Nie, Husa ani Luthera som nečítal s výnimkou Lutherových téz, tie som si prešiel. Len čo som videl zopár filmov o Husovi a Luterovi ako každý.
Ale to som povedal, že som ich nečítal. Iba tým základným veciam, čo som o nich vedel, aké mali výhrady voči cirkvi som dal za pravdu.
Potom neskôr, ako som konečne pochopil základný princíp evanjelia, porozumel som ako to Luther myslel s tým ospravodlivením vierou. Nedávam mu úplne za pravdu, lebo chudák žil v prostredí v akom žil a toto je výsledok celkovej napätej situácie, ktorá tam vznikla. Viera je podstatná, ale dôležité sú aj skutky - samozrejme skutky viery, nie tela. Čiže ani katolíci, ani Luter nemali jedinečnú pravdu. Ale viem si predstaviť prečo obe strany išli do takých extrémov.
A potom úplne pochopitelne Luterova chyba o eucharistii (tu historicky neviem, ktorý to priniesol či Luther, alebo až jeho nasledovníci), ale pre extrémizmus z eucharistie spravili skoro nič. Zasa na druhej strane aj katolíci išli do ďalšieho extrému.
Ale nejdem do detailov to by sme si mohli niekde sadnúť a rozprávať sa ako tomu rozumieme, lebo by som tu o tom napísal celé state a nie som si istý, či by to malo teraz význam.
Katolícka cirkev samozrejme nie je tou neviestkou ako mnohí tvrdia. To len všetko vychádza z nepochopenia a extrémizmu separovania sa, zo strachu, že úprimných veriacich zavedie. Ja som už niekoľkokrát vysvetľoval mojim najbližším znánym, že katolícka cirkev v žiadnom prípade nie je neviestkou.
A v podobnom zmysle je zasa katolíckym extrémizmom kritizovať protestantské cirkvi ako sa štiepia.
Raz som mal o tom s niekým úvahu a označil som to nie ako štiepenie, ale naopak ako proces očisťovania a nápravy, ktorý Boh robí - samozrejme tu treba veľmi opatrne rozlišovať Ducha toho pôvodného oddelenia z cirkvi. Či je to duch tela, alebo Boha, ktorý vedie úprimného. Ale v globále to stále vidím ako návrat k základom o ktorých píše Pavol. Človek nie je jednoduchý tvor, Boh tomu rozumie, tak ako v Izraeli, tak aj teraz. Preto to všetko tak dlho trvá. Namieto 3 týždňov to trvalo 40 rokov a teraz namiesto pár rokov k náprave, to trvá storočia. Ale Bohu je čas ukradnutý. On má svoj cieľ a s nami, alebo novými ho dotiahne do konca. Vystriedal Luthera, vystrieda aj nás.
Ja si nesiem v sebe všetko to dobré, čo som v katolíckej cirkvi mal. Milujem eucharistiu. Je v tom kus veľkej pravdy. Verím, že Scott Hanna veľmi oslovila táto liturgia. A ako som hovoril, našiel tam kus pravdy, lebo je to slovo Ducha Svätého, ktoré sa v tejto cirkvi zachovalo. Žiaľ to nehovorí, že všetko naokolo je od Ducha. Veľmi som trpel, keď som sa mal rohodnúť pre môj krst. Bolo to veľmi silné vnútorné pnutie. Na jednej strane hlboká túžba po poznaní pravdy evanjelia po ponorení sa do Krista na druhej strane veľmi veľké pnutie, že prídem o tieto poklady. V tom čase som sa veľa modlil k Bohu, veľa žalmy, poznal som keď ku mne Boh prehovára a dôležité veci som si nechal viac krát potvrdzovať. Keď som mu hovoril, že kvôli krstu musím vystúpiť najskôr mi povedal, ako urobíš, tak to budem požehnávať. Taká odpoveď mi ale nestačila. Bola dosť diplomatická. Potom mi dal jasnú odpoveď. Odíď. A ostal som "sám" bez cirkvi a bez poznania tých druhých - protestantov - pre mňa to boli všetci sektári. Ale jedno som v srdci vedel. Chlieb lámali kresťania aj po domoch. A keď som sa modlil a slávil som eucharistiu doma (nie liturgioou cirkvi, ale osobnou modlitbou ponoren9m sa do Jána 6) zažil som osobné Božie zjavenie o tom celom ako som zaštepený do Krista.
