Citácia:
Je to práve moje priľnutie k hriechu alebo náklonnosť alebo žiadostivosť, ktorá ničí moju slobodu. Ak uprednostním svoju náklonnosť k hriechu pred Bohom, tak to znamená, že som sa rozhodol pre niečo iné, ale nie pre Boha a to preto, lebo som tým "iným" natoľko spútaný, že tomu pred Bohom dám prednosť. A naopak, ak nie je nič, hocičo by to bolo, hoci aj môj vlastný život /spomeň si čo hovoril Ježiš/ čo by som pred Bohom uprednostnil, tak som dokonale slobodný pretože na mojej ceste k Bohu nie je nič, čo by som chcel viac ako Boha /preto sú katolícki mučeníci svätí/.
no takto nejako som myslel to, že som slobodný povedať nie, keď niečo nechcem robiť, len ja som vynechal, že odmietam robiť hriech.
ty si to napísal detailnejšie.
v podstate ani veta "môžem si robiť, čo chcem" resp. "neurobím keď nechcem" nemusia znieť anarchisticky, ale sú len ateistickou rétorikou., ktorá vynecháva "Boha".
Skúsim to poopraviť podľa tvojho opisu :
"Som slobodný" znamená, že môžem robiť čokoľvek, čo nie je hriech a zároveň ma nikto neprinúti robiť hriech.
Samozrejme, že Boh mi dáva dostatočnú slobodu, aby som prejavil ochotu byť s Ním, no nie natoľko neobmedzenú, aby som nejako razantne narúšal Jeho plän spásy.
Citácia:
Myslím, že Ťa mýli téza, že sa nedeje nič čo by Boh nechcel.
toto je dosť častý argument ateistov proti Bohu, že Boh stvoril zlo. Teda že nie je všemohúci, lebo nie je schopný "prinútiť" človeka konať dobro ale zároveň kritizujú Boha, že prikázaniami okliešťuje človeka. A nasledujú vždy reči typu "ako môže Boh hovoriť o slobode, keď stvoril peklo a hneď ťa tam šupne ak ho nebudeš poslúchať".
práve preto ma to draplo, lebo dosť často sa s tým stretávam v diskusiách. myslím si, že obmedzenie slobody, najmä slobody užívať si, je jedným z najčastejších dôvodov odmietania Boha.
Citácia:
lebo si viem predstavit aj interpretacie s ktorymi suhlasim ale aj take ktore su absurdne
ono išlo o to že človek sa neustále podmieňuje spôsobom " budem slobodný, keď budem mať peniaze/moc/veľa jedla/...". Proste človek sa spútava nejakou svojou predstavou o slobode a nahaňaním sa za tou ilúziou slobody. Tým pádom ho druhí ľudia môžu využívať a človek trpí že ešte nie je dostatočne slobodný(v zmysle robím si čo chcem). Niečo ako v budhizme, že túžby vedú k utrpeniu, ale tam je to "iba na človeku".
V podstate, vo svojej úvahe som prišiel k tomu, že slobodný som už tu a teraz, keď som pred Bohom človekom. "robím si čo chcem" je hranie sa na Boha aj keď v našich ľudských podmienkach. A vlastne človek keď len existuje, mi išlo skôr o to, že vníma Boha, svet i seba a je človekom(nedokonalá bytosť ako symbióza telesnej schránky a duchovnej podstaty). lebo kameň je preto dokonalý, lebo je tým, čím ho Boh stvoril, tak aj človek je vtedy dokonalý, keď je človekom.
na základe Štefana by som doplnil, že keď je človek človekom, tak stáva sa slobodným od hriechu a je slobodný od "slobody".
Prihlásenie 
Registrovať
Biblia a Dokumenty
Pravidlá
FAQ
Členovia
