kresťansko
katolícke
fórum

Chcel som rozobrat aj tuto temu, pretoze toto je asi moj najvacsi problem. Vzdy si myslim ze je nieco hriech aj ked neni. Bojim sa a nechcem zbytocne prehresit voci Bohu cked mam ist na prijimanie chcem byt co najviac cisty. Vedel by mi niekto poradit ohladom tejto temy? Nevplyva to na mna dobre a odkedy som zacal zase pravidelne chodit do kostola (cca 2 roky dozadu) tak sa to zacalo. Za kazdu pomocnu radu budem rad. Nechcem uz dalej zit v uzkostiach a chcem konecne premyslat zdravo a nezamyslat sa nad blbostami.

Dobrý spovednik robí svoje, nejaký rehoľník, ktorý bude mať čas vypočuť tvoju citlivosť pre detail. Treba si opakovať podmienky ťažkého hriechu. Viem, že nie je samému niekedy ľahké rozlíšiť (nikto nie je sudcom vo vlastnej veci), ale ak niečo posúdiš podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, tak podľa toho sa rozhodneš ohľadom sv.prijimania. Ak by sa pochybnosti intenzívne vracali tak sa dá ísť na sv.spoved. Ale môžeš si povedať, že ak nemáš istotu (rozum hovorí iné, cit iné, pochybnosti nie sú intenzívne a upokojujú sa po sv.prijimani), tak nepôjdeš na spoveď častejšie ako raz za dva týždne. Kajucnosť srdca si možno vzbudzovať ľútosťou, modlitbou, Ježišu Synu Davidov, zmiluj sa nado mnou hriešnym. Nemôzes byť hneď po obrátení dokonale čistý. Neklaď si nereálne podmienky.

Po dlhšom čase keď ideš do kostola môže byť trochu zmätok vo svedomí, ktorý sa diabol bude snažiť vystupňovať, aby Ťa odradil od náboženského života vôbec. Ty si drž odstup a používajú viac rozum na vytriedenie myšlienok a snaž sa čo najviac pristupovať k sv. prijímaniu, ktorým Ti Boh odpúšťa aj väčšie poklesky, ak si úplne dobrovoľne ich nespáchal.

Ťažké previnenie musí byť v ťažkej veci a úplne dobrovoľne a vedome. Ak nemôžeš odprisahať pri tomto trojitom kopčeku (ako na slovenskej zastave), že to tak je, tak sú to pochybnosti, pri ktorých máš právo ísť na sv.prijimanie.

Často tesne pred sv.prijimanim prídu odrazu nové hriechy na myseľ, tak oľutovať a sikovne podrobiť otázke, či môžeš odprisahať, že je to ťažký hriech. Ak nie, ideš na sv.prijimanie a ak treba tak po ňom si dôkladnejšie spytuješ svedomie. Ak má človek dobrú vôlu nehrešiť, ťažký hriech je veľmi ťažko spáchať. Dobrá vôľa ho vo všetkom zachraňuje. Ak si nevedel v danej chvíli, že ideš spáchať ťažký hriech, tak by to nemal byť ťažký hriech, ak sa aj celkovo aspoň trochu snažíš spoznávať aké sú hriechy. Lebo človek je dosť obmedzený pri poznávaní...

Prepáč, trochu na dlhšie, ale bolo by naozaj hriech zanechať náboženský život kvôli nejakému trápeniu vo svedomí. To mala aj sv.Terezia, že ju diabol viedol k zanechaniu modlitby, kvôli vedomiu, že je je hriešna a že nie je hodná sa modliť. To je taká známa taktika Božieho nepriateľa. Dúfam, že som trochu pomohla.

Ved si si sam odpovedal.
Nehovor si, ze "chces byt dobry" - proste nim BUD.

_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen) "Uprimny nepriatel je lepsi ako lojalna opozicia." (legionar)

mne môj spovedník povedal: "ak nie si si istý že máš ťažký hriech, tak ťažký hriech nemáš" Musíš si byť istý že si zhrešil - ak máš pochybosť vieš vo svedomí že tam chýba niektorý atribút, najčastejšie dobrovolnosť a vedomie že hrešíš. Tým že si znova našiel vzťah k Bohu si nahneval Zlého a on robí všetko aby ťa od Pána zase dostal. Jednou z taktík je práve škrupulózne svedomie aby si stratil vytrvalosť a prestal sviatostne žiť. Neboja sa Božie milosrdenstvo je nekonečné. A korunka je super modlitba

_________________
Pamätaj že vo výšinách vždy svieti Slnko, bez ohladu na mračná ktoré prichádzajú a odchádzajú

skrupule su vlastne neuroza, skus vyhladat krestanskeho psychologa
v zasade plati ze
tazky je hriech je vedome a dobrovolne prestupenie bozieho prikazu vo vaznej veci
ak mas pochybnost co len v jednej z uvedenych podmienok tak to urcite nebude tazky hriech
co sa tyka prijmania tak plati ze nesmies ist vtedy ked mas istotu tazkeho hriechu, ak nevies tak aj keby si mal, tak to nie je svatokradezne prijmanie lebo si to neurobil vedome. (ale samozrejme pri spovedi treba vsetko povedat)
Hovorit tieto veci (skrupule) pri spovedi je dobre pretoze ich objektivizujes sam pred sebou(to je normalne psychologicka technika, ktora sa bezne pouziva) - ja ti takto na dialku neviem povedat ze toto je skrupula a toto uz zacina byt hriesne atd .....
su dva extremy jeden je mat prilisny strach zo skrupul a druhy je brat vsetko na lahku vahu - prave hovorenie veci spovednikovi alebo duchovnemu radcovi (moze byt aj veriaci laik ak ma tvoju doveru) pomaha ziskat nadhlad nad vecou, najhorsie je na tom co si ani sam pred sebou nepriznas .....

velmi dobra skola v tomto su prave jezuiti, odporucam si nejakeho najst a poradit sa s nim
totizto ked sa nchces zamyslat sa nad blbostami tak sa musis najprv naucit rozlisovat co je blbost a co je dolezite, co nie je jednoduche
---------------
este mi napadlo, ze mozno mas problem s myslienkami (hlupymi aj zlymi) ktore na teba dookola otravne prichadzaju a nevies sa ich zbavit - v takom pripade plati ze treba hladat zdroj tychto myslienok aby sa s tym clovek vedel vysporiadat
niekedy je dobre nevsimat si ich, niekedy vedome sa prinutit mysliet na nieco ine, niekedy razne odmietnut a niekedy staci odhalit skutocnu pricinu a problem zmizne sam od seba

A to sa bez myslenia neda ...
On sa zrejme trapi nie s tym, ci sa zamyslat nad blbostami ( to evidentne musi robit kazdy, ak vobec chce nieco rozlisovat), ale ci byt myslienkovo VLECENY blbostami niekam, kam nechce.

_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen) "Uprimny nepriatel je lepsi ako lojalna opozicia." (legionar)

mysliet boli .... ojojojoooj

Mojim najavacsim problemom je tzv. Overthinking. Preto napriklad ked sa pozriem len do ucebnice pri tom jak robim domacu, tak si myslim ze opisujem podvadzam a pacham hriech. A to iste co sa tyka ludi. Spominaju meno bozie, vselijako nadavaju ale su to moji blizki kamarati a neda mi to neupozornit ako napr. Ukludni sa, bud kludny atd. Ked neupozornim, tak ma to vzdy trapi na svedomi. Ale uz som si povedal ze s ich slovnikom nemozem nic spravit, tam som sa na to vykaslal. Chcem im len dobre, ale nemozem ich upozornovat za kazdym slovom. To uz je prilis.

Bohuzial, na Tebe sa plne prejavuje to de-formovanie krestanskou vychovou, o ktorom som hovoril.
Nemysli si, ze za mojich cias boli studenti 'svati'.
Podstatne bolo, ze JA som nebol ako oni, ale som ich ani neupozornoval, ani nekarhal. Ti, co to respektovali, sa prisposobili a zostali kamaratmi. A s tymi ostatnymi som sa menej stykal.
Ty nie si Spasitel, aby si ich poucoval. Mozes ist tichym prikladom a byt sam sebou.
Kto sa prida - dobre, kto nie - jeho smola.
To s tou ucebnicou pri domacej ulohe a pocitom hriechu je fakt smiesne. Ked uz nedas na 'rady skuseneho diabla' (ako ma nazvala teta), tak si daj aspon vysvelit napr. od misionar3, co je a co nie je hriech.
Moja rada je - nemysli na blbosti a buduj svoje poctive JA ...

_________________
"Pre teba som ateista, pre boha som lojálna opozícia." (Woody Allen) "Uprimny nepriatel je lepsi ako lojalna opozicia." (legionar)

Dakujem vam za tieto rady. Urcite mi aspon ciastocne padol kamen zo srdca.

Len sa chcem uistit v tom upozornovani inych - nepoviem lebo aj mne vyjde z ust niekedy skareda nadavka, ale ked hresia a spominaju pri tom boha, tak neviem ci ich mam upozornit alebo nie. Viem ze pri zlych veciach ako ohovaranie a kradnutie sa ma upozornit, ale neviem ako pri tomto. Zalezi mi na nich a nechcem aby takto rozpravali, no zaroven nie som dokonaly na to, aby som ich poucoval. V poslednom case som to uz nechal tak, lebo to beru na lahku vahu. A to iste je aj s bliznymi, mama, otec, brat.

mne to fakt pripada ako neuroza ....
a dobre ti radi aj Legi hoci z opacneho (opozicneho) tabora

Ahoj. Podľa mňa si už vyjadril svoju mienku pri tých nadávkach. Nemusíš reagovať úplne za každou, aj keď svätci by možno robili také kúsky. Nie je to neuroza, len si formujeme svedomie. Prípadne sa spýtaj kňaza pri spovedi, vždy si jednu vec objasní. Ak nemáš vhodného kňaza po ruke, tak sa spytaš, keď taký sa vyskytne. Zatiaľ robíš podľa svojho úsudku odovzdajúc to Pánovi.

zakázal Vám niekto z učiteľov pozerať do knihy, keď robíš dú? Robením úloh sa zároveň učíš látku. Nevidím v tom problém, ak si ju osvojuješ postupne aj pri vypracovaní domáceho zadania.