A potom neskôr pri ďalšom biblickom skúmaní sa to rozšírilo o celé poznanie. To nie je len pripomienka, akási večera, to je skutočne telo a krv Krista, exodus, ktorý prežívame v krste s Krtistom, jednota.
Nechápe ani katolícka ani protestantská cirkev vanutie Ducha. Snaží sa o ekumenizmus pravidlami, namiesto ekumenizmu Ducha Svätého vzdaním sa jeho cestou.
Samozrejme nie je len Sola Scriptura, už som tu písal niekde, že všetko čo je v bilii je v podstate v čase tej udalosti nebiblické. To čo je v čase tej ktorrej udalosti v biblii, nikdy predtým nenastalo. Vždy je tu vanutie Ducha, ktoý dáva veci nové. Ale biblické pravdy sú a vždy budú pravdivé. To čo Duch Svätý urobil nové, bolo vždy konzistentné so starým. Božie Slovo je jednotné. A preto aj naša prax musí byť jednotná. Žiaľ niektorá tradícia v cirkvách ako katolíckych tak aj v protestantských nie je jednotná. Vždy je podstatná jednota v Duchu - to že my spolu s Duchom - viacerí to isté sa zhodneme. Ak ja počujem Ducha, ak ty počuješ Ducha, potom ak Duch Svätý niečo povie, musíme to počuť to isté slovo, hoci iným kanálom sprostredkované, či už videním, slovom, znamením, ... ale stále je to to isté slovo.
misojogi píše:
Co sa ti nezdalo na uceni RKC ako prve? co sa ti zdalo v rozpore so zdravym rozumom?
To sa nedá tak povedať, je to súhrn udalostí, charakterov, osobností ale najmä osobného Božieho zjavenia o pravde evanjelia.
Ja som bol ten typ, čo všetko, čo cirkev mala, som používal k osobnému posväteniu. Modlitby, odpustky, služby, ... ale najmä som začal čítať bibliu.
Začali to 30 dňové duchovné cvičenia sv. Ignáca. Tam som prešiel meditáciou a kontempláciou pochopil som ako pracovať s bibliou a prvý krát som zakúsil osobné Božie zjavenia. U mňa formou videnia deju a slova. V tom čase som ani nevedel čo vidím, ale keď sa spätne obyriem, boli to prorocké obrazy o tom, kam ma Boh povedie a čo budem robiť, lebo porokoch sa niektoré už naplnili a niektoré predpokladám len čakajú. Ale to nie je vodítkom môjho života. Je to len potvrdením, že idem dobre, keď tá udalosť nastane, resp. keď si ju spätne všimnem. Neorientujem sa podľa toho.
Ale to bol začiatok. Kontemplácia Božieho slova. Doslova premodlenie Božieho Slova.
Časom popri rôznych katolíckych svätých prišla Faustína. A tá spomínala, že rozjímať o umučení Krista je viac ako sa celý rok bičovať v pokání. A tak som to začal kontemplovať. Všetky evanjeliá o umučení a smrti Krista. Nevedel som čo vlastne hľadám, snažil som tam niečo vidieť. Ale nič. Tak som po niekoľkých mesiacoch pokračoval v biblii. A keď som si čítal bibliu 3tí krát, tak tam v Levitiku 16 som uvidel Krista a jeho obetu. Boh mi dal poznať základný kameň evanjelia, ktorý som potom videl na liturgických čátaniach a na liturgii stále.
Potom prišli veci okolo krstu, spätne to vidím ako to Peter hovorí, že krst je volanie dobrého svedomia po Bohu. To bolo veľmi silné volanie a silné pnutie s poznaním učenia katolíckej cirkvi. Trvalo to postupne roky. A popri tom, ako som sa premodlieval žalmy, ako som spoynal pravú úctu k Bohu skrze žalmy mi svedomie vyčítalo keď som sa utiekal k svätým a Márii. A znovu pnutie. Vnútri srdci si plný Boha a pritom výčitka srdca pri úcte iného. A to sú také malé záblesky Ducha. Na prvý krát to nerozlíšiš. Úprimne hľadáš odpovede, ja som mal vždy dobrý predpoklad o cirkvi. Ale svedomi mi ukazovalo, že niečo nie je v poriadku. Nevedel som sa vzdať modlitieb ružencov a iných zasvätení. Hľadal som odpovede a skúmal či tá výčitka je od Ducha Svätého.
Pomohol mi Boh. Osobným slovom z listu Korinťanom, kde hovorí, že sa rozhodol medzi nimi poznať iba Krista ukrižovaného. A to som sa rozhodol aj ja. A k tomu bolo niekoľko Božích zjavení ktoré do seba zapadali. A urobil som predpoklad, že ak tieto modlitby a úcty k svätým sú takým barokom, takými ozdobnými kvetmi okolo Kristovho kríža, potom neurobím určite nič zlé, ak urobím takú renesanciu mojej viery, také zjednodušenie, ak na chvíľu odložím tie kvety a ako Pavol zameriam sa len na Krista. A tak som odložil tie kvety a viac som sa upnul na Krista. A objavil som neskutočný poklad, ktorý mám v Kristovi a nemám vôbec potrebu ten poklad prikrášľovať ďalšími kvetmi, ktoré tam dala tradícia, lebo len by som si tým ten nádherný obraz jeho spásy zakryl niečím menej pekným.
A samozrejme pre mňa tieto kvety stratili časom hodnotu, lebo mám blízky vzťah priamo s kráľom.
Ja som neplánoval odísť s katolíckej cirkvi. Ako sú rôzne spoločenstvá v katolíckej cirkvi napríklad ako sú saleziáni, františkáni, ... a ďalší ja som si chcel nájsť miesto spoločenstvo, kde sa budem radovať len a len z Krista, bez kvetov. Veď mám na to právo. Žiaľ, nikde v celej cirkvi, takéto spoločenstvo neexistuje. Všade sú tie kvety, ktoré mi zakrývajú obraz Krista. Navyše som mal výhradu vo svojom svedomí modliť sa akúkoľvek modlitbu, kde by som sa utiekal, alebo prosíkal, alebo ďakoval akémukoľvek svätému. Bolo mi to odporné. Lebo moje srdce bolo pri Bohu. Vzdával som vďaku, klaňal sa, prosíkal a ďakoval všemohúceho večného Boha žalmami a piesňami ako kráľ Dávid. Bolo mi vnútorne proti srsti vôbec vysloviť čokoľvek voči komukoľvek inému. A to bola veľká výhrada svedomia. Ak by som v tom pokračoval aj podľa biblie by som mal hriech - viď Pavlovo vysvetlenie o svedomí. Žiaľ ani konzultácia s kňazmi túto výhradu neukončila. A potom je to dosť komplikované, ak si v takomto stave v cirkvi, ktorá ti dá ako rozhrešenie pomodliť sa ruženec, alebo nejakú modlitbu k niektorému svätému. A hoci nie je zaväzujúce veriť zjaveniam a už vôbec nie mať v úcte takéto kvety, tých kvetov je všade naokolo toľko, že sa jednoducho v tejto cirkvi s jednoduchou úctou ku Kristovi nedá existovať. A to je veľmi vážne. Lebo prevládajú samé kvety na mieste, kde by mal mať hlavné miesto Kristus.
