Max začíname si rozumieť. Platnosť spovede nie je podmienená vykonanim uloženého pokánia, ibaže by to kňaz tak určil (napr.pri krádeži povinnosť vrátiť vec).
Samozrejme vykonanie uloženého pokãnie nezľahčujem, ale ak by niekto zabudol, tak zasa nejde o hriech bez ohľadu na matériu preberanú pri sv.spovedi.
Citácia:
.Ak nemám úmysel polepšiť sa, sú dve možnosti, spoveď je neplatná A/ALEBO bola prijatá svätokrádežne. Ja sa kloním k tomu "A", lebo bez úmyslu polepšiť sa neľutujem a bez ľútosti je sviatosť neplatná, no a navyše ju "simulujem" a tým sa pokúšam prijať ju svätokrádežne. Zjednodušene, ani som sa nevyspovedal a ešte mám aj svätokrádež na krku.
Kňaza oklamať možno, Boha nie.
milosť polepšiť sa ani milosť chcieť sa polepšiť nie je z Teba, ale Tí to krásne môže byť dané vo sv.spovedi pri Tvojej spolupráci s milosťou odpustenia. Kto nezažil, nepochopí. Samozrejme pri ťažkých hriechoch tam by som bola opatrná v tejto veci, treba podľa mňa aspoň prísť s prosbou o dar polepšiť sa.
Ešte citát z prednášky pátra Vitteka:
Citácia:
.Pri spovedi si myslíme, že všetko závisí od toho, ako sa vyznáme, myslíme si, že je to naše dielo, naša analýza, že odpustenie je dôsledkom našej dobrej prípravy, že dobrá analýza naša a spovedníkova nám zaistí Božie odpustenie, lebo si myslíme, že je to naše dielo. Spovedník s jansenistickými tendenciami je spovedník, ktorý chce mať penitenta pod kontrolou, zdôrazňuje sa hlavne poslušnosť predpísaným vonkajším úkonom, podceňuje sa učenlivosť voči Bohu a dôvera, udržuje sa mentalita obavy a výkonu, zabúda sa na silu posvätenia a zbožstvenia človeka. V liturgii sa to prejavuje pomýleným chápaním tzv. „aktívnej účasti“, ktorá sa redukuje len na vonkajšie služby v liturgii, absolútne odmietanie inej reči (nedajbože latinskej) v liturgii, lebo to potom nemáme „pod kontrolou“ našej mysle, našich slov. Zabúda sa úplne na dar spásy v liturgii, ktorú máme prijímať v hĺbke srdca ako nezaslúžený dar, ktorý nás má moc vnútorne zmeniť! Liturgia sa stáva ľudským výkonom, ľudským dielom, a prestáva byť dielom Božím, ktorý vo viere a dôvere prijímame. Pápež František často opakuje, že Boh nás „primerea“ (nás predchádza, on je prvý, on má primát, od neho prijímame zdarma dar spásy).