Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Náučné témy


 [ Príspevkov: 214 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 11, 12, 13, 14, 15
Autor Správa
Poslať 04.11.2021 20:54:42   Re: Nebo pre ateistu
 

od 16.11.2006 12:42:16
napísal 22447 príspevkov
jochanan píše:
legionar píše:
Presne pre toto som rad, ze som fyzik a nie matematik ... ;) :lol:
Ale no! :) A co takto vlnova funkcia? Matematicky framework kvantovej mechaniky je taky pekny, a pomerne jednoduchy, ak clovek pozna linearnu algebru. A taktiez dobra zhoda s "realitou". Ale skus vysvetlit "fyziku za tym". :D
Ja rad POUZIVAM matematiku.
Pokial sa pouziva na popis realneho sveta.

V kvantovej teorii sa dnes uz pouziva skor Diracova symbolika, Hilbertove priestory, kreacne a anihilacne operatory atd.
Vlnova funkcia je iba jedna (historicka) cast cesty, ktorou sme k tomu presli.
(ale na nieco sa pouziva aj dnes)

K tej jednoduchosti - ked som videl Hermitove a pridruzene Legendrove polynomy, tak sa mi iba ocka pretocili. :lol:
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 04.11.2021 21:53:56   Re: Nebo pre ateistu
 

od 05.08.2018 10:56:57
napísal 304 príspevkov
legionar píše:
Ja rad POUZIVAM matematiku.
Pokial sa pouziva na popis realneho sveta.

V kvantovej teorii sa dnes uz pouziva skor Diracova symbolika, Hilbertove priestory, kreacne a anihilacne operatory atd.
Vlnova funkcia je iba jedna (historicka) cast cesty, ktorou sme k tomu presli.
(ale na nieco sa pouziva aj dnes)

K tej jednoduchosti - ked som videl Hermitove a pridruzene Legendrove polynomy, tak sa mi iba ocka pretocili. :lol:
Jaj, toto je ina kava. O kvantovej teorii pola len tusim, co to moze byt. Este tak strbinovy experiment a vlnova funkcia (a trochu aj maticova reprezentacia kvantovej mechaniky od Heisenberga), to by slo. To dalej, co si napisal, mi pripada ako scifi. Nakoniec tototu okolo budu len hmyriace sa polia... :-)

Matematika je ako hra s abstrakciami, pri ktorej nie je vzdy ucelom sluzit na opis reality. Dnes uz je vsetko zaxiomatizovane, vratane teorie mnozin. Pokial ide o tu nestastnu axiomu vyberu, ta ma osobitne postavenie, mame teoriu mnozin, ktora je bez nej, a taktiez teoriu mnozin, ktora ju obsahuje. V kazdom pripade taketo teorie neopisuju skutocnost ale produkuju "matematicke pravdy".

Na zaver, pre inspiraciu vyrok Paula Diraca o uzitocnosti a krase matematiky: "It seems to be one of the fundamental features of nature that fundamental physical laws are described in terms of a mathematical theory of great beauty and power".
_________________
Feras, non culpes, quod mutari non potest. (Publilius Syrus)
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.11.2021 16:03:22   Re: Nebo pre ateistu
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 19555 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
temny stredovek
https://www.postoj.sk/93006/brzda-alebo-motor-vzniku-modernej-vedy
Citácia:
Faktom je, že v stredoveku sa začala doba prenikavého a rýchleho technologického pokroku, na konci ktorého Európa predstihla zvyšok sveta. Viacerí historici sú presvedčení, že „vedecká revolúcia“ 16. storočia bola výsledkom vývoja, ktorý odštartovali náboženskí učenci už začiatkom 11. storočia. Historici vedy myšlienku „temného stredoveku“ opustili.

Stredoveká kritika Aristotelovej fyziky
Newton napísal: „Ak som videl ďalej, bolo to preto, že som stál na pleciach obrov.“ Vo svojom liste Robertovi Hookovi myslel pritom najmä na Descarta a Hooka. Na akých ďalších pleciach stáli Newton, Galilei a iní priekopníci modernej fyziky a prírodnej vedy?

Ich mená sú, žiaľ, známe iba v úzkom kruhu historikov vedy. Je však dôležité si ich pripomenúť, pretože ukazujú obmedzenosť klasického naratívu, že po antickej dobe vzdelanosti prišla doba temna, ktorú osvetlili až Kopernik, Galilei a Newton.

Pierre Duhem a iní ukázali, že stredovekí učenci ako Jean Buridan (francúzsky kňaz z 13. storočia) zohrali kľúčovú úlohu pri vyvracaní aristotelovského pohľadu na fyziku.

Buridan a neskôr biskupi Albert Saský a Mikuláš z Oresme (Nicolas Oresme) rozvinuli a spopularizovali teóriu tzv. „impetu“ na vysvetlenie pohybu objektov (impetus = tlačenie vpred, popud, impulz, hybnosť). Prvé základy teórie impetu vznikli už v 6. storočí (Ján Philoponus) a nájdeme ich aj u islamských mysliteľov (Avicenna, Al-Baghdadi, Al-Bitruji). Modernú stredovekú verziu vypracoval Buridan, ktorý zaviedol impetus ako nový termín.