A to je veľmi dôležitá výhradda, ktorá bola skoro ruka v ruke po niekoľko rokov s túžbou po krste.
A keď Boh prelomil prvotný strach z anatémy, ktorú vyslovili na tridentskom koncile pre tých, ktorí sa dajú pokrstiť, potom už bolo omnoho jednoduchšie vydať sa cestou ktorú vedie Duch Svätý a nie človek.
A keď sa ma opýtal niekto asi týždeň po mojom krste ako sa mám, tak prvé čo mi vyletelo priamo zo srdca bolo, že "Sloboda!"
A je to tak stále. Doslova si užíval slobodu s mojím Kristom. Tam kde je Duch Svätý je sloboda. A ja mám tú slobodu. Mám slobodu od hriechu a mám slobodu od štruktúry a nenapraviteľných cirkevných prehlásení, ktoré nedávajú priestor Duchu Svätému na nápravu.
A to je aj dôvod prečo po Luterovi vznikla Evanjelická cirkev, prečo potom vznikla Anabaptistická cirkev, prečo bola Metodistická cirkev, atď... atď...
Lebo Duch Svätý tak ako mňa, tak aj mnohých svätých hnal ďalej k pravde, k základom, ktoré skrze celé stáročia znovu a znovu ukazuje človeku s ušami na počúvanie k základom
Hebr 6,1-2 základy: o pokání z mŕtvych skutkov a viere v Boha, 2 učenie o krstoch, o vkladaní rúk, o vzkriesení z mŕtvych a večnom súde.
Za celé tie roky som si nevšímal knihu Zjavenia tak ako teraz. Ale nejako som bol za posledné mesiace Duchom pobádaný. Mám zatiaľ len v pracovnej verzii niektoré zistenia, ktoré potrebujem poriadne poprežúvať, ale už teraz viem rozlíšiť, keď niekto tvrdí o konci sveta to, alebo ono, že hovorí len samé bludy, ktorým nerozumie. A veci o vzkriesení z mŕtvych a večnom súde sú jedni z posledných základov.
A v tomto svetle môžem len konštatovať, že za posledných 15 rokov, ma Boh previedol a v tomto období dokončuje základnú štruktúru základov ktoré vôbec na samo prvom začiatku poznal každý jeden kresťan. Žiaľ u mnohých to neplatí a ani zďaleka nerozumejú vôbec prvému základu, ktorým je dôvod, prečo tu Kristus prišiel. Majú síce milióny kvetov pred krížom, ale ani zďaleka nerozumejú tej podstate, ktorú by tie kvety mali oslavovať.
A keď to tak je, tak potom preč s kvetmi! Vrátiť sa ku podstate evanjelia.
Keď Pavol prišiel do synagógy a požiadali ho a povedali mu "Povedz nám niečo povzbudzujúce." tak Pavol im začal hovoriť čo každý jeden už dávno vedel - o exode z Egypta. A tak keď sa ma dnes niekto spýta, povedz mi niečo povzbudzujúce, tak začnem hovoriť o exode z hriechu skrze Krista. Táto radosť ma neopustila ani po 7 rokoch a trvá stále. Nepotrebujem kvety, nepotrebujem nič. Len poznať Kristov Kríž. A to Ježiš urobil aby aj naša radosť bola úplná. A je to naozaj tak. Nemám väčšej radosti v tomto živote ako z Kristovho kríža. Ktorý kresťan sa čo i len pri pomyslení na Kristov kríž takto zo srdca raduje? Koľko je takých? Poznám len niekoľko. Žiaľ. Ale mnoho je takých, ktorí ma budú presviedčať o pravde kvetov. Ale tú nesmiernu radosť z Kríža už nikto neprehluší.
Preto dnes viem, že to čo som urobil pred 6 rokmi bola skvelá voľba. Urobil som krok ako Peter z loďky do neznáma búrlivého mora, ale kým som s Kristom, tak sa neutopím. A môže duť vietor zprava aj zľava, som s Kristom. Nič ma neodlúči od Kristovej lásky. Toto puto je pevné.
Ja mám rád všetkých. Ale nedá sa byť v tej, alebo onej konkrétnej cirkvi. Lebo každá jedna cirkev si ukrutne stráži svoje zjavenie, ktoré im Duch Svätý v čase obnovy vnukol, ale žiaľ, primiešavajú sa do toho aj ľudské vnuknutia, ktoré sú pre tú cirkev nemenné. A to teraz hovorím o všetkých cirkvách.
Ak chceme byť Kristovou cirkvou, musíme sa nechať viesť Duchom Svätým, aby nás všetkých vyviedol z omylov. A čím skôr sa naučíme ho počúvať a čím skôr mu budeme dôverovať, tým skôr dôjdeme do konca a neostaneme stáť.
Nie katolícka cirkev nie je tá neviestka z Knihy zjavenia. Ani iné cirkvi. Všetci sme dnes zablúdenou nevestou, ktorá prestala počúvať Ducha Svätého tak ako by mala.
Ja sa rád oboznámim aj hlbšie s koncilmi a učením predchádzajúcich kresťanov, k tej vysokej matematike ako hovoríš keď bude treba. Ako napríklad za poslednú dobu som mal diskuziu nielen tu o Nicejsko-Carihradskom vyznaní viery, ktoré je podľa mňa ďalším pokladom cirkvi, ktoré sa spolu s bibliou, pokáním a eucharistiou v katolíckej cirkvi zachovalo. Každopádne treba stále veľmi citlivo v Duchu Svätom oddeľovať plevy od zrna a skúmať čo je dobré a dobrého sa držať.
Tam okrem Ducha Svätého išlo aj o politiku. A rovnako ako aj dnes do vnuknutí Ducha Svätého dávame niečo zo seba, tak tomu mohlo byť aj vtedy. Nezdieľam ten názor, že všetky závery koncilu sú od Ducha Svätého.
Konanie Ducha Svätého vieme niektorí spozorovať spätne keď sa obhliadneme za svojím životom. Ale stále to nie je ten spôsob ako to počuli prví kresťania. Ako apoštoli povedali, že my a Duch Svätý sme usúdili, ako Ananiáš počul choď za Pavlom, ako Peter počul choď ku Kornéliovi, ... toto hľadám. Ja chcem tú cirkev, kde bude Božia prítomnosť taká značná, že keď niekto príde ako Ananiáš so Zafirou s klamstvom, že padnú mŕtvi na zem. Ak to mohlo byť také vtedy, musí to byť možné aj dnes. A za to sa nemodlili títo ľudia storočia. To sa stalo v priebehu veľmi krátkej doby. A toto hľadám. Toto je cirkev, tá ktorú pekelné moci nepremôžu. Tam kde je uprostred nich sám Boh. Nie nejaké emočné prejavy trasenia, ale skutočné prejavy Božej bázne a Božej moci. Všetko sú len akési organizácie, ale tou skutočnou cirkvou sme my. My sme tie kamene. Tak nech sa tie kamene už konečne rozhýbu tým správnym smerom. Duch Svätý sa ešte nevyrozprával zo všetkého, čo nám chcel povedať.
V živote sú mnohé vetry rôznych učení. A preto sa aj Pavol rozhodol poznať jedine Krista ukrižovaného. A ja vidím, že je to tá najlepšia cesta, ktorou som išiel doteraz. Je ten správny čas vrátiť sa k začiatkom, k tým základom, ktoré by mal poznať každý kresťan a potom sa vydať vpred do vanutia Ducha Svätého, do nepoznaného, ale Bohom potvrdeného, kde budeme my a Duch Svätý. Potom poznajú pohania, že sme s Bohom.
Prihlásenie 
Registrovať
Biblia a Dokumenty
Pravidlá
FAQ
Členovia
