Areopág

kresťansko
katolícke
fórum

Všetkým návštevníkom nášho portálu požehnanie a radosť v Duchu Svätom od nášho Pána. Nech On sám je vaším svetlom a Jeho kríž i zmŕtvychvstanie svedectvom Božej moci vo vašich životoch.
Obsah fóra » Voľná diskusia


 [ Príspevkov: 14 ] 
Autor Správa
Poslať 22.05.2020 16:25:15   Štúdium filozofie
 

od 12.05.2019 2:14:16
napísal 35 príspevkov
Ahojte.

Študoval som matematiku-informatiku (učiteľský smer), ale pre štýl štúdia matematiky definícia-veta-dôkaz som štúdium zanechal. Začala ma ale baviť história a keďže chcem pri učiteľstve zostať, tak som rozmýšľal nad druhým odborom- filozofia.

Otázka ale znie, či ma štúdium filozofie naučí rozmýšľať? Možno je pre vás divné a poviete si, že či ma štúdium matematiky nenaučilo rozmýšľať. K tomu poviem len toľko, že som nemal problém s vypočítaním akéhokoľvek príkladu od základnej školy po zadanie z vysokoškolskej matematiky. Ale nemám pocit, že by ma štúdium naučilo rozmýšľať a niečo mi počas štúdia chýbalo. Myslíte si, že štúdium filozofie mi tu chýbajúcu medzeru doplní a naučí ma uvažovať?

Mám sa dať na štúdium histórie a filozofie, alebo sa na to vykašľať? (Pre tých čo nevedia, tak štúdium filozofie umožňuje po jeho skončení učiť Náuku o spoločnosti- výchovu k občianstvu.)

Dik za komenty.
Hore
 Profil  
 
Poslať 22.05.2020 18:17:33   Re: Štúdium filozofie
 

od 16.11.2006 12:42:16
napísal 20213 príspevkov
mukel píše:
... ale pre štýl štúdia matematiky definícia-veta-dôkaz som štúdium zanechal.
Myslim, ze to nebolo "pre styl" (ved to je podstatou matematiky!).
Bolo to preto, ze Ta to nebavilo.
Otazkou je, ci sa s rovnakou vervou nepustis do studia filozofie - a tiez Ta to neprestane bavit.

Mal som na vyske v 1. rocniku spoluziacku: stredna skola vynikajuca, same jednicky, olympiady, prihlasila sa na jadrovu fyziku - a od PRVEHO DNA basnila, ze ona vlastne chce studovat medicinu. :lol:
Aj po porvom rocniku odisla na medicinu - a nastastie ju aj dokoncila. :lol:

Na jednom autobusovom zajazde sme raz mali sofera, ktory si to naramne uzival - a po case z neho vypadlo, ze je vystudovany inzinier. :D
Soferovanie ho proste viac bavilo a (asi aj) lepsie zarobil, tak dal vypoved (v nejakej firme, kde robil inziniera) a siel robit zajazdoveho sofera.

Chcem tym povedat, ze clovek si najprv musi upratat vo vlastnej hlave, aby to, co bude v zivote robit, malo zmysel a bolo aj na nejaky uzitok.

Ak budes takym ucitelom NOSky, akym BY si bol ucitelom matematiky, tak to radsej chod za toho sofera ...
Budes stastnejsi, rozhodne viac zarobis a bude z Teba aj vacsi uzitok. :D
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 22.05.2020 18:52:06   Re: Štúdium filozofie
 

od 12.05.2019 2:14:16
napísal 35 príspevkov
legionar píše:
mukel píše:
... ale pre štýl štúdia matematiky definícia-veta-dôkaz som štúdium zanechal.
Myslim, ze to nebolo "pre styl" (ved to je podstatou matematiky!).
Bolo to preto, ze Ta to nebavilo.
Otazkou je, ci sa s rovnakou vervou nepustis do studia filozofie - a tiez Ta to neprestane bavit.

Mal som na vyske v 1. rocniku spoluziacku: stredna skola vynikajuca, same jednicky, olympiady, prihlasila sa na jadrovu fyziku - a od PRVEHO DNA basnila, ze ona vlastne chce studovat medicinu. :lol:
Tak učiteľstvo som šiel študovať preto, že som už ako gymnazista doučoval matematiku študentov na základnej škole a gymnazistov. Doteraz si tým privyrábam, takže nemôžem povedať, že by ma matematika nebavila.

Aj preto, že doučujem, viem, že to čo by som šiel robiť je učiteľstvo.

Čítal som knihu Príbeh filozofie od Zimmer-a a zhĺtol som ju na jeden šup. Musím preto len zistiť, či by filozofia bola pre mňa to pravé. Nerád by som začal a nedokončil to. História je istá, pretože viem, že ma baví. Teraz už len doplniť druhý predmet.
Rozmýšľal som aj nad estetikou, ale tam je zas ten problém, že na ZŠ sa neučí a na gymply je málo hodín, tak by som asi ako učiteľ dejepis-estetika nenaplnil úväzok.

Asi sa pustím do čítania diel filozofov a ak ma to neunudí, tak si podám prihlášku. Horšie bude, keď ma filozofia nebude baviť, čo si vyberiem. :D :D
Hore
 Profil  
 
Poslať 30.05.2020 9:52:20   Re: Štúdium filozofie
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 15621 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
či ma štúdium filozofie naučí rozmýšľať? Možno je pre vás divné a poviete si, že či ma štúdium matematiky nenaučilo rozmýšľať. K tomu poviem len toľko, že som nemal problém s vypočítaním akéhokoľvek príkladu od základnej školy po zadanie z vysokoškolskej matematiky. Ale nemám pocit, že by ma štúdium naučilo rozmýšľať a niečo mi počas štúdia chýbalo.
Skusal si ratat priklady z matematickej olympiady? bol si pozriet prednasky na MatFyze? Skusal si niekedy riesit priklad z Teorie cisel? to je uplne iny level ako pocitat standardne priklady
Hore
 Profil  
 
Poslať 30.05.2020 9:54:06   Re: Štúdium filozofie
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 15621 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
Citácia:
a od PRVEHO DNA basnila, ze ona vlastne chce studovat medicinu. :lol:
Aj po prvom rocniku odisla na medicinu - a nastastie ju aj dokoncila. :lol:
najhorsie su pripady ked by isla na medicinu a potom zacal basnit o niecom inom - poznam dievcinu ktora tak vyskusala asi 5 vysokych skol a ani jedna jej nesadla - podla mna nepochopila ze treba aj zamakat
Hore
 Profil  
 
Poslať 30.05.2020 12:04:00   Re: Štúdium filozofie
 
Obrázok užívateľa

od 15.11.2009 21:29:16
napísal 4445 príspevkov
Na každej škole je niečo čo ťa nebaví a čím musíš preliezť, ak chceš získať papier a robiť čo ťa baví. Bifľovanie poučiek na matike na gympli ma tiež nebavilo, no našťastie sme mali vyučujúcich, čo na tom nebazírovali. V matematickej triede to bolo inak, tam aj zhoršili známku o stupeň, dva, ak si nevedel definície. U nás stačilo vypočítať príklady a to mi išlo, radil sa so mnou aj spolužiak, čo matiku učí teraz na vysokej škole. Aj tak som išla na spoločensko-vedný odbor. Na týchto odboroch, ako je aj filozofia, je podľa mňa viac bifľovania. Nie je to exaktná veda, tak sa Ti môže stať, že ani ohodnotenie profesormi nebude musieť byť objektívne. Neviem, aké sú teraz pomery na filozofickej fakulte. Bolo by dobré zistiť od niekoho, kto tým prešiel. Podľa mňa aj uplatnenie je podstatné slabšie ako matematický odbor. Máš predstavu, čo by si s filozofiou robil? Ak sa nechceš stať kňazom, napríklad? Ako hobby k matike by som to brala. Alebo ako relaxačné čítanie pre vlastné uspokojenie. Nie sme v starovekých Atenách, kde filozofi mali svoje stabilné miesto. Chleba treba zarobiť praktickou činnosťou. Možno nie som dobrý radca v tomto, lebo je ozaj dobre robiť čo človeka baví. Odporúčam sa za to systematicky a intenzívnejšie pomodliť, prípadne poprosiť aj niekoho o modlitbu, aby Ti Pán dal dar rozpoznanie, aby Ťa viedol. Lebo ide o vážnejšie rozhodnutie.

Keby to bolo na Oxforde, tak nepoviem, tam študenti vraj sa vzdelávajú písaním esejí. U nás platilo za mojich čias na takýchto odboroch bifľovanie. Ešte je tu aj kolégium Antona Neurwirta, kde je myslim uvedený západný štýl, ale neviem presne, skús zistiť. Nie sú ale vysokou školou, teda absolvovaním nezískaš vysokoškolské vzdelanie. Ešte ma napadá ma znova isť študovať filozofiu na aloisiane -TF, ktorú majú jezuiti, či priamo na teologickej fakulte. P.s. myslel si niekedy na kňazstvo? Ak si chces založiť rodinu, tak by som brala do úvahy aj platy (učiteľov) pri výbere profesie a studijnej špecializácie.
Hore
 Profil  
 
Poslať 30.05.2020 17:27:51   Re: Štúdium filozofie
 

od 12.05.2019 2:14:16
napísal 35 príspevkov
misojogi píše:
Citácia:
či ma štúdium filozofie naučí rozmýšľať? Možno je pre vás divné a poviete si, že či ma štúdium matematiky nenaučilo rozmýšľať. K tomu poviem len toľko, že som nemal problém s vypočítaním akéhokoľvek príkladu od základnej školy po zadanie z vysokoškolskej matematiky. Ale nemám pocit, že by ma štúdium naučilo rozmýšľať a niečo mi počas štúdia chýbalo.
Skusal si ratat priklady z matematickej olympiady? bol si pozriet prednasky na MatFyze? Skusal si niekedy riesit priklad z Teorie cisel? to je uplne iny level ako pocitat standardne priklady
Keďže som mal učiteľskú kombináciu, tak sme mali predmety (na matike jeden a informatike jeden), kde sa povinne riešili olympiády aj z informatiky aj z matematiky. Takisto sme vrámci školy mali našu fakultnú olympiádu z matematiky, ktorú organizovala katedra matematiky. (Riešil som ju dobrovoľne. Boli tam príklady zamerané na vysokoškolskú matematiku.)
Hore
 Profil  
 
Poslať 30.05.2020 17:32:55   Re: Štúdium filozofie
 

od 12.05.2019 2:14:16
napísal 35 príspevkov
teta píše:
Na každej škole je niečo čo ťa nebaví a čím musíš preliezť, ak chceš získať papier a robiť čo ťa baví. Bifľovanie poučiek na matike na gympli ma tiež nebavilo, no našťastie sme mali vyučujúcich, čo na tom nebazírovali. V matematickej triede to bolo inak, tam aj zhoršili známku o stupeň, dva, ak si nevedel definície. U nás stačilo vypočítať príklady a to mi išlo, radil sa so mnou aj spolužiak, čo matiku učí teraz na vysokej škole. Aj tak som išla na spoločensko-vedný odbor. Na týchto odboroch, ako je aj filozofia, je podľa mňa viac bifľovania. Nie je to exaktná veda, tak sa Ti môže stať, že ani ohodnotenie profesormi nebude musieť byť objektívne. Neviem, aké sú teraz pomery na filozofickej fakulte. Bolo by dobré zistiť od niekoho, kto tým prešiel. Podľa mňa aj uplatnenie je podstatné slabšie ako matematický odbor. Máš predstavu, čo by si s filozofiou robil? Ak sa nechceš stať kňazom, napríklad? Ako hobby k matike by som to brala. Alebo ako relaxačné čítanie pre vlastné uspokojenie. Nie sme v starovekých Atenách, kde filozofi mali svoje stabilné miesto. Chleba treba zarobiť praktickou činnosťou. Možno nie som dobrý radca v tomto, lebo je ozaj dobre robiť čo človeka baví. Odporúčam sa za to systematicky a intenzívnejšie pomodliť, prípadne poprosiť aj niekoho o modlitbu, aby Ti Pán dal dar rozpoznanie, aby Ťa viedol. Lebo ide o vážnejšie rozhodnutie.

Keby to bolo na Oxforde, tak nepoviem, tam študenti vraj sa vzdelávajú písaním esejí. U nás platilo za mojich čias na takýchto odboroch bifľovanie. Ešte je tu aj kolégium Antona Neurwirta, kde je myslim uvedený západný štýl, ale neviem presne, skús zistiť. Nie sú ale vysokou školou, teda absolvovaním nezískaš vysokoškolské vzdelanie. Ešte ma napadá ma znova isť študovať filozofiu na aloisiane -TF, ktorú majú jezuiti, či priamo na teologickej fakulte. P.s. myslel si niekedy na kňazstvo? Ak si chces založiť rodinu, tak by som brala do úvahy aj platy (učiteľov) pri výbere profesie a studijnej špecializácie.
Rozmýšľal som nad tým, že pôjdem učiť dejepis a nosku. Prípadne, ak by ma chytila história, ostal by som niekde v múzeu, prípadne archíve. Mojim snom bolo ostať učiť na vysokej škole, ale to len v prípade, že by som v odbore vynikal.

Za kňaza nie. (Na to musí byť človek zvláštne povolaný. Nehovorím, že som nebol, ale neviem si predstaviť, že by som bol kňaz.) Modlitba je dobrý nápad. Aj som sa na ten úmysel modlil. A ak má niekto čas odtiaľ, pomodlite sa za mňa, možno Vás Boh vypočuje a nejako sa mi prejaví ta správna cesta. :)
Hore
 Profil  
 
Poslať 30.05.2020 17:34:54   Re: Štúdium filozofie
 

od 16.11.2006 12:42:16
napísal 20213 príspevkov
mukel píše:
Keďže som mal učiteľskú kombináciu, tak sme mali predmety (na matike jeden a informatike jeden), kde sa povinne riešili olympiády aj z informatiky aj z matematiky. Takisto sme vrámci školy mali našu fakultnú olympiádu z matematiky, ktorú organizovala katedra matematiky. (Riešil som ju dobrovoľne. Boli tam príklady zamerané na vysokoškolskú matematiku.)
Ak Ti to tak dobre slo a aj si doucoval inych, potom by bola skoda, keby Slovensko stratilo dobreho ucitela matematiky.
Lebo takych vela nie je ...
Aj povolanie ucitela matematiky v sebe zahrna nejaku tu filozofiu - o tom mozu rozpravat ludia, ktori si spominaju na svojich dobrych ucitelov matematiky (ak takych mali). :D
_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen)
Hore
 Profil  
 
Poslať 01.06.2020 12:27:56   Re: Štúdium filozofie
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 15621 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
https://dennikn.sk/blog/1914059/matfyz-bol-peklo-ale-stalo-to-za-to/?ref=list

Citácia:
Najväčšie klišé, ktoré môžete počuť od Matfyzáka, je „Matfyz ťa naučí myslieť“. A je to pravdivé klišé. Matfyz je na rozdiel od takého ČVUT veľmi teoretická škola. V praxi to znamená, že sa na nej vyučuje oveľa menej technológií ako na technickejších školách, ale zato veľké množstvo matematiky a algoritmov. Na prvý pohľad to môže vyzerať nezmyselne, nie je predsa hodnotnejší absolvent, ktorý lepšie ovláda najmodernejšie technológie? Krátkodobo určite áno, ale technológie sa hlavne v IT vyvíjajú tak rýchlo, že ak je nejaká moderná dnes, o päť či desať rokov si už na ňu nikto nemusí spomenúť. Preto je v tejto brandži extrémne dôležitá schopnosť rýchlo a efektívne sa učiť. A to je presne to, čo mi dali tie nekonečné hodiny strávené nad dôkazmi z analýzy, to je to, prečo malo zmysel zostávať hore do svitania, kým som neprišiel na algoritmus bežiaci v lineárnom, nie kvadratickom čase. Toto sú veci, vďaka ktorým je možné sa dostať aj s lokálnou univerzitou do svetových spoločností. Navyše, spôsob myslenia naučený na Matfyze sa zákonite premietne aj do uvažovania o mimoškolských veciach, človeka naučí kriticky a analyticky uvažovať aj o spoločenských, či politických témach.
Hore
 Profil  
 
Poslať 05.06.2020 10:39:29   Re: Štúdium filozofie
 

od 12.05.2019 2:14:16
napísal 35 príspevkov
misojogi píše:
https://dennikn.sk/blog/1914059/matfyz-bol-peklo-ale-stalo-to-za-to/?ref=list

Citácia:
Najväčšie klišé, ktoré môžete počuť od Matfyzáka, je „Matfyz ťa naučí myslieť“. A je to pravdivé klišé. Matfyz je na rozdiel od takého ČVUT veľmi teoretická škola. V praxi to znamená, že sa na nej vyučuje oveľa menej technológií ako na technickejších školách, ale zato veľké množstvo matematiky a algoritmov. Na prvý pohľad to môže vyzerať nezmyselne, nie je predsa hodnotnejší absolvent, ktorý lepšie ovláda najmodernejšie technológie? Krátkodobo určite áno, ale technológie sa hlavne v IT vyvíjajú tak rýchlo, že ak je nejaká moderná dnes, o päť či desať rokov si už na ňu nikto nemusí spomenúť. Preto je v tejto brandži extrémne dôležitá schopnosť rýchlo a efektívne sa učiť. A to je presne to, čo mi dali tie nekonečné hodiny strávené nad dôkazmi z analýzy, to je to, prečo malo zmysel zostávať hore do svitania, kým som neprišiel na algoritmus bežiaci v lineárnom, nie kvadratickom čase. Toto sú veci, vďaka ktorým je možné sa dostať aj s lokálnou univerzitou do svetových spoločností. Navyše, spôsob myslenia naučený na Matfyze sa zákonite premietne aj do uvažovania o mimoškolských veciach, človeka naučí kriticky a analyticky uvažovať aj o spoločenských, či politických témach.
:D
Hore
 Profil  
 
Poslať 05.06.2020 11:01:09   Re: Štúdium filozofie
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 15621 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
co ta tak pobavilo ?
Hore
 Profil  
 
Poslať 13.08.2020 22:39:36   Re: Štúdium filozofie
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 15621 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
https://www.teologicketexty.cz/casopis/2009-1/Predpoklady-pre-spojenectvo-vedy-a-teologie.html
spojenectvo-vedy-a-teologie
Citácia:
Dôležitým základom pre vedecký rozvoj a vývoj sa stala určitá teologická vízia prístupu k svetu. Veda je v súčasnosti natoľko emancipovaná od náboženstva, že v nej tento podklad nie je na prvý pohľad zrejmý. Počiatky vedy síce môžeme nájsť v rozličných starovekých kultúrach (Egypt, Grécko, Čína atď.), v ktorých boli uskutočnené mnohé dôležité objavy, avšak práve žido-kresťanský metafyzicko-ontologický prístup k svetu dal základ pre účinné zužitkovanie týchto antických poznatkov a umožnil vývoj modernej vedy.8 Kresťanstvo prinieslo niekoľko predpokladov pre rozvoj modernej vedy:
Citácia:
1. Odbožštenie prírody. Veda v modernom chápaní sa rozvinula z určitej náboženskej vízie, z viery v existenciu Absolútna, ktoré je odlišné od tohto sveta. Takýto typ viery sa objavil s hebrejským myslením, pre ktoré je typické, že svet nie je večný, ale je stvorený z ničoho absolútnou Bytosťou bez začiatku a bez konca. Pojem stvorenia z ničoho – Bytosťou nezávislou od materiálneho sveta – nemá obdobu v mytológiách Grékov ani Východu.9 Pre rozvoj vedy bol dôležitý Nicejský koncil (325), kde sa začalo formulovanie Creda, v ktorom bol svet definovaný ako stvorený Bohom. Cirkev svojím vyznaním odmietla všetky modifikácie panteizmu a dualizmu, vízie, ktoré v antických kultúrach brzdili rozvoj vedy. Prísny židovský a následne aj kresťanský (i islamský) monoteizmus viedol k popretiu zbožšťovania prírodných síl (panteizmus). Tým, že sa žido-kresťanská tradícia podieľala na kritickom racionálnom prístupe k svetu, viedla k odbožšteniu prírody a tak pripravila pôdu pre vznik vedy v súčasnom slova zmysle. Túto skutočnosť pokladajú mnohí vedci za historicky evidentnú.10
Citácia:
2. Viera v racionálnu poznateľnosť sveta. Príroda, ktorá nebola viac vnímaná ako nedotknuteľný chrám bohov, sa stala objektom ľudskej zvedavosti, ktorá chcela objaviť zákonitosti, pozadie toho, čo je za jej silami, a eventuálne týmito silami disponovať. Monoteistický pohľad, že svet je riadený jedným Bohom a nie je produktom rozmaru mnohých bohov, v ktorých každý vládne vo svojej oblasti podľa svojich zákonov, sa javí ako historický základ modernej vedy (Calvin).11 Pre vznik vedy bolo okrem spomínaného dogmatického východiska o stvorenom svete dôležitých aj niekoľko biblických miest, čítaných z pohľadu možného vedeckého vývoja. Najcitovanejším biblickým miestom stredoveku dávajúcim podnet pre vedecké skúmanie sveta sa stala Mudr 11,20 – „ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko“ – odkazujúce na matematickú harmóniu stvorenia a na presvedčenie racionálne poznať svet a ovládať ho. To potvrdzuje aj súčasná veda.12 Inšpiratívnym sa stal aj text z Gn 1,28 o podmanení sveta, ďalej tiež podobenstvo o talentoch, Mt 25,14-30. Vedeckých bádateľov motivovalo hľadanie pravdy ako poslanie podľa Knihy múdrosti: „Čo som sa naučil s istým úmyslom, teraz dávam s radosťou ďalej, ani nechcem hromadiť pre seba bohatstvo, ktoré prináša. Ona je pre ľudstvo poklad nevyčerpateľný, tí, čo ho využívajú, si ním získajú Božie priateľstvo, lebo sa mu zapáčia darmi, ktoré dostali, keď ju učia“ (Mudr 7,13-14).13 Moderný vedec, akým je von Weizsäcker (The Relevance of Science, New York 1964) píše: „Hmota v platónskom poňatí, ktorú je nutné ‚premáhať‘ rozumom, nebude matematické zákony poslúchať presne: hmota, ktorú Boh stvoril z ničoho, sa môže úplne presne riadiť pravidlami, ktoré pre ňu Stvoriteľ ustanovil. V tomto zmysle som moderné vedy označil ako odkaz, dokonca by som povedal ‚dieťa‘, kresťanstva.“14
Citácia:
3. Chronologické chápanie času. Ďalším krokom k vývoju vedy bola zmena chápania času. Jedným z presvedčení mnohých antických civilizácií (Pýthagorás, predsokratici) bola predstava o cyklicky existujúcom kozme. Podľa tohto presvedčenia sa po veľmi dlhom čase všetko znovu zopakuje. Všetko to, čo sa deje, už raz v minulosti bolo a bude sa nekonečne veľakrát opakovať. Podobné presvedčenie bolo paralyzujúce: ak je človek korisťou neoblomného osudu, má význam pokúšať sa o niečo nové?15 Žido-kresťanská tradícia prišla s chronologicky chápaným časom, svet mal svoj počiatok v stvorení a smeruje k dovŕšeniu.16 Nová koncepcia času prekonala v ľudskej činnosti pesimizmus a priniesla ideu progresu. Idea stvorenia a chronologicky plynúceho času dala podnet k vývinu vedy. Misia medzi nekresťanskými národmi nebola len otázkou ohlasovania evanjelia, ale aj šírením poznania v kultúre, v poľnohospodárstve, v technike. Neskorší úspech kolonializmu európskych štátov, ktorý ovládol zámorie vďaka poznaniu a technickej prevahe, je podľa nás dostatočným dôkazom na porovnanie stretnutia dvoch koncepcií časov, cyklického a chronologického, a ich vplyv na vývoj vedy.
Citácia:
4. Vplyv teologickej racionality na vedu. Kresťanstvo sa aktívne podieľalo na procese, ktorý viedol k vytvoreniu kritického rozumu a jeho pôsobeniu v dnešných teóriách vedy. V teológii bola vytvorená systematizácia, metóda skúmania. Vedeckosť je pre teológiu vnútorným postulátom, ktorý do nej nebol prinesený zvonku a nijak ľahko jej nemôže byť uprený. Teológia je racionálna, predovšetkým interpretatívna veda, postavená na dejinnosti Božieho zjavenia. Zo svojej podstaty dala teológia súhlas k vede, napr. aby pomohla zmierniť utrpenie; poskytla motívy pre vedeckú prácu, napr. aby vedci, ktorí boli na počiatku vedeckého vývoja veriacimi, ukázali slávu a múdrosť Stvoriteľa. Teológovia mali vplyv na usmernení vedeckej metodológie, napr. dali súhlas k empirickému prístupu vo vede.17 „Celý stredovek bol dlhým cvičením intelektu západnej Európy v zmysle pre poriadok. Zaiste tu mohli existovať určité nedostatky, pokiaľ ide o prax (…) dlhá nadvláda scholastickej logiky a teológia vštepila európskemu duchu návyk určitého exaktného myslenia.“18
=======================
Citácia:
Gnozeologicko-etické predpoklady spojenectva
Kresťanská teológia, opierajúc sa o judaistické korene, síce vytvorila predpoklady pre vznik vedy, avšak vzťah medzi vedou a vierou nebol ani zďaleka harmonický. Medzi vedou a teológiou dochádzalo v minulosti (i v súčasnosti) ku konfliktom najčastejšie: 1. kvôli predsudkom zo vzájomnej neznalosti, a následne 2. v nekompetentnom zasahovaní do teritória výskumu toho druhého.
Citácia:
1. Konkordizmus nastáva vtedy, keď sa zo strany viery pri stretnutí s vedou prepadne pokušeniu podložiť biblické (alebo náboženské) tvrdenia vedeckými faktami.19 Tak napr. bude vedec pod vplyvom konkordizmu vedecky dokazovať rozmery Noemovej Archy20 či zosúlaďovať biblickú správu o stvorení s určitou fyzikálnou kozmológiou.21 Tento prístup je fundamentalistickým chápaním Biblie, ktoré bolo Katolíckou cirkvou odmietnuté.22
Citácia:
Konkordizmu ako celku možno položiť otázku, či je ešte potrebná viera, ak existujú vedecké dôkazy o Transcendentne. Problém konkordizmu je predovšetkým to, že uplatňuje teologickú metódu v oblasti prírodných a iných vied. Pápež Ján Pavol II. napísal (L‘Osservatore Romano, 26. 10. 1987): „Náboženstvo nie je založené na vede, ani veda na náboženstve. Tak veda ako aj náboženstvo si musia zachovať svoje princípy a metódu, svoje odlišné interpretácie a svoje vlastné závery. Veda a náboženstvo sa môžu, ba musia, vzájomne podporovať ako dve odlišné dimenzie jednej spoločnej ľudskej kultúry, avšak ani veda, ani náboženstvo sa nesmú domnievať, že sú nevyhnutným predpokladom toho druhého.“26
-
Citácia:
2. Diskordizmus. Ide buď o extrémny prístup zo strany vedy (scientizmus), ktorá pracuje s empirickými dátami a odmieta vieru ako iracionalizmus. Diskordizmus tohto typu je redukcionistický,27 je určitou sortou metafyzickej predpojatosti, postavenej na jednostranne materialistickú víziu skutočnosti, ktorá odmieta možnosť transcendencie a pokúša sa vedeckými dátami vysvetliť celú skutočnosť. Typickým súčasným príkladom je Dawkins. Miernejší diskordizmus je postavený na dualistickom prístupe k skutočnosti v ontologickej, epistemologickej a etickej oblasti. Je však možné vysvetliť celú skutočnosť len vedeckou racionalitou?
Citácia:
Ontologický diskordizmus počíta s tým, že existuje prírodovedecký poriadok sveta a popri ňom teologická realita, ktorá je úplne od neho odtrhnutá.28 V teológii bol príkladom tohto typu Karl Barth. Pri spomínanom postoji, ktorý chce takto radikálne, bez vzťahu, rešpektovať transcendentnosť Boha i autonómiu sveta, môže dôjsť k deizmu, teda k názoru, že Boh sa o svet nestará.
Epistemologický diskordizmus zasa stanovuje úplnú hermeneutickú dištinkciu medzi poznaním teologickým a vedeckým. Viera nemá čo ponúknuť vede. Je súkromnou vecou vedca. Medzi teológiou a vedou niet spojenia. Pozícia udržuje rešpekt pred transcendenciou Boha, ale apriórne odmieta teologický zmysel univerza. Túto pozíciu zastávali aj veriaci vedci, napr. Duhem, Lemaître. Z teologického hľadiska môže viesť tento postoj k fideizmu.29
Etický diskordizmus je názor, ktorý uznáva „prirodzenú“ etiku, vyplývajúcu a riadenú samou vedeckou činnosťou. Popri nej akceptuje existenciu teologickej etiky, ktorá ale s prirodzenou nemá žiadny vzťah. Nepodceňuje teologickú etiku, ale ju kladie na úroveň osobnej voľby. Je to asi najrozšírenejšia forma diskordizmu v súčasnej sekularizovanej spoločnosti.30

Pri diskordizme si možno klásť otázku, či je skutočne objektívny a vedecký, keď apriórne zamieta Transcendentno v ľudskom živote, ktorý netvoria len racionalistické prístupy.
---
Citácia:
3. Artikulácia je tretí prístup, ktorý môže viesť k spojenectvu vedy a teológie. Dôležitým východiskom je vymedziť teritórium skúmania medzi oboma spôsobmi poznávania. Aby bolo spojenectvo úspešné, je nutné tieto hranice rešpektovať.
Hore
 Profil  
 
Poslať 13.08.2020 22:39:46   Re: Štúdium filozofie
 
Obrázok užívateľa

od 23.11.2009 23:52:31
napísal 15621 príspevkov
Bydlisko: Bratislava
https://www.teologicketexty.cz/casopis/2009-1/Predpoklady-pre-spojenectvo-vedy-a-teologie.html
spojenectvo-vedy-a-teologie
Citácia:
Dôležitým základom pre vedecký rozvoj a vývoj sa stala určitá teologická vízia prístupu k svetu. Veda je v súčasnosti natoľko emancipovaná od náboženstva, že v nej tento podklad nie je na prvý pohľad zrejmý. Počiatky vedy síce môžeme nájsť v rozličných starovekých kultúrach (Egypt, Grécko, Čína atď.), v ktorých boli uskutočnené mnohé dôležité objavy, avšak práve žido-kresťanský metafyzicko-ontologický prístup k svetu dal základ pre účinné zužitkovanie týchto antických poznatkov a umožnil vývoj modernej vedy.8 Kresťanstvo prinieslo niekoľko predpokladov pre rozvoj modernej vedy:
Citácia:
1. Odbožštenie prírody. Veda v modernom chápaní sa rozvinula z určitej náboženskej vízie, z viery v existenciu Absolútna, ktoré je odlišné od tohto sveta. Takýto typ viery sa objavil s hebrejským myslením, pre ktoré je typické, že svet nie je večný, ale je stvorený z ničoho absolútnou Bytosťou bez začiatku a bez konca. Pojem stvorenia z ničoho – Bytosťou nezávislou od materiálneho sveta – nemá obdobu v mytológiách Grékov ani Východu.9 Pre rozvoj vedy bol dôležitý Nicejský koncil (325), kde sa začalo formulovanie Creda, v ktorom bol svet definovaný ako stvorený Bohom. Cirkev svojím vyznaním odmietla všetky modifikácie panteizmu a dualizmu, vízie, ktoré v antických kultúrach brzdili rozvoj vedy. Prísny židovský a následne aj kresťanský (i islamský) monoteizmus viedol k popretiu zbožšťovania prírodných síl (panteizmus). Tým, že sa žido-kresťanská tradícia podieľala na kritickom racionálnom prístupe k svetu, viedla k odbožšteniu prírody a tak pripravila pôdu pre vznik vedy v súčasnom slova zmysle. Túto skutočnosť pokladajú mnohí vedci za historicky evidentnú.10
Citácia:
2. Viera v racionálnu poznateľnosť sveta. Príroda, ktorá nebola viac vnímaná ako nedotknuteľný chrám bohov, sa stala objektom ľudskej zvedavosti, ktorá chcela objaviť zákonitosti, pozadie toho, čo je za jej silami, a eventuálne týmito silami disponovať. Monoteistický pohľad, že svet je riadený jedným Bohom a nie je produktom rozmaru mnohých bohov, v ktorých každý vládne vo svojej oblasti podľa svojich zákonov, sa javí ako historický základ modernej vedy (Calvin).11 Pre vznik vedy bolo okrem spomínaného dogmatického východiska o stvorenom svete dôležitých aj niekoľko biblických miest, čítaných z pohľadu možného vedeckého vývoja. Najcitovanejším biblickým miestom stredoveku dávajúcim podnet pre vedecké skúmanie sveta sa stala Mudr 11,20 – „ty si mierou, počtom, váhou usporiadal všetko“ – odkazujúce na matematickú harmóniu stvorenia a na presvedčenie racionálne poznať svet a ovládať ho. To potvrdzuje aj súčasná veda.12 Inšpiratívnym sa stal aj text z Gn 1,28 o podmanení sveta, ďalej tiež podobenstvo o talentoch, Mt 25,14-30. Vedeckých bádateľov motivovalo hľadanie pravdy ako poslanie podľa Knihy múdrosti: „Čo som sa naučil s istým úmyslom, teraz dávam s radosťou ďalej, ani nechcem hromadiť pre seba bohatstvo, ktoré prináša. Ona je pre ľudstvo poklad nevyčerpateľný, tí, čo ho využívajú, si ním získajú Božie priateľstvo, lebo sa mu zapáčia darmi, ktoré dostali, keď ju učia“ (Mudr 7,13-14).13 Moderný vedec, akým je von Weizsäcker (The Relevance of Science, New York 1964) píše: „Hmota v platónskom poňatí, ktorú je nutné ‚premáhať‘ rozumom, nebude matematické zákony poslúchať presne: hmota, ktorú Boh stvoril z ničoho, sa môže úplne presne riadiť pravidlami, ktoré pre ňu Stvoriteľ ustanovil. V tomto zmysle som moderné vedy označil ako odkaz, dokonca by som povedal ‚dieťa‘, kresťanstva.“14
Citácia:
3. Chronologické chápanie času. Ďalším krokom k vývoju vedy bola zmena chápania času. Jedným z presvedčení mnohých antických civilizácií (Pýthagorás, predsokratici) bola predstava o cyklicky existujúcom kozme. Podľa tohto presvedčenia sa po veľmi dlhom čase všetko znovu zopakuje. Všetko to, čo sa deje, už raz v minulosti bolo a bude sa nekonečne veľakrát opakovať. Podobné presvedčenie bolo paralyzujúce: ak je človek korisťou neoblomného osudu, má význam pokúšať sa o niečo nové?15 Žido-kresťanská tradícia prišla s chronologicky chápaným časom, svet mal svoj počiatok v stvorení a smeruje k dovŕšeniu.16 Nová koncepcia času prekonala v ľudskej činnosti pesimizmus a priniesla ideu progresu. Idea stvorenia a chronologicky plynúceho času dala podnet k vývinu vedy. Misia medzi nekresťanskými národmi nebola len otázkou ohlasovania evanjelia, ale aj šírením poznania v kultúre, v poľnohospodárstve, v technike. Neskorší úspech kolonializmu európskych štátov, ktorý ovládol zámorie vďaka poznaniu a technickej prevahe, je podľa nás dostatočným dôkazom na porovnanie stretnutia dvoch koncepcií časov, cyklického a chronologického, a ich vplyv na vývoj vedy.
Citácia:
