Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Náučné témy


 [ Príspevkov: 215 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 11, 12, 13, 14, 15
Autor Správa
Poslať 04.11.2021 20:54:42   Re: Nebo pre ateistu
 

od 16.11.2006 12:42:16
napísal 22575 príspevkov
jochanan píše:
legionar píše:
Presne pre toto som rad, ze som fyzik a nie matematik ... ;) :lol:
Ale no! :) A co takto vlnova funkcia? Matematicky framework kvantovej mechaniky je taky pekny, a pomerne jednoduchy, ak clovek pozna linearnu algebru. A taktiez dobra zhoda s "realitou". Ale skus vysvetlit "fyziku za tym". :D
Ja rad POUZIVAM matematiku.
Pokial sa pouziva na popis realneho sveta.

V kvantovej teorii sa dnes uz pouziva skor Diracova symbolika, Hilbertove priestory, kreacne a anihilacne operatory atd.
Vlnova funkcia je iba jedna (historicka) cast cesty, ktorou sme k tomu presli.
(ale na nieco sa pouziva aj dnes)

K tej jednoduchosti - ked som videl Hermitove a pridruzene Legendrove polynomy, tak sa mi iba ocka pretocili. :lol:
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 04.11.2021 21:53:56   Re: Nebo pre ateistu
 

od 05.08.2018 10:56:57
napísal 337 príspevkov
legionar píše:
Ja rad POUZIVAM matematiku.
Pokial sa pouziva na popis realneho sveta.

V kvantovej teorii sa dnes uz pouziva skor Diracova symbolika, Hilbertove priestory, kreacne a anihilacne operatory atd.
Vlnova funkcia je iba jedna (historicka) cast cesty, ktorou sme k tomu presli.
(ale na nieco sa pouziva aj dnes)

K tej jednoduchosti - ked som videl Hermitove a pridruzene Legendrove polynomy, tak sa mi iba ocka pretocili. :lol:
Jaj, toto je ina kava. O kvantovej teorii pola len tusim, co to moze byt. Este tak strbinovy experiment a vlnova funkcia (a trochu aj maticova reprezentacia kvantovej mechaniky od Heisenberga), to by slo. To dalej, co si napisal, mi pripada ako scifi. Nakoniec tototu okolo budu len hmyriace sa polia... :-)

Matematika je ako hra s abstrakciami, pri ktorej nie je vzdy ucelom sluzit na opis reality. Dnes uz je vsetko zaxiomatizovane, vratane teorie mnozin. Pokial ide o tu nestastnu axiomu vyberu, ta ma osobitne postavenie, mame teoriu mnozin, ktora je bez nej, a taktiez teoriu mnozin, ktora ju obsahuje. V kazdom pripade taketo teorie neopisuju skutocnost ale produkuju "matematicke pravdy".

Na zaver, pre inspiraciu vyrok Paula Diraca o uzitocnosti a krase matematiky: "It seems to be one of the fundamental features of nature that fundamental physical laws are described in terms of a mathematical theory of great beauty and power".
_________________
Feras, non culpes, quod mutari non potest. (Publilius Syrus)
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.11.2021 16:03:22   Re: Nebo pre ateistu
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 19957 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
temny stredovek
https://www.postoj.sk/93006/brzda-alebo-motor-vzniku-modernej-vedy
Citácia:
Faktom je, že v stredoveku sa začala doba prenikavého a rýchleho technologického pokroku, na konci ktorého Európa predstihla zvyšok sveta. Viacerí historici sú presvedčení, že „vedecká revolúcia“ 16. storočia bola výsledkom vývoja, ktorý odštartovali náboženskí učenci už začiatkom 11. storočia. Historici vedy myšlienku „temného stredoveku“ opustili.

Stredoveká kritika Aristotelovej fyziky
Newton napísal: „Ak som videl ďalej, bolo to preto, že som stál na pleciach obrov.“ Vo svojom liste Robertovi Hookovi myslel pritom najmä na Descarta a Hooka. Na akých ďalších pleciach stáli Newton, Galilei a iní priekopníci modernej fyziky a prírodnej vedy?

Ich mená sú, žiaľ, známe iba v úzkom kruhu historikov vedy. Je však dôležité si ich pripomenúť, pretože ukazujú obmedzenosť klasického naratívu, že po antickej dobe vzdelanosti prišla doba temna, ktorú osvetlili až Kopernik, Galilei a Newton.

Pierre Duhem a iní ukázali, že stredovekí učenci ako Jean Buridan (francúzsky kňaz z 13. storočia) zohrali kľúčovú úlohu pri vyvracaní aristotelovského pohľadu na fyziku.

Buridan a neskôr biskupi Albert Saský a Mikuláš z Oresme (Nicolas Oresme) rozvinuli a spopularizovali teóriu tzv. „impetu“ na vysvetlenie pohybu objektov (impetus = tlačenie vpred, popud, impulz, hybnosť). Prvé základy teórie impetu vznikli už v 6. storočí (Ján Philoponus) a nájdeme ich aj u islamských mysliteľov (Avicenna, Al-Baghdadi, Al-Bitruji). Modernú stredovekú verziu vypracoval Buridan, ktorý zaviedol impetus ako nový termín.

Základnou chybou Aristotelovej fyziky bol predpoklad, že na pohyb je potrebná neustále prítomná sila. Teória impetu tento mylný predpoklad odstránila, pretože hlásala, že objekt v pohybe zostane v pohybe aj bez prítomnej sily. Tým Buridan, Oresme a iní otvorili cestu k novej newtonovskej fyzike používajúcej pojem zotrvačnosti. Galileiho analýza pohybu padajúcich telies bola postavená na fyzikálnych (kinematických) princípoch vypracovaných už v 14. storočí v Oxforde a Paríži. V súlade s tým vidia niektorí historici ako Pierre Duhem v Buridanovi intelektuálneho predchodcu Galileiho.

Existujú ďalšie príklady, ktoré vyvracajú klišé, že stredovekí učenci boli nekritickými obdivovateľmi Aristotela. Napríklad Robert Grosseteste (1170 – 1253), anglický teológ a filozof, prvý kancelár Oxfordskej univerzity a biskup Lincolnu, prispel k optike tým, že prvýkrát spomenul lom svetla ako jeden z mechanizmov vzniku dúhy. Prekonal tým Aristotelovu teóriu dúhy.

Zaujímavé tiež je, že jeho dielo De Luce je jedným z prvých pokusov opísať nebo aj zem pomocou jediného súboru fyzikálnych zákonov. Navyše Grosseteste sformuloval vlastnú, z nášho hľadiska veľmi modernú teóriu zrodenia vesmíru v explózii a kryštalizácii hmoty, ktorá viedla k vytvoreniu hviezd a planét. Svoje myšlienky napísal sedem storočí pred teóriou Veľkého tresku. Jeho dielo dokonca inšpiruje vedcov aj v 21. storočí (pozri napr. modernú publikáciu o matematickom modelovaní Grossetesteho kozmológie).

Dali by sa vymenovať ďalšie príklady stredovekých učencov, ktorí svojou prírodovedeckou aktivitou vyvracajú mýtus o protivedeckom stredoveku. Napríklad Albert Veľký (1200 – 1280), dominikánsky biskup v Regensburgu a učiteľ Tomáša Akvinského na Parížskej univerzite, považoval empirické štúdie za dôležité a bol jedným z najlepších botanikov stredoveku.

Alebo Roger Bacon (1214 – 1294), anglický františkán, napísal na žiadosť pápeža Klementa štvrtého Opus Majus o matematike, optike, experimentálnej vede a predvídal neskoršie vynálezy ako mikroskopy, ďalekohľady, okuliare, lietajúce stroje, hydrauliku a parné lode.
Hore
 Profil  
 
Poslať 24.11.2021 16:03:42   Re: Nebo pre ateistu
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 19957 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
Prečo sa moderná veda zrodila v Európe?
Zárodky vedy spojené so vzdelanosťou vznikali v rôznych civilizáciách. V Číne, Indii, Grécku, v islamských krajinách. Moderná veda však z takých zárodkov vznikla iba v Európe. Je zaujímavé pýtať sa prečo.

Na vznik vedy iste vplývali geografické, ekonomické, politické a iné faktory. Niekoho však prekvapí vplyv filozoficko-teologických faktorov.

Zdá sa, že stredoveké myslenie prispelo k rozvoju modernej vedy aj vďaka svojej rozumu naklonenej (racionalistickej) teológii. Alfred North Whitehead, slávny matematik a filozof, postrehol, že „najväčším prínosom stredoveku k vzniku vedeckého hnutia je [...] neotrasiteľná viera v to, že každá jednotlivá udalosť sa dá dať do korelácie s predošlými udalosťami dokonale definovaným spôsobom, ktorý ilustruje všeobecné princípy (kauzalitu). Bez tejto viery by bolo ohromné úsilie vedcov bez nádeje. Ak porovnáme túto myšlienkovú líniu v Európe s postojmi iných civilizácií ... zdá sa, že pre vznik [takéhoto] myslenia existuje iba jeden zdroj. Musí pochádzať zo stredovekého neústupného zdôrazňovania racionality Boha“.

V duchu aristotelikov Alberta Veľkého a Tomáša Akvinského sa v kresťanskej teológii presadila úcta k používaniu rozumu, zmyslov, logiky. Nie je preto prekvapujúce, že stredovekí scholastici významne prispeli k rozvoju logiky (napríklad Peter Hispánsky). Takúto aristotelovsko-scholastickú úctu k racionalite vidíme napríklad aj u pátra Browna, ktorý v Chestertonovej detektívke Modrý kríž odhalil páchateľa vydávajúceho sa za katolíckeho kňaza: „Zaútočili ste na rozum. To je zlá teológia.“
Hore
 Profil  
 
Poslať 22.12.2021 14:47:02   Re: Nebo pre ateistu
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 19957 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
rozdiel medzi zapadnou krestanskou civilizaciou a ostatnymi kulturami
-
https://dennikstandard.sk/149126/ako-boj-proti-incestu-zalozil-zapad/
Citácia:
Po desiatich rokoch Henrich svoj postreh rozpracoval do hrubej knihy, v ktorej náš psychologický druh nielen popísal, ale urobil niečo oveľa širšie. Zverejnil teóriu toho, „ako sa Západ stal psychologicky výnimočným a mimoriadne prosperujúcim“, ako znie podtitul knihy.

Henrich na úvod predkladá ukážky toho, akí sú ľudia rôzni. Asi nás veľmi neprekvapí, že psychika ľudí, ktorí vedia čítať, funguje inak ako psychika negramotných. Antropológ tvrdí, že dochádza aj k neurologickým zmenám a že za gramotnosť platíme slabšou schopnosťou rozoznávať tváre.

A neprekvapí nás ani prirodzený experiment, ktorý umožnilo to, že diplomati akreditovaní pri OSN až do roku 2002 požívali imunitu na dopravné priestupky vrátane parkovania, ktoré im však newyorskí policajti registrovali. Ekonómovia, ktorí tú evidenciu za roky 1997 – 2002 získali, zistili, že počet priestupkov na jedného diplomata zhruba koreluje s hodnotením krajiny na rebríčku vnímania korupcie Transparency International. Zatiaľ čo napríklad diplomati z Británie, Kanady, Švédska alebo Austrálie neparkovali na zakázaných miestach ani raz, tí z Egypta, Čadu a Bulharska nazhromaždili vyše sto priestupkov na diplomata.

S rebríčkom korupcie korelujú aj reakcie v prieskume známom ako dilema cestujúceho. Priateľ vás vezie autom, prekračuje povolenú rýchlosť a zrazí človeka. Boli by ste ochotní na súde dosvedčiť, že dodržiaval predpísanú rýchlosť, alebo nemá právo to od vás očakávať? V tých krajinách, kde by ľudia (dokonca manažéri, medzi ktorými sa prieskum robil) boli ochotní krivo svedčiť, by tiež boli viac ochotní poskytnúť priateľom insiderské informácie svojho zamestnávateľa, klamať, aby mu pomohli znížiť poistné, a dopúšťať sa ďalšieho správania, ktoré považujeme za neetické.

Lenže, vysvetľuje Henrich, „v týchto krajinách sa ľudia nesnažia vyniknúť ako úzkostlivo poctiví jednotlivci dodržiavajúci nestranné princípy. Sú však trvalo lojálni k svojim priateľom a chcú upevňovať trvalé väzby, hoci za cenu nezákonného konania. V týchto krajinách je takzvané rodinkárstvo často morálne správne“.

Pozoruhodnejší je ďalší psychologický experiment, v ktorom vedci zisťovali reakcie ľudí na dve situácie. V oboch išlo o to, že na rušnom trhovisku si jeden človek prisvojí tašku druhého cudzieho človeka. V jednom prípade zámerne využije situáciu, keď si ten druhý odložil tašku a nepozerá sa, a vezme mu ju. V druhom to urobí mimovoľne – na chvíľu si odloží svoju vlastnú tašku, a keď ju potom zase uchopí, nevšimne si, že omylom odkráčal s podobnou taškou niekoho iného.

To sú jasne odlišné situácie, nie? Krádež versus nepozornosť. Úmysel je v trestnom práve všetkých západných krajín zásadnou kategóriou.

Avšak antropológovia zistili, že v mnohých primitívnych spoločnostiach tieto situácie také odlišné nie sú a zlodej si zaslúži skoro rovnako prísny trest ako ten, kto sa len pomýlil. Západní ľudia kladú oveľa väčšiu váhu na vnútorný stav a vlastnosti jedinca, zatiaľ čo tradičné spoločnosti na vzťahy medzi ľuďmi a skupinami, do ktorých patria. A, pripomína autor, tak uvažovali ľudia posledných desaťtisíc rokov vo väčšine spoločností. Žili v príbuzenských, rodových spoločnostiach.
Citácia:
Ale pre nás je dôležité, čo sa stalo s rodinou a manželstvom. Kresťanstvo ich podrobilo totálnej revolúcii.

V rodových spoločnostiach dávalo zmysel mnohoženstvo. A to nielen pre tých najviac žiaducich mužov, ale aj pre ženy. Žena mala väčšiu šancu stať sa ženou kvalitného muža, a zaistiť tak pre svojich potomkov to najlepšie postavenie, hoci sa o jeho pozornosť musela deliť. Zároveň sa mohla opierať o radu a pomoc starších manželiek. A všetci, muži aj ženy, boli definovaní svojím príbuzenským vzťahom v rámci rodu. Všetci v jednej generácii boli „bratia“ a „sestry“, ich rodičia boli všetci „otcovia“ a tak ďalej. Manželstvo bolo dohodnuté, a pretože spoločnosti uznávali tabu incestu medzi najbližšími pokrvnými príbuznými, bolo nástrojom, ako rozvíjať vzťahy s ďalšími blízkymi rodmi. To bolo účelom, a to vrátane pravidiel, ako že keď zomrie manžel, vdova si musí vziať jeho brata alebo bratranca.

To sa kresťanstvo chystalo zmeniť. Henrich na to v štýle manažérov a konzultantov používa skratku MFP (Marriage and Family Program, program manželstva a rodiny). V centre pozornosti administrátorov MFP bolo predovšetkým odstránenie príbuzenských a dohodnutých sobášov a mnohoženstva. Pochopiteľný bol zákaz manželstva s pohanmi – pokiaľ nekonvertovali. Vznikla inštitúcia kmotrov, čo boli duchovní príbuzní (takže sobáš s nimi bol opäť incest). Cirkev sa stavala proti adopciám (v starom Ríme sa používali strategicky na budovanie rodu), o bezprizorné deti sa mala postarať cirkev alebo práve krstní rodičia.

Vtedy cirkev prinieslPretože podľa Henricha bolo toto rozbitie rodovej spoločnosti prostredníctvom MFP základom Západu. Práve od neho sa už v stredoveku rozvíja „proto-WEIRD“ psychológia. Vznikajú cechy, univerzitné bratstvá, mestá so svojimi právami a samosprávou. Kresťania si osvojujú väčší individualizmus, nonkonformizmus a „impersonálnu prosocialitu“ – schopnosť nadväzovať vzťahy s cudzími ľuďmi na základe dôvery, že dodržiavajú rovnaké pravidlá, a vstupovať s nimi do trhovej výmeny. To sa stalo základom vývoja, ktorý umožnil kresťanskému Západu predstihnúť pôvodne vyspelejšie civilizácie Blízkeho východu a Číny. A nie rozvoj vedy, techniky, miest či renesancie, protestantskej etiky a analytického myslenia – kauzalita bola opačná.

Henrich zhromažďuje úctyhodné množstvo dát o tom, ako doba, počas ktorej bolo nejaké európske územie vystavené pôsobeniu MFP, aj dnes zodpovedá miere individualistických psychologických vlastností. Keď ich vynesie na mapu, pozoruhodne často na nej vystupujú ešte po tisícoch rokov obrysy ríše Karola Veľkého.

V medzinárodnom meradle funguje rovnako presne výskyt manželstva medzi bratrancami a sesternicami. A čo dáta o pokutách za parkovanie alebo dilema cestujúceho, ktorú spomínal na začiatku? Miera korupcie je len približnou, zástupnou hodnotou, správanie sa ľudí z rôznych krajín najviac koreluje práve s mierou manželstva medzi bratrancami a sesternicami.

A pretože si ľudia psychológiu kultúry, do ktorej boli socializovaní, so sebou nesú dlho, aj keď sa zmenia pravidlá, je to dôležitým faktorom pri integrácii moslimov. Možno by ich dobrí ľudia, ktorí sa starajú o ich integráciu, nemali skúšať z ústavy a ľudských práv, ale zato zisťovať, do akej miery sú ochotní vzdať sa príbuzenských sobášov. Veľa štúdií naznačuje, že to sú ony, nie islam, čo bráni uspokojivej integrácii. Ostatne každý, kto sa začne zaujímať o osud západných misií v Afganistane a Iraku, zistí, že kým nevezme na vedomie klanový charakter týchto spoločností, nepochopí nič.

Sociálny význam svojho MFP si kresťanské veličiny uvedomovali už od svätého Augustína, ale ich hlavný motív bol vždy náboženský. A tu antropológa Henricha dobre dopĺňa spisovateľ Holland. Do dôsledkov vykresľuje potenciálny dosah tých revolučných, vo svojej dobe priam škandálnych zmien: „Pred kresťanským ľuďom sa otvorila cesta k radikálnemu novému poňatiu manželstva, založenému na vzájomnej príťažlivosti, na láske. Práva jednotlivca začali nevyhnutne získavať navrch nad právami rodiny. Božia autorita sa začala identifikovať nie so starobylou autoritou otca, ktorý smie deťom vnútiť svoju vôľu, ale s naskrz podvratnejším princípom – slobodou voľby.“

Pripomína, že za to, že základom spoločnosti nie je vôľa muža-patriarchu, ale zväzok muža a ženy, vďačíme práve kresťanstvu. „Trvanie Písma na tom, že keď sa žena a muž uchýlia na manželské lôžko, sú spojení, ako je spojený Ježiš so svojou cirkvou, stávajú sa jedným telom, dávalo obom vzácnu dôstojnosť,“ píše. A tiež centrálnu úlohu, akú mal hrať inovercami spravidla nechápaný a vysmievaný kult Panny Márie: „V samotnom srdci veľkých tajomstiev osvetlených kresťanstvom, tajomstiev narodenia a smrti, šťastia a utrpenia, spoločenstva a straty, bola láska ženy k jej dieťaťu.“

Zabúdať na toto náboženstvo, ako sa to dnes na Západe deje, znamená zabúdať, že hodnoty a inštitúcie, ktoré považujeme za samozrejmé, prirodzené a univerzálne, také vôbec nie sú. Že sú zvláštne a vznikali zvláštnym nepredvídaným spôsobom, ktorého konca nikto nedohliadol. Vieme to dnes?a to nám dodnes známe „Beriete si dobrovoľne…?“. Verejný súhlas bol súčasťou ťaženia proti dohodnutým manželstvám. A stotožnením manželstva s romantickou láskou, na ktorú Rimania veľmi nedbali.

Ďalšou inováciou bolo takzvané neolokálne bývanie. Novomanželia sa nemali stávať súčasťou domácnosti otca ženícha ako doteraz, ale mali sa odsťahovať a založiť si samostatnú domácnosť. K tomu im malo pomôcť veno. Za súčasť MFP Henrich považuje aj novinku v podobe individuálnej poslednej vôle, o majetku nemal rozhodovať rod.

Henrich zostavuje prehľad „míľnikov MFP“, rôznych synodov a koncilov, kde sa pravidlá manželstva riešili. Začína sa rokom 305 a má 42 položiek. Až na dve posledné sa všetko odohralo do začiatku 13. storočia.
-
Citácia:
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 215 ]  Choď na stránku Predchádzajúci  1 ... 11, 12, 13, 14, 15

Obsah fóra » Náučné témy

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: