stefan píše:
Čo na to poviete? Stalo sa vám to už niekedy, resp. stáva sa vám to? Mne teda bežne, už som dokonca začal premýšľať nad tým, že keď mám šancu urobiť dobrý skutok, že ako sa mi to teda vráti....
Po dlhej dobe zaujimava otazka.
Ano stava sa mi to denne. A viem velmi dobre, ake unavujuce a frustrujuce to je.
Ludia nechcu pravdu. Spokoja sa s priemernostou. Opak im nastavuje zrkadlo a to boli. Vedia to podvedome ci vedome a strasne ich to stve. A vyssia moc s tym nic nema.
Ak ziju vo svojej bubline (velmi velmi caste), tak si hyckaju svoju priemernost a snazia sa presvedcit samych seba a navzajom svoje okolie, ze vlastne idu po dobrej ceste...a to staci.
Vsetko navyse je znervoznujuce a nazyvane extremom a podobne.
Je len na tebe, co s tym urobis, a co to s tebou urobi. Laska je obeta, avsak stale na nieco cakame...daj Pane Boze, ale este chvilu pockaj

)
Je take mile a sladke citat o obetach inych, svatcov a podobne, ale kurna, ked som zoci voci takemuto rozhodnutiu v beznom zivote (a moze to byt az "banalna" vec), tak este trochu pockame, lebo...(dopln podla potreby) a dame ruzenec alebo spolocenstvo....nabuduce to bude lepsie, hm?
Ak si dospel do tejto fazy, o ktorej pises, musis to rozlusknut raz a navzdy (aj ked v case je to proces a nespravis to za den), inak to bude trapenie - opakom je pokoj. Pokoj, ktory vyviera zvnutra. Z presvedcenia, ze takto to ma byt aj keby...ved vies, sliny, ohovarania, bice, krize....uz sme zabudli, ze symbolom krestanstva je kriz....
...