dospelý.Gn 17:10 "Toto je moja zmluva medzi mnou a vami a medzi tvojím potomstvom po tebe, ktorú zachováte: Nech je obrezaný každý z vás, kto je mužského pohlavia!"
Gn 17:26 "V ten istý deň bol obrezaný Abrahám i jeho syn Izmael a s ním boli obrezaní všetci muži jeho domu, tak tí, čo sa narodili v jeho dome, ako aj tí, čo boli od cudzinca kúpení za peniaze." Ježiš však uzavrel novú zmluvu a jej vstupnou sviatosťou bol krst, o ktorom hovorí Peter v Sk 2:38-39:Peter im povedal: "Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha. Veď to prisľúbenie patrí vám a vašim deťom i všetkým, čo sú ďaleko; všetkým, ktorých si povolá Pán, náš Boh."
___________________________________
- Námietka (wiki): Jánov Krstiteľ krstil ľudí, od ktorých sa vyžadovalo, aby boli obrezaní.
- Námietka (wiki): Ježiš bol pokrstený vo veku 30 rokov.
Odpoveď: Tieto námietky hovoria o Jánovom krste, ktorý bol len prípravou na Ježišovo pôsobenie, nebol to Ježišov krst, ako sám Ján vraví:"Ja vás krstím vodou na pokánie, ale ten, čo príde po mne, je mocnejší, ako som ja. ... On vás bude krstiť Duchom Svätým a ohňom." (Mt 3:11; Lk 3:16)
___________________________________
- Námietka (wiki): Krst reprezentuje viac než len fyzické umytie, ale (reprezentuje) očistenie a dobrý stav pred Bohom, t.j. znovuzrodenie. (Rim 6)
Odpoveď: Áno, a presne to krst vykonáva u detí. Nie je to len púhe umytie vo vode, ale sviatosť, ktorá sprospredkúva určitú milosť - ako to aj kresťania vždy chápali, ako sme videli vyššie.
___________________________________
- Námietka: Krst je na odpustenie hriechov (Lk 3,3; Mk 1,4; Sk 13,24; Sk 19,4), avšak malé deti nie sú schopé pokánia.
Odpoveď: Lenže malé deti ešte ani nemajú osobné hriechy, z ktorých by bolo potrebné robiť pokánie. Na strane druhej, majú dedičný hriech - ako svedčí Dávid ("Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať" Ž 51:7) a Pavol (Rim 5:12-18 : "ako skrze jedného človeka vstúpil do tohoto sveta hriech a skrze hriechu smrť, tak aj smrť prešla na všetkých ľudí, lebo všetci zhrešili. ... previnenie jedného prinieslo odsúdenie všetkým ľuďom"), tiež - ako argumentoval Augustín proti Juliánovi (De Nupt., lib.2, cap. 33.), Ježiš podľa Biblie vylial svoju krv "na odpustenie hriechov" (Mt 26,28; viď. tiež Iz 53 a i.), pričom ju však vylial "za všetkých" ("vydal ho za nás všetkých" Rim 8:32; "zomrel za všetkých" 2Kor 5,14-15; "výkupné za všetkých" 1Tim 2:4-6; "je zmiernou obetou za hriechy celého sveta" 1Jn 2,2), preto musí byť aj už v deťoch nejaký hriech, keď aj za nich vylial svoju krv (argumentuje tam Augustín).
___________________________________
- Námietka: Deti nevedia navonok vyjadriť svoju vieru.
Odpoveď: Práve preto, že sami nevedia, tak sa to ani nemôže od nich žiadať, ale robí to namiesto nich Cirkev, podobne ako starozákonná obriezka ako znak zmluvy počas SZ sa dávala už deťom, kde rodičia rozhodli za nich. A takto to chápali aj kresťania, preto napr. spis Apoštolská tradícia vraví:„Najprv pokrstite deti. Všetci, ktorí môžu hovoriť sami za seba, nech tak urobia. Za tých, ktorí nemôžu hovoriť sami za seba, nech hovoria rodičia, alebo niektorý ich príbuzný.“ sv. Augustín (354–430) vysvetľuje:"Preto keď iní odpovedajú za nich, aby sa pre nich naplnilo slávenie sviatosti, počíta sa to k ich posväteniu, pretože sami za seba nemôžu odpovedať. Ale ak iný odpovedá za toho, kto môže odpovedať, tak to neplatí - podľa onoho pravidla, ktoré sa hovorí v Evanjeliách, a ktorý každý prirodzene vníma, keď sa číta: "Má svoj vek, nech sám za seba hovorí" (Jn 9,21).“ (O krste, proti Donatistom, lib. 4, cap. 24, num. 31 [A.D. 400].)
___________________________________
- Námietka (link od romanah): Nový zákon nikde nepopisuje krst ako znamenie Novej zmluvy. Je to viera v Ježiša Krista, ktorá umožňuje človeku, aby získal požehnania vyplývajúce z Nového zákona (1 Korinťanom 11:25; 2 Korinťanom 3:6; Židom 9:15). ... Keď sa strážny žalára opýtal Pavla, čo musí urobiť na to, aby bol spasený, Pavol NEPOVEDAL, „uver v Ježiša, daj sa pokrstiť a zúčastni sa prijímania”. Pavol skôr povedal, „Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený ty aj tvoj dom” (v. 31). A tak vidíme, že je to viera, ktorá je tou ingredienciou nevyhnutnou na spasenie. Bolo pochopiteľné, že človek, ktorý uveril, sa dal aj pokrstiť, ale krst nebol na získanie spasenia nevyhnutný. Keby bol, Pavol by mu určite pripisoval väčšiu váhu na svojich misijných cestách (1 Korinťanom 1:14-18). ... v rámci celého Písma je to viera a nie viera PLUS krst, ktorá sa vníma ako prostriedok, ktorým človek prijíma spasenie (Ján 1:12; 3:14-16; Efežanom 2:8-9; Rímanom 3:19-26; 4; 10:9-13; atď.).
Odpoveď: To, že Pavol hovorí, že majú uveriť, už v sebe automaticky zahŕňa aj zachovávanie všetkého, čo viera prikazuje, čím je aj krst, skutky milosrdenstva, atď., "viera bez skutkov je mŕtva" (Jak 2,20), musí to byť "viera činná skrze lásku" (Gal 5:6; cf. Mt 25:35nn; Zjv 14:13 a i).
Pavol tiež krstil a vo svojich spisoch zdôrazňoval zmysel krstu (viď. nižšie), ktorý navyše prikazoval už aj Ježiš a aj apoštoli, takže ako sa tamtí môžu tváriť, akoby krst vlastne ani žiaden zmysel nemal? Podobne sa tvária aj o Eucharistii, hoci Ježiš o nej hovoril: "Ak nebudete jesť telo Syna človeka"...Jn 6:33 Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpi z neba a dáva svetu život. ...
50 Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.
51 Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta."
52 Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: "Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!"
53 Ježiš im povedal: "Veru, veru, hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.
54 Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.
55 Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.
56 Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom.
57 Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
58 Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky."
A o krste Ježiš ešte všeobecnejšie vravel:"Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto neznovuzrodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva." (Jn 3:5) Sú to vážne slová, takže to nemožno oddeľovať, že stačí uveriť a nič iné už nekonať, keď predsa Ježiš prikazuje aj toto a toto o tom hovorí ("ak sa niekto neznovuzrodí z vody a z Ducha"), ako aj iné veci prikazuje: milovať blížneho, konať skutky milosrdenstva (Mt 25:35nn) a i.
Mt 28,19 Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého
Mk16,16 Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.
Jn 3,22 Potom prišiel Ježiš so svojimi učeníkmi do judejskej krajiny. Tam s nimi pobudol a krstil.
Sk 2,38 Peter im povedal: „Robte pokánie a nech sa dá každý z vás pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha.
1Pt 3,21 To je predobraz krstu, ktorý teraz vás zachraňuje. Nie tým, že odstraňuje telesnú špinu, ale vyprosuje u Boha čisté svedomie pre zmŕtvychvstanie Ježiša Krista
A aj Pavol, hoci Korinťanom vravel, že u nich mnohých nepokrstil, a že je rád - tak vravel len z dôvodu, že sa Korinťania delili medzi sebou podľa toho, kto ich pokrstil - ako svedčí kontext - a Pavol to teda uvádza ako dôvod, prečo sám radšej nekrstil, aby to nebrali na jeho chválu, ale radšej len evanjelizoval. No rozhodne aj tam sa spomína, že aj krstil, a to, že ostatných tam nekrstil, tých nechal krstiť Apollovi a iným, t.j. mal tam na krstenie aj iných ľudí, preto nemusel. Ale nie že by tvrdil, že sa nemusia nechať pokrstiť!1Kor
11 Lebo z domu Chloe mi o vás, bratia moji, oznámili, že sú medzi vami sváry.
12 Myslím na to, že každý z vás hovorí: "Ja som Pavlov", "Ja Apollov", "Ja zasa Kéfasov", "A ja Kristov".
13 Je Kristus rozdelený? Vari bol Pavol za vás ukrižovaný? Alebo v Pavlovom mene ste boli pokrstení?
14 Ďakujem Bohu, že som nikoho z vás nepokrstil, okrem Krispa a Gája,
15 aby nik nemohol povedať, že ste pokrstení v mojom mene.
16 Ba pokrstil som aj Stefanasov dom. Inak neviem, či by som bol ešte niekoho pokrstil.
17 Lebo Kristus ma neposlal krstiť, ale hlásať evanjelium, a nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený Kristov kríž. Na iných miestach PAVOL jasne hovorí o krste a aj krstí:Sk 19,3 : On sa opýtal: „Ako ste teda boli pokrstení?“ Oni odpovedali: „Jánovým krstom.“
Sk 19,4 : Pavol povedal: „Ján krstil krstom pokánia a hovoril ľudu, aby uverili v toho, ktorý prichádzal po ňom, to jest v Ježiša.“
Sk 19,5 : Keď to počuli, dali sa pokrstiť v mene Pána Ježiša.
Sk 22,14 : Tu on povedal: »Boh našich otcov ťa predurčil, aby si poznal jeho vôľu, videl Spravodlivého a počul hlas z jeho úst.
Sk 22,15 : Lebo mu budeš pred všetkými ľuďmi svedkom toho, čo si videl a počul.
Sk 22,16 : A teraz - čo čakáš?! Vstaň, daj sa pokrstiť, zmy svoje hriechy a vzývaj jeho meno!«
Rim 6,3 : Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení?
Rim 6,4 : Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.
Gal 3,27 : Lebo všetci, čo ste pokrstení v Kristovi, Krista ste si obliekli.
Kol 2,12 : S ním ste boli pochovaní v krste a v ňom ste boli s ním aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý ho vzkriesil z mŕtvych
- Námietka: V Biblii sa nespomína výslovne prípad, že by krstili deti.
Odpoveď: V Biblii sa celkovo spomína len pár konkrétnych prípadov krstov, nie všetky, ktoré robili, takže aj keby sa toto nespomínalo, neznamená to, že to nerobili - už aj mimobiblické spisy prvých storočí svedčia o jednotnej všeobecnej tradícii krstiť už aj deti, tradícii prijatej priamo od apoštolov (viď. Origenes, Augustín), ináč si to veľmi reálne ani nejde vysvetliť, aby to bolo niečo tak všeobecne rozšírené a nikým neoznačované ako nejaký neskorší výmysel nepochádzajúci z podania apoštolov... - Taktiež dedičný hriech a všeobecný príkaz krstu implikuje, že by bolo bezpečnejšie ho dať už deťom, aby náhodou nezomreli bez neho...
Napokon - hoci ako vravím, explicitné svedectvo z Biblie nie je nevyhnutné - určitý konkrétny príklad sa črtá v pasážach, kde sa vraví, že nechali pokrstiť aj ich "dom", t.j. všetkých ich domácich.
1Kor 1:16 Ba pokrstil som aj Stefanasov dom.
Sk 16:15 Dala sa so svojím domom pokrstiť.
Sk 16:32-3332 A zvestovali Pánovo slovo jemu aj všetkým, čo boli v jeho dome.
33 V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci.
34 Potom ich zaviedol do domu, prestrel stôl a radoval sa s celým svojím domom, že uveril Bohu. Ale proti tejto poslednej pasáži (no nie proti tým predošlým dvom) sa uvádza námietka na linku od rmanah, načo mu už ktosi odpovedal:misojogi píše: NÁMIETKA píše: Vidíme, že „rodina” nemohla zahŕňať novorodencov ani batoľatá, keďže vo verši 34 sa hovorí, že strážny žalára „plesal s celým domom uveriac Bohu”. Novorodenci a batoľatá však svoju vieru v Boha nedokážu takýmto spôsobom vyznávať. preco potom Pismo dokonca dvakrat (aj SZ aj NZ) hovori ze "Z ust nemluvniat pripravil si si chvalu" ? ? ?
To "zaradoval sa" (ēgalliasato) "s celým domom", z takej frázy sa ozaj nedá dedukovať, že by tam nemohli byť deti. Môže sa to myslieť všeobecne, že tú príležitosť oslavovali, a tak sa radovali. Ale tiež to nemusel myslieť tak doslovne, že každý to aj nejako navonok prejavoval. Niečo ako keď sa povie: "celé mesto sa raduje", tak tým sa nepopiera, že nejaké malé dieťa zrovna spí a nedáva najavo radosť - alebo keď Mk 1:34 vraví "celé mesto sa zhromaždilo pri dverách", a podobné také všeobecné frázy. Navyše radovať sa dá aj vnútorne, ako sa spomína napr. "Ježiš sa ZARADOVAL (ēgalliasato) v duchu" (Lk 10:21) a všeobecne radosť, nemusí byť prejavovaná slovami, a už aj deti sa vedia radovať, hlavne keď cítia radosť od ostatných. Takže chopiť sa tejto frázičky že sa "zradoval s celým svojim domom", je veľmi slabé. A takto zhruba toto sú tak zhrnuté tie rôzne argumenty. Už nejaké iné sú stále len dookola to isté v rôznych obmenách. _________________
Už nemať žiadnej vlastnej prosby z lásky k slobode. Veď stačí nám žiť iba o chlebe a o vode a spávať bez podušky na bukovej lavici, len nech tí druhí majú šťastie, radosť na líci. (Janko Silan)
|
Prihlásenie 
Registrovať
Biblia a Dokumenty
Pravidlá
FAQ
Členovia
