Citácia:
V dnešnej spoločenskej situácii zvíťazil pragmatizmus spoločenskej praxe a za vedecké sa vydáva všetko, čo za vedecké označíme.
V československých podmienkach tento spor ilustrujú listy, ktoré si vymieňal český biológ Zdeněk Neubauer so slovenským biológom Ladislavom Kováčom. Neubauer – kuhnovec a Kováč – popperián sa preli so zápalom a múdrosťou, ktorými boli obaja páni obdarení.
Pritom, domnievam sa, Popper a Kuhn hodnotia vedu z odlišných pozícií a vzájomne sa dopĺňajú. Popper ju skúma z metodologickej a Kuhn zo sociologickej perspektívy. Pre spoločenskú prax, čiže spôsob, akým sa veda „robí a používa“, majú obe pozície význam. Ľudská prax totiž koriguje ideály metódy a metóda „tlačí“ na prax, aby sa zdokonaľovala.
V dnešnej spoločenskej situácii zvíťazil pragmatizmus spoločenskej praxe a za vedecké sa vydáva všetko, čo za vedecké označíme. Najlepšie veľkými písmenami. O metóde nepadne ani slovo.
Vo veku kritického rozumu víťazí autorita vedeckých spoločností. Inštitucionalizovaných aj tých samozvaných. To, čo označia za vedecké, sa považuje za pravdivé.
Ľuďom sa ponúka už len záver v podobe: ... veda označila..., ... vedci tvrdia... atď. Túto ponuku prinášajú novinári, politici a verejne známe osobnosti, čiže elita. Vie tá elita niečo o vedeckej metóde? Vedia samotní vedci o metodologických sporoch medzi Viedenským krúžkom a K. R. Popperom? Poznajú Thomasa Kuhna? To nevieme a obávam sa, že nás to ani nezaujíma.
https://www.postoj.sk/78766/a-komu-ma-verit-obycajny-smrtelnik-neznaly-vedeckych-metodCitácia:
Nedeformujme tento prirodzený proces súťaže rôznych myšlienok a poznatkov zostavovaním komisií, ktoré nám povedia, ako a o čom máme premýšľať!