Základnou chybou Aristotelovej fyziky bol predpoklad, že na pohyb je potrebná neustále prítomná sila. Teória impetu tento mylný predpoklad odstránila, pretože hlásala, že objekt v pohybe zostane v pohybe aj bez prítomnej sily. Tým Buridan, Oresme a iní otvorili cestu k novej newtonovskej fyzike používajúcej pojem zotrvačnosti. Galileiho analýza pohybu padajúcich telies bola postavená na fyzikálnych (kinematických) princípoch vypracovaných už v 14. storočí v Oxforde a Paríži. V súlade s tým vidia niektorí historici ako Pierre Duhem v Buridanovi intelektuálneho predchodcu Galileiho.

Existujú ďalšie príklady, ktoré vyvracajú klišé, že stredovekí učenci boli nekritickými obdivovateľmi Aristotela. Napríklad Robert Grosseteste (1170 – 1253), anglický teológ a filozof, prvý kancelár Oxfordskej univerzity a biskup Lincolnu, prispel k optike tým, že prvýkrát spomenul lom svetla ako jeden z mechanizmov vzniku dúhy. Prekonal tým Aristotelovu teóriu dúhy.

Zaujímavé tiež je, že jeho dielo De Luce je jedným z prvých pokusov opísať nebo aj zem pomocou jediného súboru fyzikálnych zákonov. Navyše Grosseteste sformuloval vlastnú, z nášho hľadiska veľmi modernú teóriu zrodenia vesmíru v explózii a kryštalizácii hmoty, ktorá viedla k vytvoreniu hviezd a planét. Svoje myšlienky napísal sedem storočí pred teóriou Veľkého tresku. Jeho dielo dokonca inšpiruje vedcov aj v 21. storočí (pozri napr. modernú publikáciu o matematickom modelovaní Grossetesteho kozmológie).

Dali by sa vymenovať ďalšie príklady stredovekých učencov, ktorí svojou prírodovedeckou aktivitou vyvracajú mýtus o protivedeckom stredoveku. Napríklad Albert Veľký (1200 – 1280), dominikánsky biskup v Regensburgu a učiteľ Tomáša Akvinského na Parížskej univerzite, považoval empirické štúdie za dôležité a bol jedným z najlepších botanikov stredoveku.

Alebo Roger Bacon (1214 – 1294), anglický františkán, napísal na žiadosť pápeža Klementa štvrtého Opus Majus o matematike, optike, experimentálnej vede a predvídal neskoršie vynálezy ako mikroskopy, ďalekohľady, okuliare, lietajúce stroje, hydrauliku a parné lode.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.11.2021 16:03:42   Re: Nebo pre ateistu
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 19555 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
Prečo sa moderná veda zrodila v Európe?
Zárodky vedy spojené so vzdelanosťou vznikali v rôznych civilizáciách. V Číne, Indii, Grécku, v islamských krajinách. Moderná veda však z takých zárodkov vznikla iba v Európe. Je zaujímavé pýtať sa prečo.

Na vznik vedy iste vplývali geografické, ekonomické, politické a iné faktory. Niekoho však prekvapí vplyv filozoficko-teologických faktorov.

Zdá sa, že stredoveké myslenie prispelo k rozvoju modernej vedy aj vďaka svojej rozumu naklonenej (racionalistickej) teológii. Alfred North Whitehead, slávny matematik a filozof, postrehol, že „najväčším prínosom stredoveku k vzniku vedeckého hnutia je [...] neotrasiteľná viera v to, že každá jednotlivá udalosť sa dá dať do korelácie s predošlými udalosťami dokonale definovaným spôsobom, ktorý ilustruje všeobecné princípy (kauzalitu). Bez tejto viery by bolo ohromné úsilie vedcov bez nádeje. Ak porovnáme túto myšlienkovú líniu v Európe s postojmi iných civilizácií ... zdá sa, že pre vznik [takéhoto] myslenia existuje iba jeden zdroj. Musí pochádzať zo stredovekého neústupného zdôrazňovania racionality Boha“.

V duchu aristotelikov Alberta Veľkého a Tomáša Akvinského sa v kresťanskej teológii presadila úcta k používaniu rozumu, zmyslov, logiky. Nie je preto prekvapujúce, že stredovekí scholastici významne prispeli k rozvoju logiky (napríklad Peter Hispánsky). Takúto aristotelovsko-scholastickú úctu k racionalite vidíme napríklad aj u pátra Browna, ktorý v Chestertonovej detektívke Modrý kríž odhalil páchateľa vydávajúceho sa za katolíckeho kňaza: „Zaútočili ste na rozum. To je zlá teológia.“
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 214 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 11, 12, 13, 14, 15

Obsah fóra » Náučné témy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 2 hostia


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
cron
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: