kresťansko
katolícke
fórum

Na Jasnej hore sa slávi (napr. dnes ráno) sv.omša tvárou k bohostánku. Podotýkam, že ide o riadny obrad, ale v latinčine a s gregoriánskym chorálom. Veľmi dôstojné. O čo sme horší?

Kvalitny gregoriansky choral asi nestvoria vsade - a pri niektorych "kostolnych spevoch" v beznych kostoloch ide takmer o prezitie ...

. PRÁZDNY CHRÁM
-
Za socializmu, keď mnohí kňazi i biskupi boli perzekvovaní a postavení mimo pastoračnú službu, dal som otázku "vo výrobe" žijúcemu kňazovi, ako chápe v tejto situácií svoje kňazstvo. Odpovedal mi vtedy ako bohoslovcovi, že celkom normálne, lebo on denne slúži potajme sv.liturgiu a to je to, čo kňaz ma podstatne robiť - modliť sa za ľud a do "duchovnej pokladnice" cirkvi treba vkladať čo najviac modlitieb a obetí... Istotne mnohí ľudia si dnes dávajú otázku, ako tieto dní prežíva biskup, ktorý slúži sv.lit. pred prázdnymi lavicami v chráme...? Ja osobne sediac uprostred prázdnej cerkvi uvedomujem si viac úlohu, ktorou ma poveruje Kristus, ktorý listom čítaným v túto 3.pôstnu nedeľu, od sv.ap.Pavla mi pripomína: "...každý veľkňaz, vybratý spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí, aby ich zastupoval pred Bohom, aby prinášal dary a obety za hriechy a mohol mať súcit s nevedomými a blúdiacimi, pretože aj sám podlieha slabosti. A kvôli nej musí prinášať obety za hriechy, ako za ľud, tak aj za seba samého"/Hebr.5,1-3/. Teda robím to, čo môžem urobiť a pre čo som ustanovený - "prinášam obetu!" sv.liturgie, modlitieb a pôstu. To si zvlášť musia uvedomiť všetci kňazi, lebo často slúžiac inokedy uprostred davu, sú aj kňazi svojou pozornosťou odvádzaný k ľuďom, a nie k Bohu. No pri každej obete Nového zákona, pri každej sv. liturgií má pre každého byť Boh najdominantnejším a hlavným. To si často i veriaci mýlia, keď nám vyčítajú vonkajšiu "honosnosť" cirkvi, ktorej úlohou je Boha osláviť, nie z kňaza urobiť "bôžika", lebo práve krásou obradov, liturgickým priestorom, oblečením, spevom i celou liturgickou atmosférou je treba aj veriacich vytrhnúť zo všednosti a upozorniť na Boží majestát.
Teraz, keď som v chráme sám pred Bohom, uvedomujem si viac svoju povinnosť byť vo všetkom pre oslavu Boha a nie človeka a pre obetu za ľud i seba. No dávam si aj otázky, ktoré ma znepokojujú vzhľadom na veriacich, pred ktorými je chrám zatvorený,..ako asi oni prežívajú toto obdobie strachu z choroby a bez spoločenstva cirkvi, ktoré môže byť tiež veľkou posilou, ak ho správne chápeme. +Milan

Na Jasnej hore sa slávi (napr. dnes ráno) sv.omša tvárou k bohostánku. Podotýkam, že ide o riadny obrad, ale v latinčine a s gregoriánskym chorálom. Veľmi dôstojné. O čo sme horší?

súhlasím s tým že je to dôstojné. Ale veriaci sú tam len diváci a nie aktívny účastníci. Ved ako môžeš byť súčasťou a spolu s kňazom prinášať Bohu obetu ked vidíš len kňazov chrbát. Som rád že pri najsvätejšie obeti môžeme byť zhromaždení okolo stola - oltára ako jedna rodina a tým plnšie prežívať spoločenstvo navzájom a spolu s Ježišom - tak ako to prežívali apoštoli počas poslednej večere.

. Prvýkrát som naplno pochopil, čo chcela vyjadriť svätá Terézia z Avily, keď povedala: „Boh sám stačí.“ Nanovo som si uvedomil svoju identitu kňaza: že tu nie som na prvom mieste pre veriacich, ale aby som žil s Kristom a pre Krista.

Pre mňa ako diecézneho kňaza však zároveň platí, že z intimity prežívanej s Kristom musí vychádzať to, o čom sme počuli v evanjeliu uplynulej nedele – Ježiš je pastierom a takisto bránou k ovciam. To platí aj o každom kňazovi, ktorý sa v Kristovi snúbi s veriacimi, ktorí sú mu zverení. Jednoducho, intímne prežívanie vzťahu s Kristom nepôsobí uzatvárajúco, exkluzívne, ale otvárajúco, inkluzívne.

Plné lavice v kostole nám možno neraz zastierali túto podstatu, možno sme sa až príliš sústredili na svoje výkony pri oltári, na vonkajší dojem, a tak posledné mesiace môžeme vnímať aj ako istý dar, aby sme si my kňazi nanovo uvedomili, kým vlastne sme a kto je ten, kto si nás vyvolil.

súhlasím s tým že je to dôstojné. Ale veriaci sú tam len diváci a nie aktívny účastníci. Ved ako môžeš byť súčasťou a spolu s kňazom prinášať Bohu obetu ked vidíš len kňazov chrbát. Som rád že pri najsvätejšie obeti môžeme byť zhromaždení okolo stola - oltára ako jedna rodina a tým plnšie prežívať spoločenstvo navzájom a spolu s Ježišom - tak ako to prežívali apoštoli počas poslednej večere.
Suhlasim.
Ved Jezis sam (vraj) povedal, ze ak su dva, alebo traja spolu v Jeho mene, tak je tam aj On sam.
Cize "nevisi niekde na oltari", ale je medzi nimi, s nimi.
Mt 18,20

Tak napríklad ja, čím som starší, tým radšej mám tiché slávenie, na kolenách. Paradoxne (ale to len podľa mňa) by som v liturgii zachoval liturgiu slova ako je, no druhú časť by som slávil pokojne aj podľa TOM.

Kantorka tam vyje ako vlčica ~ Volanie divočiny.

.liturgiu obety by som este trocha rozvinul a doplnil napriklad spominane Ofertorium