4. Vplyv teologickej racionality na vedu. Kresťanstvo sa aktívne podieľalo na procese, ktorý viedol k vytvoreniu kritického rozumu a jeho pôsobeniu v dnešných teóriách vedy. V teológii bola vytvorená systematizácia, metóda skúmania. Vedeckosť je pre teológiu vnútorným postulátom, ktorý do nej nebol prinesený zvonku a nijak ľahko jej nemôže byť uprený. Teológia je racionálna, predovšetkým interpretatívna veda, postavená na dejinnosti Božieho zjavenia. Zo svojej podstaty dala teológia súhlas k vede, napr. aby pomohla zmierniť utrpenie; poskytla motívy pre vedeckú prácu, napr. aby vedci, ktorí boli na počiatku vedeckého vývoja veriacimi, ukázali slávu a múdrosť Stvoriteľa. Teológovia mali vplyv na usmernení vedeckej metodológie, napr. dali súhlas k empirickému prístupu vo vede.17 „Celý stredovek bol dlhým cvičením intelektu západnej Európy v zmysle pre poriadok. Zaiste tu mohli existovať určité nedostatky, pokiaľ ide o prax (…) dlhá nadvláda scholastickej logiky a teológia vštepila európskemu duchu návyk určitého exaktného myslenia.“18
=======================
Citácia:
Gnozeologicko-etické predpoklady spojenectva
Kresťanská teológia, opierajúc sa o judaistické korene, síce vytvorila predpoklady pre vznik vedy, avšak vzťah medzi vedou a vierou nebol ani zďaleka harmonický. Medzi vedou a teológiou dochádzalo v minulosti (i v súčasnosti) ku konfliktom najčastejšie: 1. kvôli predsudkom zo vzájomnej neznalosti, a následne 2. v nekompetentnom zasahovaní do teritória výskumu toho druhého.
Citácia:
1. Konkordizmus nastáva vtedy, keď sa zo strany viery pri stretnutí s vedou prepadne pokušeniu podložiť biblické (alebo náboženské) tvrdenia vedeckými faktami.19 Tak napr. bude vedec pod vplyvom konkordizmu vedecky dokazovať rozmery Noemovej Archy20 či zosúlaďovať biblickú správu o stvorení s určitou fyzikálnou kozmológiou.21 Tento prístup je fundamentalistickým chápaním Biblie, ktoré bolo Katolíckou cirkvou odmietnuté.22
Citácia:
Konkordizmu ako celku možno položiť otázku, či je ešte potrebná viera, ak existujú vedecké dôkazy o Transcendentne. Problém konkordizmu je predovšetkým to, že uplatňuje teologickú metódu v oblasti prírodných a iných vied. Pápež Ján Pavol II. napísal (L‘Osservatore Romano, 26. 10. 1987): „Náboženstvo nie je založené na vede, ani veda na náboženstve. Tak veda ako aj náboženstvo si musia zachovať svoje princípy a metódu, svoje odlišné interpretácie a svoje vlastné závery. Veda a náboženstvo sa môžu, ba musia, vzájomne podporovať ako dve odlišné dimenzie jednej spoločnej ľudskej kultúry, avšak ani veda, ani náboženstvo sa nesmú domnievať, že sú nevyhnutným predpokladom toho druhého.“26
-
Citácia:
2. Diskordizmus. Ide buď o extrémny prístup zo strany vedy (scientizmus), ktorá pracuje s empirickými dátami a odmieta vieru ako iracionalizmus. Diskordizmus tohto typu je redukcionistický,27 je určitou sortou metafyzickej predpojatosti, postavenej na jednostranne materialistickú víziu skutočnosti, ktorá odmieta možnosť transcendencie a pokúša sa vedeckými dátami vysvetliť celú skutočnosť. Typickým súčasným príkladom je Dawkins. Miernejší diskordizmus je postavený na dualistickom prístupe k skutočnosti v ontologickej, epistemologickej a etickej oblasti. Je však možné vysvetliť celú skutočnosť len vedeckou racionalitou?
Citácia:
Ontologický diskordizmus počíta s tým, že existuje prírodovedecký poriadok sveta a popri ňom teologická realita, ktorá je úplne od neho odtrhnutá.28 V teológii bol príkladom tohto typu Karl Barth. Pri spomínanom postoji, ktorý chce takto radikálne, bez vzťahu, rešpektovať transcendentnosť Boha i autonómiu sveta, môže dôjsť k deizmu, teda k názoru, že Boh sa o svet nestará.
Epistemologický diskordizmus zasa stanovuje úplnú hermeneutickú dištinkciu medzi poznaním teologickým a vedeckým. Viera nemá čo ponúknuť vede. Je súkromnou vecou vedca. Medzi teológiou a vedou niet spojenia. Pozícia udržuje rešpekt pred transcendenciou Boha, ale apriórne odmieta teologický zmysel univerza. Túto pozíciu zastávali aj veriaci vedci, napr. Duhem, Lemaître. Z teologického hľadiska môže viesť tento postoj k fideizmu.29
Etický diskordizmus je názor, ktorý uznáva „prirodzenú“ etiku, vyplývajúcu a riadenú samou vedeckou činnosťou. Popri nej akceptuje existenciu teologickej etiky, ktorá ale s prirodzenou nemá žiadny vzťah. Nepodceňuje teologickú etiku, ale ju kladie na úroveň osobnej voľby. Je to asi najrozšírenejšia forma diskordizmu v súčasnej sekularizovanej spoločnosti.30

Pri diskordizme si možno klásť otázku, či je skutočne objektívny a vedecký, keď apriórne zamieta Transcendentno v ľudskom živote, ktorý netvoria len racionalistické prístupy.
---
Citácia:
3. Artikulácia je tretí prístup, ktorý môže viesť k spojenectvu vedy a teológie. Dôležitým východiskom je vymedziť teritórium skúmania medzi oboma spôsobmi poznávania. Aby bolo spojenectvo úspešné, je nutné tieto hranice rešpektovať.
Hore
 Profil  
 
Zobraziť príspevky z predchádzajúceho:  Zoradiť podľa  
 [ Príspevkov: 14 ] 

Obsah fóra » Voľná diskusia

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: Žiadny registrovaný užívateľ nie je prítomný a 1 hosť


Nemôžete zakladať nové témy v tomto fóre
Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre
Nemôžete upravovať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete mazať svoje príspevky v tomto fóre
Nemôžete zasielať súbory v tomto fóre

Skočiť na:  
Powered by phpBB® Forum Software © phpBB Group
Slovenský preklad:phpbb.sk.

Zobraziť štatistiku návštevnosti: